Hostinec U Kulhavé Anny
+12
Raijin Dreyar
Goemon
Shigure
Ugai
Tsukahara Bokuden
Ayumu Hyuuga
Inemuri Yamanaka
Uchiha Ruki
Yune Uzumaki
Kuroi Mibojin
Uzumaki Yukihiro
Hashiru Senju
16 posters
Naruto Stories: The Revolution :: RPG GAME :: Naruto Stories: The Origin :: Herní místnosti :: Tsuki no Kuni :: Tsukiyama
Strana 4 z 5
Strana 4 z 5 • 
1, 2, 3, 4, 5
Hostinec U Kulhavé Anny
pro Hashiru Senju Sun Mar 28, 2021 12:38 pm
First topic message reminder :
Nikdo netuší, proč se takto hostinec jmenuje, ale patří mezi největší a nejslavnější v zemi. Anna nabízí i několik volných pokojů ke krátkodobému či dlouhodobému ubytování.
Hostinec u kulhavé Anny
Nikdo netuší, proč se takto hostinec jmenuje, ale patří mezi největší a nejslavnější v zemi. Anna nabízí i několik volných pokojů ke krátkodobému či dlouhodobému ubytování.
Hashiru Senju- Tsukikage (S-rank)*HA
- Poèet pøíspìvkù : 575
Join date : 25. 04. 16
Age : 31
Location : České Budějovice
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Shigure Tue Apr 06, 2021 9:32 pm
Pozrel som sa na Inemuri, ktorá so senseiovym návrhom súhlasila a v momente si ešte išla vybaviť nejaké veci do svojej izby. Ako sa stratila v nejakých dverách, pohľad som otočil k Senseiovi.
"Je dobrý nápad vyjsť na cestu večer?" Spýtal som sa ho. Mohol som pôsobiť sklesnuto, no ostatne to ja vždy.
Ksoo.. jediné čo dnes chcem, je poriadne sa vyspať..
"Otec hovoril, že ráno býva múdrejšie večera." Dodal som, tak trośka sa mu snažiac .. čo som sa mu snažil, dohovoriť? nejak obkecať to že sa mi teraz nechcelo? Naozaj som sa chcel maximálne tak vyspať. Bol som po lázňach, najedený, a pod očami sa pomaličky začínali objavovať váčky od únavy. Necítil som sa na "nočnú eskapádu lesom".
Zaregistroval som, že sa stihla vrátiť Inemuri no.. ja som ešte potreboval odpoveď od senseia.
"Je dobrý nápad vyjsť na cestu večer?" Spýtal som sa ho. Mohol som pôsobiť sklesnuto, no ostatne to ja vždy.
Ksoo.. jediné čo dnes chcem, je poriadne sa vyspať..
"Otec hovoril, že ráno býva múdrejšie večera." Dodal som, tak trośka sa mu snažiac .. čo som sa mu snažil, dohovoriť? nejak obkecať to že sa mi teraz nechcelo? Naozaj som sa chcel maximálne tak vyspať. Bol som po lázňach, najedený, a pod očami sa pomaličky začínali objavovať váčky od únavy. Necítil som sa na "nočnú eskapádu lesom".
Zaregistroval som, že sa stihla vrátiť Inemuri no.. ja som ešte potreboval odpoveď od senseia.
Shigure- D-rank
- Poèet pøíspìvkù : 155
Join date : 02. 06. 16
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Uzumaki Yukihiro Tue Apr 06, 2021 10:22 pm
"Já spát nemusím, ale asi to bude lepší, přeci jenom bych si rád uspořádal nový pokoj a v pořádku se nastěhoval," usmál jsem se a představil si jak si rovnám lžičky přesně podle pravítka. Bleskurychle jsem vyšel nahoru do svého pokoje, sbalil si věci snad ještě rychleji. Jako ninja jsem skoro nic neměl, jen nějaké věci osobní hygieny, pár oblečení a upomínkové předměty na rodinu. Pořád jsem nezjistil, kdo to udělal.
Raději jsem zašel do koupelny a zkontroloval, jestli mám vše, abych zahnal bolestivé vzpomínky a zašel dolů.
Na recepci jsem předal klíče a doplatil penízky.
"Jdeme nejdřív do nového domu a pak ráno půjdeme na misi, podívám se do map a zkusím se připravit, ok?" oznámil jsem Inemuri a Shiguremu.
Raději jsem zašel do koupelny a zkontroloval, jestli mám vše, abych zahnal bolestivé vzpomínky a zašel dolů.
Na recepci jsem předal klíče a doplatil penízky.
"Jdeme nejdřív do nového domu a pak ráno půjdeme na misi, podívám se do map a zkusím se připravit, ok?" oznámil jsem Inemuri a Shiguremu.
Uzumaki Yukihiro- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 125
Join date : 07. 07. 16
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Inemuri Yamanaka Wed Apr 07, 2021 8:18 am
"Hai," přikývla jsem.
Klidně bych vyrazila ihned, ale co se dá dělat. Asi bude opravdu lepší si nejdřív odpočinout a až poté vyrazit vstříc novému dobrodružství. Zvlášť, když se jedná o tak důležitou misi!
Něco jiného než chytání zvířat a okopávání brambor. Ne, že bych si stěžovala!
Jen při pomyšlení na zodpovědnost, která takto visí na našich ramenou, se mi rychle rozbušilo srdce návalem adrenalinu. Neměla jsem strach, naopak, nemohla jsem se dočkat.
Další nový kout světa, který budu mít tu čest objevit.
Počkala jsem, až se sbalí i sensei, a potom jsem s nimi vyrazila směrem k ubytovnám.
// Přesun
Klidně bych vyrazila ihned, ale co se dá dělat. Asi bude opravdu lepší si nejdřív odpočinout a až poté vyrazit vstříc novému dobrodružství. Zvlášť, když se jedná o tak důležitou misi!
Něco jiného než chytání zvířat a okopávání brambor. Ne, že bych si stěžovala!
Jen při pomyšlení na zodpovědnost, která takto visí na našich ramenou, se mi rychle rozbušilo srdce návalem adrenalinu. Neměla jsem strach, naopak, nemohla jsem se dočkat.
Další nový kout světa, který budu mít tu čest objevit.
Počkala jsem, až se sbalí i sensei, a potom jsem s nimi vyrazila směrem k ubytovnám.
// Přesun
Inemuri Yamanaka- D-rank
- Poèet pøíspìvkù : 107
Join date : 29. 03. 21
Age : 19
Location : Yamanaka Village -
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Shigure Wed Apr 07, 2021 9:18 am
Ufff.. tesne..
Prikývol som, no v duchu som jásal. Celkom mi to vyšlo, v podstate som sa úplne vyhol letiacemu kunaiu. Cestovanie v noci.. ešte teraz mi po chrbte prešlo zopár zimomraviek. Sensei to možno nechápal pretože bol silný a pravdepodobne už zabudol, aké to je byť na úrovni, akú teraz dosahujem ja, Inemuri mi zas v tomto prišla trošku naivné ale nemal som jej to za zlé. No tento svet? Tento svet bol krutý a ja som sa bál tmy, mal som na to dôvod.. vedel som čo sa v nej môže skrývať.
K Senseiovmu rozhodnutiu som prikývol, ako sme dojedli, tak som sa aj postavil a spolu s ostatnými sa vydal do ubytovne.
Prikývol som, no v duchu som jásal. Celkom mi to vyšlo, v podstate som sa úplne vyhol letiacemu kunaiu. Cestovanie v noci.. ešte teraz mi po chrbte prešlo zopár zimomraviek. Sensei to možno nechápal pretože bol silný a pravdepodobne už zabudol, aké to je byť na úrovni, akú teraz dosahujem ja, Inemuri mi zas v tomto prišla trošku naivné ale nemal som jej to za zlé. No tento svet? Tento svet bol krutý a ja som sa bál tmy, mal som na to dôvod.. vedel som čo sa v nej môže skrývať.
K Senseiovmu rozhodnutiu som prikývol, ako sme dojedli, tak som sa aj postavil a spolu s ostatnými sa vydal do ubytovne.
Shigure- D-rank
- Poèet pøíspìvkù : 155
Join date : 02. 06. 16
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Goemon Mon Apr 12, 2021 7:24 pm
A tak som sa vydal do hostinca. Sotva som vstúpil dovnútra a ako správny štangmajster som sotva obchádzal bar a už som mal v rukách bukvu plnú saké a pohárik. Nebudem predsa piť priamo z fľašky, ako nejaký alkoholik. Každopádne tak či tak, som sa mal v pláne hrozne strieskať. Taktiež som sa na to patrične tešil.
No to čo som v minulosti povedal Mikoto bola celkom pravda. Netrebalo mi veľa k tomu, aby som bol v nálade.. a k tomu, aby som bol opitý. A tak som si nalial pohárik a s spokojnou tvárou som sa mal v pláne opojiť niečím, čo ma nikdy nesklame. Ako milenka, ktorá ťa nikdy neopustí a stále baví.. - alkohol.
No to čo som v minulosti povedal Mikoto bola celkom pravda. Netrebalo mi veľa k tomu, aby som bol v nálade.. a k tomu, aby som bol opitý. A tak som si nalial pohárik a s spokojnou tvárou som sa mal v pláne opojiť niečím, čo ma nikdy nesklame. Ako milenka, ktorá ťa nikdy neopustí a stále baví.. - alkohol.
Goemon- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 118
Join date : 03. 06. 16
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Ayumu Hyuuga Tue Apr 13, 2021 10:44 pm
Spolecne s Yui jsme dosli k hostinci no Yui se na me lepila jako kliste. Nevim jestli mela strach ze zase zdrhnu nebo co na jejim miste bych se asi ujistil taky ze se zase nevytratim jako para nad hrncem. kdyz jsme se usadily ke stolu tak jsem objednal nejake Sushi a vodu jelikoz jsem vazne nepil kdyz nam prinesly jidlo tak se Yui pustila do reci.
Yui Hyuuga
"Ayumu je zde neco co jsem ti chtela rict o tvem otci, vim kdo to je."
Rekla natsene ale ja jsem ji zastavil. "Yui, na tom nezalezi. Je jedno jak se na to podivas opustil jsem klan Abych neohrozoval tve postaveni a nevzbuzoval pohorseni svou pritomnosti po te co jsem zabil Shira!" I kdyz to byla nehoda nikdy jsem si to neodpustil a Yui vedela ze to asi nikdy neudelam. Proto jsem se vyhybal soubojum ale tehdy jsem nemel na vyber. Pri vzpomince na ten inciden me bolelo u srdce nechte jsem aby se to tak stalo ale to uz nebylo nic platne. Byl to svym zpusobem pritel a mozna i rival ale to nemenilo ze zemrel mou rukou. "Ayumu byla to nehoda a ty to vis. Vim ze je to tezke ale chci aby jsi se semnou vratil. " To co Yui po me chtela bylo temer nemozne nemohl jsem. "Yui moc dobre vis co by me cekalo a tebe take. Kdyz mi bylo sotva deset Jeden z rady se me snazil zabit a ma matka zemrela mistio me a po te tvuj otec vydal oznameni o nasem zasnoubeni. To aby se nic takoveho neopakovalo tak prosim nerikej abych se vratil nekam kde mnou temer vsichni pohrdaji jenom proto ze jeden z mych rodicu nepatril ke klanu." Toto byla informace o ktere jsem vedel jenom ja a jeji otec. Yui byla celkem zakocena z toho co jsem rekl nemela o tom tuseni. "Ayumu ja, nevim co na to rict. Vim ze je to tezke ale prosim vrat se. Ty vis ze jsi jediny duvod proc jsem tak silna jak jsem kdyz to semnou vsichni vzdali ty jsi mi ukazal smer." Yui vzdy byla slaba ja ji pouze ukazal jiny smer. Kdyz jsem chtel neco rict ve dverich se obevili velke potize v podobe Ushira a Yanaie Hyuuga
"Yui-Sama Proc jste nam takhle utekla?" Rekl Ushiro a po te se na me podival Yanai a rekl: "Pojd ven ty smejde!" Yanai byl bratr Shira a nenavidel me a Ushiro byl jeho nejlepsi pritel oba me fakt nenavideli a jelikoz jsme byly mimo klanove uzemi bylo mi jasne ze se nevyhnu konfliktu s temi dvema. Zhluboka jsem se nadechl a rekl: " Sejdeme se na cvicisti nemusime to zdemolovat kdyz to tu zrovna dokoncili s opravami." Oba se vydali smerem ke cvicisti ktery jsem jim popsal a zvedl jsme se ze pujdu ale Yui me chytla za ruku a rekla:" Jsi si tim jisty Ayumu, vis ze je nezastavim pokud zacnete." Tohle bylo asi poprve co jsem videl v jejich ocich takove obavy no abych rekl pravdu tohle taky nebylo zrovna ferove 2 na jednouho ale co jsem si nadrobil musimn si i snist. "Yui nevim jak tohle dopadne ale kdo vi mozna to preziju." snazil jsme se odlehcit situaci ale vedel jsem ze bez skrabnuti se neobejdu. A po te se vydal na cviciste a Yui samozdrejmne zamnou a v zavesu par cumilu. No ai pulka hostince.
(presun)
Yui Hyuuga
Rekla natsene ale ja jsem ji zastavil. "Yui, na tom nezalezi. Je jedno jak se na to podivas opustil jsem klan Abych neohrozoval tve postaveni a nevzbuzoval pohorseni svou pritomnosti po te co jsem zabil Shira!" I kdyz to byla nehoda nikdy jsem si to neodpustil a Yui vedela ze to asi nikdy neudelam. Proto jsem se vyhybal soubojum ale tehdy jsem nemel na vyber. Pri vzpomince na ten inciden me bolelo u srdce nechte jsem aby se to tak stalo ale to uz nebylo nic platne. Byl to svym zpusobem pritel a mozna i rival ale to nemenilo ze zemrel mou rukou. "Ayumu byla to nehoda a ty to vis. Vim ze je to tezke ale chci aby jsi se semnou vratil. " To co Yui po me chtela bylo temer nemozne nemohl jsem. "Yui moc dobre vis co by me cekalo a tebe take. Kdyz mi bylo sotva deset Jeden z rady se me snazil zabit a ma matka zemrela mistio me a po te tvuj otec vydal oznameni o nasem zasnoubeni. To aby se nic takoveho neopakovalo tak prosim nerikej abych se vratil nekam kde mnou temer vsichni pohrdaji jenom proto ze jeden z mych rodicu nepatril ke klanu." Toto byla informace o ktere jsem vedel jenom ja a jeji otec. Yui byla celkem zakocena z toho co jsem rekl nemela o tom tuseni. "Ayumu ja, nevim co na to rict. Vim ze je to tezke ale prosim vrat se. Ty vis ze jsi jediny duvod proc jsem tak silna jak jsem kdyz to semnou vsichni vzdali ty jsi mi ukazal smer." Yui vzdy byla slaba ja ji pouze ukazal jiny smer. Kdyz jsem chtel neco rict ve dverich se obevili velke potize v podobe Ushira a Yanaie Hyuuga
"Yui-Sama Proc jste nam takhle utekla?" Rekl Ushiro a po te se na me podival Yanai a rekl: "Pojd ven ty smejde!" Yanai byl bratr Shira a nenavidel me a Ushiro byl jeho nejlepsi pritel oba me fakt nenavideli a jelikoz jsme byly mimo klanove uzemi bylo mi jasne ze se nevyhnu konfliktu s temi dvema. Zhluboka jsem se nadechl a rekl: " Sejdeme se na cvicisti nemusime to zdemolovat kdyz to tu zrovna dokoncili s opravami." Oba se vydali smerem ke cvicisti ktery jsem jim popsal a zvedl jsme se ze pujdu ale Yui me chytla za ruku a rekla:" Jsi si tim jisty Ayumu, vis ze je nezastavim pokud zacnete." Tohle bylo asi poprve co jsem videl v jejich ocich takove obavy no abych rekl pravdu tohle taky nebylo zrovna ferove 2 na jednouho ale co jsem si nadrobil musimn si i snist. "Yui nevim jak tohle dopadne ale kdo vi mozna to preziju." snazil jsme se odlehcit situaci ale vedel jsem ze bez skrabnuti se neobejdu. A po te se vydal na cviciste a Yui samozdrejmne zamnou a v zavesu par cumilu. No ai pulka hostince.
(presun)
Ayumu Hyuuga- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 200
Join date : 01. 06. 16
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Raijin Dreyar Thu Apr 15, 2021 6:02 pm
Po chvíľke blúdenia po meste som sa samozrejme stratil. Aj keď ukázali na nejaký hrad, v uličkách ho až tak vidieť nebolo a tak som bol nútený sa zastaviť na úplne inom mieste. V krčme. Pripomenulo mi to prvé stretnutie so stranou Kotomi a vediac, že sa musím zastaviť aj pri nej, som vstúpil dovnútra. Rozhliadnuc sa som si všimol známy chrbát, aj keď sme sa až tak často nevideli, vlastne len pár krát, poznal som ho, tak ako poznal on mňa.
"Aha ho, Goechi." Pousmial som sa stojac vedľa neho a následne som si prisadol, ukazujúc barmanke na pohár i pre mňa. Všimol som si jeho očí takmer okamžite no nič som nato nepovedal. Ak bude chcieť, povie to sám. Nebol som tu od toho, aby som niečo z niečoho dostával.
"Počul som o tvojom triumfe. Gratulujem. Mrzí ma, že som tam nebol na pomoc ale.. Máme vlastné problémy u nás doma. Určite chápeš. A hlavne, Tori.." Na chvíľu som na seba hodil zdesený výraz z vlastnej manželky. Čo by asi povedala, keby som sa tam vydal i napriek zákazu.
"Čo tak sám? Na tak odľahlom mieste?" Spýtal som sa zvedavo.
"Aha ho, Goechi." Pousmial som sa stojac vedľa neho a následne som si prisadol, ukazujúc barmanke na pohár i pre mňa. Všimol som si jeho očí takmer okamžite no nič som nato nepovedal. Ak bude chcieť, povie to sám. Nebol som tu od toho, aby som niečo z niečoho dostával.
"Počul som o tvojom triumfe. Gratulujem. Mrzí ma, že som tam nebol na pomoc ale.. Máme vlastné problémy u nás doma. Určite chápeš. A hlavne, Tori.." Na chvíľu som na seba hodil zdesený výraz z vlastnej manželky. Čo by asi povedala, keby som sa tam vydal i napriek zákazu.
"Čo tak sám? Na tak odľahlom mieste?" Spýtal som sa zvedavo.
Raijin Dreyar- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 188
Join date : 14. 07. 18
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Goemon Fri Apr 16, 2021 10:33 am
Už tretí deň som bol v liehu. Teda.. "tretí deň" bolo silné slovo. Večer som prišiel, opil sa.. nejak sa dostal do mojej izby v hostinci a ráno skôr než som stihol vytriezvieť, som sa zas opil. Dovolenka ako sa patrí.
Keď na mňa narazil Raijin, pospával som na svojom mieste. Bol som mu otočený chrbtom, vyvalený na lavičke s hlavou, ktorá neustále klesala a stúpala sem a tam. Bolo počuť že trocha chrápem, predo mnou nedopitý alkohol.
No ako som zacítil zatrasenie sa, keď sa tá hora svalov zosypala predo mňa, tak som oči predsa len pootvoril.
"Huh?" Prižmúril som oči. nebol som zvyknutý na toľké svetlo, ktoré sa odrážalo od jeho blond vlasov.
"Triumfe?" Zopakoval som po Raijinovi, stále si úplne neuvedomujúc kto to vlastne je. Nom ono človek bol pomalší, keď posledné tri dni jeho promile nekleslo pod dvojku.
"HA!" Tresol som päsťou do stola, čo spôsobilo že zapraskal a no.. bolo zjavné že nemal ďaleko od úplného kolabsu.
"RAJIN! Ty bastard!" Pozdravil som ho s napriahnutou rukou. Chcel som mu mu ju podať v takom tom chlapskom geste, pri ktorom sa napínali bicepsy a ženám v okolí praskali srdcia (a rozopínali podprsenky). Mohol si vśimnúť že som.. silnejší, čisto od svalov. Nebol som síce taká hora ako ja, ale nenosiť pomerne zahalujúce oblečenie, nejakého toho mrs. Tsukiyama by som pokojne vyskúšať mohol.
"Pijem!" Vyhlásil som a teatrálnym spôsobom som sa zas zvalil na stoličku.
"Uff.." natiahol som jednu nohu niekam stranou a trocha si začal krupať ramená, kĺby a tak.
".. a nudím sa. Čo tu preboha robíš ty?" V tom som si spomenul. "Aah... Tori.." Pošúchal som sa na brade a pohľad som otočil niekam stranou. Myšlienky mi zašli k mojej neoficiálno/oficiálnej snúbenke. Stavil som sa že ten môj prsteň predala. Ale tak čo, každý mal svoje.
"Ženy.." Veľavýznamne som sa pozrel na Raijina. Zdalo sa mi, že som pri tomto stretnutí trocha vytriezvel. Alebo som sa zobudil viac triezvy? Kto vie.
"Hah! Napi sa so mnou!" Zas som tresol do stola, tento krát sa už chudák rozpadol. Začal som sa smiať nad zhrozeným výrazom npcčiek. "Nebojte nebojte tuto Rai to zaplatí!" Otočil som trocha vážnejší pohľad na Raijina. "Zaplatíš že?" Nie že by som na "Stôl" nemal.. z poslednej vojny som si odniesol celkom dosť peňazí ale nedalo sa povedať že eh.. by moja rodina alebo ja predával zbrane na všetky fronty.
Keď na mňa narazil Raijin, pospával som na svojom mieste. Bol som mu otočený chrbtom, vyvalený na lavičke s hlavou, ktorá neustále klesala a stúpala sem a tam. Bolo počuť že trocha chrápem, predo mnou nedopitý alkohol.
No ako som zacítil zatrasenie sa, keď sa tá hora svalov zosypala predo mňa, tak som oči predsa len pootvoril.
"Huh?" Prižmúril som oči. nebol som zvyknutý na toľké svetlo, ktoré sa odrážalo od jeho blond vlasov.
"Triumfe?" Zopakoval som po Raijinovi, stále si úplne neuvedomujúc kto to vlastne je. Nom ono človek bol pomalší, keď posledné tri dni jeho promile nekleslo pod dvojku.
"HA!" Tresol som päsťou do stola, čo spôsobilo že zapraskal a no.. bolo zjavné že nemal ďaleko od úplného kolabsu.
"RAJIN! Ty bastard!" Pozdravil som ho s napriahnutou rukou. Chcel som mu mu ju podať v takom tom chlapskom geste, pri ktorom sa napínali bicepsy a ženám v okolí praskali srdcia (a rozopínali podprsenky). Mohol si vśimnúť že som.. silnejší, čisto od svalov. Nebol som síce taká hora ako ja, ale nenosiť pomerne zahalujúce oblečenie, nejakého toho mrs. Tsukiyama by som pokojne vyskúšať mohol.
"Pijem!" Vyhlásil som a teatrálnym spôsobom som sa zas zvalil na stoličku.
"Uff.." natiahol som jednu nohu niekam stranou a trocha si začal krupať ramená, kĺby a tak.
".. a nudím sa. Čo tu preboha robíš ty?" V tom som si spomenul. "Aah... Tori.." Pošúchal som sa na brade a pohľad som otočil niekam stranou. Myšlienky mi zašli k mojej neoficiálno/oficiálnej snúbenke. Stavil som sa že ten môj prsteň predala. Ale tak čo, každý mal svoje.
"Ženy.." Veľavýznamne som sa pozrel na Raijina. Zdalo sa mi, že som pri tomto stretnutí trocha vytriezvel. Alebo som sa zobudil viac triezvy? Kto vie.
"Hah! Napi sa so mnou!" Zas som tresol do stola, tento krát sa už chudák rozpadol. Začal som sa smiať nad zhrozeným výrazom npcčiek. "Nebojte nebojte tuto Rai to zaplatí!" Otočil som trocha vážnejší pohľad na Raijina. "Zaplatíš že?" Nie že by som na "Stôl" nemal.. z poslednej vojny som si odniesol celkom dosť peňazí ale nedalo sa povedať že eh.. by moja rodina alebo ja predával zbrane na všetky fronty.
Goemon- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 118
Join date : 03. 06. 16
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Raijin Dreyar Fri Apr 16, 2021 5:38 pm
Okamžite som si všimol v akom stave sa Goemon nachádza. Či mal dôvod sa ožrať alebo si len tak relaxoval s fľašou v ruke, keď sa zdalo, že mu to až tak dobre nerobí, som ignoroval. Proste som objednal ďalšie fľaše, hlavne pre seba, aby som Goemona dohnal a následne aj pre neho.
"Ty alkoholik!" Zrúkol som s úsmevom a ruku mu spätne podal. Nebolo ale potreba aby som si všimol jeho svalstva. Stisk jeho ruky jasne naznačil, akým tréningom alebo skúsenosťami si prešiel. Oproti minulosti skutočne bol o dosť silnejší a o to viac si zaslúžil moju pozornosť. Žiadne emo Uchiha tintítko. Tá zmena mu skutočne svedčila.
"Zavolal ma sem Hashiro, než pôjdem na malú zastávku do Shimo no kuni a za Kotomi, no stratil som sa. No očividne som našiel dobré miesto.." Zhlboka som sa zasmial ako som otvoril fľašu a začal z nej ako barbar piť. Nezmenil sa len vzhľadovo, zmenil sa i povahou, niečo sa mu muselo stať. Avšak ani ja sám som si neuvedomil, že zmenou som prešiel i ja. Sám som trochu zrezivel a čo sa týka povahy, no, fúha. Na tvári sa mi ale objavila okamžite anime kvapka keď som započul ako skalopevne prehlásil, že všetko zaplatím.
"Aspoň jedno sa v tej vašej parte nezmenilo. Znova som peňaženka.." Znelo to ako výčitka ale smiech to okamžite zbrzdil. Mal pravdu, z vojny môj klan neskutočne profitoval a roztrúsená Kaminari k tomu pomáhala ešte viac.
"Len dúfam, že nebudem musieť zrekonštruovať tento podnik.." S povzdychom som sa zahľadel na vratký stôl, ktorý očividne zažil ešte ježiša, ak ho vlastne on nevytvoril. Takto ale vyzeral celý bar, toto mesto určite mohlo zažiť lepšie časy ale bolo nové. Kto vie. Možno k tomu pomôže práve Senju.
"Ale prekvapuješ ma ty, nebol si veľmi zadrobre s Hashirom, ak si dobre pamätám.." Fľašu som takmer dopil a už otváral ďalšiu. Moja robusná postava mi dovoľovala toho vypiť viac. Znova som sa zahľadel na jeho svalstvo. Konečne niekto, pri kom by som pocítil pot v súboji? Sila z neho sálala, nie len fyzická.
"Ty alkoholik!" Zrúkol som s úsmevom a ruku mu spätne podal. Nebolo ale potreba aby som si všimol jeho svalstva. Stisk jeho ruky jasne naznačil, akým tréningom alebo skúsenosťami si prešiel. Oproti minulosti skutočne bol o dosť silnejší a o to viac si zaslúžil moju pozornosť. Žiadne emo Uchiha tintítko. Tá zmena mu skutočne svedčila.
"Zavolal ma sem Hashiro, než pôjdem na malú zastávku do Shimo no kuni a za Kotomi, no stratil som sa. No očividne som našiel dobré miesto.." Zhlboka som sa zasmial ako som otvoril fľašu a začal z nej ako barbar piť. Nezmenil sa len vzhľadovo, zmenil sa i povahou, niečo sa mu muselo stať. Avšak ani ja sám som si neuvedomil, že zmenou som prešiel i ja. Sám som trochu zrezivel a čo sa týka povahy, no, fúha. Na tvári sa mi ale objavila okamžite anime kvapka keď som započul ako skalopevne prehlásil, že všetko zaplatím.
"Aspoň jedno sa v tej vašej parte nezmenilo. Znova som peňaženka.." Znelo to ako výčitka ale smiech to okamžite zbrzdil. Mal pravdu, z vojny môj klan neskutočne profitoval a roztrúsená Kaminari k tomu pomáhala ešte viac.
"Len dúfam, že nebudem musieť zrekonštruovať tento podnik.." S povzdychom som sa zahľadel na vratký stôl, ktorý očividne zažil ešte ježiša, ak ho vlastne on nevytvoril. Takto ale vyzeral celý bar, toto mesto určite mohlo zažiť lepšie časy ale bolo nové. Kto vie. Možno k tomu pomôže práve Senju.
"Ale prekvapuješ ma ty, nebol si veľmi zadrobre s Hashirom, ak si dobre pamätám.." Fľašu som takmer dopil a už otváral ďalšiu. Moja robusná postava mi dovoľovala toho vypiť viac. Znova som sa zahľadel na jeho svalstvo. Konečne niekto, pri kom by som pocítil pot v súboji? Sila z neho sálala, nie len fyzická.
Raijin Dreyar- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 188
Join date : 14. 07. 18
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Goemon Sun Apr 18, 2021 6:52 pm
Pokrčil som ramenom nad jeho alkoholik-odpoveďou.. ak to vôbec bola odpoveď. Ostatne mal pravdu, niekedy som naozaj bol. A navyše som bol dosť "slabý" alkoholik.
"Ehh, tiež by som tam mal ísť pozrieť... situáciu a tak" Zamrmlal som s povzdychom a na istý čas som sa len špáral malíčkom v uchu a čumel do blba. No keď tam príde Raijin, mňa tam snáď nebude treba nie?
Po tom som sa zas na Raijina pozrel vážne. Naklonil som sa k nemu a položil mu ruku na rameno, pomaly ako pri krste.
"Vedel som, že sa na teba budem môcť spoľahnúť." Odvetil som mu so smrteľne vážnym pohľadom a tónom hlasu. Nemihlo mi ani brvou.
No a po tom som sa usmial, zas ten uvoľnený výraz. Postavil som sa zo stoličky, kopol som do rozbitého stola a z neho vyletel drevený papek priamo do mojej ruky. Trickshot, ako keby som to trénoval.
"Záleží od.. rozhodne ma vidí rád, keď tu má problémy s nejakým zatúlaným Chinoike." Pohodil som dreveným urvatou nohou zo stola v ruke a začal som ju točiť na ukazováku, ako loptu. Rozhorela sa.
"Povedz, čo hovoríš na ľahkú rozcvičku? Ty.. ja.. týpek čo potrebuje byť o hlavu kratší." Bol som až fascinovaný vlastnoručne vytvoreným spinnerom. Pre to som sa na Raijina momentálne nepozeral.
"Ehh, tiež by som tam mal ísť pozrieť... situáciu a tak" Zamrmlal som s povzdychom a na istý čas som sa len špáral malíčkom v uchu a čumel do blba. No keď tam príde Raijin, mňa tam snáď nebude treba nie?
Po tom som sa zas na Raijina pozrel vážne. Naklonil som sa k nemu a položil mu ruku na rameno, pomaly ako pri krste.
"Vedel som, že sa na teba budem môcť spoľahnúť." Odvetil som mu so smrteľne vážnym pohľadom a tónom hlasu. Nemihlo mi ani brvou.
No a po tom som sa usmial, zas ten uvoľnený výraz. Postavil som sa zo stoličky, kopol som do rozbitého stola a z neho vyletel drevený papek priamo do mojej ruky. Trickshot, ako keby som to trénoval.
"Záleží od.. rozhodne ma vidí rád, keď tu má problémy s nejakým zatúlaným Chinoike." Pohodil som dreveným urvatou nohou zo stola v ruke a začal som ju točiť na ukazováku, ako loptu. Rozhorela sa.
"Povedz, čo hovoríš na ľahkú rozcvičku? Ty.. ja.. týpek čo potrebuje byť o hlavu kratší." Bol som až fascinovaný vlastnoručne vytvoreným spinnerom. Pre to som sa na Raijina momentálne nepozeral.
Goemon- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 118
Join date : 03. 06. 16
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Raijin Dreyar Sun Apr 18, 2021 7:39 pm
"Well, možno pred nami zatvoria brány hradu, keď nás uvidia spolu.." Zamyslel som sa. Ono, pri pohľade na nebezpečné aury ktoré sme obaja vlastnili, možno by si nás splietli s nejakou invazívnou jednotkou. Keď sa dotkol môjho ramena a so smrteľným výrazom sa mi pozrel do očí, pocítil jemné kopnutie raitonovou technikou. Takmer ani nepocítil, no bolo jasné, že takto si zo mňa uťahovať není dobré. Naposledy to skúsil Kataro a no....
"Aby to nebola posledná vec v živote, na ktorú sa spoľahneš.." Uškrnul som sa a znova sa poriadne napil. V končekoch prstov som cítil jemný náznak opitosti. Samozrejme, síce som mal robustnú postavu, často som nepil a tak som nemal ani výdrž. Vtedy si zo stola vytrhol nožičku a roztočil ju v rukách. Viac ma ale fascinovalo ako začala horieť. Jeho oheň bol vždy silný no pri pohľade nato, ako ľahko to ovláda, mi došlo, že si prešiel zmenou.
"To už sa dostali aj sem? Myslím, že ich asi navštívim.." Odtrhol som pohľad od jeho predvádzania sa a rozhliadol sa. Bolo tu takmer prázdno, okrem barmana a dvoch ďalších týpkov tu však nikto nebol. Samozrejme a nás.
"Akoby som mohol odmietnuť." Odvetil som vracajúc pohľad na neho. Poznal ma, vedel, že nikdy neodmietnem nejakú akciu, kde si môžeme dať do držky.
"Aby to nebola posledná vec v živote, na ktorú sa spoľahneš.." Uškrnul som sa a znova sa poriadne napil. V končekoch prstov som cítil jemný náznak opitosti. Samozrejme, síce som mal robustnú postavu, často som nepil a tak som nemal ani výdrž. Vtedy si zo stola vytrhol nožičku a roztočil ju v rukách. Viac ma ale fascinovalo ako začala horieť. Jeho oheň bol vždy silný no pri pohľade nato, ako ľahko to ovláda, mi došlo, že si prešiel zmenou.
"To už sa dostali aj sem? Myslím, že ich asi navštívim.." Odtrhol som pohľad od jeho predvádzania sa a rozhliadol sa. Bolo tu takmer prázdno, okrem barmana a dvoch ďalších týpkov tu však nikto nebol. Samozrejme a nás.
"Akoby som mohol odmietnuť." Odvetil som vracajúc pohľad na neho. Poznal ma, vedel, že nikdy neodmietnem nejakú akciu, kde si môžeme dať do držky.
Raijin Dreyar- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 188
Join date : 14. 07. 18
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Goemon Sat Apr 24, 2021 6:42 pm
"Brány pri niekom ako ty prestávajú spĺňať účel." Zamrmlala som. Zas som sa poškrabal v nose. Vyfrkol som niekam na zem kúsok šušňa. Ešte raz som pohodil dreveným papekom, no a po tom som ho spálil na taký popol, že už.. v ňom nemalo čo horieť.
"Mohol by si sa trocha uvoľniť." Zamrmlal som, trasúc s pár prstami v ktorých mi ešte brnilo trocha raitonu. Nič príjemné.
"Viem len o jednom, ktorý sa schováva v horách.. heh teda schováva." Pokrčil som ramenom. "Proste vyhodíme do luftu horu z dosahu jeho bariéry a malo by to byť v pohode." Vyšiel som z pohostistva a privolal k sebe jednu z mojich vrán, ktoré sa mali usadiť Raijinovi na rameno.
"Ukáže ti cestu." Žmurkol som na neho, schmatol nejakú metlu opretú pri vchode hostinca - v podstate som ju ukradol - a následne som na ňu nasadol ako Čarodejnica Tatiána.
"Hopá" Zakričal som, rukou naznačil niekam dopredu a chvost mestli sa zmenil na tak silný plameň, že ma to vymrštilo do vzduchu. Ako nejaká triska.
"Vidíme sa tam!" Zakričal som, no vôbec som si nebol istý či ma bude počuť.
(Presun)
"Mohol by si sa trocha uvoľniť." Zamrmlal som, trasúc s pár prstami v ktorých mi ešte brnilo trocha raitonu. Nič príjemné.
"Viem len o jednom, ktorý sa schováva v horách.. heh teda schováva." Pokrčil som ramenom. "Proste vyhodíme do luftu horu z dosahu jeho bariéry a malo by to byť v pohode." Vyšiel som z pohostistva a privolal k sebe jednu z mojich vrán, ktoré sa mali usadiť Raijinovi na rameno.
"Ukáže ti cestu." Žmurkol som na neho, schmatol nejakú metlu opretú pri vchode hostinca - v podstate som ju ukradol - a následne som na ňu nasadol ako Čarodejnica Tatiána.
"Hopá" Zakričal som, rukou naznačil niekam dopredu a chvost mestli sa zmenil na tak silný plameň, že ma to vymrštilo do vzduchu. Ako nejaká triska.
"Vidíme sa tam!" Zakričal som, no vôbec som si nebol istý či ma bude počuť.
(Presun)
Goemon- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 118
Join date : 03. 06. 16
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Hangetsu Hoozuki Mon Apr 26, 2021 8:57 pm
Nemohla som si po ceste do hostinca odpustiť isté.. poznámky. Neboli priam drzé to nie, ale povedzme to tak že som po Tsukine hádzala očko, jedno.. druhé, a prišlo mi to tak že som ju celkom uvádzala do rozpakoch. Očividne som vedela byť celkom presvedčivá, to bolo dobré vedieť. Predsa len kto tu flirtuje s niekým kto ho môže vykázať z dediny nie?
"Počuj Tsukina.." Oslovila som môj doprovod pred hostincom a na chvíľku som sa na ňu tajuplne pozrela.
"Čo takto prísť ma navštíviť? Keď dnes skončíś službu? Môžeš mi o Tsukiyame porozprávať viac." Usmiala som sa na ňu ako slniečko na oblohe a venovala jej jeden zľahka zvodnejší pohľad, ktorý bol tak typický snáď len u extrovertov.
"Počuj Tsukina.." Oslovila som môj doprovod pred hostincom a na chvíľku som sa na ňu tajuplne pozrela.
"Čo takto prísť ma navštíviť? Keď dnes skončíś službu? Môžeš mi o Tsukiyame porozprávať viac." Usmiala som sa na ňu ako slniečko na oblohe a venovala jej jeden zľahka zvodnejší pohľad, ktorý bol tak typický snáď len u extrovertov.
Hangetsu Hoozuki- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 27
Join date : 25. 04. 21
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Shinobi (Samurai) Tue Apr 27, 2021 3:53 pm
Hangetsubu 半月部/Půlměsíční stráž 
Tsukina se od svých sester odpojila a k hostinci dorazila jen ona. Museli pokračovat v práci. Vybavila si na několik hodin volno a mohla opět zaskočit za Hangetsu. Zvědavost v ní zvítězila, navíc pokud je nebezpečný element, nebude na škodu, když se u ní bude na chvíli zdržovat a bude ji mít pod dohledem. Kdo ví, třeba tohle přeci jen bude zajímavé setkání.
"No, pár hodin bych měla," Tsukina opětovala úsměv. A vyčkávala co dál, nenechala se dát tak snadno.
Tsukina se od svých sester odpojila a k hostinci dorazila jen ona. Museli pokračovat v práci. Vybavila si na několik hodin volno a mohla opět zaskočit za Hangetsu. Zvědavost v ní zvítězila, navíc pokud je nebezpečný element, nebude na škodu, když se u ní bude na chvíli zdržovat a bude ji mít pod dohledem. Kdo ví, třeba tohle přeci jen bude zajímavé setkání.
"No, pár hodin bych měla," Tsukina opětovala úsměv. A vyčkávala co dál, nenechala se dát tak snadno.
Shinobi (Samurai)- Non-Player Characters
- Poèet pøíspìvkù : 666
Join date : 12. 05. 12
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Hangetsu Hoozuki Tue Apr 27, 2021 6:19 pm
Musela som sa zasmiať. Dosť som sa krnila, nesnažiac sa to zakriť rukou.
"Pár hodín?" Pozrela som sa na chvíľku niekam stranou a následne som len tak pomimo naznačila pohybom hlavy, či sa nám už nechce vstúpiť. Podržala som jej dvere a následne som vstúpila za ňou. Ostatne ona tu bola domáca.
"Prečo mi niečo nepovieš o Tsukiyame hm? Keď už teda máme byť eh, spoluobčania." Uchechtla som sa nad vlastným názvom toho meśugesu, čo mi vypadol z úst. Snažila som sa nájsť miesto, no skôr som to nechala na Tsukinu.
"Ako sa tu žije hm?"
"Pár hodín?" Pozrela som sa na chvíľku niekam stranou a následne som len tak pomimo naznačila pohybom hlavy, či sa nám už nechce vstúpiť. Podržala som jej dvere a následne som vstúpila za ňou. Ostatne ona tu bola domáca.
"Prečo mi niečo nepovieš o Tsukiyame hm? Keď už teda máme byť eh, spoluobčania." Uchechtla som sa nad vlastným názvom toho meśugesu, čo mi vypadol z úst. Snažila som sa nájsť miesto, no skôr som to nechala na Tsukinu.
"Ako sa tu žije hm?"
Hangetsu Hoozuki- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 27
Join date : 25. 04. 21
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Shinobi (Samurai) Wed Apr 28, 2021 6:51 pm
Hangetsubu 半月部/Půlměsíční stráž
Překvapeně jsem zamrkala, když mi přidržela dveře a vstoupila dovnitř. Bylo to však příjemné překvapení. Moc jsem toho neříkala, spíš jsem si nechala objednat dvě skleničky švestkového vína. Bylo to převážně sladké pití, ale mě to moc chutnalo.
Nadzvedla jsem číši a zadívala se do té krásné fialové barvy.
"Co bych ti měla povídat? Je lepší si to na vlastní kůži zažít. Žije se tu skvěle, alespoň poslední dobou," uchechtla jsem se a zadívala na ni dost laškovně.
"Jak se žije...ehm..v moři?" nadzvedla jsem obočí a jemně si olízla rty, stékala mi po nich kapka švestkového vína. Byl to dost...smyslný pohyb rtů.
Překvapeně jsem zamrkala, když mi přidržela dveře a vstoupila dovnitř. Bylo to však příjemné překvapení. Moc jsem toho neříkala, spíš jsem si nechala objednat dvě skleničky švestkového vína. Bylo to převážně sladké pití, ale mě to moc chutnalo.
Nadzvedla jsem číši a zadívala se do té krásné fialové barvy.
"Co bych ti měla povídat? Je lepší si to na vlastní kůži zažít. Žije se tu skvěle, alespoň poslední dobou," uchechtla jsem se a zadívala na ni dost laškovně.
"Jak se žije...ehm..v moři?" nadzvedla jsem obočí a jemně si olízla rty, stékala mi po nich kapka švestkového vína. Byl to dost...smyslný pohyb rtů.
Shinobi (Samurai)- Non-Player Characters
- Poèet pøíspìvkù : 666
Join date : 12. 05. 12
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Hangetsu Hoozuki Wed Apr 28, 2021 8:01 pm
Nechala som ju vybrať miesto, objednať.. priniesli nám víno a ja som sa naň trocha kyslo pozrela. Nemala som rada víno no mienila som jej to odpustiť. Ostatne sme toho o sebe moc nevedeli. Keď nám ho doniesli, skôr som ho posunula trocha bokom, chvíľku som sa na víno pozerala a po tom som pohľad obrátila späť k Tsukine.
"Hmpf.." Ruky som si založila na stôl a trocha sa naklonila dopredu. Mať dlhšie vlasy, tak by mi spadli na stôl.. takto sa len hompáľali popri mojej tvári.
Po tvári sa mi pri jej slovách na chvíľku prebehol nie príliš identifikovateľný výraz. Keď spomenula more, musela som sa uškrnúť ja.
"Ehh.. Mizu no Kuni.." Povedala som na upresnenie. "A nemyslím si že je to niekde horšie než tam." Dodala som takmer neprítomne. ".. prekliata zem, fakt že hej." Prstom som začala jazdiť po okraji vínového pohárika, do ktorého som nakoniec ponorila časť prstu, ale len kúsok. Keď som ju zas vytiahla, víno sa roztočilo a spravilo malí vír, ktorý začal stúpať.
Prstom som pohla a v podstate sa tento vínny malý "vír" presunul do pohára Tsukiny. Zas som jej ho naplnila.
Na tvári sa mi zas objavil úsmev. Musela som sa jej celkom páčiť.
"Budem celkom drzá.. a priama." Dodala som po chvíľke.
"Ty by si mohla byť dôvod prečo tu ostať." Pokrčila som ramenom. "Viem si samú seba predstaviť hmm.." Pošúchala som sa na brade a nechala som koniec vety nevypovedaný.
"Hmpf.." Ruky som si založila na stôl a trocha sa naklonila dopredu. Mať dlhšie vlasy, tak by mi spadli na stôl.. takto sa len hompáľali popri mojej tvári.
Po tvári sa mi pri jej slovách na chvíľku prebehol nie príliš identifikovateľný výraz. Keď spomenula more, musela som sa uškrnúť ja.
"Ehh.. Mizu no Kuni.." Povedala som na upresnenie. "A nemyslím si že je to niekde horšie než tam." Dodala som takmer neprítomne. ".. prekliata zem, fakt že hej." Prstom som začala jazdiť po okraji vínového pohárika, do ktorého som nakoniec ponorila časť prstu, ale len kúsok. Keď som ju zas vytiahla, víno sa roztočilo a spravilo malí vír, ktorý začal stúpať.
Prstom som pohla a v podstate sa tento vínny malý "vír" presunul do pohára Tsukiny. Zas som jej ho naplnila.
Na tvári sa mi zas objavil úsmev. Musela som sa jej celkom páčiť.
"Budem celkom drzá.. a priama." Dodala som po chvíľke.
"Ty by si mohla byť dôvod prečo tu ostať." Pokrčila som ramenom. "Viem si samú seba predstaviť hmm.." Pošúchala som sa na brade a nechala som koniec vety nevypovedaný.
Hangetsu Hoozuki- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 27
Join date : 25. 04. 21
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Shinobi (Samurai) Thu Apr 29, 2021 6:43 pm
Hangetsubu 半月部/Půlměsíční stráž
Překvapeně jsem zamrkala. Dnešek byl plný překvapení, jak to jen vyjádřit.
"V Mizu no Kuni jsem ještě nebyla," Tsukina si podepřela bradu rukou a zadívala se jí do podivně fialových očí.
"Měla by jsi to švestkové víno ochutnat," mrkla na ni a napila se z pohárku. Nevěděla, jak se teď správně zachovat. Jedno však musela přiznat, cítila se dobře ve společnosti Hangetsu.
"Hmmm, drzoune..Mohlo by to být zajímavéa ..." zbytek také nedořekla. Mírně se zarděla a raději se opět napila.
Překvapeně jsem zamrkala. Dnešek byl plný překvapení, jak to jen vyjádřit.
"V Mizu no Kuni jsem ještě nebyla," Tsukina si podepřela bradu rukou a zadívala se jí do podivně fialových očí.
"Měla by jsi to švestkové víno ochutnat," mrkla na ni a napila se z pohárku. Nevěděla, jak se teď správně zachovat. Jedno však musela přiznat, cítila se dobře ve společnosti Hangetsu.
"Hmmm, drzoune..Mohlo by to být zajímavéa ..." zbytek také nedořekla. Mírně se zarděla a raději se opět napila.
Shinobi (Samurai)- Non-Player Characters
- Poèet pøíspìvkù : 666
Join date : 12. 05. 12
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Hangetsu Hoozuki Thu Apr 29, 2021 10:18 pm
Pomaly som prikývla, no ťažko povedať či na reakciu k jej slovám alebo skôr tak pre seba. Tvárila so msa však spokojne, takže pravdepodobne oboje.
"Mizu no Kuni je prekrásna zem, plná vody.. jazier.. pralesov.. no bohužiaľ aj smrti." Slabo som sa pousmiala. "Nič o čom by som sa na prvom rande chcela rozprávať." Vyplazila som na Tsukinu jazyk a následne sa zama zasmiala.
"Hai haaai? Zdieľame rovnaký názor Tsuki, a tak. .teda že si to ty." Povzdychla som si a pozrela sa na víno. Moc sa mi do toho nechcelo. Nikoho som z ničoho neobviňovala len.. nah, odpila som si a do tváre sa mi v momente nahrnulo také to krenenie.
"Bleh.. Toto musím spláchnuť.." Rozosmiala som sa a len som sa radšej ponúkla pohárom vody, no a po tom som sa len bez slova postavila a rukami som potriasla malým zväzkom klúčikov, od mojej objednanej izby.
"Tak poď, rada by som sa s tebou porozprávala medzi štyrmi očami." Na chvíľku som si prikrila ústa a pošepkala niečo, čo mohla počuť len ona. Vybrala som sa do svojej izby, ťahajúc za sebou Kubikiri.
"Mizu no Kuni je prekrásna zem, plná vody.. jazier.. pralesov.. no bohužiaľ aj smrti." Slabo som sa pousmiala. "Nič o čom by som sa na prvom rande chcela rozprávať." Vyplazila som na Tsukinu jazyk a následne sa zama zasmiala.
"Hai haaai? Zdieľame rovnaký názor Tsuki, a tak. .teda že si to ty." Povzdychla som si a pozrela sa na víno. Moc sa mi do toho nechcelo. Nikoho som z ničoho neobviňovala len.. nah, odpila som si a do tváre sa mi v momente nahrnulo také to krenenie.
"Bleh.. Toto musím spláchnuť.." Rozosmiala som sa a len som sa radšej ponúkla pohárom vody, no a po tom som sa len bez slova postavila a rukami som potriasla malým zväzkom klúčikov, od mojej objednanej izby.
"Tak poď, rada by som sa s tebou porozprávala medzi štyrmi očami." Na chvíľku som si prikrila ústa a pošepkala niečo, čo mohla počuť len ona. Vybrala som sa do svojej izby, ťahajúc za sebou Kubikiri.
Hangetsu Hoozuki- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 27
Join date : 25. 04. 21
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Shinobi (Samurai) Fri Apr 30, 2021 4:37 pm
Hangetsubu 半月部/Půlměsíční stráž
Tsukina byla v podivném opojení, nevěděla zda-li to bylo z vína, či z přítomnosti Hangetsu. Zakroutila hlavou a dala si ruku před pusu, aby zamaskovala tichý smích. Pobavilo ji, jak se tak ošklivě zarděla, když ochutnala víno.
"Hangetsu no Gaki," jemně ji pošťouchla. Ani jsem se nenadála a už jsem ležela na její posteli, šťastně ovíněná.
Tsukina byla v podivném opojení, nevěděla zda-li to bylo z vína, či z přítomnosti Hangetsu. Zakroutila hlavou a dala si ruku před pusu, aby zamaskovala tichý smích. Pobavilo ji, jak se tak ošklivě zarděla, když ochutnala víno.
"Hangetsu no Gaki," jemně ji pošťouchla. Ani jsem se nenadála a už jsem ležela na její posteli, šťastně ovíněná.
Shinobi (Samurai)- Non-Player Characters
- Poèet pøíspìvkù : 666
Join date : 12. 05. 12
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Hangetsu Hoozuki Sat May 01, 2021 3:30 pm
Vstávalo sa mi.. dobre. Ostatne komu by sa nevstávalo dobre vedľa osôbky ktorá bola momentálne zakliesnená v mojom už nie úplne medveďom objatí. Roztvorila som oči, pár krát zaklipkala viečkami a chvíľku som sa na Tsukinu len .. tak pozerala. Nechcela som ju zobudiť.
"Hmm.." Voľnou rukou som si pošúchala nos a pozrela sa k oknu, ktoré sotva začalo prezrádzať prvé svetelné lúče. Muselo byť ešte veľmi skoré ráno. Vystrčil som ruku spopod Tsukiny a chvíľku sa len venovala rozjímaniu nad tým pohľadom.
"Yep.. na toto si budem vedieť zvyknúť.." Zívla som si, postavila sa z postele, zas si cez seba prehodila červený anbu plášť len s nenatiahnutou kapucou, naškrabala Tsukine odkaz na dobré ráno a že sa nemôžem dočkať až sa zas uvidíme po jej práci aaa rozhodla som sa ísť si tu vybaviť miestečko pre život.
(presun)
"Hmm.." Voľnou rukou som si pošúchala nos a pozrela sa k oknu, ktoré sotva začalo prezrádzať prvé svetelné lúče. Muselo byť ešte veľmi skoré ráno. Vystrčil som ruku spopod Tsukiny a chvíľku sa len venovala rozjímaniu nad tým pohľadom.
"Yep.. na toto si budem vedieť zvyknúť.." Zívla som si, postavila sa z postele, zas si cez seba prehodila červený anbu plášť len s nenatiahnutou kapucou, naškrabala Tsukine odkaz na dobré ráno a že sa nemôžem dočkať až sa zas uvidíme po jej práci aaa rozhodla som sa ísť si tu vybaviť miestečko pre život.
(presun)
Hangetsu Hoozuki- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 27
Join date : 25. 04. 21
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Tsukahara Bokuden Thu May 13, 2021 8:35 pm
Jeden by to mohol nazvať typickou hospodskou bitkou, v ktorej centre som bola ja. Ťažko povedať či to začal argument, alebo nejaká fyzická roztržka, všetko čo som teraz vnímal bol môj úchop okolo kimona nejakého miestneho patróna a následná krv, ktorá stekala po mojom čele. Nie moja. Patrila nosu, ktorý som čelom rozrazil.
"Urusai KORA!" Zreval som podráždene a ostro, rozdávajúc priopité údery, kopance, hádzajúc poháre na mojich momentálnych protivníkov. Nie môj.. najepickejší boj, to určite nie. Niekto ma nabral zboku popod rebra a doslova so mnou vyrazil dvere hostinca. Ocitli sme sa pred ním, na ulici.
Spadol som nazem, prekotúľala sa, len tak tak sa vyhýbajúc letiacej stoličke. Ako som sa vyšvihol na nohy, pomasíroval som si päsť vo vlastnej otvorenej dlane, na čo mi na ústa pristála päsť. Otriasol som sa a so zarevaním sa oblúkovo a dosť zoširoka zahnal aj ja. Pocítil som pod hánkami niekoľko uvoľnených zubov. A zas sa začala mela.. traja, štyria, desiati. V skupinách, dvojiciach, trojiciach, eventuálne všetci proti všetkým? Ah.. miloval som takéto hospodské bitky. Mali v sebe istý oheň, nie ako na bojisku, ale stále.
"Shineee! Bakarayo!" Bojoval som na dvoch frontoch. Svojimi päsťami a aj svojimi nadávkami, ktoré som veľmi rád oplácal.
"Urusai KORA!" Zreval som podráždene a ostro, rozdávajúc priopité údery, kopance, hádzajúc poháre na mojich momentálnych protivníkov. Nie môj.. najepickejší boj, to určite nie. Niekto ma nabral zboku popod rebra a doslova so mnou vyrazil dvere hostinca. Ocitli sme sa pred ním, na ulici.
Spadol som nazem, prekotúľala sa, len tak tak sa vyhýbajúc letiacej stoličke. Ako som sa vyšvihol na nohy, pomasíroval som si päsť vo vlastnej otvorenej dlane, na čo mi na ústa pristála päsť. Otriasol som sa a so zarevaním sa oblúkovo a dosť zoširoka zahnal aj ja. Pocítil som pod hánkami niekoľko uvoľnených zubov. A zas sa začala mela.. traja, štyria, desiati. V skupinách, dvojiciach, trojiciach, eventuálne všetci proti všetkým? Ah.. miloval som takéto hospodské bitky. Mali v sebe istý oheň, nie ako na bojisku, ale stále.
"Shineee! Bakarayo!" Bojoval som na dvoch frontoch. Svojimi päsťami a aj svojimi nadávkami, ktoré som veľmi rád oplácal.
Tsukahara Bokuden- Samurai (B-rank)
- Poèet pøíspìvkù : 45
Join date : 18. 06. 16
Akira likes this post
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Satake Sakura Thu May 13, 2021 10:05 pm
"Ale...ale, ja som ti tie raňajky doniesla!" zatvárila som sa smutne, keď ma Akira tlačil z nemocnice niekam von, do rušných ulíc mesta, a ja som sa so spomínamým smutným výrazom nechala tlačiť, kam len chcel. Pretože som mala pocit, že ma opúšťa moja malá dušička a srdce sa láme na drobné kúsky!
Iba žeby nie. Nakoniec som prestala s tým malým divadielkom a začala sa nahlas smiať, nech už Akirova reakcia bola akákoľvek. Nedoniesla som mu raňajky len preto, aby mi kvôli tomu mal byť dĺžny alebo snáď ďakovať. Zachránil mi život, a navyše, sám vedel, že som bola veľmi starostlivá. Navrhla som Akirovi v rámci nášho oddychu, aby sme si zašli sadnúť do nejakého baru - zväčša tam robia rôzne nápoje, alko aj nealko, sladké aj menej sladké, dokonca horké. A jeho ako človeka, ktorý zistil, že rád ochutnáva hriešne nápoje, by to mohlo zaujímať. Keď sme však dorazili k prvému podniku, na ktorý sme cestou narazili, mienila som bitku, ktorá sa tu diala, ignorovať. Kútikom oka som však zaregistrovala žiarivo biele vlasy, ktoré následne upútali moju pozornosť. Keď som si uvedomila, kto to je, povzdychla som si.
"Môžeš si ísť sadnúť dnu, ak chceš, mám tu...nevybavené účty," preniesla som k Akirovi. Či sa však mienil prizerať alebo naozaj ísť dnu, bolo na ňom. Natočila som sa k skupine chlapov, ktorá sa mlátila, hlava nehlava. S prevrátením oči som si to nakráčala priamo k nim. Pôsobila som tak drobne oproti tým prerasteným opiciam, pričom každým krokom sa v mojom okolí okrem omamnej vône šírila aj podivná, temná aura, ktorú vidieť len u nasratých ženských. U mňa bola tá aura dvojnásobne silnejšia, pretože predsa len, od majej ružovej kôpky šťastia to nikto nečaká.
"Ale, ale, koho to tu máme...že by to bol legendárny SHI-SHI-RO?!" Zdvihla som hlas. Vyslúžila som si pozornosť niektorých ožranov.
"Vypadnite odtiaľto všetci do jedného!" precedila som pomedzi zuby. "A nenechajte ma to zopakovať," dodala som snáď ešte chladnejšie. Nemusela som už vravieť nič. Možno som bola malá, avšak vedela som si vydobiť rešpekt, ak bolo treba. A u týchto zúfalcov to nebolo zrovna ťažké. Všetci sa rozpŕchli do strán a v priebehu pár momentov po nich neostalo ani stopy. Zdvihla som pohľad k Tsukaharuovi.
"Samuraj, huh? Na bojisku jeden z najlepších, hovorilo sa, ale mimo neho nič moc teda, čo?" Odfrkla som si a obzrela si ho od hlavy po päty s jemným opovrhnutím. Značne pod vplyvom alkoholu robil hanbu nie len samurajom, ale aj mojej rodine tým, že sa zapájal do nejakých smiešnych dedinských bitiek a ešte v nej aj dostával na prdel? Vyzeral hrozne, otĺknuto, a nepôsobilo to tak, že by mu to vadilo. Zatla som ruku v päsť a poriadnu mu vrazila v snahe ho doraziť k zemi. Aj keď som pôsobila krehko, sily som mala dosť. Veď aby nie, keď som ovládala Seven Sword Dance a nosila pri sebe osem katán bez toho, aby ma to zaťažilo.
"Čo si o sebe, k*rva, myslíš?! To nemáš kus cti a hrdosti v sebe, he?!" nekričala som, ba skôr naopak, čo bolo snáď ešte horšie. Odpľuvla som si na zem vedľa neho. Hnevala som sa, kultúra, v ktorej som vyrastala, bola pre mňa dôležitá. Nenávidela som, ak niekto špinil meno samurajov tak moc ako on, a zrejme ani nie po prvý krát. Nejako som ale cítila, že rozumná odpoveď z neho nevypadne.
Iba žeby nie. Nakoniec som prestala s tým malým divadielkom a začala sa nahlas smiať, nech už Akirova reakcia bola akákoľvek. Nedoniesla som mu raňajky len preto, aby mi kvôli tomu mal byť dĺžny alebo snáď ďakovať. Zachránil mi život, a navyše, sám vedel, že som bola veľmi starostlivá. Navrhla som Akirovi v rámci nášho oddychu, aby sme si zašli sadnúť do nejakého baru - zväčša tam robia rôzne nápoje, alko aj nealko, sladké aj menej sladké, dokonca horké. A jeho ako človeka, ktorý zistil, že rád ochutnáva hriešne nápoje, by to mohlo zaujímať. Keď sme však dorazili k prvému podniku, na ktorý sme cestou narazili, mienila som bitku, ktorá sa tu diala, ignorovať. Kútikom oka som však zaregistrovala žiarivo biele vlasy, ktoré následne upútali moju pozornosť. Keď som si uvedomila, kto to je, povzdychla som si.
"Môžeš si ísť sadnúť dnu, ak chceš, mám tu...nevybavené účty," preniesla som k Akirovi. Či sa však mienil prizerať alebo naozaj ísť dnu, bolo na ňom. Natočila som sa k skupine chlapov, ktorá sa mlátila, hlava nehlava. S prevrátením oči som si to nakráčala priamo k nim. Pôsobila som tak drobne oproti tým prerasteným opiciam, pričom každým krokom sa v mojom okolí okrem omamnej vône šírila aj podivná, temná aura, ktorú vidieť len u nasratých ženských. U mňa bola tá aura dvojnásobne silnejšia, pretože predsa len, od majej ružovej kôpky šťastia to nikto nečaká.
"Vypadnite odtiaľto všetci do jedného!" precedila som pomedzi zuby. "A nenechajte ma to zopakovať," dodala som snáď ešte chladnejšie. Nemusela som už vravieť nič. Možno som bola malá, avšak vedela som si vydobiť rešpekt, ak bolo treba. A u týchto zúfalcov to nebolo zrovna ťažké. Všetci sa rozpŕchli do strán a v priebehu pár momentov po nich neostalo ani stopy. Zdvihla som pohľad k Tsukaharuovi.
"Samuraj, huh? Na bojisku jeden z najlepších, hovorilo sa, ale mimo neho nič moc teda, čo?" Odfrkla som si a obzrela si ho od hlavy po päty s jemným opovrhnutím. Značne pod vplyvom alkoholu robil hanbu nie len samurajom, ale aj mojej rodine tým, že sa zapájal do nejakých smiešnych dedinských bitiek a ešte v nej aj dostával na prdel? Vyzeral hrozne, otĺknuto, a nepôsobilo to tak, že by mu to vadilo. Zatla som ruku v päsť a poriadnu mu vrazila v snahe ho doraziť k zemi. Aj keď som pôsobila krehko, sily som mala dosť. Veď aby nie, keď som ovládala Seven Sword Dance a nosila pri sebe osem katán bez toho, aby ma to zaťažilo.
"Čo si o sebe, k*rva, myslíš?! To nemáš kus cti a hrdosti v sebe, he?!" nekričala som, ba skôr naopak, čo bolo snáď ešte horšie. Odpľuvla som si na zem vedľa neho. Hnevala som sa, kultúra, v ktorej som vyrastala, bola pre mňa dôležitá. Nenávidela som, ak niekto špinil meno samurajov tak moc ako on, a zrejme ani nie po prvý krát. Nejako som ale cítila, že rozumná odpoveď z neho nevypadne.
Satake Sakura- B-rank
- Poèet pøíspìvkù : 78
Join date : 22. 06. 16
Akira likes this post
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Akira Thu May 13, 2021 11:28 pm
Když mi po našem společném útěku došlo, že vlastně Sakura zmínila, odkud se ta snídaně vzala a nahodila svůj mrzutý kukuč, donutila mě tím zacítit se provinile, byť jsem neměl šanci v mé pozici poznat, že tomu tak bylo. Po cestě jsem přemýšlel jak to odčinit, jelikož ten posmutnělý výraz vytrvával poměrně dlouho.
"Trefila ses mi do chuti a tahle čokoláda?" pověděl jsem jí nakonec s úsměvem a ani větu nedokončoval, jen jsem si prsty přiložil k ústům a naznačil, že je výborná. Její výraz se nakonec rozplynul do opět veselé grimasy, těžko říct, jestli to bylo kvůli mé odpovědi nebo ji prostě přestalo bavit držet se v té negativitě.
Tak či tak, po chvilce trajdání jsme se ocitli v uličce s hostincem, načež jsem dostal pobídku, abych se klidně usadil uvnitř. Venku probíhala rvačka, no, náladu jsem na takové heretické hrátky zrovna neměl. Navíc jsem se teď zaobíral tím, jak Sakuře oplatím laskavost z rána a zdejší podnik nabízel výběr možností. K tomu bych tím mohl zabít dvě mouchy jednou ranou. Pozval bych na něco Sakuru a zároveň ukojil svůj guilty pleasure vyzkoušením nějaké další dobroty. Peněz jsem neměl příliš, ale nezáleželo mi na nich, takže mi nedělalo problém utratit větší obnos. Pro kováře či prodejce zbraní využiju peníze z mise.
Zatímco jsem četl cedule zvenku a prohlížel si nabídku, aura okolo mé růžovlasé společnice potemněla, zacítil jsem to okamžitě. Nevím, co to s tímhle kontinentem bylo, ale ženy zde byly mnohdy daleko hrozivější než muži. Konfrontovala jakéhosi bělovlasého mladíka, vypadal od ostatních místních bezvěrců dost neobvykle, nebyl tím, kdo by hrál druhé housle. "Buď opatrná," řekl jsem spíše povzbudivým tónem, ze kterého byla cítit moje důvěra v její schopnosti, ale zároveň do jisté míry i obava... o zdraví toho bezvěrce, respektive z problémů, které by teoreticky mohli nastat. Co to s mými myšlenkovými pochody v poslední době bylo, asi jsem se vážně pomalu aklimatizoval nebo jen silně udeřil při předchozím souboji do hlavy.
Nechal jsem Sakuru oddat se svým choutkám a povinnostem míříc do podniku. Při snaze se dostat dovnitř se mě několikrát pokusili zastavit heretičtí surovci zapojení do bitky. Víceméně jsem je ignoroval a každému jejich pokusu uhnul no jutsunul, přeci jenom byli z většiny na mol, tak to nebylo ani v mém aktuálním stavu tak složité. Pár dravějších a vytrvalejších jsem jen namísto prostého uhnutí odhodil či podkopl. V putyce jsem objednal pár druhů jídla a hromadu různých nápojů, k mé nevědomosti převážně alkoholických.
S obrovským tácem obloženým hromadou jídla i pití jsem se usadil na předzahrádce hostince a sledoval show. Téměř všichni opilci se rozprchli, slyšel jsem růžovlásku kvičet, chápal jsem jejich úlek. Ve chvíli, kdy na mě Sakura na moment zaostřila, naznačil jsem jí gesty a posunky, že to všechno je také pro ni. Moje hříšná touha byla však silnější, a tak jsem začal zlehka hodovat i sám. "RozHhoď mu sandFál, Sakura-fsan!" oslavně jsem zvolal s plnou pusou velice agresivně požírajíc jeden z dezertů. Kami, odpusť mi.
"Trefila ses mi do chuti a tahle čokoláda?" pověděl jsem jí nakonec s úsměvem a ani větu nedokončoval, jen jsem si prsty přiložil k ústům a naznačil, že je výborná. Její výraz se nakonec rozplynul do opět veselé grimasy, těžko říct, jestli to bylo kvůli mé odpovědi nebo ji prostě přestalo bavit držet se v té negativitě.
Tak či tak, po chvilce trajdání jsme se ocitli v uličce s hostincem, načež jsem dostal pobídku, abych se klidně usadil uvnitř. Venku probíhala rvačka, no, náladu jsem na takové heretické hrátky zrovna neměl. Navíc jsem se teď zaobíral tím, jak Sakuře oplatím laskavost z rána a zdejší podnik nabízel výběr možností. K tomu bych tím mohl zabít dvě mouchy jednou ranou. Pozval bych na něco Sakuru a zároveň ukojil svůj guilty pleasure vyzkoušením nějaké další dobroty. Peněz jsem neměl příliš, ale nezáleželo mi na nich, takže mi nedělalo problém utratit větší obnos. Pro kováře či prodejce zbraní využiju peníze z mise.
Zatímco jsem četl cedule zvenku a prohlížel si nabídku, aura okolo mé růžovlasé společnice potemněla, zacítil jsem to okamžitě. Nevím, co to s tímhle kontinentem bylo, ale ženy zde byly mnohdy daleko hrozivější než muži. Konfrontovala jakéhosi bělovlasého mladíka, vypadal od ostatních místních bezvěrců dost neobvykle, nebyl tím, kdo by hrál druhé housle. "Buď opatrná," řekl jsem spíše povzbudivým tónem, ze kterého byla cítit moje důvěra v její schopnosti, ale zároveň do jisté míry i obava... o zdraví toho bezvěrce, respektive z problémů, které by teoreticky mohli nastat. Co to s mými myšlenkovými pochody v poslední době bylo, asi jsem se vážně pomalu aklimatizoval nebo jen silně udeřil při předchozím souboji do hlavy.
Nechal jsem Sakuru oddat se svým choutkám a povinnostem míříc do podniku. Při snaze se dostat dovnitř se mě několikrát pokusili zastavit heretičtí surovci zapojení do bitky. Víceméně jsem je ignoroval a každému jejich pokusu uhnul no jutsunul, přeci jenom byli z většiny na mol, tak to nebylo ani v mém aktuálním stavu tak složité. Pár dravějších a vytrvalejších jsem jen namísto prostého uhnutí odhodil či podkopl. V putyce jsem objednal pár druhů jídla a hromadu různých nápojů, k mé nevědomosti převážně alkoholických.
S obrovským tácem obloženým hromadou jídla i pití jsem se usadil na předzahrádce hostince a sledoval show. Téměř všichni opilci se rozprchli, slyšel jsem růžovlásku kvičet, chápal jsem jejich úlek. Ve chvíli, kdy na mě Sakura na moment zaostřila, naznačil jsem jí gesty a posunky, že to všechno je také pro ni. Moje hříšná touha byla však silnější, a tak jsem začal zlehka hodovat i sám. "RozHhoď mu sandFál, Sakura-fsan!" oslavně jsem zvolal s plnou pusou velice agresivně požírajíc jeden z dezertů. Kami, odpusť mi.
Akira- B-rank
- Poèet pøíspìvkù : 44
Join date : 13. 04. 21
Satake Sakura likes this post
Re: Hostinec U Kulhavé Anny
pro Tsukahara Bokuden Fri May 14, 2021 10:09 am
Úprimne som si spočiatku ani len nevšimol prcatej dievčiny, ktorá mi momentálne stála chrbtom. Pre to sa na mojej tvári objavilo podráždené prekvapenie, keď zrazu začali zdrhať. Ono.. nemyslel som si na to že som to s nimi až tak preháňal.
"Kuso!? Vráťte sa Bakarayo!" Výhražne som k nim podvihol zovretú päsť v neslušnom geste. No predsa len som za sebou niečo zaregistroval, započul. Ako som sa otočil, do tváre mi pristála päsť. Pomerne malá. Hlavou mi trhlo dozadu, no na zem ma nezvalila.
Rukou som si zašiel k môjmu dosť očividne zlomenému nosu, chytil si ho medzi palec ukazovák a prostrední.. a s trhnutím sa ozval krupavý zvuk. Napravil som si ho, vďaka čomu sa mi z neho spustila krv. Pretrel som si ho chrbtom ruky a po Sakure hodil zvláštny pohľad.
Isté.. nepochopenie zmiešané s pobavením?
"No dnešok je skvelý. Žena.. ktorá sa hrá na samurajku." Pošúchal som sa po brade, čím si len rozmazal krv, ktorá pokrývala značnú časť mojej spodnej časti tváre.
Tento deň nemôže byť divnejší.. Prešlo mi hlavou, stále nad niečím rozmýšľajúc. Keď poznamenala niečo o cti a hrdosti, tvár sa mi roztiahla do viac než pobaveného úškrnu.
"Hah! OMOSHIROI! slová ktoré vychádzajú z úst niekoho, kto sa rozhodne zaútočiť od chrbta." Ruky som roztiahol vo veľavravnom geste. Niečo na štýl - come at me.
".. ostatne čo od takého dievčaťa čakať, je to dobrá kompenzácia nedostatkov." Dodal som dosť očividne patriac k viac tradicionalistickým samurajom. Zas som si pošúchal bradu.
"Sakra ale prsia má dobré." Zamrmlal som si takmer nečujne a obrátil sa k tlačiacemu sa chalanovi, ktorý sa nan ás pozeral.
"Koľko ryo za noc s vašou Geishou pane? Má v sebe oheň, to sa musí nechať." Spýtal som sa ho s celkom serióznym tónom hlasu.
"Kuso!? Vráťte sa Bakarayo!" Výhražne som k nim podvihol zovretú päsť v neslušnom geste. No predsa len som za sebou niečo zaregistroval, započul. Ako som sa otočil, do tváre mi pristála päsť. Pomerne malá. Hlavou mi trhlo dozadu, no na zem ma nezvalila.
Rukou som si zašiel k môjmu dosť očividne zlomenému nosu, chytil si ho medzi palec ukazovák a prostrední.. a s trhnutím sa ozval krupavý zvuk. Napravil som si ho, vďaka čomu sa mi z neho spustila krv. Pretrel som si ho chrbtom ruky a po Sakure hodil zvláštny pohľad.
Isté.. nepochopenie zmiešané s pobavením?
"No dnešok je skvelý. Žena.. ktorá sa hrá na samurajku." Pošúchal som sa po brade, čím si len rozmazal krv, ktorá pokrývala značnú časť mojej spodnej časti tváre.
Tento deň nemôže byť divnejší.. Prešlo mi hlavou, stále nad niečím rozmýšľajúc. Keď poznamenala niečo o cti a hrdosti, tvár sa mi roztiahla do viac než pobaveného úškrnu.
"Hah! OMOSHIROI! slová ktoré vychádzajú z úst niekoho, kto sa rozhodne zaútočiť od chrbta." Ruky som roztiahol vo veľavravnom geste. Niečo na štýl - come at me.
".. ostatne čo od takého dievčaťa čakať, je to dobrá kompenzácia nedostatkov." Dodal som dosť očividne patriac k viac tradicionalistickým samurajom. Zas som si pošúchal bradu.
"Sakra ale prsia má dobré." Zamrmlal som si takmer nečujne a obrátil sa k tlačiacemu sa chalanovi, ktorý sa nan ás pozeral.
"Koľko ryo za noc s vašou Geishou pane? Má v sebe oheň, to sa musí nechať." Spýtal som sa ho s celkom serióznym tónom hlasu.
Tsukahara Bokuden- Samurai (B-rank)
- Poèet pøíspìvkù : 45
Join date : 18. 06. 16
Strana 4 z 5 • 1, 2, 3, 4, 5
Naruto Stories: The Revolution :: RPG GAME :: Naruto Stories: The Origin :: Herní místnosti :: Tsuki no Kuni :: Tsukiyama
Strana 4 z 5
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru