Sídlo klanu Dreyar

Jedná sa o obrovský hrad niekoľko kilometrov za južnými hranicami Kaminari no Kuni. Hrad je umiestnený vysoko v horách ako strážna veža nad malým mestečkom pod ním. Okrem prírodných hradieb ktoré mu poskytujú hory je hrad obklopený množstvom ručne vytvorených múrov s obrovským množstvom brán, veží, strážnych buniek a troma hlavnými mostami. Od hlavnej brány vedie obrovské mramorové schodisko až k mestečku ktoré sa skrýva pod záštitou hôr a klanu Dreyar. Jedná sa skôr o obchodnícke mesto s množstvom remeselníkov a bánk, trhovísk a barov ale aj množstvo hazardných podnikov a podsvetia. Hrad ako aj mesto je chránené množstvom najatých žoldnierov ktorí majú za úlohu chrániť trezor v hlavnej budove hradu.

Akio nemusel byť žiaden terapeut aby si všimol na Toriinom klone ako ju tieto halucinácie vzali. Sám si ale vedel predstaviť čím si prešla, i on sám, keď prvý krát vstúpil do tohto podzemia, pocítil čoho strašného je tento jed schopný. Volali to vítanie nováčikov. Nech ale videla čo len videla, všetko bol len výplod jej fantázie. Ak už niečo, ak si vyčítala že niekoho chytala bez emócií, bez výčitiek, nemohlo to tak byť. Ak by ich nemala, jed by jej to neukázal, pretože presne tak pôsobil.
„Nech si videla čokoľvek, je to len výplod, nestalo sa to. Už by nemal pôsobiť vôbec no mala by si si oddýchnuť..“ Prehovoril znova. Už nemal ten nenávistný či podozrievavý tón hlasu, skôr ľútostivý, akoby sa snažil teraz, i keď nemusel mať dôkazy, nejako Tori pomôcť. A ak bola Raijinov spojenec, určite by ju len tak nenechal plakať. I keď bola väčšina mužov z Kaminari no Kuni obrovských ako hory, vychovali ich úplne inak ako v ostatných zemiach. Tu v Kami sa vedeli správať k iným a hlavne inému pohlaviu.
„Je v cele. No báť sa nemusíš, poško..“ Ani nestihol dopovedať a ozval sa hluk. Steny okolo nich sa zatriasli. Ďalší výboj prešiel miestnosťou. No tentoraz vibrácie v stenách a vzdialený pocit zemetrasenia neustával. V pozadí, ďaleko v chodbách bolo počuť buchot a vreskot. A medzi tými hlasmi a výbuchmi Toriin klon spozoroval jeden jediný hrubý hlas. „KDE JE?!“ Vrieskal Raijin v pozadí zatiaľ čo elektrina a buchot podľa všetkého rozbíjali steny. Hľadal svoju sestru?
„Očividne je hore..“ Pousmial sa Akio, svojho dávneho priateľa poznal príliš dobre a bolo mu jasné ako to dopadne. A presne to bol dôvod prečo Tori bojovala s Hideom sama. Prečo nikto nebol v jej okolí. Všetci sa natlačili k cele a bolo im to nanič. Pretože boli v presile voči Raijinovi. A to nebolo fér, pre nich. Znova sa ozval krik a buchot akoby sa stena zavalila pred nimi a oni už ďalej dopredu nemohli. Teoreticky, kto vie. Avšak než kamene naposledy dopadli a nechali Akia a klon v tichosti, započula Tori jednu vec. „Ak ste jej ublížili, prisahám že vás..“ To čo im urobí by bolo vhodné nechať si radšej na vlastnú fantáziu. No načo by ubližovali jeho sestre? Veď ich viedla. Hľadal ju? A keďže vysvetlil že sa jednalo o ženu..

„Ako to chceš urobiť keď prehráš?“ Arogantne sa spýtal Hideo útočiac na Tori. Tá ale dokázala prísť na jeho techniku, aspoň z časti. Keď vyslala papiere ku chodbe, urobila správne. Čo si neuvedomovala ale bol fakt že Hideo tu bol naozaj sám a bojovala len proti jednému súperovi. To čo bolo pred ňou, bol len klon, len obyčajný obraz vo vzduchu z tieňa ktorý nemohla fyzicky napadnúť. Ako ale on dokázal ju? Bol to jednoduchý trik. V momente ako sa tieň dotkol alebo sekol nejakej jej časti, skrytý v tieni len hodil niečo na to dané miesto a vytvoril tak ilúziu, alebo skôr trik, že ju zasiahol tieň i keď to bol práve skrytý originál. A práve preto keď zachytila Hidea útočiaceho z vrchu, bol to len ten daný tieň, len obraz. A presne v ten moment ako doleteli jej motýle až k jeho pravému ja, Hideovi ktorý pri skrývaní zhodil na zem stoličku ktorá urobila ten buchot, hodil po nej z tmavej chodby svoj posledný kunai. Ten letel presne tam kde sa vynorila časť Tori. A síce ruku, vďaka jej papierom určite prišla len k malému škrabancu. Presne v ten moment sa väčšina papierov v chodbe zničila a z tieňa vyliezol originálny Hideo.
„Bravo, všimla si si to naozaj rýchlo. Naozaj ťa škoda pri ňom, kiežby si na nás narazila skôr ako na toho neschopného idiota ktorý nedokázal ochrániť nič na čom mu záležalo..“ Provokoval ju schválne no na tvári mal nový výraz. Bol hravý ako ešte nikdy. Katana v jeho ruke vyzerala akoby horela čiernym ohňom, šlo však len o temnú čakru, tieň ktorý obkolesoval jeho zbraň. V ten moment zatriaslo znova celým sídlom. No tento krát to bolo iné ako naposledy. Presne v ten moment zavalilo chodbu v podzemí.

Akio sa rozhliadol a pousmial sa I napriek zavalenému vchodu si bol až príliš istý že to čo na neho vyslali proste nebude stačiť aby ho porazili. Rozbil ich mechanizmus a tak v momente čo mohol, bol okamžite voľný. Teraz už len dúfal že sa naozaj nenaserie a nepreženie to, predsa len, jeho súperom bola Mikasa. V to dúfal ale že sa nemusí postarať on.
„Neviem kde je a prečo je preč ale jej schopnosti sú..“ Zasekol sa a rozhliadol. Zrazu niečo zacítil a to nebolo príliš príjemné. Bol si až nadmieru istý že to nebol Raijin ale niekto jemu podobný. Na malý okamih sa zľakol a pevne stisol svoju zbraň v ruke.
„Počúvaj ma, Raijin s ňou nesmie bojovať. Ona.. akoby sa narodila aby ho porazila, je jeho slabinou a aj keby.. Už mal možnosť ju poraniť. Mal možnosť ju poraziť ale nedokázal to. Je to jeho sestra a on to nezvládne, nikdy sa do nej nepustí naplno. Musí ju poraziť niekto iný ako on, inak..“ A znova bol prerušený, v túto chvíľu ale nie Raijinom. Zrazu ním niečo trhlo a on odletel od Toriinho klonu ako blesk. Toriin klon si v ten moment uvedomil že v jeho hrudi sa nachádza obrovská diera. Nech už sa snažila ako chcela, lístky sa začali rozpadať a klon začal umierať. Posledné čo si mohla povšimnúť bol Akio utekajúci k novej neznámej osobe s tasenou zbraňou a krikom a potom tvár onej osoby. Až nepríjemne sa podobala Raijinovi. Bola to vysoká žena a jej úsmev bol ešte šialenejší ako Raijinov. Namiesto Akia ale so záujmom sledovala Toriin klon ako sa rozpadá, akoby ju analyzovala, alebo presnejšie, chcela zistiť kto je tá žena ktorá zdolala jej bračeka. Ženská ktorá ju najviac ohrozovala.

Hideo si takmer automaticky povzdychol keď Tori zahalilo mračno papierov. Nerobil však nič, aj keď mal príležitosť zaútočiť. Len tam tak stál a pozoroval čo sa deje. Keď sa mračno pretrhlo, jeho pohľad padol na úplne novú osobu. I on to cítil, menšiu zmenu. Nie len vzhľadovo, ani silou. Niečo sa očividne stalo čo ju poznamenalo osobne. V túto chvíľu i on pocítil menší mráz na chrbte. Stál proti lovcovi a on bol jej korisť.
„Kým ma nájde, budeš mŕtva. Čo myslíš, zlomí ho to?“ Spýtal sa úlisne a oblizol si pery. Áno, teraz stál proti dravcovi, proti predátorovi ktorý chcel za každú cenu dostať svoju korisť. Pousmial sa, širokým úsmevom. Šialeným úsmevom. V tomto bol lovec ako ona, v tomto cítil adrenalín rovnako. Bolo možné že naozaj sa v okolí klanu Dreyar pohybujú takýto šialenci. Jeho úsmev však okamžite zmizol. Nakoniec nelovil ako Tori. Upokojil sa, nadýchol sa. Tlkot jeho srdca bol strašne pomalý. Dych takmer žiaden. Na malý okamih zatvoril oči. Nadýchol sa a vydýchol, následne ich prudko otvoril. Okolo neho sa zjavila tmavá aura, čierna čakra, jeho tieň. I keď sa bál Raijina, už nemusel lebo vedel kto vstúpil na bojisko.
„Hádaj kto dorazil. Mikasa bude veľmi rada ak spozná ženu, ktorá mu tu priviedla brata..“ Prehovoril bez tónu, akoby to bral na ľahkú váhu, možno si až príliš veril. Opak bol pravdou, bál sa jej. Mal z nej strach a rešpekt. Cítil z nej niečo úplne iné ako doteraz. Bol opatrnejší ako kedykoľvek predtým no na jej príkaz zaútočil. Trhlo s ním a on sa objavil takmer pri nej, jeho katana potiahnutá čiernou aurou mierila na jej brucho. Musela si dávať pozor, po zasiahnutí by papieriky zmizli v prach a popol. Séria úderov ktorú započal, bolo extrémne ťažké sa vyhnúť, nečakal však že sa jej reflexy zvýšili. Nenechal ju však ani na sekundu dýchať, jednalo sa naozaj o extrémne skvelého šermiara s ktorým boj na blízko bol naozaj nebezpečný.

Samozrejme že Hideo nezabudol na jej schopnosti. Práve naopak. Preto mal aj zapnutý svoj mód v tieni, nedovolil by jej aby mu poškodila svojimi papiermi. A tak sa aj stalo, v momente čo mu zalepila tvár a možno aj časti tela, Hideo odskočil niekam dozadu, čo najďalej od nej. Než si však stihla premyslieť nejakú taktiku, priložil si ruky k telu a okamžite rozpažil. Okolo Hidea sa zdvihla čierna aura a ako tlaková vlna okamžite roztrhala lístky ktoré sa ho snažili zabiť. Na tvári však stále nemal žiaden výraz a v očiach prázdno. Sekol katanou, dva krát, len tak do vzduchu. Z jeho meča ale vystrelili 2 malé vlny smerujúce do tvaru X priamo proti nej. On však pri tom nespal, mienil ďalej pokračovať v útoku, i napriek faktu že sa mu z úst vylial malý pramienok krvi. Vo vzduchu sa začal neuveriteľne rýchlo otáčať vo vzduchu až nebezpečne pripomínal brúsku ktorá teraz letela priamo za čiernym X proti nej v úmysle ju rozrezať. Po celý ten čas bol práve krytý svojim tieňom, jeho prekvapivý útok hneď nato ako sa jej podarí vyhnúť X, nech už odskočí do akejkoľvek strany.

Zatiaľ čo Tori prestávala premýšľať a doslova jej preplo, Hideo ostával pokojný ako ešte nikdy pred tým. V túto chvíľu proti sebe nakoniec predsa len bojovali dvaja predátori, každý z nich mal ale úplne inú taktiku. Jeden z nich bol zdivočelý, ako besný pes pripravujúci sa úplne roztrhať svoju korisť na kusy. Ten druhý bol pokojný, vyžaroval len z neho chlad. Pripravoval sa aby udrel v perfektný moment, precízne.
„Je silná.. Ak ju ešte chvíľu zdržím..“ Skrslo v hlave Hideovi. Samozrejme, ani on nemal poňatia čo presne sa dialo v podzemí ale ak boli jeho informácie správne, bol toto jeden veľký koniec. Ak sa mu podarí oslabiť Tori, ak nie rovno poraziť, Raijin skončil. I on sám vedel že v súboji súrodencov by vyhrala ona. Jeho telo obalila čierna aura a on prešiel jej oštepom vo svojom kruhu ako nôž maslom. Prepolil oštep na 2 kusy ktoré sa pomaly drvili v prach a vtedy sa otvoril. Očakával že za ním uvidí už priamo Tori no prepočítal sa. Ostal stáť vo vzduchu a pozeral sa na obrovský počet lístkov ktoré na neho dopadli, stiahli ho k zemi a tam ho prirazili k podlahe. Všetko okolo zeme zahalil dym.
„Fuck..“ Vykašľal kus krvi Hideo a odpľuvol ju na zem. Znova stál na nohách no ruku aj tvár mal poranenú. Sám cítil že urobil obrovskú chybu keď sa k nej takto priblížil. Zatvoril však oči a nadýchol sa. V ten moment aura zo zbrane sa zväčšila a obalila celé jeho telo. Naštval sa. Už dlhú chvíľu tu nebol nikto kto by ho takto ponížil zranením. Kto by sa vplížil do jemu zverenému hradu a takto ho poničil. Ak má ostať jeho život v takom stave akom bol, musí ju zabiť. Temnota zasiahla i Toriine oči a celý svet akoby stmavol. Nebola úplná tma, bolo vidieť, len kontrast sa zmenil.
„Ja, démon z Kaminari no kuni, ťa odsudzujem na smrť..“ Prehovoril nahlas. Sekol mečom v pred a z neho vyletel ďalší sek v podobe vlny. Tá však prešla okolo Tori ani sa nemusela namáhať uhnúť. Na chvíľu sa zdalo že kvôli zraneniam už nedokáže bojovať, opak bol pravdou keď nad sebou pocítila ako sa niečo drví. Okolo hradu bolo totiž viac strážnych veží, ako to býva, a jednu z nich dokázal jediným sekom rozpoliť napoly. A tak sa stalo že na Tori padal kus veže. To už ale stúpal hore aj Hideo s podivne nabitou katanou pripravenou zabiť ju jedným sekom. Útok z oboch strán.

Na malý okamih sa zdalo že je to Hideov koniec. V momente ako sa začali obmotávať okolo neho lístky, nikto nepočítal s tým že tento útok prežije. Avšak Hideo nepatril k obyčajným idiotom ktorý by sa do tejto istej pasce nechali znova chytiť. Jeho útok na vežu aby na ňu spadla nebolo jeho cieľom a to si všimla v momente ako sa mu pokúsila rozpárať brucho. Jeho útok ktorý roztrhol vežu zanechal stopy jeho čakry. V tomto prípade si mohla Tori všimnúť ako sa Hideo vôbec nesnaží ničiť lístky ktoré ho obaľovali na celom tele, sústredil sa iba na jeho ruku. A v ten moment ako sa už zdalo že umrie, trhol rukou. Z rúk mu vystrelili čierne čakrové nite ktoré sa takmer okamžite spojili s vežou. Znova trhol rukou a v ten moment sa mu podarilo násilne vytrhnúť z jej zovretia. Stálo ho to niekoľko poranení no v tento moment ich ignoroval. Poháňala ho úplne iná sila ako doteraz, nebola to len vôľa poraziť svojho súpera v niekoho mene. To meno ho desilo ešte viac, bál sa prehry, bál sa aký by to malo následok. Takmer okamžite sa vyšvihol nad kus padajúcej veže, otočil sa vo vzduchu a päsť mu obalili posledné zvyšky jeho čakry. Kontrast čiernej farby okolo nich zmizol. Nebo zrazu nebolo temné. V túto chvíľu stál tak že medzi ním a Tori bol obrovský kus veže. Natiahol päsť a udrel do týchto sutín ktoré sa síce rozpadli no obrovský kus vo veľkej rýchlosti namieril na Tori. Cítil sa tak istý, cítil sa ako víťaz. Myslel si že ju porazil keď v ten moment vymizol mrak z oblohy a celé námestie s hradom zahalilo slnko. V jeho očiach vymizol jeho víťazný oheň a nahradilo ho zdesenie. Pretože v ten moment si nevšimol Toriin chakram ktorý sa mu zabudol hlboko do hrude. Z úst mu vyšiel prúd krvi a on sám spolu so sutinami zamieril k zemi smerom na Tori.

V túto chvíľu bolo takmer nepochybné že sa jednalo o koniec ich súboja. Hideo sa vo vzduchu takmer vôbec k ničomu nezmohol, slnko pálilo a ničilo jeho techniku, bolesť mu úplne zatmievala úsudok. Jediné čo pred sebou videl bola Tori ktorá niečo zakričala. Nič nepočul, nepočul okolie, nepočul svet. Akoby ohluchol. Len tam tak voľne padal priamo na Toriinu zbraň takmer až pripravený umrieť.
„Mikasa..“ Hlesol v duchu a jeho myšlienky sa vrátili k nej. Nepochybne k tejto žene mal Hideo silný vzťah, dalo by sa povedať že oveľa väčší ako nejaké priateľstvo. I keď to nikdy nevyslovil nahlas, i keď to nikdy nenaznačil ani jej, umieral s tým že sa to nikdy nepovie. No chcel to povedať, musel to povedať. Aspoň raz v živote sa nato odhodlať, hlavne keď toto bola jeho posledná možnosť. Z očí sa mu vyhrnula slza, bola len jedna.. ale odrazila sa a letela voľným pádom úplne inam. Na tvári mal bolestivú grimasu, ústa však dokorán otvoriť dokázal.
„Mikasa.. mi..milu..milujem..“ Viac však zo seba nedokázal dostať. Jeho slová nahradilo chrčanie keď sa nabodol na zbraň. Bolo počuť praskanie kostí, z otvoru a z úst sa mu vyvalil prúd krvi. Ten dopadol i na samotnú Tori. V očiach mal hrôzu a strach zo smrti. Bolesť ho však nevzala. Bol mŕtvy v okamihu ako sa napichol. V tej istej sekunde. Jeho mŕtve oči sa stali naozaj mŕtve.  Telo sa zviezlo k zemi a ostalo nehybne ležať. Koniec kapitána stráží, Hidea Dreyara. Raijinovho bratranca.

Toriina situácia bola určite poľutovania hodná. Bola vyčerpaná, navyše zranená. O to horšie keď narazila na súpera pri ktorom i Raijin vyzeral ako nejaký malý chlapček ktorý len teraz vyliezol zo škôlky. Aspoň sa tak na prvý pohľad zdalo. Raijin ešte ani raz nepreukázal svoje schopnosti naplno a osudom dalo že ich bude musieť prejaviť práve proti sestre. Sestre kvôli ktorej utiekol namiesto boja pretože jej nechcel ublížiť. A áno, Tori sa nachádzala naozaj v pasci. Čierne mraky ktoré vysávali každého, okrem užívateľa, v ich okolí bola nepochybne extrémne silná technika proti ktorej bolo ťažké bojovať. V túto chvíľu by stačilo obkolesiť mračnami hocikoho a Mikasa by mala istú výhru v kapse. V tú chvíľu sa zdvihol vietor.