Lesy v Shimo no Kuni

pro **Kotomi Yamada** Wed Jun 27, 2018 6:23 pm

First topic message reminder :

Lesy v Shimo no Kuni - Stránka 5 682989_64a5d079

Lesy v Shimo no Kuni - Stránka 5 13619233219788

Lesy, ve kterých dá odpočívat nebo skrýt.

pro **Uchiha Nero** Tue Apr 06, 2021 10:08 am

Rozprávať bolo príliš vyčerpavajúce a hlavne občas i zbytočné. Predovšetkým u tejto tvrdohlavej princeznej ktorá keď si niečo vzala do hlavy, bol koniec. Nikto na svete by ju už nedokázal od toho odhovoriť. Keď mi však cvrnkla do čela, len som s otravným povzdychnutím jemne pošúchal svoje čelo.
"Ksó.." Viac som ani nepotreboval, ale bolo to jednoznačne rezignačné povzdychnutie. Ono skutočne lepšie bude, ak budem ticho a túto tému už viac neotvoríme.
"Nie si náhodou ľadová princezná?" Podpichol som bez výrazu, zatiaľ čo som kráčal po jej boku. Ráno už bolo na vrchole a blížili sme sa k obedu. Snáď okolo večera by sme mali byť schopný sa dostaviť ku hradu, teda, kým nás niekto nezastaví alebo niečo nepreruší našu cestu. Dúfal som ale, že na hrade narazím na Goemona, mal som mu čo povedať.
"Uhm?" Len som pootočil hlavou a všimol si, ako sa Kotomi rozbehla úplne iným smerom. Absolútne opačným, takže vlastne ak sa dostaneme večer do hradu, jedine ak nás vynesie nejaký orol v pazúroch priamo na miesto.
"Jo.. unavený.." Neveriacky som prehovoril a následne sa rýchlym krokom vydal smerom za Kotomi až k jazeru. Ako som už spomínal, túto oblasť som si pamätal a mal ju v živých spomienkach až príliš. Jazva na hrudi zasvrbela.

~Presun~

pro **Takumi Yamada** Tue Apr 13, 2021 9:29 pm

Cesta, ktorú Mikoto našla, nás naozaj úspešne vyviedla z hradu Matsumoto - jo. Na chvíľu som sa dokonca naivne nádejal, že to najhoršie sme už mali za sebou, no za predpokladu, že moja verná spoločníčka mala i naďalej aktivovaný byakugan, si istotne uvedomila, že nás nepriatelia veľmi rýchlo našli. Sotva som si teda vydýchol po prekonaní pomerne dlhého a relatívne úzkeho tunelu, už sme sa aj museli opätovne dať na útek. Videl som síce na Mikoto, že by sa s najvyššou pravdepodobnosťou najradšej otočila a pustila do ľúteho boja, no to som jej preventívne zakázal. Nepochyboval som o tom, že by ich zrejme s pomocou Kokoro zdržala, no nemienil som obetovať ďalšiu vernú kunoichi len aby som si zachránil zadok. Okrem zbytku členov Kuroi Hitsuji a pár zmanipulovaných strážcov hradu sa za nami totiž už rútil i ten, čo to celé spustil...

"Párty ešte len začala a vy ste už aj na odchode?!" vyvolával za nami nepríčetný zelenovlasý muž s manickým úsmevom na tvári už niekoľko minút, zatiaľ čo sa nás jeho ľudia pokúšali zo všetkých strán za behu obkľúčiť. Samozrejme sa jednalo o Itsukiho. Ak mám byť úprimný, ani som si nevšimol, odkedy sa vlastne pripojil k našim prenasledovateľom, no Mikoto pravdepodobne mala možnosť zaregistrovať, že v čase, keď sme už konečne vyliezli z našej provizórnej únikovej cesty, postával na vrchole najvyššej veže Matsumoto - jo, a ako náhle nás i s pomocou jeho vrán lokalizoval, tak za nami doslova skočil, nechajúc sa unášať veterným prúdom.

"Koľko sa nás ešte drží?!" zvolal som na Mikoto v snahe trochu sa zorientovať. Nepočítajúc Kokoro, ktorá nás ešte stále nedohnala, a zmieňovaného Itsukiho, nám boli v pätách presne dvanásti ozbrojení muži, čo som však bez byakuganu nemal ako zistiť. Prečo že som cítil potrebu kričať? Pretože po celom lese sa rozťahoval jeden mohutný výbuch za druhým. Mikoto snáď ani nepotrebovala svoje 360-stupňové zorné pole na to, aby jej muselo byť jasné, že sa nás ten namyslený zmrd pokúša zasiahnuť jeho taitonom napustenými chakrovodivými čepeľami, ktoré pri kontakte s fyzickým objektom prudko explodovali. Potom, ako s nimi totiž i ona sama pri útoku Yogan na Kotomi mala tú česť, tak sa okrem jaziev na tele zaručene zapísali i do jej pamäte. Ešte horšie však bolo to, že sa čoraz viac a viac približovali, až sme im už prakticky boli na dosah. Keby zdrhala len Mikoto, tak by to možno bolo o niečom inom, no ja som už žiaľ skrátka nevládal držať krok. Opäť som len vnútorne preklínal svoju neschopnosť. "Pozor!" okríkol som ju znova, keď už to vyzeralo, že sa ďašej várke nevyhnem...

Lesy v Shimo no Kuni - Stránka 5 2tCSah7

pro **Mikoto Hyūga** Wed Apr 14, 2021 8:15 pm

'To je zmrd...,' pretelo mi mysľou, keď som skrz Byakugan našla niekde obdialeč. Nebolo ťažké nájsť ho. Nachádzali sme sa v lese, kde zriedkavo človek narazil na niekoho živého. Mala som podozrenie už skôr, avšak naivne som verila, že sa predsa len mýlim.
'Zradca,' cítila som sa ako pred rokom, kedy ma takmer upálil zaživa technikami, ktoré som nepoznala a ktorým som sa nevedela plnohodnotne brániť. Teraz som však bola pripravená, rozhodne skúsenejšia než naposledy, keď som svojou neznalosťou jeho bojového štýlu priviedla samú seba do hrobu. Čo som si teda spred roka pamätala, bol fakt, že jeho zbrane vybuchovali pri styku s akoukoľvek prekážkou. Ako aj mojou chakrou, ktorú vo forme, v akej ju používam, sa dala za fyzickú považovať. A hoc ešte útočiť ani nezačal, dokázala som doslova odpočítavať sekundy, kým začne. Nenechal na seba dlho čakať. V diaľke som začula výbuchy, ktoré rýchlo smerovali k nám. Prudko som sa zastavila, vedela som, že Takumi to nestíha. Prešla som do bojového postoja, sústredila sa. Zložila som pečať, okrem iných výbuchov sa ozvali ďalšie. Cestou sem som totižto po sebe zanechala kunaie s výbušnými lístkami, zapichnuté v kmeňoch stromov. Vedela som totiž, že nás prenasledujú, a tak som si pre nich pripravila prekvapenie. Vďaka Byakuganu som vedela, kedy presne sa dostanú do ich dosahu.
'Najprv ale Takumi,' uprela som naňho krátky pohľad.
"Dvanásť, možno menej!" zakričala som späť posledné známe číslo prenasledujúcich, čakajúc na správny moment. Boh vie, či po tých dvanástich niečo ostalo. Len čo sa však Itsuki priblížil, zdvihla som svoju dlaň, z ktorej som vystrelila sotva viditeľnú chakrovú vlnu, mierenú presne naňho, cestou zmietajúc všetky zbrane, ktoré sa spoločne s taitonom rútili na nás, vybuchujúc počas letu, sotva stihli zasiahnuť svoj cieľ. Zaujímalo ma to, či reálne táto technika bola schopná dostatočne odporovať natoľko, aby spôsobila výbuchy jeho zbraní tesne pred jeho xichtom, a zároveň som si kúpila čas. Využila som ho relatívne efektívne s pomocou techniky, ktorá nás oboch dokonale bránila pred zbraňami a výbuchmi. Šlo o dokonalú obranu.
'Deja vú,' je pravdou, že počas nášho posledného súboja som použila podobnú taktiku, lenže vtedy som nevedela, o čo ide. Tentoraz som musela chrániť Takumiho, nemohla som ho opustiť ani prejsť do ofenzívy. Čakala som na Kokoro, túto situáciu som nemohla zvládnuť sama bez toho, aby som neohrozila život Takumiho.
"Hneď, ako vám poviem, vyrazíte čo najrýchlejšie za Kokoro, áno? Nedívajte sa späť, neváhajte, bežte za ňou, nemôžme si dovoliť urobiť žiadnu chybu," obrátila som k nemu na moment oči, avšak nemohla som sa skrz sústredenie naňho dívať pridlho. Udržiavanie tejto techniky nebolo pre mňa už síce fyzicky náročné, avšak musela som sa sústrediť. Kvôli drobnej chybe som v uplynulom súboji nebola schopná stáť po Takumiho boku až dokonca. Mienila som to napraviť.
"S Kokoro budete v bezpečí. O Itsukiho sa postarám," podľa môjho postoja, tónu v hlase a samotnému výrazu som bola pripravená sa Itsukimu znova postaviť a stiahnuť ho do pekla samotného.

Lesy v Shimo no Kuni - Stránka 5 QRs1Okk

pro **Takumi Yamada** Wed Apr 14, 2021 9:56 pm

Nebyť Mikoto, môj patetický pokus o útek by bol s najvyššou pravdepodobnosťou už aj u konca. Našťastie zareagovala včas a podarilo sa jej nielen zastaviť všetky výbuchy skôr než ma mohli zasiahnuť, ale dokonca ich i obrátiť proti Itsukimu, ktorý tým pádom musel baráž útokov na chvíľu prerušiť a schovať sa za jeden zo stromov. "Vďaka," vyriekol som stručne a držal sa v bezprostrednej blízkosti svojej ochrankyne, očakávajúc ďalší prípadný útok. Nemožno povedať, že by ma jej návrh nejak zvlášť tešil, obzvlášť keďže som iba nedávno trval na tom, že len tak už neobetujem ďalšiu svoju vernú kunoichi, no zároveň som si samozrejme uvedomoval, že ju svojou prítomnosťou ohrozujem ešte viac ako keby som ju nechal samú. Horko ťažko som jej napokon teda prikývol. "Rozumiem, ale ber na vedomie, že máš prísny zákaz položiť za mňa život," zavelil som nekompromisne, vyslúžiac si od nášho prenasledovateľa tak akurát výsmech.

"Myslíte si, že je dobrý nápad zostať stáť na jednom mieste?" ozval sa k nám arogantný Itsuki spoza jedného stromu, zatiaľ čo z ostatných svetových strán nás začali obkľučovať ostatní členovia tejto výpravy. Kombinácia pohotovo ale takticky umiestnených výbušných kunaiov a nepriateľovho explozívneho taitonu bohužiaľ z naháňačky vyradila iba dvoch ľudí, pričom ďalší šiesti sa pri tejto príležitosti rozliezli do korún stromov navôkol. Zvyšní štyria dokonca nabrali toľko odvahy, že sa priblížili po zemi a plánovali nás vlastnými technikami napadnúť okamžite jak im to Mikoto umožní.

Ani Itsuki neotáľal a za predpokladu, že ho mladá Hyuuga akožto najväčší cieľ stále sledovala, si mohla všimnúť, že používa techniku, s ktorou sa už tiež mala možnosť v minulosti stretnúť. Jednalo sa o Sanzengarasu, ktoré s najvyššou pravdepodobnosťou plánoval skombinovať s Karasu Bunshin a Gen'ei Tajū Shuriken ako naposledy, utvoriac preslávenú formáciu Tsumekarasu /爪カラス, Havranie spáry/. To bolo každopádne niečo, s čím si musela poradiť za nás oboch, no ani ja som neotáľal a ako náhle som si uvedomil prítomnosť spomenutých štyroch útočníkov, využil som vlhkosť lesa a imobilizoval ich. "Nemyslite si, že si ma môžete dovoliť úplne ignorovať!" zvolal som hrdo, plánujúc ich za predpokladu, že mi to bude umožnené, zmraziť od piet až po hlavy. Dal som tak Mikoto aspoň dosť času na to, aby bez obáv prešla z defenzívy do ofenzívy a skúsila nejak zastaviť Itsukiho.

Lesy v Shimo no Kuni - Stránka 5 SKST1ti

pro **Mikoto Hyūga** Thu Apr 15, 2021 10:14 pm

Na perách sa mi objavil drobný úsmev.
"Ubezpečujem vás, že nemám v pláne umrieť, Takumi-dono," ubezpečila som ho. Mala som ešte veľa plánov, veľa nesplnených sľubov. A tento bol len ďalší, ktorý som mienila za každú cenu splniť. Itsuki, arogantný ako vždy, ma vrátil z myšlienok späť do krutej reality. Skrz Byakugan som rýchlo zhodnotila situáciu. V blízkom okolí sa nachádzali niektorí nepriatelia pripravení zaútočiť hneď, ako obrana padne. Našťastie, Kokoro sa konečne blížila, mohol ju zazrieť aj Takumi aj skrz hustú sieť.
"Pripravte sa," upozornila som Takumiho na to, že každú chvíľu mu dám signál na to, aby ku Kokoro vyštartoval. Zrazu sa sieť rozpadla, čím som mohla vyprovokovať blízkych jedincov k útoku. Sotva však sieť padla, nahradil ho niečo pripomínajúce chakrové tornádo, ktoré som zvládala použiť už aj bez samotnej rotácie, dokonca aj s Takumim stojacim blízko mňa. Jeho účelom malo byť nie len odrazenie prípadného útoku, ale aj rozvírenie okolitého prachu do takej miery, že zakryla nás oboch a dotknúť sa mohla aj útočníkov. Za predpokladu, že neboli zmrazení jeho technikou.
"TERAZ!" Skríkla som. Neohliadala som sa. Spoliehala som sa na to, že vybehol. Prikrčila som sa, aktivujúc techniku, ku ktorej by som sa tak skoro niky neuchýlila, lenže bolo mi jasné, že vrany, ktoré tu poletujú, tu sú z určitého dôvodu - a tým bola taktika, ktorou ma kedysi porazil. Jediné, čo som nesmela dovoliť bolo nechať ho donútiť ma k defenzíve, to by znamenalo môj koniec. Chakra okolo mňa viditeľne začala rotovať, na čele mi narástli dvoje ikonické chakrové uši, pripomínajúce tie líšacie. Cítila som, že som silnejšia, rýchlejšia, moje reflexy sa zostrili snáď na úplné maximum. Prikrčila som sa o trocha viac a následne sa odrazila, nie Itsukiho smerom, ale niekde blízko neho. Moja rýchlosť rozhodne nebola tak vysoká, aby sa dala zameniť za "teleportáciu", avšak bola tak vysoká, že človek bez Sharinganu ma mohol len sťažka zahliadnuť, nieto reagovať. Celá táto príprava trvala veľmi krátko, kratšie ešte presun, kam som potrebovala. Itsuki si mohol všimnúť, že niečo okolo neho doslova presvišťalo, a o zlomok sekundy neskôr som naňho útočila zozadu s pomocou obrovských chakrových rúk. Stačila jedna jediná rana na to, aby som ho vyradila zo súboja. Stačil malý dotyk ktoroukoľvek časťou tela na to, aby sa s ňou mohol na zvyšok súboja rozlúčiť. Riskovala som, a zároveň nie. Vedela som čo robiť, a vedela som, ako reagovať. A aj to, že ho prekvapím tým, čo som mu v poslednom súboji nepredviedla. Aj keby sa vyhol, nemienila som ho ani len na chvíľu nechať vzdialiť sa. Samozrejme, bola som pripravená postupne odstraňovať aj jeho klony. Naposledy som ich totižto ignorovala a draho som za to zaplatila.

Lesy v Shimo no Kuni - Stránka 5 4jdfNrC

pro **Gashadokuro** Fri Apr 16, 2021 7:44 am

Mikoto si aj vďaka svojmu byakuganu mohla všimnúť, že pri ceste k nej a k Takumimo neotáľam. Moje pohyby pripomínali predátora, ktorý skáče od nepriateľa k nepriateľovi a posupom času chakrové obehy Itsukiho dvanástich vyhasínali ako sviečky.
Ozvalo sa lámanie konárov, listy.. mŕtve telo jedného zo shinobi preletelo niekoľko metrov, nakoniec dopadajúc na zem s množstvom kostí, ktoré až neprirodzene trčali z veľkej časti jeho tela. Bol to masaker.
No a na kraji ich bojiska som nakoniec pristála ja. Jedna mŕtvola prevesená cez moje rameno, druhú som držala za ochrannú vestu.

"Olá!" Uškrnula som sa, no úškrn mi nevydržal dlho. V momente so obe mŕtvoli pustila a rozbehla som sa za Takumim, ktorého Mikoto poslala za mnou.

pro **Takumi Yamada** Fri Apr 16, 2021 9:03 pm

Mikoto ako obvykle pohotovo zareagovala a než sa útočníci stihli vysporiadať s mojim hyotonom, už ich aj zmietlo jej chakrové tornádo. Na jej slová som tak stačil akurát prikývnuť a popriať jej veľa šťastia, v napätí a miernych obavách v dôsledku pribúdajúcich vrán vyčkávajúc na povel. A vtom to prišlo. Ako náhle som lokalizoval blížiacu sa Kokoro a vypočul si signál mojej spoločníčky, vystrelil som s využitím Shunshin no Jutsu plnou parou vpred. V okamihu som tak pristál vedľa Gashadokuro a za predpokladu, že ma nasledovala či viedla, vyrazil čo najďalej od bojiska. Plne som si totižto uvedomoval, že sa schyľuje k bitke, po ktorej s najvyššou pravdepodobnosťou nezostane pri zemi väčšina stromov, a nemienil som už viac Mikoto stáť v ceste. Veril som však tomu, že ak sa nebude musieť ohliadať za mnou, tak má šancu zvíťaziť.

"Predo mnou tak ľahko neujdeš!" zvolal pohotový Itsuki, pripraviac sa na zahájenie Tsumekarasu, no sotva mal možnosť uväzniť všetkých prítomných vo svojich havraních spároch, už naňho aj vystrelila zdanlivo prakticky nezastaviteľná Mikoto. Dokonca aj niekomu tak arogantnému ako bol on behom chvíľky zmizol úsmev z tváre. Jeho jediné šťastie bolo, že okolo seba v tom čase už mal pomerne vysoký počet vrán a klonov, ktoré mu utvorili živý štít dostatočne dlho na to, aby sa spamätal a začal reagovať skôr než dostal priamy zásah. Ani tie ho každopádne nemohli ochraňovať večne. Iba po pár sekundách už unikal smrti takmer úplne sám.

"Neverím vlastným očiam. Musím priznať, že aktuálne si takmer tak desivá ako bol Towaki... ale i proti tomu som bol pripravený bojovať," prehlásil splašený Itsuki, všemožnými spôsobmi sa snažiac získať odstup od Mikoto, iba pár okamihov predtým, ako by už zrejme i bol zlikvidovaný, no vtom sa jeho aura úplne zmenila. Bolo zrejmé, že v tejto chvíli mladá Hyuuga nestála proti predátorovi, ktorý sa s posmeškami pohrával so svojim jedlom, ale krvilačnému monštru bojujúcemu o holý život. Tá pravá bitka ešte len začínala. Mikoto si odrazu pripadala ako keby narazila do kovovej steny a než sa nazdala, úplne stratila kontrolu nad svojim pohybom. Jej snaha čo najviac sa priblížiť k obeti ju totiž uvrhla rovno do zúrivej veternej víchrice, ktorá sa jej absolútne zmocnila a vo forme tornáda na ňu vyvíjala čoraz väčší a väčší tlak, pohadzujúc ju z miesta na miesto a zo stromu do stromu sťa pingpongovú loptičku. Tak vyzeral pravý taiton ovládaný jedným z jeho najlepších užívateľov. Nejednalo sa o žiadny silnejší fūton - bola to hotová kalamita, ktorá zmietla čokoľvek, čo sa jej postavilo do cesty.

Lesy v Shimo no Kuni - Stránka 5 6MiN1Cr

pro **Mikoto Hyūga** Sat Apr 17, 2021 1:22 pm

Itsuki mal zrejme šťastný deň. Do rany mi prišiel jeho klony, nie on samotný, aj keď stále som bola blízko a stačilo málo, aby som ho dorazila. Vzhľadom k jeho schopnostiam som však mala záložný plán, ak by veci nevyšli tak, ako som plánovala. Počítala som s tým, že v tom prípade by sa okamžite uchýlil k tomu ma od seba nejakým spôsobom odtlačiť, o čo sa samozrejme aj pokúsil. Lenže jeho deň nebol tak šťastlivý, ako si myslel.
"Asi si pritom tvojom samoľúbom správaní a arogancii zabudol, že nie si jediný, kto je pripravený," pery sa mi roztiahli do širokého úsmevu, keď sa tá jeho kalamita, ktorú sa tak zúfalo snažil spôsobiť, aby ma od seba odtlačil, spôsobil mi nejakú tú malú odreninu a následne ma dorazil.
"Oh, nie, Itsuki-kun, mňa sa len tak nezbavíš," preniesla som s vražedným pohľadom v očiach. Prúd, ktorý proti mne otočil, a ktorými rozhádzal snáď všetko v okolí, sa ma dotkol len zľahka, ale nepomohol so mnou, pretože miesto dvoch obrovských chakrových rúk okolo tých mojich, sa objavilo niekoľko ďalších. Tá hustota chakry, ktorá ich tvorila, bola tak vysoká, že reálne, ani táto jeho technika nemala dostatočne silný efekt na to, aby cez ne mohla preniknúť, a teda ani ku mne. Dvoje z nich, ktoré som vytvorila ako prvé, sa zaborili do zeme a vytvorili mi pevnú oporu, vďaka ktorej som bola schopná odolávať sile jeho techniky.
"Tik-tak, dochádza ti čas, Itsuki-kun," bolo to snáď prvýkrát po dlhej dobe, kedy mi opadla moja ľadová maska a nahradil ho výraz, ktorý s ľudskosťou nemal absolútne nič spoločné. Mojou prioritou bolo ho za každú cenu odstrániť. Zvyžných pár chakrových rúk zovretých v päsť, ktoré sa vznášali okolo mňa a a poctivo ma chránili pred účinkami jeho techniky, zrazu zatlačili s cieľom dostať sa k nemu. Boli sme blízko seba a ich sila bola vysoká. Bolo to otázkou krátkej chvíle.

Lesy v Shimo no Kuni - Stránka 5 4rWs8zy

pro **Gashadokuro** Sun Apr 18, 2021 10:49 am

Prišla som v "pravý čas". No sotva čo som sa nejakým spôsobom stihla zorientovať a všimnúť si, v akom stave sa to Mikoto a Itsuki nachádzajú, vedľa mňa sa objavil Takumi, ktorý bol predsa len aj mojou prioritou. Na tvári sa mi objavil ľahký úsmev.. možno trochu smutný? Kto vie.
Otočila som sa k odchodu, venovala som ešte jeden pohľad Mikoto.. a po tom dlhší pohľad Itsukimu. Ich stret bol v plnom prúde, nepodarilo sa mi ho zachytiť. Vyzeralo to však tak, že nepotrebovala pomôcť. Respektíve nebola v ohrození života. No a tak som len vyrazila s Takumim preč. Sprv vedľa neho, po tom som ho však chytila do rúk ako princeznú, keďže bol na môj vkus veľmi pomalý. Trvalo to len zopár nádychov a výdychov.. no a mi sme sa z tejto časti lesov v Shimo no Kuni stratili niekde za horizont.

(presun aj Takumi)

pro **Takumi Yamada** Sun Apr 18, 2021 11:57 am

Nemôžem povedať, že by ma zaobchádzanie zo strany Kokoro nejak zvlášť tešilo, no vzhľadom na okolnosti som si nemohol dovoliť otáľať. Jak si ma teda nadvihla ako nejakú princeznú, hodil som po nej tak akurát nepobavený pohľad, no keď som si uvedomil, čo sa to za mojim chrbtom formuje, radšej som sa nechal niesť, než aby som tu mal stráviť ďalší čas. Nebol som až tak dobre informovaný, aby som poznal všetky schopnosti Itsukiho, no vedel som, že sila jeho taitonu má v plnom prúde potenciál zrovnať i celý ostrov so zemou. Moja priorita číslo jedna teda bola zmiznúť čo najďalej, spoliehajúc sa na to, že dokonalá obrana Mikoto bude stačiť na to, aby z tohto konfliktu vyviazla živá. "Nakop mu prdel!" zvolal som ešte počas úniku z plných pľúc veľmi neobvykle na moje pomery a vytratil sa i s Gashadokuro. => SPOLOČNÝ PRESUN

Itsuki na tom prekvapivo nebol nijak zvlášť dobre. Navzdory jeho technike, ktorá obvykle stačila na to, aby sa zbavil väčšiny opozície, sa jeho nepriateľka stále držala iba pár metrov od neho a hrubou silou Yasogami Kūgeki útočila aj cez vzniknuté tornádo. Pokiaľ chcel prežiť, musel učiniť rozhodnutie, ktoré by inokedy za normálnych okolností ani len nezvažoval - obetovať i svojich vlastných preživších spoločníkov. "Musím uznať, že sa z teba za posledný rok stala veľmi mocná kunoichi. Koľká škoda... zdá sa, že si napokon nebudem môcť vyzdvihnúť tvoj byakugan... keďže z teba nič nezostane," reagoval Itsuki bez úsmevu a doplnil pár pečatí.

Ako náhle to už vyzeralo, že Mikoto konečne uštedrí arogantnému mladíkovi priamy zásah, intenzita vznikajúcej búrky rázom niekoľkonásobne stúpla. Dokonca i niekomu tak sebavedomému ako ona musel prebehnúť mráz po chrbte. Zmieňovaná kalamita totiž prerástla v katastrofu najvyššieho kalibru. Všetok tlak, ktorý Hyuuga vyvinula na to, aby vzdorovala taitonu, ho akurát ešte viac posilnil a Itsuki minul takmer všetku svoju chakru na to, aby to plne využil. Výsledkom bola jednoznačne najsilnejšia technika klanu Kazama v prevedení jedného z jeho najsilnejších členov, Mōfū Daireppa. Ak o útoku Mikoto šlo povedať, že mal najbližšie k Yasogami Kūgeki samotnej Kaguye, potom práve túto techniku šlo považovať o najvernejšiu slabšiu variantu juubiho Tenpenchii. Všetky stromy v dosahu boli vyrvané i s koreňmi zo zeme ako keby postrádali váhu a celý les sa menil na jeden obrovský kráter, pričom mohutné nárazy tlakovej vlny a veternej smršte šlo pocítiť dokonca i na hrade Matsumuto - jo.

Lesy v Shimo no Kuni - Stránka 5 Xu6PZos

pro **Mikoto Hyūga** Sun Apr 18, 2021 3:15 pm

Vyzeralo to, že vyhrávam. Chakrové ruky sa pomaly prebíjali skrz jeho tornádo, s ktorým si očividne bol sám istý. Oči mi žiarili. Bola som tak hrozne blízko, a predsa.
"Huh?" vyzeralo to, že som skamenela, akonáhle som zacítila rastúci nátlak, niekoľkonásobne väčší než doteraz. Aj skrz Byakugan som dokázala posúdiť, že vynaložil omnoho viac chakry na to, aby tornádo posilnil. A napokon aj kalamitu. Pomaly som vydýchla a upokojila svoju myseľ. Aktuálne som mohla zvážiť len dve možnosti - prvou bolo pokúsiť sa ho zabiť, lenže to by v konečnom dôsledku mohlo stať aj môj vlastný život, nakoľko by som sa nedokázala sústrediť ako na efektívny útok, tak aj na efektívnu obranu. A tým pádom by som nesplnila sľub, ktorý som dala Takumimu. Druhou možnosťou bolo sústrediť sa na svoje vlastné prežitie. Zatla som ruky v päsť.
"Vedel, že mu ostanem verná za každú cenu a splním svoj sľub," precedila som pomedzi zuby. Nátlak na Itsukiho som uvoľnila. Cítila som, že sa jednotlivé prúdy zarývajú do chakrových rúk a postupne ich rozožierajú, uvoľňujú. Táto technika mohla slúžiť na defenzívne účely, ale nebola na to stavaná.
Po tomto už nebudem schopná ďalej bojovať. Do kelu aj so sľubmi, zanadávala som v duchu. Nebolo pre mňa reálne vzdorovať mu z takej blízkosti, preto niet divu že aj napriek dvom rukám, ktoré ma držali pri zemi, som na chvíľu stratila pôdu pod nohami.
Sakra! nenadávala som preto, že som sa bála, ale stále rozhorčená z toho, že som nemohla dokončiť úlohu bez toho, aby som neriskovala. Tentoraz nie dve, ale všetky chakrové ruky sa zaryli do zeme a pritiahli ma späť, pričom som, možno až trocha boľavo, pristála na späť na zemi, pričom ma chránili pred stromami, balvanmi, možno aj pred kričiacimi následovníkmi Itsukiho, ktorí sa sem priplietli a smršť ich zmietla. Nebol čas zisťovať, čo som si narazila alebo zlomila. Ak vôbec niečo. Opatrne som sa postavila, privrela oči a sústredila sa. Silné prúdy sa mi pomaly ale isto zarývali do chakrových rúk a narušovali ich pevnú štruktúru, čo by mohlo narušiť akú takú stabilitu, ktorú mi všetky ruky, zaryté pevne v zemi, poskytovali. Zašla som preto snáď až za okraj vlastných síl. Objavili sa ďalšie ruky, ktoré ich pokryli a vytvorili akúsi vonkajšiu ochrannú vrstvu. V prípade, že ich mocné prúdy uvoľnili, využila som ďalšiu chakru k rýchlej obnove. Už teraz som cítila slabosť, ktorá na mňa prichádzala, keďže som všetok zvyšok chakry, ktorý som ešte mala, využívala postupne na to, aby som sa dokázala udržať nažive. Otázkou však bolo, ako dlho to vydrží Itsuki. Cítila som, ako mi okrem pár kvapiek potu stiekol aj menší prúd krvi z nosa na pery. Vyvinula som priveľmi silný nátlak na vlastné telo a snažila sa takmer o nemožné.

pro **Shinobi (Samurai)** Sat Apr 24, 2021 1:17 pm

Bolo takmer až na neuverenie, akou odolnou sa za posledný rok Mikoto stala. Vskutku aktuálne oplývala dokonalou obranou porovnateľnou s plným Susanoom. Zaručene ju to však stálo veľmi veľa prakticky nadľudskej sily. Dokázať ustáť čosi také pre ňu musela byť doposiaľ tá najnáročnejšia úloha, obzvlášť keďže to nebola len záležitosť chvíľky. Itsukiho technika Mōfū Daireppa totiž trvala niekoľko minút a fakticky zrovnala väčšinu lesa až po neďaleký hrad so zemou. Všetko ale nasvedčovalo tomu, že mladá Hyuuga vydržala až do konca, no istotne sa to na nej drasticky podpísalo. Vyčerpať v tak krátkej dobe celú chakru mohlo mať dokonca aj fatálne následky. Nebola avšak v tomto súboji našťastie jediná, kto to na vlastnej koži pocítil.

Itsuki to taktiež nepochybne prehnal, a možno i viac ako samotná Mikoto. Predsa len hádzal bez prestávky jednu techniku za druhou, zakončiac to tou jednoznačne najvyčerpávajúcejšou, ktorá by za normálnych okolností i v plnej sile nemala presiahnuť viac než päť minút. Pokiaľ teda jeho protivníčka stále v čase, keď už mohutné prúdy konečne ustávali, zvládala mať aktivovaný byakugan, mohla si všimnúť čosi neobvyklé. Jeho chakra bola prakticky fuč, a nahradila ho akási iná, podstatne temnejšia a aj pre kunoichi jej kalibru desivejšia, s ktorou zatiaľ ani sama nemala žiadne predchádzajúce skúsenosti. Aby toho nebolo málo, podpísalo sa to i na jeho vzhľade.

Z Itsukiho vlasov sa postupne vytrácala jeho špecifická mentolová farba, vybrané črty na jeho tvári vrátane ikonickej jazvy vymizli, stmavla mu pleť a jeho žlté oči nabrali výrazne zelenkavý odtieň. Pred jej vlastnými očami sa z neho zdanlivo stával niekto iný, koho skrátka nedokázala identifikovať. Napriek tomu všetkému sa ale nemohla zbaviť pocitu, že sa stále jednalo o tú istú osobu, s ktorou mala tú česť jak na vojne, tak i pri ich historicky prvom stretnutí. Znamenalo to teda nebodaj, že pred ňou schovával akúsi tajnú transformáciu? "Takže toto je môj aktuálny limit," vytrhol ju rázom arogantný mladík z uvažovania, pokľaknúc zdanlivo od vyčerpania na zem. Než sa však nazdala, začal pred ňou miznúť akoby sa ponáral pod morskú hladinu. "Gratulujem. Toto kolo vyhrávaš. Snáď sa čoskoro zasa uvidíme," prehlásil Itsuki démonickým hlasom, div Mikoto neprebehol mráz po chrbte, a už sa aj vytratil. Ak by ho i zvládla prenasledovať, niečo jej našepkávalo, že to nebol dobrý nápad...

Lesy v Shimo no Kuni - Stránka 5 Vp28Yp7

pro **Mikoto Hyūga** Sun Apr 25, 2021 5:26 pm

Techniku som ustála. Možno zázrak, možno šťastie, možno prekročenie mojich vlastných limitov. Akonáhle sa jeho technika ukončila, okamžite som stopla tú svoju a padla na kolená, rukami som sa oprela o zem a nepravidelne vydychovala.
"Hlupák...Itsuki...," preniesla som trhavo a zdvihla pohľad. Potrebovala som vedieť, ako na tom je, avšak. Niečo nebolo v poriadku.
"Čo...že?" doširoka som roztvorila oči, keď sa Itsuki priamo pred mojimi očami začal meniť na niekoho, koho som v živote nevidela. Ako to, že som niečo také nedokázala zazrieť s Byakuganom...? Čo sa tu dialo? Danú osobu som chcela zastaviť, natiahla som ruku, ako keby som naňho mohla dočiahnuť, avšak miesto toho som sa rozkašľala a vypľuvla dávku krvi na zem.
"Sakra!" naštvane som udrela rukou do zeme, keď tá osoba zmizla niekde v zemi a neostala po nej ani stopa. Podľa jej slov sa dalo určiť, že za Itsukiho sa vydávala dlhší čas. Lenže o čo jej šlo? Kto to bol? Kto dokázal prekabátiť dokonca aj Byakugan...? Sklonila sa na zem. Bolelo ma celé telo, ruky predovšetkým, čo pravdepodobne spôsobilo neustále vylučovanie obrovského množstva chakry skrz všetky body a jej rýchle minutie. Dala som do toho všetko. CHcela som jeho, alebo tú osobu, ktorá sa zaňho vydávala, raz a navždy zničiť. Skončilo to fiaskom, znova. Byakuganom som ešte prehľadala okolie, zdalo sa, že Takumi s kostičkou bezpečne utiekli. Aspoň niečo. Narovnala som sa a zdvihla pohľad k nebu, deaktivujúc Byakugan. Utrela som si krv, stekajúcu z kútikov úst, do rukáva. Dýchalo sa mi ťažko, semtam som ju musela vykašľať.
"Chvíľka by mala stačiť," zamrmlala som si popod nos. Mienila som si na chvíľku oddýchnuť a potom vyraziť späť, ignorujúc fakt, že každý jeden, aj menší, vystreľoval kŕče do zvyšku môjho tela. Predovšetkým ruky. Zrejme ani ja som si však neuvedomovala, ako veľmi vyčerpané a poškodené telo mám.

Lesy v Shimo no Kuni - Stránka 5 SU1JMVR

pro **Hinami** Mon Apr 26, 2021 2:29 pm

Jak Mikoto sledovala při svém oddychu z posledních sil oblohu, mohla si všimnout, že se mezi mraky objevil velký ptačí tvor. Kroužil ladně nad zpustošeným bojištěm, jakoby hodnotil výsledek bitvy a sbíral k sobě ztracené duše rozprášené kombinací jejích a hlavně Itsukiho technik. Přestože již neměla aktivovaný Byakugan, měla neblahé tušení, že ji ptačí tvor pozoruje. K zemi se však nesnášel, pak několikrát máchl obrovitými křídly a za okamžik se ztratil mezi mraky.

Lesy v Shimo no Kuni - Stránka 5 ?imw=512&imh=288&ima=fit&impolicy=Letterbox&imcolor=%23000000&letterbox=true

pro **Goemon** Sat May 01, 2021 11:49 pm

Nad Mikoto začalo krúžiť viac vtáctva, než len pôvodný sup ktorý v týchto chladných končinách v podstate ani nemal čo robiť. Mohla si všimnúť ako nad jej hlavou krúžilo hneď niekoľko vrán čiernych ako noc. Priestorom sa začalo ozývať krákanie, škrabanie pazúrmi, šuchotanie peria.. Ako keď kŕdeľ hladných vrán čaká na to, kým si k Mikoto príde smrť a stiahne ju niekam, odkiaľ už nie je návratu. A tak tam aj čakali.. sledujúc mladú kunoichi s hladnými chladnými očami.

pro **Mikoto Hyūga** Sun May 02, 2021 12:28 am

Ležala som tu krátko, a predsa sa udialo pár divných vecí. Prvou z nich bol vták, ktorého som zahliadla na oblohe, ale choval sa neštandardne. Mala som pocit, ako keby ma sledoval. Krátko potom však zmizol oblakmi, a už ho nebolo. Druhou bolo...o niečo väčší počet vrán. Nezvyčajné zhlukovanie sa na mieste, na ktorom polhodinku dozadu stál obrovský les. Nemusela som dvakrát premýšľať o tom, komu tie vrany patria a že aj napriek svojmu otrasnému škreku si ma sem neprišli zožrať. Zaškerila som sa, zotierajúc krv z úst do rukáva.
"Ale, ale...," odkašľala som si, avšak nehýbala som sa nejako extra. Snažila som sa zabrániť prudkým pohybom, aby som minimalizovala bolesť.
"Zdá sa, že mám návštevu z Uchiha klanu. Znova," šepla som viac menej pre seba.
A tentoraz sa nám role vymenili, dodala som v mysli, referujúc tak k nedávnemu momentu, keď som ho našla ja v tom veliteľskom stane, na pokraji fyzického a psychického zrútenia sa.

pro **Goemon** Sun May 02, 2021 12:47 am

Po chvíľke mohla Mikoto zahliadnuť aj mňa. Vyteperil som sa z okraja lesov na zdevastovanú časť .. skôr krátera, ktorý tu zanechala Itsukiho technika. Nebolo to prvý krát čo som niečo podobné videl. Ani som si to reálne nemal ako s Itsukim spojiť ale moja čistá živočíšna nedôvera v môjho bývalého kapitána mi až príliš vŕtala hlavou. Rozhliadol som sa po pustine, až kým mi oči nepadli na kŕdeľ mojich vrán, ktoré vo vzduchu robili krúživé pohyby priamo nad osobou, ktorú som už od pohľadu poznal.

Z úst mi vyšlo povzdychnutie. Rukou som si pošúchal oči a vydal som sa k.. no pôvodne som si myslel že mŕtvole. Na moje vlastné prekvapenie to tak ale nebolo.
"Ako je možné.." Povzdychol som si, no na tvári sa mi pohrával viditeľný úsmev. Bol som rád, že žije.. zatiaľ.
".. že vždy keď ťa nechám samú.. tak sa niečo poserie .." Zamrmlal som skôr rečnícku otázku. Zastavil som sa kúsok od Mikoto a pozorne som sa jej pozeral do očí. Následne som si k nej čupol.
"Hej.. nevaroval som ťa pred ním?" V mojom hlase bolo počuť obavy, len jemne, ale boli tam. "Sráč.. keď sa mi dostane pod ruky.." Zamrmlala som si, tento krát skôr pre seba. No rýchlo som ho vytesnil z hlavy, aspoň na teraz.
Na chvíľku som si zakryl rukou tvár, pošúchaním sa snažil vyhnať ospalosť a následne som pomedzi prsty zas raz pozrel na Mikoto.
"Ako veľmi je to zlé?" Spýtal som sa, okraje hlasu zas načaté od starostí. Nikdy som nemal na krátky čas odísť.. mal som sa s ostatnými vrátiť do Shimo, do hradu.. a nejak by sa tomu zabránilo. Nech už sa stalo čokoľvek Rozhodne by Mikoto nemusela skončiť takto. Načiahol som rukou, ako keby som jej ju chcel podať, nejak.. jej pomôcť? No nedotýkal som sa jej a ruka mi vo vzduchu zamrzla. Tak trocha som mal obavy že sa rozpadne keď s ňou niekto pohne.

pro **Mikoto Hyūga** Sun May 02, 2021 8:53 am

Nemýlila som sa. Tieto vrany ozaj patrili legendárnemu Goemonovi, o ktorom sa priadli veľké legendy a ženské podprsenky sa samé rozopínali už len pri započutí jeho mena. S výnimkou tej mojej. Áno, reálne mi táto myšlienka napadla aj v stave, v ktorom som sa nachádzala. Bolo však fajn znova po dlhom čase vidieť priateľskú tvár. Zaškerila som sa pri jeho poznámke, nedalo sa povedať, že by nemal pravdu. Vždy, keď odišiel, tak som sa zaplietla do niečoho nového a málokedy to pre mňa končilo dobre.
"Čo máš s očami?" opýtala som sa takmer hneď. Tie zvláštne znaky v jeho očiach. Naposledy, keď sme sa videli, ich rozhodne nemal. Povzdychla som si.
"Nebola iná možnosť. Napadol nás, musela som ochrániť Takumiho a zároveň som mu chcela vrátiť to, čo mi urobil pred rokom. Takmer som ho mala, lenže...," uprela som naňho vážny pohľad. "...Itsuki nie je Itsuki. Niekto sa zaňho vydáva. Nerozumiem tomu, tá technika je schopná oklamať aj Byakugan, a opadne len zrejme v momente, keď dosiahne nejaký svoj určitý limit," povzdychla som si. V hlave mi zarezonovali znova slová možnom o opätovnom stretnutí. Keď som už vedela tento fakt, ako by som dokázala danú osobu poraziť? Itsukimu som sa len tak tak ubránila. Pri jeho otázke som zdvihla ruky, sotva som vedela hýbať s prstami bez toho, aby mi vystrelili kŕče do celej ruky, nehovoriac o ich triaške, ktorá bola skôr dôsledkom extrémnej únavy.
"Netuším. Ešte sa mi nepodarilo prekročiť tak limit, ako som to urobila dnes," s povzdychom som opatrne zložila ruky späť na stehná.
"Zdá sa, že nie je veľmi zdraviu prospešné minúť všetku chakru v priebehu pár krátkých chvíľ," prehla som sa a vypľuvla dávku krvi na zem.
"K*rva," zanadávala som si popod nos. Netušila som, prečo sa to deje, najskôr mi však takéto neopatrné zaobchádzanie s vlastným telom nejakým spôsobom niečo poškodilo. Predsa len, použila som techniky, ktoré som zvyčajne používala len v momentoch, keď nebola iná možnosť, pretože samé o sebe boli neskutočne náročné, a ich kombináciou som zaťažila moje telo po všetkých stránkach. Nehovoriac o tom, že techniky som takisto použila cez limit. Prehnala som to.
"Ale aspoň sa nemusím báť, že sa tu objaví nejaký náhodný človek a vylúpne mi oči, lebo očividne, každá správna Hyūga má za prdelou Uchihu," zavtipkovala som na záver s úsmevom na perách, aj keď moje telo doslova kričalo o pomoc. Bola som zvyknutá, a síce mi to nebolo jedno, aspoň som dokázala nedať nič najavo.

pro **Goemon** Sun May 02, 2021 11:37 am

Pri otázke na moje oči som sa zatváril nechápavo. Takmer mi vypadlo ako to myslí. Po tom mi prekvapený výraz na tvári vystriedala neurčitá zmäska pocitov a ja som na chvíľku od Mikoho odtrhol pohľad, niekam bokom.
"Eh.. vidím že máš dosť energie na otázky, dobré znamenie.." Uchechtol som sa a len som dismisívne pokrútil hlavou.
Neostávalo mi nič iné len si ju zas vypočuť, ale neotáľal som a nemal som v pláne nechať ju tu.. no čo som mohol vedieť o celkovom rozsahu jej zranení, nebol som medik. Na druhú stranu som tiež nebol úplne ľavý a počas toho, ako mi rozprávala o jej strete s Itsukim a o tom, že nie je tým za čo sa vydával, tak som vedľa seba položil brašňu a začal som z nej vyberať niekoľko pomôcok a vecí pre prvú pomoc.

"Neprekvapuje ma to." Odvetil som jej pomerne sucho na jej poznámku od Itsukiho. Možno mohla zaregistrovať aj môj veľmi krátky, trocha nahnevaný pohľad. Tento krát však táto emócia bola smerovaná na ňu. Nebola to ale zúrivosť skôr taký.. priateľský hnev? Hovoril som jej, aby si na Itsukiho dávala pozor. Pravdpeodobne som na to mal viac apelovať.

Najprv som vytiahol jednu chakra pilulku a ani som sa nepýtal o to, aby si ju dala do úst. Stačilo vidieť to ako sotva hýbala svojimi rukami. Zobral som ju do vlastných prstov a naznačil otvorenie úst. "Nikomu to neprezradím, tak buď prosím dobré dievča a otvor ústa hm?" Vyzval som ju pomedzi jej rozprávanie. Mohla si všimnúť, že mám pripravených niekoľko obväzov, drevenú škatuľku ktorá obsahovala nejakú podivnú mazľavinu a ďalších xy vecí ktoré pravdepodobne neboli potrebné, ako napríklad črevo s ihlou na zošívanie rán, malý nožík.. a podobne. Klasický med-kit pre nás obyčajných ľudí, Čo sme nevedeli liečiť pomocou chakry.

"Čo nie je môže byť, stačí povedať." Pousmial som sa nad jej poznámkou o vylúpnutí očí. Na chvíľku mi pohľad zašiel k jej jazve na tvári. Ostatne.. raz sa mi to takmer podarilo. "Vysvetlíš mii trocha podrobnejšie, čo sa vlastne stalo?" Spýtal som sa Mikoto. Príliś ma to nezaujímalo, ale chcel som, aby pokračovala v rozprávaní popri tom, ako sa ju pokúsim ošetriť. Tak aspoň budem vedieť, že je stále pri vedomý.

pro **Mikoto Hyūga** Sun May 02, 2021 12:35 pm

Neodpovedal mi na otázku. Mala som síce občas problém porozumieť ľudským citom, avšak tentoraz som nepotrebovala žiadnu veľkú znalosť na to, aby som usúdila, že mu to asi nie je príjemné alebo to skrátka nechce riešiť.
"Ako keby to niekedy bolo inak," odvetila som sucho. Bola som presne ten typ vojaka, ktorý sa zastavil jedine vtedy, až stratil vedomie. Tak mi to bolo vnucované ešte počas môjho pobytu v klane a tak nejak to ostalo so mnou, a pravdepodobne aj ostane navždy. Zaregistrovala som jeho pohľad a povzdychla som si.
"Gomen," šepla som. Zrejme si robil starosti o mňa, a ja ako vždy, jediné, čo pre mňa bolo v tom momente dôležité, bolo to, aby som nesklamala Takumiho. Alebo seba? V tomto som sa chovala vždy sebecky, preto som si nikdy nechcela utvoriť žiadne vzťahy - kamarátske ani žiadne iné. A predsa, ten hlupák Goemon si ako jeden z mála našiel cestu. Pobavene som sa uškrnula.
"Verzia s lietadielkom by bola presvedčivejšia," rýpla som doňho a pootvorila ústa, pričom som ho nechala, nech mi vloží pilulku do úst. Načo spánok a oddych, keď môžme mať pilulku a tá ich nahradí? Obaja sme sa v podstate mohli nazvať závislými, nie preto, že sme chceli, ale preto, že nám naša práca nedáva v mnohých situáciách inú možnosť. Sklopila som zrak ku všetkým tým predmetom, ktoré u seba mal, no boh vie, čo mi mohlo v tejto situácii pomôcť.
"Heh, niekto mal na raňajky vtipnú kašu," ak by sme sa niekedy mali znova objaviť v boji, najskôr by Goemon mal omnoho väčšie problémy než naposledy. Teda v prípade, že by som sa nezničila tak, ako teraz. Na jeho otázku som nadvihla obočie.
"No, čo asi, prišli sme a odišli s modrými zadkami, teda...ja," odvetila som podráždene a zamračila som sa. Stále som cítila tú horkú príchuť prehry. Nenávidela som prehry, keď som nedokončila svoju úlohu. Keď som do nej nedala všetko, keď som neriskovala dostatočne.
"Takumiho vyzdvihla Kokoro a snáď sa im podarilo utiecť. Musím to tu obzrieť, mám pocit, že tá osoba, ktorá ukradla Itsukiho identitu, šla priamo za nimi," pochytili ma obavy. Náš súboj trval prikrátko, nedalo sa hovoriť o tom, že by som im dala veľký náskok, keď sa mi už nepodarilo ho, teda tú osobu, ktorá sa zaňho vydávala, doraziť, lenže najprv som sa musela dať ako tak dokopy. Dúfala som, že tie chakrové pilulky pomôžu, lenže moje ruky...len ťažko sa dalo hovoriť o funkčnosti. Potrebovali si oddýchnuť. Rukou som si opatrne zotrela krv, vytekajúcu z kútikov úst.
"Asi starnem," zamrmlala som.

pro **Goemon** Sun May 02, 2021 12:58 pm

Z hrdla sa mi vydralo nespokojné.. niečo.
"Mne sa neospravedlňuj... Je to tvoje telo." Podvihol som jedno obočie a zobral si do parády jednu z jej rúk. Položil som ju na jej vlastné stehno, dlaňou smerom hore no a následne som začal metodicky namáčať obväz do už spomenutej mazľaviny a následne ho prikladať na jej ruku. Mohla z masti pocítiť chlad, či už bol príjemný alebo nie, to záležalo na jej preferencii. Mastička taktiež nijak extra dobre nevoňala, skôr naopak.

"Verziu s lietadielkom si šetrím na prípad, že by si mala viac síl na odporovanie." Venoval som jej pobavený pohľad a po tom ako si zotrela rukou krv z kútika úst, zas som jej už jej zvyšnú ruku prebral do tých vlastných a začal rovnaký proces obalovania v chladivých obväzoch, ako pred tým.

"Hej? Potrebuješ aby som sa ti pozrel na zadok?" Chytil som sa jej pripomienky a na chvíľku, skôr tak na oko, som sa hlavou schválne pohol na stranu a pohľadom skĺzol nižšie. Ale bolo to len pobavené gesto. Na také vrátenie toho podpichnutia.
"Môžem ti povedať.." Začal som a pomaly dobalil aj zvyšok jej ruky. Tieto obväzy či badnáš siahali až po jej lakte, vyšŠie však nie. Nemalo by to zmysel. ".. že rozhodne nemladneš. Ostatne.." Pokrčil som ramenom. " Vyzeralo to tak, že som sa na chvíĺku vyhol jej poznámke o Takumim a Itsukiho tajuplnej pravej identite. Ostatne ja som tak trocha tušil čo sa s nimi stalo. Videl som tú ľadovú.. sochu? Alebo čo to bolo? Aj keď len z diaľky. Rozhodol som sa však najprv prísť sem.
"Nah." Zamietol som nakoniec jej návrh. "Ty v prvom rade potrebuješ navštíviť medika. Nie naháňať sa za niekým kto ťa dostal do tohto stavu. Takumi neTakumi, mŕtva mu budeš k ničomu." Trocha som ju skarhal a následne ruku priložil k jej čelu, snažiac sa určiť či nemá teplotu alebo tak. Teplota by až tak nevadila, no keby že priamo horí.. to by mohol byť problém.

"Tá pilulka nebola k tomu, aby si sa za niečím naháňala, ale k tomu, aby si si trocha vyrovnala hlboký deficit chakry.. prehnala si to." Poznamenal som a venoval som jej ďalší prísny pohľad. Tak trocha som očakával že bude tvrdohlavá a bude si hovoriť stále svoje. Ak by sa chcela nebodaj postaviť, bol som seriózne pripravený ju zastaviť a zas zdrbať.

pro **Mikoto Hyūga** Sun May 02, 2021 1:58 pm

"Ak by som mala viac síl, nesedela by som tu a nečakala na spasenie od Goemona," mohlo to znieť znova ako vtipná poznámka, avšak bola som čoraz nervóznejšia, predovšetkým kvôli tomu, že som nebola schopná v podstate ničoho.
"Myslím, že v tom prípade by som si našla ešte kúsok sily v sebe, aby som ti mohla vyraziť zuby," odsekla som stroho na jeho poznámku ohľadom môjho modrého zadku. Sledovala som, ako mi dáva nejakú zvláštnu mastičku na obe ruky. Bola príjemná, chladiaca, ale jej vôňa už taká príjemná nebola. Nesťažovala som sa však, nebola som rozmaznaný spratok.
"Vieš ženu potešiť teda. Nechápem, ako je možné, že sa im už len pri spomenutí tvojho mena samé od seba rozopínajú podprsenky. Baka Goemon, sexsymbol dnešnej doby," preniesla som sarkasticky. Goemon to mohol brať jeden z ďalších vtípkov, ktorými so doňho počas rokov, ktoré sa poznáme, rýpla, avšak pôsobila som vážne. Alebo skôr, sfučane, nahnevane. Bola som skrátka nespokojná s tým, ako táto situácia vyzerá.
"Goemon...," zamračila som sa naňho, "...ja ale nemám čas oddychovať. Je mojou povinnosťou ho nájsť, a ak sa čokoľvek stalo alebo deje, tak to vyriešiť. Je mi úplne jedno, či to moje telo zvládne alebo nie," precedila som pomedzi zuby. Vyzerala som vytočene, po dlhom čase som upustila od svojho večne chladného obrazu a nechala rôzne pocity vyjsť na povrch.
"Prehnala som to, pretože v tom momente neexistovala iná možnosť. Ak by som to totižto nebola prehnala, tak by si s trochou šťastia možno jednu časť môjho tela našiel niekde na severnom okraji tohto lesa a druhú na tom južnom!" nekričala som, na to, ako naštvane som vyzerala, som hovorila takým tým mojim typickým chladným a tichým tónom. Nechcela som, aby si o mňa robil starosti alebo ma karhal, pretože som niečo prehnala, keď som nemala inú možnosť. Nechcela som, aby sa na mňa díval ako na niekoho slabého, kto sa o seba nevie postarať a potrebuje pomoc od druhých.
"Netrénovala som celý život preto, aby som počúvala takéto...hlúpe...kecy!" vytrhla som mu svoje ruky, aj keď ma to stálo nejakú tú bolesť. Aj keď to možno tak nemyslel, vytočil ma, avšak nebol dôvodom tohto môjho, preňho možno nezmyelného, výbuchu. Len poslednou, drobnou kvapkou, ktorá ma od toho delila. Možno keby som mala viac síl a moje ruky boli v poriadku, pokúsila by som sa mu vraziť, len tak, aby som si vybila vlastnú frustráciu. Privrela som oči a vydýchla si.
Kľud.

pro **Goemon** Sun May 02, 2021 3:06 pm

"Ouč.. aj by som sa chytil rukou za srdce ale.." Poukázal som k jej rukám, ktoré som v tú dobu ešte obväzoval. No bol som kyslí, dosť kyslí. Bolo vidieť že mi jej podpichovanie voči ženským a podprsenkám príliš na pokoji nepridávalo.
"Vieš čo? trhni si nohou Mikoto." Odfrkol som po chvíľke rozmýšľania, keďže ma nenapadlo nič lepšie. Nechcel som sa s ňou hádať či dohadovať, aj keď toto vzájomné podpichovanie bolo celkom príjemné.
No a po tom začalo jej prehováranie ma. Zhldboka som si povzdychol, no nehovoril som na to nič. Vedel som že je lepšie niekedy nechať ľudí vyventilovať. Hlavne takých ako Mikoto. Dokonca ma aj chytila za slovíčko a zobrala si z neho úplne zlý význam. Na tvári sa mi objavil neutrálny význam no a.. čakal som. Neostávalo mi nič iné. Keď to vyzeralo tak, že skončila, podvihol som jednu ruku na znak, aby chvíľku počkala.

"Ja som nehodnotil tvoje rozhodnutie Mikoto, myslel som to ako fakt. To že si išla cez svoje hranice je obdivuhodná známka toho, že si excelentná kunoichi. No stále si išla cez svoje hranice, čo znamená.." Prst som priložil k jej predlaktiu, a silnejšie naň zatlačil. Chcel som jej spôsobiť boelsť, nie extrémne silnú, ale na to aby som poukázal na môj point. ".. že momentálne nie si fyzicky schopná pokračovať. To ťa nenechám spraviť." Dodal som jednoducho. faktne a prst som zas zložil.
Zas som si povzdychol. "Po ceste som videl niečo.. ľadové, veľa ľadu, hyouton. Odnesiem ťa tam, ale hneď na to vyhľadáme medika." Dodal som nakoniec o niečo jemnejšie. Následne som podvihol obočie. "Platí?" Spýtal som sa jej.

pro **Mikoto Hyūga** Sun May 02, 2021 3:42 pm

Poriadne som sa nadýchla. Vypľúvanie krvi pomaly ustávalo, zrejme kvôli tomu, že som bola už relatívne v kľude a telo nenamáhala. Tantrum, ktorý som hodila, mi pomohol upokojiť sa. Dostala som niečo zo seba von, a tak sa mi na tvári usadil už o niečo pokojneší výraz, negatívnych pocitov bolo znova menej. A tak isto aj Goemonove poopravenie toho, ako svoje slová myslel, aj keď mi pritom trocha nepríjemne držal predlaktie. Usúdila som, že mal pravdu. Nech by som sa momentálne akokoľvek snažila, najskôr by som to nikam nedotiahla, moje ruky boli aktuálne nepoužiteľné v boji, a hoc mi pilulky pomohli, nenahradili tie dlhé dni bez spánku. Moje telo bolo vyčerpané nie len vplyvom toho, že som chakrou padla až na životné minimum. Keď však spomenul Takumiho a nejaké veľké množstvo ľadu, mohol vidieť, že ma zamrazilo.
"Prosím?" pozrela som sa naňho prekvapene. Ak Takumi musel použiť svoje techniky, potom sa niečo stalo. Niečo zlé. Stlačila som pevne pery, cítila som stres a obavy. Dobehol ich snáď Itsuki? Teda tá podivná osoba, ktorá sa zaňho vydávala? Čo sa to tu sakra dialo?!
"Fajn, platí, pôjdem kamkoľvek budeš chcieť, ale musím najprv vidieť, čo sa stalo, prosím," môj výraz bol vážny. Nemala som z toho dobrý pocit, preto som to potrebovala obhliadnuť skrz Byakugan okolie, v ktorom očividne k nejakému incidentu došlo. Ak sa Takumimu čokoľvek stalo, mienila som kostičke zlomiť všetky kosti v tele a vytĺcť z nej dušu.

pro **Goemon** Mon May 03, 2021 9:34 am

Začal som si baliť rôzne pomôcky, strkať ich späť do brašny a tú som si zas prehodil cez rameno. Prikývol som na jej odpoveď.
"Dobre, sme dohodnutý, nezabudni na to.." Vedel som že to nie je dobrý nápad, respektívne som si to myslel. Pre mňa moc Takumi neznamenal, ako som mu aj raz povedal - mal som dosť jeho a aj jeho sestry. No pre Mikoto som bol ochotný namočiť sa zas nejakého prúseru.
"Tak teda poď." Povzdychol som si s ľahkým úsmevom, čupol som si k nej a zobral som ju do rúk. No a po tom som spolu s ňou vyrazil na miesto, kde som cez moje vrany ľadové kráľovstvo.
(Presun)

pro Sponsored content

Lesy v Shimo no Kuni

Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni

Re: Lesy v Shimo no Kuni