Vládní středisko

Predpokladal som, že na dvere klope Hikaru, takže ma nebude počuť, keď ho vyzvem, aby vstúpil. Postavil som sa teda, prešiel ku dverám a už druhýkrát ich dnes otvoril návštevníkom. Začínam sa cítiť ako vrátnik. Na moje počudovanie pred dverami stáli nové tváre. "Vy ste," zamyslel som sa, "Asuka-dono?" Následne som pohľad upriamil na Ryu. "Čo potrebujete a koho mi to sem vediete?"

"Jōnin? Máme v tíme ešte niekoho, o kom neviem?" Nech som sa snažil akokoľvek, nikto mi na myseľ neprichádzal. "Ak myslíte toho prerasteného genina, máte zjavne zlé informácie, Atsuka-dono." S ďalším geninom v tíme sa z našej misie pomaly stával školský výlet. "Áno, teší ma," odvetil som Ryu po tom, čo sa mi uklonila. "Takže kunoichi z klanu Uchiha?" Tak sa mi zdá, že som z tímu jediný, ktorí nepochádza zo Zeme Ohňa.

"Áno, Hyūga. Hikaru," prikývol som. "Jeho zložka nie je aktualizovaná, ale zdá sa, že sa za tých šesť rokov veľmi nezmenil. Teda, až na vzhľad, samozrejme." Atsuka sa zdala byť prekvapená. Hoci aj ja som bol. Ten, kto zostavoval náš tím, musel byť blázon.

"Nechápte ma zle, Atsuka-dono. Nie je to tak, že by som ich v tíme nechcel. Iba mám o nich strach." A o svoju povesť. "Budem Vám vďačný, ak doplníte jeho zložku. Po misii si ju preštudujem a uvidím, čo preňho môžem spraviť." Takže jeden genin, jeden chūnin a ja. Sme skutočne pestrý tím.

Vracel jsem se zpet do budovy kterou jsem pred nejakou dobou opustil. No ne ze by me to tu zase tahlo ale hold potreboval jsem tym abych se odsut dostal ven a mohl zacit patrat. Nakonec jsem dosel az ke kancelari. Kde jsem vsak ucitil prijemnou vuni ktera prichazela od smeru te mlade slecny. Kdyz jsem sel kolem ni septl jsem ji do ucha (Ryu) "Mas prijemnou vuni prirody." Septl jsem coz opravdu mohla slyset jenom ona. Mozna taky zacala premyslet proc jsem si toho vsiml. Nakonec jsem prisel uklonil se vsem pritomnum a spustil. "Vzkaz byl vyrizen" No to asi bylo vse co jsem mel momentalne rict.

"Ďakujem za informácie, Atsuka-dono. Zostáva teda počkať na Rukiho a zásoby." V tom vstúpil do miestnosti Hikaru. "Myslím, že toto je ten Hyūga, ktorého ste si splietli s Jōninom. Spolieham na Vás, že sa ho ujmete a všetko mu vysvetlíte." Konečne som sa vrátil do kresla. "Posaď sa, Ryu," ukázal som na voľnú stoličku, "chvíľu si počkáme." Táto misia ešte ani nezačala a už sa to s ňou vlečie.

"Môžeš, ale či ti odpoviem, to je otázne." Uvedomil som si, že Hikaru vlastne nevie, čo sa to tu všetko deje. "Mimochodom, Hikaru, toto je Asuka-dono. Asi už ste sa stretli. Je potrebné doplniť tvoju zložku, keďže si bol dlho neaktívny. Asuka ťa preskúša, a potom ma bude informovať. Žiaľ, tejto misie sa ešte nezúčastníš." Ani nevieš, ako ti závidím.

No bylo to sice hezke ale spise mi to pripadalo jako ze me tam nechce no nedivil bych se. Nakonec co jsem mel delat on byl nadrizeny. "Hai" Rekl jsem a otocil se na Asuku a cekal kam vlastne pujdeme.

"Môžem to skúsiť," prečítal som si oba zvitky, "ale element ohňa neovládam, moje rady teda budú skôr teoretické." Pozrel som sa na hodiny, ktoré vysali na stene. Na fronte už musia byť všetci mŕtvy od hladu! "Ale ak pôjdeme teraz trénovať, ako nás Ruki nájde?" Už aj tak je táto misia poriadne zamotaná.

"Myslím, že bude lepšie, ak sa presunieme na miesto na to určené," zobral som do ruky pero a papier, na ktorý som napísal odkaz pre Rukiho. "Poďme." Slušne som vyprevadil Asuku spolu s jej novým študentom z kancelárie a zamkol ju. Vydal som sa na cvičisko.

Odkaz pre Rukiho:

(Presun.)

No trosku se to zxde vilidnilo a zustal jsem zde ja  a Asuka. Tudis  ona byla rekneme vissi hodnosti starim jsem si jist nebyl. Ale to bylo  vedlejsi, preci jen co clovek udela kdyz dostane rozkaz. Nakonec me to cekani unavilo a proste jsem se sebral a odesel. (presun)