Severozápadní přístav
+5
Megumi
Ren Kouen
Mikoto Hyūga
Shinobi (Samurai)
Reina Kana
9 posters
Naruto Stories: The Revolution :: RPG GAME :: Naruto Stories: The Origin :: Herní místnosti :: Shimo no kuni
Strana 1 z 3
Strana 1 z 3 • 1, 2, 3 
Severozápadní přístav
pro Reina Kana Mon Aug 13, 2018 9:11 am
Ač se to nezdá severozápadní přístav je pro Shimo no kuni stěžejní bod, protože odtud se do celé země díky rybolovu a lodí přijíždějícím z velké dálky dostávají zásoby jídla, ryby, nerostné suroviny a další potřeby. Přístav je přísně střežen a nesmí se zde bojovat. Je to poklidné místo, pokud se někdo řídí základními pravidly.
1. Pracuj poctivě
2. Pomáhej pracujícím starcům
3. Podnikání je vítáno
4. Žádné zbraně ani násilí
Poslední bod je velmi specifický, přístav je totiž jako jediný v zemi ohraničen velkou kamennou zdí, kde je jedna brána. U té se odezvdávají zbraně do jistých skříněk, od kterého dostane účastník klíč. Pokud přijede loď i jejich majitelé mohou na pevninu vstoupit pouze bez zbraní. Na tomto místě je velká koncentrace pracujících lidí. Zde se nachází nejvíc pracovních nabídek.
(akorát si odmyslete tu zelenou trávu, přístav je zasněžený a pravidelně je tam teplota kolem nuly. Jsme ve Sněžné zemi přece a od vody jde největší zima.)
1. Pracuj poctivě
2. Pomáhej pracujícím starcům
3. Podnikání je vítáno
4. Žádné zbraně ani násilí
Poslední bod je velmi specifický, přístav je totiž jako jediný v zemi ohraničen velkou kamennou zdí, kde je jedna brána. U té se odezvdávají zbraně do jistých skříněk, od kterého dostane účastník klíč. Pokud přijede loď i jejich majitelé mohou na pevninu vstoupit pouze bez zbraní. Na tomto místě je velká koncentrace pracujících lidí. Zde se nachází nejvíc pracovních nabídek.
(akorát si odmyslete tu zelenou trávu, přístav je zasněžený a pravidelně je tam teplota kolem nuly. Jsme ve Sněžné zemi přece a od vody jde největší zima.)
Reina Kana- S-rank (vůdce klanu)
- Poèet pøíspìvkù : 185
Join date : 06. 11. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Shinobi (Samurai) Mon Aug 13, 2018 3:55 pm
V prístave sa schyľovalo k pokľudnému mrazivému večeru. Väčšina civilistov so zapadajúcim slnkom pomaly začala zachádzať do svojich príbytkov a už sa viac neočakával príchod ďalších veľkých lodí. Tými jedinými zložkami, ktoré nepoľavovali na ostražitosti, boli samuraji na čele s dvomi elitnými shinobi poverenými sústavnou ochranou a zabezpečením tohoto miesta. Jednalo sa vonkoncom o vskutku dôležitý bod pre Shimo no Kuni. Nikto však bohužiaľ ani len netušil, čo ho v najbližšiu noc čaká. Asi okolo desiatej k brehu mieril ešte jeden posledný obrovský koráb, s najvyššou pravdepodobnosťou práve rybárska loď. Niekoľkí relatívne unavení strážnici sa teda s minimálnou dávkou nadšenia pripravili na privítanie a prípadné odzbrojenie finálnych hostí dňa. Sotva ale došli bližšie k pristavenému dopravnému prostriedku, zaregistrovali náznak problému. "Hmmmm... zdá sa mi to, alebo sa z podpalubia valí dym?" "To nie je dym, hlupák!" zvolal o čosi skúsenejší kolega, ale to už bolo neskoro. Stačil jemný závan onej neidentifikovateľnej látky a prvých pár samurajov v bezvedomí padlo na zem. Nie je hádam ani nutné hovoriť, že spozorneli i ostatní prítomní a spoločnými silami s využitím prudkého narábania s Chakura Nagashi úspešne rozvírili jedovatý plyn. To však už na brehu bohužiaľ postávalo päť zahalených temných figúr.
"Tch, neviem, kto ste, ale práve ste nad sebou vyniesli rozsudok smrti. Zlikvidujte ich!" zavelil onen mocnejší strážca a aj s posilami zaútočil na protivníkov. Štyria z nich sa každopádne bez väčších problémov roztrúsili do okolia ešte než prišli do kontaktu s opozičnými mečmi, pričom ten piaty ženským hlasom poznamenal: "Komu sa má chcieť bojovať v takejto zime. Snáď vám nebude prekážať, ak trochu prikúrim." Jediné máchnutie katany zo strany nepriateľky stačilo na to, aby navzdory podnebným podmienkam najbližších samurajov obkľúčili rozrastajúce sa plamene. Nebolo najmenších pochýb o tom, že sa jednalo o Kaengiri, a k tomu na neobyčajne vysokej úrovni. Ani len niekoľkonásobný Issen totiž vôbec nestačil na uhasenie alebo čo i len spomalenie požiaru, takže väčšina zasiahnutých sa stala jeho obeťou, pričom tí ostatní boli konfrontovaní priamo kenjutsu pôvodkyne techniky tentokrát už s aplikovaným raitonom.
"Tá rýchlosť... čo si k*rva zač?!" "Nestrácaj chladnú hlavu. Poradíme si s nimi. Zorganizuj evakuáciu civilistov," rozkázal jeden zo zmieňovaných elitných ninjov nachádzajúcich sa viac vzadu, v dôsledku čoho bol ihneď poslúchnutý. Hneď na to začal chystať pečate na suiton, aby pomohol svojim podriadeným dostať sa zo spárov plameňov, no nanešťastie ich musel prerušiť, pretože sa sám stal terčom útoku iného individuála. Len tak tak sa vyhol neidentifikovateľným čiernym lepkavým guliam. "Myslíš si, že máš čas venovať sa ostatným?" "... tak sa zdá, že asi nie, ale nemusíš sa báť. Nájdem si ho dosť hneď čo ťa eliminujem." Kým sa vzájomne zabávali títo dvaja shinobi, iba z niekoľkých desiatok metrov na východ prichádzali ďalšie posily pre Shimo no Kuni. Cestu im však skomplikovalo jutsu s názvom Doryūha, vytvoriac okolo nich veľkú skalnatú bariéru, uprostred ktorej pristál tretí nepriateľ. "Sám proti desiatim, huh... to znie ako brnkačka," vydal zo seba daný muž dosť sebavedomo a pustil sa do boja. Na opačnej strane prístavu s využitím jedovatých kunaiov a senbonov systematicky likvidovala samurajské zložky kunoichi zodpovedná za úvodnú clonu neznámej škodlivej látky. Prerušil ju až druhý spomínaný elitný ninja na strane Zeme mrazu, no hoci nad ňou prekvapivo mal výhodu, zachránil ju jediným dotykom posledný z pätice útočníkov. "Čo to má byť- genjutsu?! Nemôžem sa hýbať-" zazneli jeho posledné slová pred smrťou, než zranená jedovatá žena využila situáciu a podrezala mu hrdlo. "Aby si vedel, mala som to pod kontrolou." "Nemáš za čo," odvrkol jej záchranca bez emócií a pokračoval v plienení. V podobnom duchu sa bitka niesla ešte hodinu. A výsledok?
Približne okolo jedenástej boli všetky stráže až na pár jedincov pomáhajúcich s evakuáciou, ktorí v tom čase už utekali pre pomoc, do jedného mŕtve. Civilisti sa buď rozutekali kade ľahšie, či napriek požiaru zostali skrčení vo svojich príbytkoch. Na svedomí to všetko mala pätica extrémne mocných individuálov z Kaminari no Kuni, ktorých cieľom bolo oslabiť Shimo no Kuni natoľko, aby bola nútená vyjednávať a vzdať sa väčšiny územia. Jednalo sa o ľudí s menami (podľa obrázka idú zľava doprava) Tarui /樽井/, Yuudai /雄大/, Towaki /飛翔/, Harui /春依/ a Genkaku /幻覚/. Severozápadný prístav každopádne samozrejme nebol ich poslednou zastávkou. Pokiaľ predsa majú prinútiť niekoho ako je Daisukeho syn a Reina kapitulovať, budú toho vonkoncom musieť zaručene napáchať ešte podstatne viac.
"Nechcem sa ti vŕtať do velenia, ale určite bolo v poriadku, že sme ich pár nechali uniknúť? Nebolo by lepšie, keby sa o nás dozvedeli až o niečo neskôr?" "Na tom nezáleží. Čím skôr po nás pošlú svojich najlepších ninjov, tým rýchlejšie Shimo no Kuni zbavíme všetkých defenzívnych prostriedkov a budeme môcť ísť domov," skonštatoval zdanlivo najdominantnejší zo skupiny, zatiaľ čo aj so zvyškom vybranej elity pochodoval k uzamknutej bráne. "Genkaku. Máš ešte dosť chakry?" "Nemusíš hovoriť nič viac," zareagoval rýchlo oslovený muž vopred tvoriaci pečate na akýsi doton, v dôsledku čoho položil dlane na kamennú stenu a doslova z nej obrovskú časť zvalil na zem. "Aké drastické riešenie." "To je v poriadku. Pri troche šťastia to tu ešte viac vyplienia banditi. Čím dlhšie im bude trvať obnova námornej dopravy, tým väčšie škody to bude mať na celkovú infraštruktúru a ekonomiku krajiny." "Jasné, jasné. Aký bude teda náš ďalší postup?" "Oddýchneme si v neďalekej dedinke juhovýchodne odtiaľto a za úsvitu budeme pokračovať smerom k hlavnému mestu." Tak zneli posledné slová najvyššieho predstaviteľa pätice útočníkov, než sa spoločne vytratili, aby ich nestihli prekvapiť dodatoční ninjovia.
"Tch, neviem, kto ste, ale práve ste nad sebou vyniesli rozsudok smrti. Zlikvidujte ich!" zavelil onen mocnejší strážca a aj s posilami zaútočil na protivníkov. Štyria z nich sa každopádne bez väčších problémov roztrúsili do okolia ešte než prišli do kontaktu s opozičnými mečmi, pričom ten piaty ženským hlasom poznamenal: "Komu sa má chcieť bojovať v takejto zime. Snáď vám nebude prekážať, ak trochu prikúrim." Jediné máchnutie katany zo strany nepriateľky stačilo na to, aby navzdory podnebným podmienkam najbližších samurajov obkľúčili rozrastajúce sa plamene. Nebolo najmenších pochýb o tom, že sa jednalo o Kaengiri, a k tomu na neobyčajne vysokej úrovni. Ani len niekoľkonásobný Issen totiž vôbec nestačil na uhasenie alebo čo i len spomalenie požiaru, takže väčšina zasiahnutých sa stala jeho obeťou, pričom tí ostatní boli konfrontovaní priamo kenjutsu pôvodkyne techniky tentokrát už s aplikovaným raitonom."Tá rýchlosť... čo si k*rva zač?!" "Nestrácaj chladnú hlavu. Poradíme si s nimi. Zorganizuj evakuáciu civilistov," rozkázal jeden zo zmieňovaných elitných ninjov nachádzajúcich sa viac vzadu, v dôsledku čoho bol ihneď poslúchnutý. Hneď na to začal chystať pečate na suiton, aby pomohol svojim podriadeným dostať sa zo spárov plameňov, no nanešťastie ich musel prerušiť, pretože sa sám stal terčom útoku iného individuála. Len tak tak sa vyhol neidentifikovateľným čiernym lepkavým guliam. "Myslíš si, že máš čas venovať sa ostatným?" "... tak sa zdá, že asi nie, ale nemusíš sa báť. Nájdem si ho dosť hneď čo ťa eliminujem." Kým sa vzájomne zabávali títo dvaja shinobi, iba z niekoľkých desiatok metrov na východ prichádzali ďalšie posily pre Shimo no Kuni. Cestu im však skomplikovalo jutsu s názvom Doryūha, vytvoriac okolo nich veľkú skalnatú bariéru, uprostred ktorej pristál tretí nepriateľ. "Sám proti desiatim, huh... to znie ako brnkačka," vydal zo seba daný muž dosť sebavedomo a pustil sa do boja. Na opačnej strane prístavu s využitím jedovatých kunaiov a senbonov systematicky likvidovala samurajské zložky kunoichi zodpovedná za úvodnú clonu neznámej škodlivej látky. Prerušil ju až druhý spomínaný elitný ninja na strane Zeme mrazu, no hoci nad ňou prekvapivo mal výhodu, zachránil ju jediným dotykom posledný z pätice útočníkov. "Čo to má byť- genjutsu?! Nemôžem sa hýbať-" zazneli jeho posledné slová pred smrťou, než zranená jedovatá žena využila situáciu a podrezala mu hrdlo. "Aby si vedel, mala som to pod kontrolou." "Nemáš za čo," odvrkol jej záchranca bez emócií a pokračoval v plienení. V podobnom duchu sa bitka niesla ešte hodinu. A výsledok?
Približne okolo jedenástej boli všetky stráže až na pár jedincov pomáhajúcich s evakuáciou, ktorí v tom čase už utekali pre pomoc, do jedného mŕtve. Civilisti sa buď rozutekali kade ľahšie, či napriek požiaru zostali skrčení vo svojich príbytkoch. Na svedomí to všetko mala pätica extrémne mocných individuálov z Kaminari no Kuni, ktorých cieľom bolo oslabiť Shimo no Kuni natoľko, aby bola nútená vyjednávať a vzdať sa väčšiny územia. Jednalo sa o ľudí s menami (podľa obrázka idú zľava doprava) Tarui /樽井/, Yuudai /雄大/, Towaki /飛翔/, Harui /春依/ a Genkaku /幻覚/. Severozápadný prístav každopádne samozrejme nebol ich poslednou zastávkou. Pokiaľ predsa majú prinútiť niekoho ako je Daisukeho syn a Reina kapitulovať, budú toho vonkoncom musieť zaručene napáchať ešte podstatne viac."Nechcem sa ti vŕtať do velenia, ale určite bolo v poriadku, že sme ich pár nechali uniknúť? Nebolo by lepšie, keby sa o nás dozvedeli až o niečo neskôr?" "Na tom nezáleží. Čím skôr po nás pošlú svojich najlepších ninjov, tým rýchlejšie Shimo no Kuni zbavíme všetkých defenzívnych prostriedkov a budeme môcť ísť domov," skonštatoval zdanlivo najdominantnejší zo skupiny, zatiaľ čo aj so zvyškom vybranej elity pochodoval k uzamknutej bráne. "Genkaku. Máš ešte dosť chakry?" "Nemusíš hovoriť nič viac," zareagoval rýchlo oslovený muž vopred tvoriaci pečate na akýsi doton, v dôsledku čoho položil dlane na kamennú stenu a doslova z nej obrovskú časť zvalil na zem. "Aké drastické riešenie." "To je v poriadku. Pri troche šťastia to tu ešte viac vyplienia banditi. Čím dlhšie im bude trvať obnova námornej dopravy, tým väčšie škody to bude mať na celkovú infraštruktúru a ekonomiku krajiny." "Jasné, jasné. Aký bude teda náš ďalší postup?" "Oddýchneme si v neďalekej dedinke juhovýchodne odtiaľto a za úsvitu budeme pokračovať smerom k hlavnému mestu." Tak zneli posledné slová najvyššieho predstaviteľa pätice útočníkov, než sa spoločne vytratili, aby ich nestihli prekvapiť dodatoční ninjovia.
Shinobi (Samurai)- Non-Player Characters
- Poèet pøíspìvkù : 666
Join date : 12. 05. 12
Re: Severozápadní přístav
pro Mikoto Hyūga Sun Sep 02, 2018 12:11 pm
Opustili sme mesto, mierili sme na miesto, kde sa odohral útok. Keďže sme patrili k prieskumnej jednotke, bolo našou úlohou tak isto obzrieť miesto útoku, nájsť stopy či zdroje informácie, ktoré nám priblížia, čo zač útočníci sú. Aktivovala som Byakugan ešte cestou sem. Jednak preto, aby sme náhodou nenarazili na nejaké prekvapenie, skryté pasce, a jednak preto, že som už takto z diaľky mohla skúmať stav samotného prístavu.
"Krása," preniesla som mierne sarkasticky, avšak než sme tam dorazili, viac som už ani necekla. Aj keby sa ma Ren niečo pýtal, neodpovedala by som. Zastavili sme sa až pred prístavom. Párkrát som tu už bola, avšak trosky a mŕtvolné ticho, doplnené o mŕtvoly neďaleko, sa nemohol s jeho pôvodným stavom ani porovnávať. Bez jediného slova som kráčala okolo mŕtvol, zbierajúc informácie o príčinách ich smrti.
"Zdá sa, že tá skupinka je zameraná na všetky odvetvia, perfektne sa doplňujú," hlesla som napokon neutrálnym tónom. Z mŕtvol spálených ohňom, podrezanými presne mierenými sekmi doplnenými o ďalšie popáleniny raitonom, z vystrašených výrazov len v určitej skupinke, ktoré sa im udržali aj po smrti. Ktorý samuraj by si však nechal podrezať krk? Neboli snáď neprekonateľní v umení Kenjutsu? Inak som si to nevedela vysvetliť.
"Zdá sa ale, že sa tu už nezdržiavajú," otočila som sa, keď som si s pomocou Byakuganu všimla niekoľko malých rodín skrývajúcich sa v rozpadnutých domoch. Ignorovala som ich. Máme iné povinnosti.
"Je tu však jedna otázka, Ren-san...ako plánuje Reina-hime obstáť v boji s jednotkou, ktorá sfúkla celý prístav ako domček z karát?" nechcela som mu do mysle vkladať žiadne pochybnosti, avšak bolo to niečo, nad čím sa musel zamyslieť. Z môjho výrazu sa však vytratila akákoľvek starostlivosť či roztomilosť, ako vždy, keď som bola na nejakej misii. Nebol tu priestor pre city.
"Krása," preniesla som mierne sarkasticky, avšak než sme tam dorazili, viac som už ani necekla. Aj keby sa ma Ren niečo pýtal, neodpovedala by som. Zastavili sme sa až pred prístavom. Párkrát som tu už bola, avšak trosky a mŕtvolné ticho, doplnené o mŕtvoly neďaleko, sa nemohol s jeho pôvodným stavom ani porovnávať. Bez jediného slova som kráčala okolo mŕtvol, zbierajúc informácie o príčinách ich smrti.
"Zdá sa, že tá skupinka je zameraná na všetky odvetvia, perfektne sa doplňujú," hlesla som napokon neutrálnym tónom. Z mŕtvol spálených ohňom, podrezanými presne mierenými sekmi doplnenými o ďalšie popáleniny raitonom, z vystrašených výrazov len v určitej skupinke, ktoré sa im udržali aj po smrti. Ktorý samuraj by si však nechal podrezať krk? Neboli snáď neprekonateľní v umení Kenjutsu? Inak som si to nevedela vysvetliť.
"Zdá sa ale, že sa tu už nezdržiavajú," otočila som sa, keď som si s pomocou Byakuganu všimla niekoľko malých rodín skrývajúcich sa v rozpadnutých domoch. Ignorovala som ich. Máme iné povinnosti.
"Je tu však jedna otázka, Ren-san...ako plánuje Reina-hime obstáť v boji s jednotkou, ktorá sfúkla celý prístav ako domček z karát?" nechcela som mu do mysle vkladať žiadne pochybnosti, avšak bolo to niečo, nad čím sa musel zamyslieť. Z môjho výrazu sa však vytratila akákoľvek starostlivosť či roztomilosť, ako vždy, keď som bola na nejakej misii. Nebol tu priestor pre city.
Mikoto Hyūga- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 157
Join date : 16. 06. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Ren Kouen Sun Sep 02, 2018 3:13 pm
Místo kam nás poslali vypadalo jak peklo na zemi. Neboli spíš by se to dalo nazvat válečná zóna z vojenského i tak trochu globálního hlediska. Všude se váleli rozsekané a spálené mrtvoly. Díky však Kenjiho nápoji jsem to byl schopný nějak snést abych se nepozvracel. Sice jsem podobné věci už viděl, ale v tomhle stavu to nebyl dvakrát dobrý nápad. Chtěl jsem jít některým lidem napomoc, ale to jsme museli přenechat raději meidikům a vlastně záchrannému týmu. Já nejsem žádný medik, sotva si zvládnu dát první pomoc, takže bych se do toho raději neměl moc míchat.
Procházel jsem společně s Mikoto troskama přístavu a rozhlížel se tak kolem zda bych nenašel něco zajímavého nebo viníka, který může za tohle všechno. Upřímně jsem nevěděl co bych mu zrovna já mohl způsobit, potřeboval bych ještě nějaký trénink, abych se mohl měřit se silou, která způsobila tohle, ale na to teď nebyl čas. Když se však zastavila na chvilku Mikoto tak jsem se zastavil kousek od ní a odpověděl ji. " Vůbec netuším co zde zmůžeme. Nejsme medici, takže nikomu nepomůžem. Nedisponujeme žádnými stavitelskými technikami, tudíž zde nic neopravíme a upřímně řečeno si nejsem jist, jestli bychom něco zmohli jen my dva proti síle, která způsobila takovouhle spoušť. Snad nám pošlou nějaké silné spojence, neboť jestli narazíme na toho kdo za tohle může tak budeme mít oba dva co dělat. "
Procházel jsem společně s Mikoto troskama přístavu a rozhlížel se tak kolem zda bych nenašel něco zajímavého nebo viníka, který může za tohle všechno. Upřímně jsem nevěděl co bych mu zrovna já mohl způsobit, potřeboval bych ještě nějaký trénink, abych se mohl měřit se silou, která způsobila tohle, ale na to teď nebyl čas. Když se však zastavila na chvilku Mikoto tak jsem se zastavil kousek od ní a odpověděl ji. " Vůbec netuším co zde zmůžeme. Nejsme medici, takže nikomu nepomůžem. Nedisponujeme žádnými stavitelskými technikami, tudíž zde nic neopravíme a upřímně řečeno si nejsem jist, jestli bychom něco zmohli jen my dva proti síle, která způsobila takovouhle spoušť. Snad nám pošlou nějaké silné spojence, neboť jestli narazíme na toho kdo za tohle může tak budeme mít oba dva co dělat. "
Ren Kouen- B-rank
- Poèet pøíspìvkù : 95
Join date : 03. 06. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Mikoto Hyūga Tue Sep 04, 2018 9:25 am
Zamračila som sa.
"Osobne si myslím, že sa rozdelili. Ak by sa premávali vo väčšej skupinke, boli by nápadnejší, čo iste nie je ich prioritou. Aby boli v menšej skupinke naozaj úspešní...," na chvíľu som sa odmlčala, odkopávajúc nohou prihoreté trosky zo spáleného tela nejakého samuraja. Ani brnenie ho neochránilo pred strašným osudom.
"...volia si moment prekvapenia. Typujem, že sa spoliehajú na to, že nikto nič nečaká, nikto nič nevie, rýchlosť reakcie je nulová, posily prichádzajú neskoro," skôr než ku Katarovi som hovorila sama so sebou.
"Rozvrátili prístav, kolísku obchodu tejto zeme, jedno z najstráženejších miest. Predpokladám, že sa zamerajú na ďalšie významnejšie miesta, čím by podkopali nie len ekonomiku a stabilitu tohto územia, ale tak isto aj postavenie Reiny-hime, ktorá by v tom prípade za predpokladu, že nevyrieši problém, prišla o svoju autoritu a podporu zo strany občanov. Vzrastala by nedôvera, nepokoj, žiaden pocit bezpečia, a tak ďalej, a tak ďalej," pokračovala som, bližšie skúmajúc spálené telo, ako keby som sa tam snažila niečo nájsť.
"Viete, čo to znamená, Ren-san?" opýtala som sa ho, nevenujúc mu moju priamu pozornosť. Stále som totižto pohľadom prepichovala mŕtvolu. Nechala som ho rozmýšľať, nech príde sám k záveru, že je veľmi veľká pravdepodobnosť, že ak skutočne zlyháme, je koniec. Nie úplný, ale pre nás, Reinu a zaužívaný systém určite. Hlavne po tom, aké straty zatiaľ táto zem utrpela. A ďalšie ešte len prídu.
"Kto by z tohto profitoval? Niekto, kto má pod sebou mocných podriadených. Podsvetie? Iná zem? Možné, ale nie 100%-tné. Koniec koncov, predpokladám, že ani vy sa nepohybujete v centre politiky,"povzdychla som si napokon. Otočila som sa k nemu.
"Každopádne, tu už nič nezmôžeme. Mohli ísť niekam, kde...," zamyslela som sa.
"...kde sa za informácie nie vždy platí peniazmi. Nemusia sa tam nutne zdržiavať, možno sa tam ani nikdy nepristavili, čo by bola veľká chyba, avšak my odtiaľ na prázdno nevyviazneme, pousmiala som sa na Rena tajomne. Nebolo tak dlho, čo som sa naposledy túlala po tejto zemi, hoc som do hlavného mesta nikdy nezablúdila. Informácie som získavala práve na istom trhovišti, kde som výmenou za peniaze či lovom rôznych osôb získavala akékoľvek informácie. A fakt, že nie vždy som pristúpila na zmluvné podmienky a hrubo prekračovala hranice slušného správania, ak to situácia vyžadovala, bol relatívne známy. Vybudovala som si tam...celkom slušnú reputáciu. Prudko som sa otočila a vyrazila na spomínané miesto. Ponáhľala som sa, čím skôr nájdeme aspoň jedného z nich, tým lepšie.
"Osobne si myslím, že sa rozdelili. Ak by sa premávali vo väčšej skupinke, boli by nápadnejší, čo iste nie je ich prioritou. Aby boli v menšej skupinke naozaj úspešní...," na chvíľu som sa odmlčala, odkopávajúc nohou prihoreté trosky zo spáleného tela nejakého samuraja. Ani brnenie ho neochránilo pred strašným osudom.
"...volia si moment prekvapenia. Typujem, že sa spoliehajú na to, že nikto nič nečaká, nikto nič nevie, rýchlosť reakcie je nulová, posily prichádzajú neskoro," skôr než ku Katarovi som hovorila sama so sebou.
"Rozvrátili prístav, kolísku obchodu tejto zeme, jedno z najstráženejších miest. Predpokladám, že sa zamerajú na ďalšie významnejšie miesta, čím by podkopali nie len ekonomiku a stabilitu tohto územia, ale tak isto aj postavenie Reiny-hime, ktorá by v tom prípade za predpokladu, že nevyrieši problém, prišla o svoju autoritu a podporu zo strany občanov. Vzrastala by nedôvera, nepokoj, žiaden pocit bezpečia, a tak ďalej, a tak ďalej," pokračovala som, bližšie skúmajúc spálené telo, ako keby som sa tam snažila niečo nájsť.
"Viete, čo to znamená, Ren-san?" opýtala som sa ho, nevenujúc mu moju priamu pozornosť. Stále som totižto pohľadom prepichovala mŕtvolu. Nechala som ho rozmýšľať, nech príde sám k záveru, že je veľmi veľká pravdepodobnosť, že ak skutočne zlyháme, je koniec. Nie úplný, ale pre nás, Reinu a zaužívaný systém určite. Hlavne po tom, aké straty zatiaľ táto zem utrpela. A ďalšie ešte len prídu.
"Kto by z tohto profitoval? Niekto, kto má pod sebou mocných podriadených. Podsvetie? Iná zem? Možné, ale nie 100%-tné. Koniec koncov, predpokladám, že ani vy sa nepohybujete v centre politiky,"povzdychla som si napokon. Otočila som sa k nemu.
"Každopádne, tu už nič nezmôžeme. Mohli ísť niekam, kde...," zamyslela som sa.
"...kde sa za informácie nie vždy platí peniazmi. Nemusia sa tam nutne zdržiavať, možno sa tam ani nikdy nepristavili, čo by bola veľká chyba, avšak my odtiaľ na prázdno nevyviazneme, pousmiala som sa na Rena tajomne. Nebolo tak dlho, čo som sa naposledy túlala po tejto zemi, hoc som do hlavného mesta nikdy nezablúdila. Informácie som získavala práve na istom trhovišti, kde som výmenou za peniaze či lovom rôznych osôb získavala akékoľvek informácie. A fakt, že nie vždy som pristúpila na zmluvné podmienky a hrubo prekračovala hranice slušného správania, ak to situácia vyžadovala, bol relatívne známy. Vybudovala som si tam...celkom slušnú reputáciu. Prudko som sa otočila a vyrazila na spomínané miesto. Ponáhľala som sa, čím skôr nájdeme aspoň jedného z nich, tým lepšie.
-PRESUN-
Mikoto Hyūga- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 157
Join date : 16. 06. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Megumi Wed Sep 05, 2018 8:44 pm
Najrýchlejší spôsob, ako sa dostať do Shimo no Kuni a zároveň sa vyhnúť potencionálnym problémom či prenasledovateľom, pri prekračovaní hraníc, bola cesta loďou. Aj keď bol prístav do znaćnej miery ochromený, stále sa jednalo o strategický bod, ktorý lode už poznali a tak sem mierila aj tá, na ktorú som sa nalodil ja, spolu so Sayou. Sám som už z diaľky videl, že sa niečo v prístave stalo. Bol poničený a úprimne aj celkom mŕtvi. Bola pravda, že za ten čas sa k nemu stihlo priplaviť viac lodí, ktoré tu mali bežnú trasu. Mnoho z nich sa však otočilo a pravdepodobne pokračovali v ceste, k nejakému ďalšiemu. Vyzeralo to tak, že aj náš kapitán ma na pláne to isté. čo z takého prístavu, kde ani nemohli doplniť zásoby?
"Chmm.." Opieral som sa o okraje lodi a snažil som sa do diaľky trocha viac zaškúliť.
"Vyzerá to blbo.. a nevyzerá to ako niečo, čo by dobrovoľne spravila skupina Kotomi. Alebo .. čoho by bola schopná." Povedal som celkom úprimne. Tá pravdepodobne stále bola zalezená v Yu no Kuni. Úprimne som si myslel, že tam bude trčať dobrý rok, kým sa odváži k nejakým krokom. Moje slová smerovali k Saye, ktorá tu na lodi bola so mnou. Po slovách kapitána mi bolo jasné, že sa tam ani nebudú snažiť zastaviť. Ak sme chceli ísť na pevninu tu, museli sme vyskočiť. To mi zas taký problém nerobilo a tak som sa spýtavo pozrel na Sayu. Teda.. určite vedela chodiť po vode.. sakra, však vedela z chakry vytvarovať pomerne vierohodného tigra.
"Chmm.." Opieral som sa o okraje lodi a snažil som sa do diaľky trocha viac zaškúliť.
"Vyzerá to blbo.. a nevyzerá to ako niečo, čo by dobrovoľne spravila skupina Kotomi. Alebo .. čoho by bola schopná." Povedal som celkom úprimne. Tá pravdepodobne stále bola zalezená v Yu no Kuni. Úprimne som si myslel, že tam bude trčať dobrý rok, kým sa odváži k nejakým krokom. Moje slová smerovali k Saye, ktorá tu na lodi bola so mnou. Po slovách kapitána mi bolo jasné, že sa tam ani nebudú snažiť zastaviť. Ak sme chceli ísť na pevninu tu, museli sme vyskočiť. To mi zas taký problém nerobilo a tak som sa spýtavo pozrel na Sayu. Teda.. určite vedela chodiť po vode.. sakra, však vedela z chakry vytvarovať pomerne vierohodného tigra.
Megumi- Doshi (A-rank)
- Poèet pøíspìvkù : 307
Join date : 26. 05. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Milli Wed Sep 05, 2018 9:07 pm
Znuděně jsem pochodovala po lodi a bavila se sledováním ostatních lidí. "Tady je flek." Ukázala jsem na podlahu, kterou čistil jeden chlapec a sladce se pousmála. "A tam taky." Ukázala jsem na další a pokrčila rameny. "No..moc ti to teda nejde." Zakroutila jsem káravě hlavou a pochodovala dál. Nakonec jsem se zastavila u Goemona. "Nudím se." Oznámila jsem mu jen tak. Z té nudy no. "Co?" Nadzvedla jsem obočí a zahleděla se k přístavu. "Skupina Kotomi? Ani ve snu." Zasmála jsem se. "Na to nemají." Poznamenala jsem a čučela do dálky. Periferně jsem viděla jeho pohled a potichu si povzdechla. Zase po svých.. Mlčky jsem od něj zamířila pryč a po chvíli se vrátila se svým vakem a katanou. Mlčky jsem vyskočila z lodi a dopadla na hladinu vody. "Mám hlad." Oznámila jsem mu další pro něj nepodstatnou informaci a vydala se k přístavu.
Milli- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 141
Join date : 07. 06. 18
Re: Severozápadní přístav
pro Megumi Sun Sep 09, 2018 3:55 pm
"Yep.. máš úplnú pravdu. Nemajú." Poškrabal som sa na brade. Stál som tam na vodnej hladine a zamyslene som sa pred sebou pozeral. Na chvíľku sa mi Saya vzdialila. Od môjho klanu som nemal žiadne info o tom, že by sa na Shimo no Kuni plánoval útok. Takže oni to byť nemohli.
S povzdychom som sa teda rozhodol vydať taktiež kupredu. Pravdepodobne tu nájdeme viac mŕtvol, než živých. Keď som Sayu dobehol, len som znova spomalil, aby som držal krok.
"Mŕtvy jedlo nepotrebujú.." Pokrčil som ramenami. Mohli sme si pravdepodobne zobrať čo sme len chceli. Niekto by to mohol nazvať rúhaním no, ja som v tom žiadnu stratu cti nevydeľ. Skôr praktickosť. Sám som vytasil katanu, len pre istotu. Vždy bolo dobré byť pripravený.
Čoskoro sme vošli až dovnútra, kde som vyskočil na jednu z budov a začal som sa rozhliadať po okolí. Hľadal som čokoľvek. Nejakých ľudí, čo mohli prežiť.. nejaké stopy po v podstate hocičom. Bolo ich tu dosť, ale nič špecifické. Len že sa tu odohral pomerne dosť intenzívny boj.
S povzdychom som sa teda rozhodol vydať taktiež kupredu. Pravdepodobne tu nájdeme viac mŕtvol, než živých. Keď som Sayu dobehol, len som znova spomalil, aby som držal krok.
"Mŕtvy jedlo nepotrebujú.." Pokrčil som ramenami. Mohli sme si pravdepodobne zobrať čo sme len chceli. Niekto by to mohol nazvať rúhaním no, ja som v tom žiadnu stratu cti nevydeľ. Skôr praktickosť. Sám som vytasil katanu, len pre istotu. Vždy bolo dobré byť pripravený.
Čoskoro sme vošli až dovnútra, kde som vyskočil na jednu z budov a začal som sa rozhliadať po okolí. Hľadal som čokoľvek. Nejakých ľudí, čo mohli prežiť.. nejaké stopy po v podstate hocičom. Bolo ich tu dosť, ale nič špecifické. Len že sa tu odohral pomerne dosť intenzívny boj.
Megumi- Doshi (A-rank)
- Poèet pøíspìvkù : 307
Join date : 26. 05. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Takumi Yamada Fri Apr 02, 2021 6:03 pm
Po celučičkom prístave sa rozliehali zvuky štrngotania zbraní, pričom jedna z nich patrila bohužiaľ práve mne. Nemožno povedať, že by som si za posledný rok veľmi oddýchol. Ako náhle som sa totiž dostal zo spárov Reiny s využitím Kyosanto, bol som im dočasne nútený predstierať vernosť a podniknúť za krátky čas niekoľko drastických krokov. Prvým z nich bola výprava do Tetsu no Kuni, ktorej osud mala pomôcť spečatiť moja armáda na čele s Reinou, avšak od samého začiatku som Kyosanto plánoval zradiť a celú situáciu využiť na to, aby som ich vyhnal zo Shimo no Kuni a uzavrel alianciu so zmieňovanou Tetsu no Kuni. A veru že sa mi to i podarilo, no nepočítal som s tým, že Akeno vo všetkom tom zmätku unesie Reinu a využije ju ako rukojemníčku, aby sme tým prekliatym komunistom nemohli zasadiť posledný úder. Nemohol som si vonkoncom dovoliť, aby sa proti mne obrátil klan Kana, pretože som nechal zahynúť už i ich poslednú "princeznú". Dá sa teda povedať, že sme aktuálne s Kyosanto v akomsi dočasnom stave mierovej dohody, ale sotva som stihol čo i len nadviazať kontakt s klanom Yamada, vyhlásila nám vojnu istá frakcia Kaminari no Kuni, o ktorej som si myslel, že po smrti ich feudálneho pána s nami už tak skoro cesty neskríži. Môžem za to viniť iba sám seba - podcenil som, akí dokážu byť i ťažko zranení predátori fatálne nebezpeční, keď sú zahnaní do kúta.
Zvyšok posledného roka som teda strávil odrážaním útokov tejto frakcie na čele s päticou ich najelitnejších shinobi - Tarui /樽井/, Yuudai /雄大/, Towaki /飛翔/, Harui /春依/ a Genkaku /幻覚/, zatiaľ čo sa Kotomi pokúšala stabilizovať aktuálnu rozvrátenosť Shimo no Kuni. Hoci sme teda ešte neuzavreli oficiálne prímerie, konečne sme poprvýkrát za veľmi dlhú dobu úspešne spolupracovali, a ako náhle sa do toho na žiadosť zvyšku Kaminari no Kuni, ktorí sa chceli zbaviť Chinoike, zapojili i Uchihovia pod vedením Goemona, bolo už takmer jasné, že napokon zvíťazíme. Dôvod, prečo som teda ešte stále mal dostatok energie na to, aby som vo svojich odretých skrvavených rukách pevne zovieral svoj meč, bol ten, že som sa utešoval myšlienkou, že nás od víťazstva delí iba táto posledná bitka proti zmieňovanej pätici.
Nikoho by ani len nenapadlo, že to skončí tam, kde to pred mnohými rokmi celé začalo, ale akoby to chcel sám osud, finálna bitka tejto vojny sa odohrávala v severozápadnom prístave Shimo no Kuni. Moja armáda proti ich armáde, obávaný predstaviteľ klanu Chinoike proti predstaviteľovi klanu Uchiha, kombo Yuudai a Genkaku proti dvojici pomocníkov od strany Kotomi, Reizovi a Itsukimu, v tejto chvíli už moja posledná najvernejšia kunoichi Mikoto proti smrtiacej Tarui a môj šermiarksy um proti najlepšej šermiarke strany protivníka, Harui. Takýmto spôsobom boli kocky hodené a nikto iný nám prísť pomôcť nemohol, keďže všetci ostatní buď neboli dostupní alebo mali plné ruky práce na inom mieste. Ak sme chceli raz a navždy ukončiť náš spor s frakciou podporcov Chinoike, toto bola naša najlepšia a s najvyššou pravdepodobnosťou i jediná šanca. Hoci som teda po už dvojhodinovej bitve sotva stál na nohách, popadol som posledné zbytky dychu a z plných pľúc zvolal na celý prístav: "Víťazstvo je na dosah, nevzdávajte sa!"
Zvyšok posledného roka som teda strávil odrážaním útokov tejto frakcie na čele s päticou ich najelitnejších shinobi - Tarui /樽井/, Yuudai /雄大/, Towaki /飛翔/, Harui /春依/ a Genkaku /幻覚/, zatiaľ čo sa Kotomi pokúšala stabilizovať aktuálnu rozvrátenosť Shimo no Kuni. Hoci sme teda ešte neuzavreli oficiálne prímerie, konečne sme poprvýkrát za veľmi dlhú dobu úspešne spolupracovali, a ako náhle sa do toho na žiadosť zvyšku Kaminari no Kuni, ktorí sa chceli zbaviť Chinoike, zapojili i Uchihovia pod vedením Goemona, bolo už takmer jasné, že napokon zvíťazíme. Dôvod, prečo som teda ešte stále mal dostatok energie na to, aby som vo svojich odretých skrvavených rukách pevne zovieral svoj meč, bol ten, že som sa utešoval myšlienkou, že nás od víťazstva delí iba táto posledná bitka proti zmieňovanej pätici.Nikoho by ani len nenapadlo, že to skončí tam, kde to pred mnohými rokmi celé začalo, ale akoby to chcel sám osud, finálna bitka tejto vojny sa odohrávala v severozápadnom prístave Shimo no Kuni. Moja armáda proti ich armáde, obávaný predstaviteľ klanu Chinoike proti predstaviteľovi klanu Uchiha, kombo Yuudai a Genkaku proti dvojici pomocníkov od strany Kotomi, Reizovi a Itsukimu, v tejto chvíli už moja posledná najvernejšia kunoichi Mikoto proti smrtiacej Tarui a môj šermiarksy um proti najlepšej šermiarke strany protivníka, Harui. Takýmto spôsobom boli kocky hodené a nikto iný nám prísť pomôcť nemohol, keďže všetci ostatní buď neboli dostupní alebo mali plné ruky práce na inom mieste. Ak sme chceli raz a navždy ukončiť náš spor s frakciou podporcov Chinoike, toto bola naša najlepšia a s najvyššou pravdepodobnosťou i jediná šanca. Hoci som teda po už dvojhodinovej bitve sotva stál na nohách, popadol som posledné zbytky dychu a z plných pľúc zvolal na celý prístav: "Víťazstvo je na dosah, nevzdávajte sa!"
Takumi Yamada- Daimyo (B-rank)
- Poèet pøíspìvkù : 49
Join date : 06. 07. 18
Re: Severozápadní přístav
pro Goemon Fri Apr 02, 2021 7:19 pm
Muselo to byť tvrdé prebudenie. Aspoň pre Towakiho. Pravdepodobne predpokladal že sa po hlave vyrúti na čele svojej "armády" a vykosí nás všetkých aj sám. No už som s ním tú česť mal.
Ostatne naše "prvé" stretnutie.. jazvy po ňom ma do dnes svrbeli v podstate po celom tele. Bol som na pokraji smrti. Bola to irónia no pravdepodobne kvôli tomu som prežil. Pre čistú krvilačnosť celej tej jeho posratej bandy. Nechať ma vykrvácať na ceste ... nechajme ho pred jeho smrťou trpieť.
"Som rád, že mám tú možnosť sa s tebou zas raz stretnúť, lunatik." Privítal som ho v podstate ešte na začiatku boja. Ešte pred tým, než sa reálne dve armády stretli. napochodoval priamo do pasce. Áno stálo to zopár životov, stále bol veľmi rýchli.. a smrtiaci. no bariéra ktorá nás teraz v podstate oddeľovala od zvyšku bojiska sa postarala o to, aby to ostalo len v malých číslach.
Musel sa dostať cezo mňa. No a nevyzeralo to tak, že by mu to nejak morálne a psychicky prekážalo. Sakra on si ma pravdepodobne ani len nepamätal. Pár krát som preťal vzduch jednou z mojich katán, z ktorých vychádzala neuveriteľne silná ohnivá žiara. Čisto pre to, aby som sa udržal v nejakom rytme boja aj cez fakt, že sme sa zas od seba na chvíľu oddelili. Bojovali sme v mori plameňov, mojich plameňov. Sotva bolo kam stúpiť bez toho, aby človeka nelízol jeden z ohnivých jazykov držajúci sa na zemi. Bola nimi zachvátená celá bariéra, tým že bola ohnivá tak pochopiteľne tu bolo o niekoľko desiatok stupňov viac, než po zvyšku bojiska. Aj mne tu bolo neznesiteľné teplo, nechcel som byť v jeho koži.
"Hmpf.. čo povieš, neskončíme to pomaly?" Spýtal som sa môjho protivníka, zatiaľ čo som si druhou rukou (v ktorej som držal wakizashi) pretrel pot tečúci z môjho čela. Môj cieľ bol poćas týchto dvoch hodín jednoduchý. tak nejak som "typoval" že jeho krvné techniky majú čo spoločné s vodou.. a tak som chcel vytvoriť tak neuveriteľné teplo a oheň, že by využívanie jeho kekkei genkai bolo hotovou nočnou morou, prípadne by ho to stálo viac energie, než normálne. Mohol som len dúfať, že mi to zatiaľ vychádzalo. Zdal sa mi pomalší než posledne, no taktiež som nerpedpokladal, že je toto všetko, čo vie.
"Nie že by som si neužíval tvoju spoločnosť." Zamrmlal som, tento krát skôr pre seba, a s aktivovaným sharinganom som spravil jeden opatrný krok smerom k nemu. Skôr také posunutie. Našponovaný ako struna, pripravený vyraziť.
".. ale nechce sa mi pozerať na tvoj ksicht a rád by som zanechal dojem u jednej bielookej slečny, chápeš.." Zľahka som sa uškrnul.
Ostatne naše "prvé" stretnutie.. jazvy po ňom ma do dnes svrbeli v podstate po celom tele. Bol som na pokraji smrti. Bola to irónia no pravdepodobne kvôli tomu som prežil. Pre čistú krvilačnosť celej tej jeho posratej bandy. Nechať ma vykrvácať na ceste ... nechajme ho pred jeho smrťou trpieť.
"Som rád, že mám tú možnosť sa s tebou zas raz stretnúť, lunatik." Privítal som ho v podstate ešte na začiatku boja. Ešte pred tým, než sa reálne dve armády stretli. napochodoval priamo do pasce. Áno stálo to zopár životov, stále bol veľmi rýchli.. a smrtiaci. no bariéra ktorá nás teraz v podstate oddeľovala od zvyšku bojiska sa postarala o to, aby to ostalo len v malých číslach.
Musel sa dostať cezo mňa. No a nevyzeralo to tak, že by mu to nejak morálne a psychicky prekážalo. Sakra on si ma pravdepodobne ani len nepamätal. Pár krát som preťal vzduch jednou z mojich katán, z ktorých vychádzala neuveriteľne silná ohnivá žiara. Čisto pre to, aby som sa udržal v nejakom rytme boja aj cez fakt, že sme sa zas od seba na chvíľu oddelili. Bojovali sme v mori plameňov, mojich plameňov. Sotva bolo kam stúpiť bez toho, aby človeka nelízol jeden z ohnivých jazykov držajúci sa na zemi. Bola nimi zachvátená celá bariéra, tým že bola ohnivá tak pochopiteľne tu bolo o niekoľko desiatok stupňov viac, než po zvyšku bojiska. Aj mne tu bolo neznesiteľné teplo, nechcel som byť v jeho koži.
"Hmpf.. čo povieš, neskončíme to pomaly?" Spýtal som sa môjho protivníka, zatiaľ čo som si druhou rukou (v ktorej som držal wakizashi) pretrel pot tečúci z môjho čela. Môj cieľ bol poćas týchto dvoch hodín jednoduchý. tak nejak som "typoval" že jeho krvné techniky majú čo spoločné s vodou.. a tak som chcel vytvoriť tak neuveriteľné teplo a oheň, že by využívanie jeho kekkei genkai bolo hotovou nočnou morou, prípadne by ho to stálo viac energie, než normálne. Mohol som len dúfať, že mi to zatiaľ vychádzalo. Zdal sa mi pomalší než posledne, no taktiež som nerpedpokladal, že je toto všetko, čo vie.
"Nie že by som si neužíval tvoju spoločnosť." Zamrmlal som, tento krát skôr pre seba, a s aktivovaným sharinganom som spravil jeden opatrný krok smerom k nemu. Skôr také posunutie. Našponovaný ako struna, pripravený vyraziť.
".. ale nechce sa mi pozerať na tvoj ksicht a rád by som zanechal dojem u jednej bielookej slečny, chápeš.." Zľahka som sa uškrnul.
Goemon- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 118
Join date : 03. 06. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Mikoto Hyūga Fri Apr 02, 2021 9:30 pm
Nič sa nezmenilo..., pretelo mi hlavou v zápale boja. Posledný rok vyzeral snáď každý deň rovnako - neustále boje, misie, krviprelievanie, a hoc začalo svitať na lepšie časy, objavil sa iný, horší problém. Akákoľvek snaha o aspoň kratšie mierové obdobie bola takmer okamžite zmarená. Za posledný rok nebol priestor oddýchnuť si. Takumi ma zahrňoval rôznymi misiami, ktoré sa vo väčšine týkali tej...menej príjemnej práce - vrážd. Za posledný rok som zavraždila nespočetné množstvo ľudí, ale takisto, sama bola svedkom mnohých úmrtí svojich kolegov, s ktorými som zvykla pracovať. Málokto, koho som trocha lepšie poznala, prežil. Zanechalo to na mne stopu? Zanechalo. Bolo ju vidieť? Nie. Ktokoľvek sa pozrel do mojej tváre, mohol vidieť len prázdne, nič neodzrkadľujúce oči, chladnú tvár a akúsi hrdosť. Bola som hrdá na to, že som stála po boku Takumiho. Vedel, že mi mohol veriť, že splním akýkoľvek rozkaz bez žiadnych postranných úmyslov a odstránim kohokoľvek, kto naopak, zradil jeho. Moje oči boli všade. Moje uši takisto. Nezískala som si svoju prezývku len tak pre nič za nič. Nehovoric o tom, že som sa musela "spriateliť" s tým zatrateným Itsukim, ktorý ma pred rokom takmer pripravil o život. Zmetok jeden, ktorý mi neskutočne liezol na nervy, avšak aj napriek tomu medzi nami panoval zvláštny vzťah, ktorý sa rozhodne nedal popísať ako nenávistný. A potom Goemon. Ten otravný Uchiha, ktorému som ale ešte stále dlžila za záchranu jej života a ktorý sa nejako prebojoval cez muoju chladnú a priveľmi hrdú náturu.
Všade šlahali blesky. Ohne. Rôzne techniky. Bojiskom sa ozývalo rinčanie zbraní. Nič nové, nič, na čo by som nebola zvyknutá. Nachádzala som sa v prvej línii, proti protivníčke, ktorej tvár som zahliadla už viackrát. Patrila k silnejším protivníkom, a predsa som sa jej dokázala vyrovnať, ak nie dokonca prevýšiť jej schopnosti. Nepodcceňovala som ju, to v žiadnom prípade.
"Nešťastný deň, huh? Zdá sa, že ti osud nepraje...," zaškerila som sa cynicky, keď som už po niekoľkýkrát zrušila jej ilúziu. Za ten rok, ktorý som prežila viac menej na bojisku, som sa stretla s rôznymi druhmi nepriateľov. Aj napriek faktu, že Genjutsu špecialisti boli málo rozšírení, natrafila som aj na tých...a práve vďaka nim som získala dôležité skúsenosti. Konieckoncov, zdokonalila som svoju chakrovú manipuláciu na tú najvyššiu možnú úroveň. Jej ilúzie neboli tak mocné, resp. nie tak, aby bola schopná zabaviť ma na dlhšie obdobie. Napriek tomu však náš súboj trval dlhšie, než som predpokladala, bola schopná a darilo sa jej celkom efektívne držať odstup medzi nami.
Niekde v diaľke som započula Takumiho, zbystrila som Byakugan a vyhľadala ho v dave. Vyzeral byť v poriadku, avšak vyčerpaný. Myseľ mi zastreli obavy.
Musím si pohnúť..., v tom momente mi rameno prebodol kunai. S výbušným lístkom. Nedávala som pozor, povolila som. Skôr než však kunai vôbec vybuchol, roztočila som sa, vďaka čomu sa medzi mnou a ohňom vytvorila chakrová "bariéra". Z jednoduchej rotácie vznikol ohnivý vír, ktorý zmizol akonáhle som rotáciu zastavila. Protivníčka vyzerala spokojne, no na jej prekvapenie som sa pousmiala. Bolelo to, ale nie moc. Bola som zvyknutá na bolesť, i na zranenia. Nebolo to tak dávno, čo som utŕžila ťažké popáleniny. Dodnes môj chrbát zdobia nepekné jazvy, ktoré po sebe tie popáleniny zanechali.
"Nemám na teba čas, ani na tieto hlúpe hry. Pobavila som sa dosť...," akonáhle som to dopovedala, z môjho tela sa začalo uvoľňovať nadmerné množstvo chakry, ktorá okolo mňa vytvorila zvláštnu modrastú auru. Chakra prúdila, rozvírila vzduch, prach, i moje vlasy, ktoré sa pod jej pôsobením rôzne krútili a vlnili. Na čele mi narástli dvoje uši, pripominajúce tie líščie. V očiach sa nezračilo nič viac, než len túžba po preliatí jej krvi. Protivníčka si mohla myslieť, že videla všetko a že sa mi môže rovnať, toto...však bola technika, ktorá znásobovala už tak moje vysoké atribúty. Ak mala problémy odporovať už skôr, teraz to mala omnoho náročnejšie. Keď som pocítila, že som pripravená, prekonala som vzdialenosť medzi nami...v omnoho menšom čase než pôvodne, dokonca tak rýchlo, že viditeľne mala problém nejako promtne zareagovať. Zvolila som si dvojitý útok - dlaňou som ju zasiahla priamo do hrudníka s pomocou Shōtei, ktorý mal za úlohu spôsobiť jej interné poškodenie, možno zabiť. Podarilo sa jej však zareagovať tak, že som netrafila presne. Minula som konkrétny bod, a zasiahla ju niekde veľa, konkrétne spodnú časť jej pľúc. Prekvapením však pre ňu bolo, keď spoza môjho chrbta vynorila líška, ktorá sa jej zahryzla do ruky, resp. do oblasti lakťu. Nie len že po sebe zanechala škaredé poranenie, ale protivníčka mohla cítiť, že s rukou môže hýbať len veľmi obmedzene. Líška jej totiž narušila dôležtý chakrový bod, a teda aj tok chakry skrz neho. Odskočila som.
"Dúfala som, že budeš chcieť umrieť rýchlo, ale nie, radšej si zvolíš agóniu, huh?" pousmiala som sa.
"Uvidíme, ako dlho to ešte vydržíš...," dodala som. Trochu som sa zamračila, keďže mi ramenom preletela prudká bolesť spôsobená nie veľmi hlbokým, ale za to nepríjemným zranením. Krv mi pomaly presakovala cez kimono. Protivníčka sa zatiaľ mohla hýbať, používať chakru mimo svojej ruky, avšak sama mohla cítiť, že jej dýchanie je o čosi ťažšie a bolestivejšie. Podľa môjho postoja mohla usúdiť, že som pripravená každú chvíľu zaútočiť znova, predovšetkým jej zabrániť v akejkoľvek snahe vyliečiť sa. Šlo znova o hru? Pravdepodobne áno.
Všade šlahali blesky. Ohne. Rôzne techniky. Bojiskom sa ozývalo rinčanie zbraní. Nič nové, nič, na čo by som nebola zvyknutá. Nachádzala som sa v prvej línii, proti protivníčke, ktorej tvár som zahliadla už viackrát. Patrila k silnejším protivníkom, a predsa som sa jej dokázala vyrovnať, ak nie dokonca prevýšiť jej schopnosti. Nepodcceňovala som ju, to v žiadnom prípade.
"Nešťastný deň, huh? Zdá sa, že ti osud nepraje...," zaškerila som sa cynicky, keď som už po niekoľkýkrát zrušila jej ilúziu. Za ten rok, ktorý som prežila viac menej na bojisku, som sa stretla s rôznymi druhmi nepriateľov. Aj napriek faktu, že Genjutsu špecialisti boli málo rozšírení, natrafila som aj na tých...a práve vďaka nim som získala dôležité skúsenosti. Konieckoncov, zdokonalila som svoju chakrovú manipuláciu na tú najvyššiu možnú úroveň. Jej ilúzie neboli tak mocné, resp. nie tak, aby bola schopná zabaviť ma na dlhšie obdobie. Napriek tomu však náš súboj trval dlhšie, než som predpokladala, bola schopná a darilo sa jej celkom efektívne držať odstup medzi nami.
Niekde v diaľke som započula Takumiho, zbystrila som Byakugan a vyhľadala ho v dave. Vyzeral byť v poriadku, avšak vyčerpaný. Myseľ mi zastreli obavy. Musím si pohnúť..., v tom momente mi rameno prebodol kunai. S výbušným lístkom. Nedávala som pozor, povolila som. Skôr než však kunai vôbec vybuchol, roztočila som sa, vďaka čomu sa medzi mnou a ohňom vytvorila chakrová "bariéra". Z jednoduchej rotácie vznikol ohnivý vír, ktorý zmizol akonáhle som rotáciu zastavila. Protivníčka vyzerala spokojne, no na jej prekvapenie som sa pousmiala. Bolelo to, ale nie moc. Bola som zvyknutá na bolesť, i na zranenia. Nebolo to tak dávno, čo som utŕžila ťažké popáleniny. Dodnes môj chrbát zdobia nepekné jazvy, ktoré po sebe tie popáleniny zanechali.
"Nemám na teba čas, ani na tieto hlúpe hry. Pobavila som sa dosť...," akonáhle som to dopovedala, z môjho tela sa začalo uvoľňovať nadmerné množstvo chakry, ktorá okolo mňa vytvorila zvláštnu modrastú auru. Chakra prúdila, rozvírila vzduch, prach, i moje vlasy, ktoré sa pod jej pôsobením rôzne krútili a vlnili. Na čele mi narástli dvoje uši, pripominajúce tie líščie. V očiach sa nezračilo nič viac, než len túžba po preliatí jej krvi. Protivníčka si mohla myslieť, že videla všetko a že sa mi môže rovnať, toto...však bola technika, ktorá znásobovala už tak moje vysoké atribúty. Ak mala problémy odporovať už skôr, teraz to mala omnoho náročnejšie. Keď som pocítila, že som pripravená, prekonala som vzdialenosť medzi nami...v omnoho menšom čase než pôvodne, dokonca tak rýchlo, že viditeľne mala problém nejako promtne zareagovať. Zvolila som si dvojitý útok - dlaňou som ju zasiahla priamo do hrudníka s pomocou Shōtei, ktorý mal za úlohu spôsobiť jej interné poškodenie, možno zabiť. Podarilo sa jej však zareagovať tak, že som netrafila presne. Minula som konkrétny bod, a zasiahla ju niekde veľa, konkrétne spodnú časť jej pľúc. Prekvapením však pre ňu bolo, keď spoza môjho chrbta vynorila líška, ktorá sa jej zahryzla do ruky, resp. do oblasti lakťu. Nie len že po sebe zanechala škaredé poranenie, ale protivníčka mohla cítiť, že s rukou môže hýbať len veľmi obmedzene. Líška jej totiž narušila dôležtý chakrový bod, a teda aj tok chakry skrz neho. Odskočila som.
"Dúfala som, že budeš chcieť umrieť rýchlo, ale nie, radšej si zvolíš agóniu, huh?" pousmiala som sa.
"Uvidíme, ako dlho to ešte vydržíš...," dodala som. Trochu som sa zamračila, keďže mi ramenom preletela prudká bolesť spôsobená nie veľmi hlbokým, ale za to nepríjemným zranením. Krv mi pomaly presakovala cez kimono. Protivníčka sa zatiaľ mohla hýbať, používať chakru mimo svojej ruky, avšak sama mohla cítiť, že jej dýchanie je o čosi ťažšie a bolestivejšie. Podľa môjho postoja mohla usúdiť, že som pripravená každú chvíľu zaútočiť znova, predovšetkým jej zabrániť v akejkoľvek snahe vyliečiť sa. Šlo znova o hru? Pravdepodobne áno.
Naposledy upravil Mikoto Hyūga dne Sat Apr 03, 2021 9:31 am, celkově upraveno 1 krát
Mikoto Hyūga- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 157
Join date : 16. 06. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Reizo Kaneki Fri Apr 02, 2021 11:05 pm
Již mnoho měsíců panující klid mezi dvěma vládnoucími stranami nad územími Shimo no Kuni umožnila zejména skutečnost, že v čele hlavního města stál Takumi, bratr Kotomi, který zcela zastoupil v tuto chvíli nezvěstnou a nenáviděnou Reinu. Střet dvou sourozenců z klanu Yamada se nevyznačoval přímým konfliktem, při kterém by se bojovalo o území, ale strategickou snahou získat přízeň obyvatel a tím také potřebný vliv. Současná situace se dala příhodně symbolicky nazvat studenou válkou. Doposud nebylo možné odhadnout, jak se stav bude nadále vyvíjet, jelikož se misky vah neustále přelévaly z jedné strany na druhou a mezi sourozenci nedošlo k žádnému faktickému diplomatickému jednání. Nad rámec toho, směřování k nějakému rozuzlení tohoto sporu komplikoval fakt, že Shimo no Kuni byla ve významném ohrožení skrze započatou válku s agresory z Kaminari no Kuni, která se najednou stala společným problémem obou stran.
Kotomi samozřejmě nemohla ze své pozice pouze přihlížet z jasných taktických, ale i morálních důvodů. Proto vyslala část své armády pod mým vedením k podpoře nadcházející bitvy v přístavu samotného hlavního města. Po boku najednou stály jednotky, které by za jiných zcela možných okolností mohly čelit sobě navzájem. V tuto chvíli však bojovaly a umíraly jeden pro druhého. V krvavé bitevní vřavě, která panovala, se dalo jen těžce přemýšlet, spoléhal jsem jako obvykle na své instinkty. Když jsem však viděl umírat své vojáky, nemohl jsem se v mysli nepozastavit nad tím, že na vině je i moje nezkušenost s bitvami takového rozsahu a neschopnost koordinovat velké masy. Bitva již trvala dlouho a na těch, kteří stále bojovali, byla vidna patřičná únava. V dálce třeskot oceli a řev válečníků proťal Takumiho pokřik, který znatelně povzbudil morálku všech spojenců. Ohlédl jsem se za částí naší jednotky, kterou měl na starost jeden z přívrženců Kotomi, se kterým jsem se za tuto kampaň nejvíce sblížil, Haru. V stejný okamžik se ohlédl i mým směrem a mírně se pousmál, pak vydal povzbudivý rozkaz a spolu s jednotkou se vydal opět naproti nepřátelům v jedné z uliček zničeného přístavu. Nestihl jsem zareagovat. Ve chvíli, kdy se s nepřáteli střetli, je všechny zaplavila žhnoucí láva. Výraz na tváři se mi zkřivil. Okamžitě jsem očima začal přelétávat bojištěm s cílem najít tvůrce takového zvěrstva, který obětoval i své muže snad pro čisté potěšení. Stál na jedné ze střech. V moment, kdy ho můj pohled střetl, jsem neváhal ani okamžik a se svou vytasenou zakrvácenou čepelí jsem se vydal přes ostatní domy až k němu jako neřízená střela. V tuto chvíli mě poháněl čistý vztek a touha po odplatě.
Trvalo to jen několik vteřin a moje čepel byla jen kousek od toho, aby ho připravila o hlavu. Na můj útok však stihl zareagovat. Předtím, než jsem ho stihl zasáhnout, mou čepel pohltila jakási gumová hmota, jež nadále pokračovala přes mou pravou ruku, kterou následně drtila. Než k tomu však došlo, stihl jsem táhnoucí se gumu z protivníkova těla odtrhnout poryvem větru z levé ruky. Bylo jasné, že šlo o nebezpečného protivníka. Někoho, kdo dalece předčil ostatní běžné pěšáky opoziční armády. Strhl se boj, který měl po dlouhou dobu nejasného vítěze, já byl stále v ofenzivě a on mé útoky úspěšně odrážel. Bylo těžké proniknout skrze jeho unikátní obranu, zdálo se však, že mu postupně ubývalo sil. Za celou dobu boje mezi námi nepadlo jediné slovo, v našich obličejích byla znát naprostá soustředěnost. Pak došlo ke zlomovému okamžiku, kdy se jednomu z mých útoků pokusil ubránit tím, že z gumové hmoty vytvořil ochranou kouli okolo svého těla. Na tento okamžik jsem čekal. Svými řetězy jsem celou kouli díky připravenosti hbitě obmotal a sevřel s cílem svého protivníka rozmačkat, pohřbít ve své vlastní technice. Ve chvíli, kdy se gumová koule pod tíhou řetězů smrskla, jsem vycítil, že mě přelstil. Objevil se za mnou a z bezprostřední blízkosti z úst vyplivl lávový projektil, který následně v kontaktu se mnou explodoval v hotové inferno.
Odpadl nedaleko od rozbořené stavby, u které jsme bojovali. Celou dobu svou obranou zkoumal mé kvality, aby mohl v přesně naplánovaný okamžik udeřit smrtící ránu. Byl si totiž vědom toho, že dlouhý boj nevyhraje, a tak vsadil všechno na jednu kartu. Viditelně vyčerpaný, na pokraji svých sil poklekl, avšak jako vítěz... alespoň o tom byl na moment přesvědčený. Zbystřil však, když vycítil, že má chakra je stále přítomna. Sutiny se rozletěly do všech stran, z nich jsem povstal. Obalen v šupinatém brnění, které zabránilo mému konci. Se stejným nenávistným pohledem jako na začátku jsem ho probodl, byl čas odplaty.
Kotomi samozřejmě nemohla ze své pozice pouze přihlížet z jasných taktických, ale i morálních důvodů. Proto vyslala část své armády pod mým vedením k podpoře nadcházející bitvy v přístavu samotného hlavního města. Po boku najednou stály jednotky, které by za jiných zcela možných okolností mohly čelit sobě navzájem. V tuto chvíli však bojovaly a umíraly jeden pro druhého. V krvavé bitevní vřavě, která panovala, se dalo jen těžce přemýšlet, spoléhal jsem jako obvykle na své instinkty. Když jsem však viděl umírat své vojáky, nemohl jsem se v mysli nepozastavit nad tím, že na vině je i moje nezkušenost s bitvami takového rozsahu a neschopnost koordinovat velké masy. Bitva již trvala dlouho a na těch, kteří stále bojovali, byla vidna patřičná únava. V dálce třeskot oceli a řev válečníků proťal Takumiho pokřik, který znatelně povzbudil morálku všech spojenců. Ohlédl jsem se za částí naší jednotky, kterou měl na starost jeden z přívrženců Kotomi, se kterým jsem se za tuto kampaň nejvíce sblížil, Haru. V stejný okamžik se ohlédl i mým směrem a mírně se pousmál, pak vydal povzbudivý rozkaz a spolu s jednotkou se vydal opět naproti nepřátelům v jedné z uliček zničeného přístavu. Nestihl jsem zareagovat. Ve chvíli, kdy se s nepřáteli střetli, je všechny zaplavila žhnoucí láva. Výraz na tváři se mi zkřivil. Okamžitě jsem očima začal přelétávat bojištěm s cílem najít tvůrce takového zvěrstva, který obětoval i své muže snad pro čisté potěšení. Stál na jedné ze střech. V moment, kdy ho můj pohled střetl, jsem neváhal ani okamžik a se svou vytasenou zakrvácenou čepelí jsem se vydal přes ostatní domy až k němu jako neřízená střela. V tuto chvíli mě poháněl čistý vztek a touha po odplatě.
Trvalo to jen několik vteřin a moje čepel byla jen kousek od toho, aby ho připravila o hlavu. Na můj útok však stihl zareagovat. Předtím, než jsem ho stihl zasáhnout, mou čepel pohltila jakási gumová hmota, jež nadále pokračovala přes mou pravou ruku, kterou následně drtila. Než k tomu však došlo, stihl jsem táhnoucí se gumu z protivníkova těla odtrhnout poryvem větru z levé ruky. Bylo jasné, že šlo o nebezpečného protivníka. Někoho, kdo dalece předčil ostatní běžné pěšáky opoziční armády. Strhl se boj, který měl po dlouhou dobu nejasného vítěze, já byl stále v ofenzivě a on mé útoky úspěšně odrážel. Bylo těžké proniknout skrze jeho unikátní obranu, zdálo se však, že mu postupně ubývalo sil. Za celou dobu boje mezi námi nepadlo jediné slovo, v našich obličejích byla znát naprostá soustředěnost. Pak došlo ke zlomovému okamžiku, kdy se jednomu z mých útoků pokusil ubránit tím, že z gumové hmoty vytvořil ochranou kouli okolo svého těla. Na tento okamžik jsem čekal. Svými řetězy jsem celou kouli díky připravenosti hbitě obmotal a sevřel s cílem svého protivníka rozmačkat, pohřbít ve své vlastní technice. Ve chvíli, kdy se gumová koule pod tíhou řetězů smrskla, jsem vycítil, že mě přelstil. Objevil se za mnou a z bezprostřední blízkosti z úst vyplivl lávový projektil, který následně v kontaktu se mnou explodoval v hotové inferno.
Odpadl nedaleko od rozbořené stavby, u které jsme bojovali. Celou dobu svou obranou zkoumal mé kvality, aby mohl v přesně naplánovaný okamžik udeřit smrtící ránu. Byl si totiž vědom toho, že dlouhý boj nevyhraje, a tak vsadil všechno na jednu kartu. Viditelně vyčerpaný, na pokraji svých sil poklekl, avšak jako vítěz... alespoň o tom byl na moment přesvědčený. Zbystřil však, když vycítil, že má chakra je stále přítomna. Sutiny se rozletěly do všech stran, z nich jsem povstal. Obalen v šupinatém brnění, které zabránilo mému konci. Se stejným nenávistným pohledem jako na začátku jsem ho probodl, byl čas odplaty.
Reizo Kaneki- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 200
Join date : 14. 07. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Shinobi (Samurai) Fri Apr 02, 2021 11:56 pm
Ťažko povedať, či si vôbec i sám Goemon uvedomoval, aká bola jeho taktika geniálna, jak po fyzickej, tak i po psychickej stránke. Mal totiž úplnú pravdu - Towaki bol nezastaviteľný vraždiaci stroj, ktorý sa arogantne pohlavo vrhal do akéhokoľvek súboja bez ohľadu na počet nepriateľov. V jeho očiach totiž neexistoval shinobi, kto by sa mu mohol rovnať. Goemonovi sa však podarilo niečo, o čom už dlho nik nemohol ani len snívať - v jednom ťahu ho spútal svojou bariérou a zároveň i oslabil, pretože musel vynakladať veľa úsilia na regeneráciu spáleného tkaniva a kvôli vysokej teplote sa mu rýchlo míňali tekutiny, takže väčšina jeho krvavých techník bola nepoužiteľná. O to viac ho štvalo, že aj na jeho mocné genjutsu si už mladý Uchiha vďaka sharinganu zvykol. Bolo to teda vskutku poprvýkrát, čo mu v situácii 1v1 trvalo tak dlho usmrtiť nepriateľa, a čím menej trpezlivý bol, tým viac robil chýb a hoci bol po fyzickej stránke o čosi zdatnejší, tak oproti Goemonovi zaostával. Všetko nasvedčovalo tomu, že obávaný Chinoike padne, no ako náhle sa k jeho ušiam dostali súperové silné reči a Takumiho tlmený bojový pokrik, sťa na nepoznanie sa upokojil a všetká jeho zlosť bola rázom transformovaná na chladný vraždiaci úmysel. "Užíval? Víťazstvo? Nerozumiem, o čom to hovoríte," ozval sa neistým hlasom, skoro ako keby si až teraz uvedomil, že jeho skupina je na pokraji porážky.
"Moji nepriatelia... si súboj so mnou neužívajú... a rozhodne nikdy nevyhrávajú... takže máš pravdu. Je čas ukončiť to... avšak nie pomaly, ale veľmi... veľmi... rýchlo," vyriekol blonďavý muž prerušovane, zatiaľ čo pečať na jeho ruke čoraz rýchlejšie blikala. Jednalo sa o aktiváciu juinjutsu, ktoré mimo súboje uskladňovalo prebytočnú chakru pre prípad núdze. To však nebola jediná zmena na jeho tele. Svaly, ktoré už aj predtým od pohľadu pôsobili neľudsky, behom okamžiku prerástli ešte do absurdnejších rozmerov, až sa mu miestami trhala koža. "Cíť sa poctene, Uchiha. Táto moja podoba nie je určená na jediného shinobiho, ale na celú armádu... a ako náhle vlastnými rukami rozdrvím tvoju namyslenú lebku, pôjdem si i po tú úbohú bielookú slečnu," vyriekol Towaki monštrózne a ešte než to stačili Goemonove ušné bubienky čo i len zaregistrovať, už sa iba centimetre od jeho tváre nachádzala približujúca sa päsť väčšia ako celá jeho hlava. Jednalo sa o kombináciu spomínanej pečate, variácie vrodenej transformačnej techniky pumpujúcej strašné množstvo krvi do svalov a telesnej modifikácie, ktorá mu umožňovala využívať to naplno, dočasne mu tak poskytujúc silu porovnateľnú s jinchūriki a rýchlosť na úrovni najznámejších budúcich raikage. Bolo to S-rankové nintaijutsu najvyššieho kalibru, Reibiken /零尾拳, päsť bezchvostého/.
Situácia na strane Mikoto sa na prvý pohľad zdala byť o čosi pozitívnejšia. Posledný jej útok totiž Tarui nielenže vyradil jednu ruku z boja, ale ešte jej i spôsobil nepríjemné vnútorné krvácanie. Všetko nasvedčovalo tomu, že má Hyuuga víťazstvo už v kapse, no ako náhle by sa i pokúsila o nejaký ďalší pohyb, s najvyššou pravdepodobnosťou by šla k zemi. Musela sa plne sústrediť na to, aby čo i len zvládla stáť. Dôvod bol pomerne prostý - Tarui bola medzi svojimi spojencami známa ako "toxická zdravotníčka", pretože každý jeden jej nástroj určený na útok, vrátane kunaiov s výbušnými lístkami, bol napustený jedom. V momente, ako sa teda Mikoto nechala zasiahnuť, jej osud bol späčatený. "To je vskutku veľmi dobrá otázka, ale nie som si istá, či bola adresovaná správnej osobe. Agónia nás totiž čaká obe, ale súboj o čas budeš zvádzať predovšetkým ty," prehlásila ťažko ranená kunoichi a už sa i ťažkopádne s krvavými stopami vzdaľovala, zatiaľ čo sa svojou voľnou rukou pokúšala bleskurýchlo vyliečiť. Jej taktika bola jasná - čelila síce ľútej protivníčke, ale súboj bol už prakticky vyhraný. Zostávalo jej akurát uhýbať sa umierajúcej Mikoto dostatočne dlho na to, aby skonala následkom jej fatálneho jedu.
Najvyrovnanejší bol zatiaľ súboj medzi Reizom a Yuudaiom, ktorý sa síce so šibalským úsmevom nádejal, že už i zvíťazil, no opak bol pravdou. Jeho protivník totiž úspešne vyblokoval najžeravejší útok, ktorý mal vo svojom arzenále, akýmsi nevídaným brnením. Na nálade mu nepridávala ani skutočnosť, že už bol vyčerpaný a míňala sa mu chakra. Plne si uvedomoval, že to musel urýchlene ukončiť, a keďže ani jeho najnebezpečnejšia zbraň nestačila, nebolo toho už veľmi veľa, o čo sa mohol pokúsiť. Napriek tomu sa však nevzdával. Sotva sa pozviechal zo zeme, bez toho, aby sa pokúšal o nejakú provokačnú poznámku, ktorými sa za normálnych okolností pýši, ihneď zahájil svoj posledný pokus o ofenzívu - kombináciu Doton Tajū Doryūheki a Yōton Gomudama. Myšlienka bola prostá - uväzniť Reiza medzi stenami a poslať naňho niekoľko gúľ, ktorých žeravosť v kombinácii s čoraz narastajúcou rýchlosťou v dôsledku odrážania sa od zmieňovaných stien by potenciálne mohla stačiť na to, aby ono prekliate brnenie rozbila. A v prípade, že by sa protivník bez váhania urýchlene pokúsil uniknúť vzduchom, naňho už samozrejme malo čakať zasa ďalšie prekvapenie.
"Moji nepriatelia... si súboj so mnou neužívajú... a rozhodne nikdy nevyhrávajú... takže máš pravdu. Je čas ukončiť to... avšak nie pomaly, ale veľmi... veľmi... rýchlo," vyriekol blonďavý muž prerušovane, zatiaľ čo pečať na jeho ruke čoraz rýchlejšie blikala. Jednalo sa o aktiváciu juinjutsu, ktoré mimo súboje uskladňovalo prebytočnú chakru pre prípad núdze. To však nebola jediná zmena na jeho tele. Svaly, ktoré už aj predtým od pohľadu pôsobili neľudsky, behom okamžiku prerástli ešte do absurdnejších rozmerov, až sa mu miestami trhala koža. "Cíť sa poctene, Uchiha. Táto moja podoba nie je určená na jediného shinobiho, ale na celú armádu... a ako náhle vlastnými rukami rozdrvím tvoju namyslenú lebku, pôjdem si i po tú úbohú bielookú slečnu," vyriekol Towaki monštrózne a ešte než to stačili Goemonove ušné bubienky čo i len zaregistrovať, už sa iba centimetre od jeho tváre nachádzala približujúca sa päsť väčšia ako celá jeho hlava. Jednalo sa o kombináciu spomínanej pečate, variácie vrodenej transformačnej techniky pumpujúcej strašné množstvo krvi do svalov a telesnej modifikácie, ktorá mu umožňovala využívať to naplno, dočasne mu tak poskytujúc silu porovnateľnú s jinchūriki a rýchlosť na úrovni najznámejších budúcich raikage. Bolo to S-rankové nintaijutsu najvyššieho kalibru, Reibiken /零尾拳, päsť bezchvostého/. Situácia na strane Mikoto sa na prvý pohľad zdala byť o čosi pozitívnejšia. Posledný jej útok totiž Tarui nielenže vyradil jednu ruku z boja, ale ešte jej i spôsobil nepríjemné vnútorné krvácanie. Všetko nasvedčovalo tomu, že má Hyuuga víťazstvo už v kapse, no ako náhle by sa i pokúsila o nejaký ďalší pohyb, s najvyššou pravdepodobnosťou by šla k zemi. Musela sa plne sústrediť na to, aby čo i len zvládla stáť. Dôvod bol pomerne prostý - Tarui bola medzi svojimi spojencami známa ako "toxická zdravotníčka", pretože každý jeden jej nástroj určený na útok, vrátane kunaiov s výbušnými lístkami, bol napustený jedom. V momente, ako sa teda Mikoto nechala zasiahnuť, jej osud bol späčatený. "To je vskutku veľmi dobrá otázka, ale nie som si istá, či bola adresovaná správnej osobe. Agónia nás totiž čaká obe, ale súboj o čas budeš zvádzať predovšetkým ty," prehlásila ťažko ranená kunoichi a už sa i ťažkopádne s krvavými stopami vzdaľovala, zatiaľ čo sa svojou voľnou rukou pokúšala bleskurýchlo vyliečiť. Jej taktika bola jasná - čelila síce ľútej protivníčke, ale súboj bol už prakticky vyhraný. Zostávalo jej akurát uhýbať sa umierajúcej Mikoto dostatočne dlho na to, aby skonala následkom jej fatálneho jedu. Najvyrovnanejší bol zatiaľ súboj medzi Reizom a Yuudaiom, ktorý sa síce so šibalským úsmevom nádejal, že už i zvíťazil, no opak bol pravdou. Jeho protivník totiž úspešne vyblokoval najžeravejší útok, ktorý mal vo svojom arzenále, akýmsi nevídaným brnením. Na nálade mu nepridávala ani skutočnosť, že už bol vyčerpaný a míňala sa mu chakra. Plne si uvedomoval, že to musel urýchlene ukončiť, a keďže ani jeho najnebezpečnejšia zbraň nestačila, nebolo toho už veľmi veľa, o čo sa mohol pokúsiť. Napriek tomu sa však nevzdával. Sotva sa pozviechal zo zeme, bez toho, aby sa pokúšal o nejakú provokačnú poznámku, ktorými sa za normálnych okolností pýši, ihneď zahájil svoj posledný pokus o ofenzívu - kombináciu Doton Tajū Doryūheki a Yōton Gomudama. Myšlienka bola prostá - uväzniť Reiza medzi stenami a poslať naňho niekoľko gúľ, ktorých žeravosť v kombinácii s čoraz narastajúcou rýchlosťou v dôsledku odrážania sa od zmieňovaných stien by potenciálne mohla stačiť na to, aby ono prekliate brnenie rozbila. A v prípade, že by sa protivník bez váhania urýchlene pokúsil uniknúť vzduchom, naňho už samozrejme malo čakať zasa ďalšie prekvapenie.
Naposledy upravil Shinobi (Samurai) dne Sat Apr 03, 2021 1:28 pm, celkově upraveno 1 krát
Shinobi (Samurai)- Non-Player Characters
- Poèet pøíspìvkù : 666
Join date : 12. 05. 12
Re: Severozápadní přístav
pro Goemon Sat Apr 03, 2021 8:18 am
"Hmpf.."
Oslovuje nás všetkých alebo mi práve vykal? Prikrčil som sa. Počas toho ako rozprával, môj sharingan pochopiteľne pracoval na plno. Ja som videl, že sa s ním niečo dele. Precíznosť pri sledovaní techník... pri ich počiatku. Toto ale nevyzeralo ako bežná technika.
Jeho pečať začala uvoľňovať chakru, pulzovať.. na čo reagovalo jeho telo. Trhanie pokožky som nepočul asi len kvôli zvukom bojiska. Moja tvár na chvíľku potemnela. Už tak som mal obrovský problém udržať s ním v Taijutsu krok, bez Sharinganu by som bol už niekoľko krát mŕtvy... no ako sa hovorí, beštia je najnebezpečnejšia vtedy, keď ju jeden zaženie do kúta. A toto bol Towakiho čas na protiútok. Ja som to vedel, minimálne tušil.
Zaregistroval som napätie svalov v jeho tele.
Prichádza..
No táto myšlienka sa sotva usadila niekde do pozadia moje mysle a len pár centimetrov pred mojou tvárou. Hýbal som sa skôr inštinktívne.. bez rozmyslu. Nebyť toho, zas by mi raz utrhol hlavu. No v tom ma to trafilo tak či tak, nejaký after-effect jeho úderu, ktroý rozčesal časť mojej tváre a ja som pocítil, ako strácam kontrolu nad vlastným telom. No letel som do strany, nie dozadu. Niekoľko premetov a sált, telom som narazil do bariéry a celé okolie sa okolo mňa, aj cez fakt že som mal aktivovaný sharingan, zamotal. Sharingan v momente zmenil svoju formu.
Príde ďalší...
Okolo môjho tela sa sformovala zelená chakra, ako keby "bariéra ktorá rýchlo začala naberať tvar. Holú kostrč. Nemohol som nić nechať na náhode. Tento človek MUSEL zomrieť, inak bude hrozbou nie len pre to, ako dopadne tento klan, táto vojna.. ale aj pre môj klan ako taký.
Tento muž, musí zomrieť..
Rezonovalo mi v hlave, zatiaľ čo som sa postavil na nohy. Uvedomil som si, že som som nedržal ani jednu zo svojich zbraní. Museli mi vyletieť z ruky pri mojej dočasnej dezorientácií.
Oslovuje nás všetkých alebo mi práve vykal? Prikrčil som sa. Počas toho ako rozprával, môj sharingan pochopiteľne pracoval na plno. Ja som videl, že sa s ním niečo dele. Precíznosť pri sledovaní techník... pri ich počiatku. Toto ale nevyzeralo ako bežná technika.
Jeho pečať začala uvoľňovať chakru, pulzovať.. na čo reagovalo jeho telo. Trhanie pokožky som nepočul asi len kvôli zvukom bojiska. Moja tvár na chvíľku potemnela. Už tak som mal obrovský problém udržať s ním v Taijutsu krok, bez Sharinganu by som bol už niekoľko krát mŕtvy... no ako sa hovorí, beštia je najnebezpečnejšia vtedy, keď ju jeden zaženie do kúta. A toto bol Towakiho čas na protiútok. Ja som to vedel, minimálne tušil.
Zaregistroval som napätie svalov v jeho tele.
Prichádza..
No táto myšlienka sa sotva usadila niekde do pozadia moje mysle a len pár centimetrov pred mojou tvárou. Hýbal som sa skôr inštinktívne.. bez rozmyslu. Nebyť toho, zas by mi raz utrhol hlavu. No v tom ma to trafilo tak či tak, nejaký after-effect jeho úderu, ktroý rozčesal časť mojej tváre a ja som pocítil, ako strácam kontrolu nad vlastným telom. No letel som do strany, nie dozadu. Niekoľko premetov a sált, telom som narazil do bariéry a celé okolie sa okolo mňa, aj cez fakt že som mal aktivovaný sharingan, zamotal. Sharingan v momente zmenil svoju formu.
Príde ďalší...
Okolo môjho tela sa sformovala zelená chakra, ako keby "bariéra ktorá rýchlo začala naberať tvar. Holú kostrč. Nemohol som nić nechať na náhode. Tento človek MUSEL zomrieť, inak bude hrozbou nie len pre to, ako dopadne tento klan, táto vojna.. ale aj pre môj klan ako taký.
Tento muž, musí zomrieť..
Rezonovalo mi v hlave, zatiaľ čo som sa postavil na nohy. Uvedomil som si, že som som nedržal ani jednu zo svojich zbraní. Museli mi vyletieť z ruky pri mojej dočasnej dezorientácií.
Goemon- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 118
Join date : 03. 06. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Mikoto Hyūga Sat Apr 03, 2021 9:29 am
Keď som si uvedomila, že toto jediné zlyhanie viedlo ku tak isto fatálnemu zraneniu, akosi ma to neprekvapilo. Zachovala som pokojnú tvár.
Jedna chyba, ktorá by mohla znamenať moju prehru...? Pousmiala som sa.
"Myslím, že ma zľahka podceňuješ," venovala som jej pár slov. Nepotrebovala som byť blízko nej, predsa len, neukázala som jej všetko, čoho som bola schopná. Doteraz to bola pre mňa len akási hra, hrala som sa s ňou ako mačka s myškou a len s pobavením sledovala jej pokusy o to neustále zvyšovať vzdialenosť medzi nami.
"Nedala som ti totižto na výber...," bolo pravdou, že som pomaly cítila, že čosi nie je so mnou v poriadku. Napriek tomu, bola som zvyknutá ísť mimo svojich limitov v akejkoľvek situácii. Zamerala som ju svojim Byakuganom, pričom som okolo seba začala tvoriť malé, chakrové senbony. Mohla si ich všimnúť, nemusela, boli extrémne tenké a v zápale snahy o to vyliečiť sa ľahko prehliadnuteľné. Chcela sa vzdialiť, no sotva sa o to pokúsila, zasypalo ju veľké množstvo senbonov, ktoré ju rozhodne nenechali vydýchnuť si, takým spôsobom, že ju tlačili do určitej strany, pričom každý pokus o iný manéver by znamenal ďalšie zablokované body a nepríjemnú bolesť. Následne som zdvihla svoju dlaň tesne pred skončením "senbonového dažďa" a otočila ju smerom tam, kam ju mal naviesť, ak nechcela prísť o ďalšie chakrové body a teda aj o možnosť efektívne používať chakru, a vyslala proti nej sotva viditeľnú "vlnu", zameranú priamo na jej vitálne body, šíriacu sa vysokou rýchlosťou. Narozdiel od senbonov, túto techniku nebolo jednoduché zamerať ani sa jej vyhnúť. Bolo tak isto viac než jasné, že tento útok, v prípade zásahu, by sa stal jej osudným.
"Zomri...konečne...," dýchalo sa mi ťažšie, po čele mi stiekol pot, avšak nemienila som sa zastaviť. Bola som pripravená reagovať znova, ak by sa jej nejakým spôsobom podairlo zachrániť sa.
Jedna chyba, ktorá by mohla znamenať moju prehru...? Pousmiala som sa.
"Myslím, že ma zľahka podceňuješ," venovala som jej pár slov. Nepotrebovala som byť blízko nej, predsa len, neukázala som jej všetko, čoho som bola schopná. Doteraz to bola pre mňa len akási hra, hrala som sa s ňou ako mačka s myškou a len s pobavením sledovala jej pokusy o to neustále zvyšovať vzdialenosť medzi nami.
"Nedala som ti totižto na výber...," bolo pravdou, že som pomaly cítila, že čosi nie je so mnou v poriadku. Napriek tomu, bola som zvyknutá ísť mimo svojich limitov v akejkoľvek situácii. Zamerala som ju svojim Byakuganom, pričom som okolo seba začala tvoriť malé, chakrové senbony. Mohla si ich všimnúť, nemusela, boli extrémne tenké a v zápale snahy o to vyliečiť sa ľahko prehliadnuteľné. Chcela sa vzdialiť, no sotva sa o to pokúsila, zasypalo ju veľké množstvo senbonov, ktoré ju rozhodne nenechali vydýchnuť si, takým spôsobom, že ju tlačili do určitej strany, pričom každý pokus o iný manéver by znamenal ďalšie zablokované body a nepríjemnú bolesť. Následne som zdvihla svoju dlaň tesne pred skončením "senbonového dažďa" a otočila ju smerom tam, kam ju mal naviesť, ak nechcela prísť o ďalšie chakrové body a teda aj o možnosť efektívne používať chakru, a vyslala proti nej sotva viditeľnú "vlnu", zameranú priamo na jej vitálne body, šíriacu sa vysokou rýchlosťou. Narozdiel od senbonov, túto techniku nebolo jednoduché zamerať ani sa jej vyhnúť. Bolo tak isto viac než jasné, že tento útok, v prípade zásahu, by sa stal jej osudným.
"Zomri...konečne...," dýchalo sa mi ťažšie, po čele mi stiekol pot, avšak nemienila som sa zastaviť. Bola som pripravená reagovať znova, ak by sa jej nejakým spôsobom podairlo zachrániť sa.
Mikoto Hyūga- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 157
Join date : 16. 06. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Reizo Kaneki Sat Apr 03, 2021 12:54 pm
Před očima jsem již měl nad tisíc způsobů, jak bych svého protivníka připravil o život, ale ukázalo se, že jde i přes jeho vyčerpání o zvlášť bojovného švába. Svůj útok zahájil bez prodlevy až nečekaně rychle. Vzrostlé stěny mezi námi přerušily vizuální kontakt a já se nemohl zbavit pocitu, že se najednou nacházím v neuzavřené rakvi. Okamžitě se mi vybavila čerstvá vzpomínka na lávou zaplavenou uličku před začátkem boje. Několik vyslaných projektilů, které se okolo mě začaly od stěn odrážet, nepředstavovaly přílišné nebezpečí v důsledku mého stále aktivního brnění. První jsem se vyhnul, druhé taky a třetí mě zasáhla po odrazu od stěny do těla. Naneštěstí má obrana znegovala jakékoliv zranění, ale setrvačnost střely mě odhodila vzduchem a ke straně čtvercové arény. Nesmím tu ztrácet ani vteřinu, nemůžu si dovolit se nechat uzavřít. Bez váhání jsem vytasil několik kouřových bomb, vrhl je k horním okrajům stěn tak, aby zakryly mou pozici při výskoku z gumovozemité arény a po rozptýlení kouře je s modře zářícími dlaněmi následoval. V tuto chvíli jsem neměl moc na výběr, musel jsem se dostat k protivníkovi na blízko, cílem bylo ho tedy po úniku z pasti co nejrychleji zaměřit a roztrhat.
Reizo Kaneki- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 200
Join date : 14. 07. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Shinobi (Samurai) Sat Apr 03, 2021 2:31 pm
Goemona od istej smrti delili vskutku len milimetre. Nebyť jeho bleskurýchlej reakcie, zbytky Uchihovej lebky by sa s najvyššou pravdepodobnosťou kotúľali po zemi. Hoci sa mu však podarilo vyhnúť prvému útoku, ako správne vo svojej mysli poznamenal, sotva aktivoval Susanoo a už sa aj blížil ďalší, zdanlivo ešte rýchlejší. "Predo mnou neujdeš, Uchiha!" Ešte než si napriek sharinganu Goemon vôbec stačil uvedomiť, čo sa stalo, pocítil odporné pálenie svojej vlastnej bariéry na chrbte a bolesť spôsobenú niekoľkými zlomenými rebrami. Kostra, ktorá ho totiž mala ochraňovať, bola rázom roztrieštená sťa sklenená nádoba, a nepriateľova ohromná päsť sa zaborila do Goemonovho tela. Napriek tomu ale nemožno povedať, že by Susanoo bolo zbytočné, pretože ho aspoň zachránilo pred okamžitou smrťou. Teraz už však nemal ako uniknúť a zatiaľ čo ho jedna ruka obrovitánskou silou tlačila o spomínanú bariéru, tá druhá sa chystala rozmačkať Uchihovu hlavu ako kus paradajky. "Zomri!" Tarui sa takisto nevzdávala. Hoci bola totiž v presvedčení, že jej nepriateľka sa špecializuje iba na boj na blízko, počítala s tým, že minimálne nejaké ninjutsu ovláda tiež. Aj keď teda nemala nijak zvlášť vysokú rýchlosť a fyzickú silu, akožto správna medička bola trénovaná vycítiť nebezpečenstvo a čo najdokolanejším možným spôsobom sa uhýbať, pričom na počudovanie i vo svojom zranenom stave dokázala vďaka dostatočnej vzdialenosti od Mikoto uniknúť väčšine senbonov. Ani to ju bohužiaľ však nezachránilo pred smrtiacou vlnou, ktorú jednoducho bez dōjutsu nešlo včas zaregistrovať. Schytala tak priamy zásah, ktorý ju sotil do steny neďalekej budovy v prístave a spôsobil ďalšie vnútorné krvácanie. V tejto chvíli už muselo byť obom zúčastneným jasné, že sa viac v najbližšej dobe nepostaví, no ešte stále bola pri vedomí. Chakra, ktorú predtým používala na liečenie, sa rozšírila po celom jej tele a len tak tak ju udržiavala pri živote. "Huf... huf... heh... musím uznať... že na takú malú bezvýznamnú zemičku... ste veľmi silní," riekla otĺčená medička s ťažkým dychom, zatiaľ čo sa silou mocou pokúšala zdvihnúť zo zeme. "Ale... už je neskoro. Aj keď ma zabiješ... ty zomrieš tiež. Harui-san zabije toho vášho velebeného Takumiho... a Towaki-sama pobije všetkých ostatných ako muchy... i s tou jeho démonickou... ľadovou sestričkou. Napokon aj tak skonáte... a naša misia bude úspešne splnená." V porovnaní s Tarui Yuudai napriek podobne mizernej situácii nestrácal nádej. Zostávala mu už síce len posledná možnosť, ale v jeho očiach bola prakticky nepriestrelná. Márne sa totiž Reizo pokúšal o odpútanie pozornosti clonovou bombou, otvor, ktorým mohol uniknúť, bol zámerne dostatočne malý na to, aby ho pri prvom náznaku ľudskej siluety mohol celý pokryť svojou finálnou technikou, na ktorú mu ešte zostávala chakra. "Padol si rovno do mojej pasce... aj keď ťa nemôžem zabiť, stále ťa dokážem natrvalo imobilizovať!" zvolal protivník víťazoslávne a po bleskurýchlom utvorení pečatí zavalil s Reizovým výskokom zmieňovaný otvor vlastnou variáciou Yōton Kaisekifū no Jutsu, ktorá namiesto vulkanického popolu využívala jeho jednoznačne najsilnejšiu, najodolnejšiu a najlepkavejšiu gumennú substanciu. Hoci nepočítal s tým, že by ho to zabilo, priamy zásah by mal byť postačujúci na úplné spútanie, ktoré by mu poskytlo dostatok času zotaviť sa a udusiť ho zahrabaním hlboko pod zem. Podobným spôsobom skonal už nejeden jeho nepriateľ.
Shinobi (Samurai)- Non-Player Characters
- Poèet pøíspìvkù : 666
Join date : 12. 05. 12
Re: Severozápadní přístav
pro Goemon Sat Apr 03, 2021 3:03 pm
"Kheeh...." Z úst mi vyletelo zopár slín a väčšina vzduchu. Úder do rebier Susannaa, ktorý prešiel do mojich.. Vrazil som do okraji bariéry do ktorej ma prilincoval.
Sám som vyrazil jednou rukou dopredu. Môj úder nebol.. silný. Oblasť jeho hrudi, stred.. tam kde by sa mu malo obtáčať srdce... a v tom bariéra za mnou padla.
Sám Towaki sa postaral o to, aby som sa preletel. Ako sa ma snažil pritlačiť o moje vlastné Kekkai Ninjutsu a následne mi rozdrviť hlavu, stačilo zrušiť bariéru a tým si v podstate zachrániť prdel. Nepotreboval som uskakovať, bol to práve on, kto ma odpálil dozadu. No tento krát som sa postaral o to, aby ma tak rýchlo nedobehol, resp.. som v to dúfal. V momente keď sme si v tej rýchlej výmene "úderov" vymenili útoky.. on drviac mi susanoo a rebrá a ja pečať, ktorú som mu počas toho vypálil na hruď.
Chytil som sa za rebrá, no stále som sa držal na nohách. Susanoo zas obklopujúc celé moje telo. Trieštila mi hlava.. od bolesti, od vyčerpania. Moje posledné dva útoky, resp obrana a útoky boli viac než náročné a ja som nepatril k tým chakrovým monštrám ako poniektorý.
Nebol som si úplne istý čo sa stane. Nemal som v pláne túto pečať použiť na Towakiho bol.. to skôr taký inštinkt, jedna z možností s ktorými som počítal. Dosť nejasná.. S tým koľko mal chakry, a že celá táto chakra teraz moju pečať "živila".. buď to bude pomalý proces, alebo sa z neho stane malá ohnivá nestabilná guľa. Možno výbuch? Kto vie.. a možno nič, čo by ale pravdepodobne znamenalo moju prehru a smrť.
Sám som vyrazil jednou rukou dopredu. Môj úder nebol.. silný. Oblasť jeho hrudi, stred.. tam kde by sa mu malo obtáčať srdce... a v tom bariéra za mnou padla.
Sám Towaki sa postaral o to, aby som sa preletel. Ako sa ma snažil pritlačiť o moje vlastné Kekkai Ninjutsu a následne mi rozdrviť hlavu, stačilo zrušiť bariéru a tým si v podstate zachrániť prdel. Nepotreboval som uskakovať, bol to práve on, kto ma odpálil dozadu. No tento krát som sa postaral o to, aby ma tak rýchlo nedobehol, resp.. som v to dúfal. V momente keď sme si v tej rýchlej výmene "úderov" vymenili útoky.. on drviac mi susanoo a rebrá a ja pečať, ktorú som mu počas toho vypálil na hruď.
Chytil som sa za rebrá, no stále som sa držal na nohách. Susanoo zas obklopujúc celé moje telo. Trieštila mi hlava.. od bolesti, od vyčerpania. Moje posledné dva útoky, resp obrana a útoky boli viac než náročné a ja som nepatril k tým chakrovým monštrám ako poniektorý.
Nebol som si úplne istý čo sa stane. Nemal som v pláne túto pečať použiť na Towakiho bol.. to skôr taký inštinkt, jedna z možností s ktorými som počítal. Dosť nejasná.. S tým koľko mal chakry, a že celá táto chakra teraz moju pečať "živila".. buď to bude pomalý proces, alebo sa z neho stane malá ohnivá nestabilná guľa. Možno výbuch? Kto vie.. a možno nič, čo by ale pravdepodobne znamenalo moju prehru a smrť.
Goemon- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 118
Join date : 03. 06. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Mikoto Hyūga Sat Apr 03, 2021 3:48 pm
Hakke Kūshō ju napokon predsa len zasiahlo, presne tak, ako som plánovala. Nemala toľko možností, aby mi mohla odporovať, navyše, sama bola v zúboženom stave.
"A predsa...dotiahli sme to ďaleko. Dnešným dňom to všetko skončí, ale pre vás," zaškerila som sa.
"Ak zomriem, zomriem so cťou, a teba...teba vezmem so sebou až do samotného pekla!" skríkla som, na čo som okolo seba znova vytvorila enormné množstvo senbonov. Predtým sa im možno vyhla, no teraz ich bolo viac. Dochádzala mi chakra, technika, ktorú som využila predtým, ma vyčerpala, ako aj celkovo tento dlhý súboj.
"Ale predtým...ťa nechám tvoje posledné momenty precítiť," s týmito slovami som obrátila senbony proti nej. Mala vôbec na to uhýbať sa? Celkovo vykonávať so svojimi zraneniami nejaký efektívny pohyb? Pochybovala som o tom. Liečenie vnútorných zranení trvá dlho, nehovoriac o náročnosti na zásobu chakry daného jedinca. Divila som sa ešte, že ešte vôbec bola schopná liečiť sa. Vďaka Byakuganu som bola schopná senbony nasmerovať presne proti jednotlivým bodom v jej tele, predovšetkým v oblasti jej srdca. Skrátka dostatočne na to, aby nemohla chakru akokoľvek využívať, hýbať sa, nehovoriac o bolesti, ktorú jej to muselo spôsobovať. Pokojne by niečo také mohlo smerovať k poškodeniu srdca samotného. Čiže, v konečnom dôsledku, bolestivá smrť.
"Takumi..." šepla som, padnúc na koleno. Dýchala som rýchlo, cítila som sa slabšie, objavili sa prvé kŕče. Byakuganom som vyhľadala Takumiho.
"Musím...geeeez," po čele mi stiekli kvapky a dopadli na zem. Potili sa mi dlane, bolo mi horúco.
Goemon...? nakrátko som aj naňho uprela svoju pozornosť. Žil. Ale ten jeho nepriateľ...nemohla som pomôcť. Nebola som veľmi schopná nejakého prudšieho pohybu. Nevyzeralo to s ním dobre, ale verila som mu. Bol to schopný Shinobi. Znova som si našla svoju protivníčku. Bola som pripravená ju ešte doraziť, ak by mi môj útok z nejakého dôvodu nefungoval, avšak bola som si istá, že viac už zo seba nevytiahnem. Jemne som sa, snažiac sa chytiť dych a ignorovať čoraz väčšie kŕče. Sila pomaly opúšťala moje telo.
Moja služba je zrejme na konci, napriek relatívne negatívnym myšlienkám som necítila smútok ani nič podobné. Nebála som sa.
"A predsa...dotiahli sme to ďaleko. Dnešným dňom to všetko skončí, ale pre vás," zaškerila som sa.
"Ak zomriem, zomriem so cťou, a teba...teba vezmem so sebou až do samotného pekla!" skríkla som, na čo som okolo seba znova vytvorila enormné množstvo senbonov. Predtým sa im možno vyhla, no teraz ich bolo viac. Dochádzala mi chakra, technika, ktorú som využila predtým, ma vyčerpala, ako aj celkovo tento dlhý súboj.
"Ale predtým...ťa nechám tvoje posledné momenty precítiť," s týmito slovami som obrátila senbony proti nej. Mala vôbec na to uhýbať sa? Celkovo vykonávať so svojimi zraneniami nejaký efektívny pohyb? Pochybovala som o tom. Liečenie vnútorných zranení trvá dlho, nehovoriac o náročnosti na zásobu chakry daného jedinca. Divila som sa ešte, že ešte vôbec bola schopná liečiť sa. Vďaka Byakuganu som bola schopná senbony nasmerovať presne proti jednotlivým bodom v jej tele, predovšetkým v oblasti jej srdca. Skrátka dostatočne na to, aby nemohla chakru akokoľvek využívať, hýbať sa, nehovoriac o bolesti, ktorú jej to muselo spôsobovať. Pokojne by niečo také mohlo smerovať k poškodeniu srdca samotného. Čiže, v konečnom dôsledku, bolestivá smrť.
"Takumi..." šepla som, padnúc na koleno. Dýchala som rýchlo, cítila som sa slabšie, objavili sa prvé kŕče. Byakuganom som vyhľadala Takumiho.
"Musím...geeeez," po čele mi stiekli kvapky a dopadli na zem. Potili sa mi dlane, bolo mi horúco.
Goemon...? nakrátko som aj naňho uprela svoju pozornosť. Žil. Ale ten jeho nepriateľ...nemohla som pomôcť. Nebola som veľmi schopná nejakého prudšieho pohybu. Nevyzeralo to s ním dobre, ale verila som mu. Bol to schopný Shinobi. Znova som si našla svoju protivníčku. Bola som pripravená ju ešte doraziť, ak by mi môj útok z nejakého dôvodu nefungoval, avšak bola som si istá, že viac už zo seba nevytiahnem. Jemne som sa, snažiac sa chytiť dych a ignorovať čoraz väčšie kŕče. Sila pomaly opúšťala moje telo.
Moja služba je zrejme na konci, napriek relatívne negatívnym myšlienkám som necítila smútok ani nič podobné. Nebála som sa.
Mikoto Hyūga- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 157
Join date : 16. 06. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Reizo Kaneki Sat Apr 03, 2021 4:08 pm
Byl bych naivní, kdybych předpokládal, že kouřová clona mého nepřítele znejistí natolik, aby se zcela zdržel útoku. Na základě dlouhého vzájemného boje jsem správně odhadl, že si uvědomí mou aktuální odolnost vůči jeho destrukčním snahám a jeho další tah bude mě pomocí své gumové techniky demobilizovat a následně pohřbít zaživa. Počítal jsem tedy dopředu s tím, že se budu muset za veškerých okolností jeho útoku ubránit nebo budu po zbytek boje naprosto nepoužitelný, ba i pravděpodobně mrtvý. Jeho přibližnou lokalitu jsem dokázal dopředu odhadnout, takže i směr jeho útoku byl mnou správně očekáván. Proti putující vlně gumové substance jsem pozdvihl levou ruku a v okamžiku, kdy mě začala pohlcovat, jsem pomocí předem připravené techniky v pravé ruce přetrhal veškeré pojivové tkáně ruky pohlcované v oblasti lokte. Ruku jsem následně v protisměru přirozeného pohybu zlomil a nechal ji gumovou substancí utrhnout, čímž jsem se uvolnil z pasti a hbitě se z kouře vrhl přímo na Yuudaie. "Agghhh... zemři!" rozeřval jsem se smrtícím výrazem v tváři poháněn adrenalinem, který zároveň zvládl potlačovat příšernou bolest a jakoby mi dodával sílu doposud neviděnou. Moje touha Yuudaie brutálně rozsekat a zabít byla po tomto aktu jasná víc než kdy jindy, což ho mohlo konečně zlomit a ukončit tento boj jednou pro vždy.
Reizo Kaneki- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 200
Join date : 14. 07. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Shinobi (Samurai) Sat Apr 03, 2021 6:02 pm
Goemonov nápad bol zatiaľ najriskantnejší, aký doposiaľ mal. Šťastie ale stálo na jeho strane a predovšetkým vďaka vysokej úrovni jeho mangekyō sharinganu sa mu úspešne podarilo umiestniť zmieňovanú pečať na hrudník protivníka a s dokonalým načasovaním uvoľniť bariéru, aby sa vymanil z jeho spárov pred obdržaním finálneho úderu do hlavy. Neobišlo sa to však bez ďalších zranení, keďže čisto len tlaková vlna, ktorej sa nestačil vyhnúť úplne, v kombinácii s veľmi tvrdým dopadom na zem mu dočasne vyrazila dych a spôsobila otras mozgu. Towaki to každopádne niesol o čosi horšie, keďže všetká tá chakra, ktorá sálala z jeho tela, bola rázom transformovaná na ohromné plamene. Celým bojiskom sa rozšíril jeho monštrózny krik. Ani len regenerácia nemohla stačiť, bolesť spôsobená doslovným upálením zaživa mu poprvýkrát v živote ochromila aroganciu pudom sebazáchovy. Namiesto toho, aby sa teda uistil, či Uchihu úspešne dorazil, sa urýchlene premiestnil do neďalekého oceánu (jedná sa vonkoncom o prístav) v snahe uhasiť Tenrō a nabrať dostatok tekutín na vyliečenie.
Ďalší dvaja Towakiho spoločníci na tom každopádne boli ešte podstatne horšie. Tarui už nezostávalo nič iné, ako akceptovať svoj osud a oddať sa vskutku bolestivej smrti, utešujúc sa jedine myšlienkou, že ju Mikoto do onoho pekla čoskoro bude nasledovať. Yuudai so svojou smrťou síce ani zďaleka vyrovnaný nebol, ale pohľad na jeho súpera, ako sa naňho s odtrhnutou rukou a ohromným vraždiacim úmyslom rúti, v kombinácii s únavou a prakticky úplným vyčerpaním chakry ho ochromil natoľko, že sa zmohol len na pár úskokov dozadu. Nebol však už v stave, kedy by dokázal odolávať pridlho, takže na jednom z jeho vitálnych bodov v konečnom dôsledku Reizova modrá dlaň spočinula. Za normálnych okolností vždy kľudný a takisto pomerne arogantný Yuudai sa tak vo svojich pravdepodobne posledných okamžikoch zmohol už iba na prostý výkrik: "B-bastard!"
Itsukiho súboj, ktorý sa kvôli jeho bojovému štýlu od prístavu odohrával jednoznačne najďalej, sa medzičasom takisto schyľoval ku koncu. Protivník, proti ktorému stál, bol každopádne podstatne nebezpečnejší a odolnejší ako si arogantný mladík spočiatku myslel. Hoci by sa to totiž na prvý pohľad nezdalo, Genkaku bol spomedzi shinobi, ktorí sa dobrovoľne oddali klanu Chinoike, najváženejší a najmocnejší. Úspešne teda po celú dobu okrem iného i s pomocou zemného brnenia blokoval všetky Itsukiho pokusy o jeho zabitie, trpezlivo vyčkávajúc na vhodnú príležitosť, a veru že sa mu po necelých dvoch hodinách i naskytla. Zelenovlasý ninja bol neopatrný a ako náhle mal pocit, že už ho nemôže nič zaskočiť, priblížil sa k svojmu nepriateľovi až príliš. Genkaku neváhal a túto príležitosť okamžite využil, uzavriec sa aj s ním do vlastnej variácie Doton Kekkai Dorō Dōmu. Na rozdiel od Jirōba ale nemusel nečinne stáť vonku a udržiavať bariéru - stačilo, aby bol i on sám v jej vnútri, a všetká chakra každej živej bytosti, ktorá sa v nej nachádzala s ním, putovala k nemu.
"Uf... musím uznať, že si mi dal zabrať viac ako som čakal, ale týmto naša malá hra na mačku a myš končí." "Heh, to sa ešte len uvidí," oponoval Itsuki a pokúsil sa o nahromadenie chakry na Taiton Mōfū Daireppa v snahe súperovu bariéru rozbiť, no docielil tak akurát jemný vánok. "Byť na tvojom mieste, tak sa zbytočne nenamáham," prehlásil ninja z Kaminari sebavedomo a bez akéhokoľvek odporu jediným svižným úderom rozbil Itsukimu fasádu. "Vovnútri tejto techniky nie sú ani len tí najlepší z najlepších shinobi ničím viac než len civilistami. Na tejto pôde si úplne bezbranný," vysvetlil cudzinec so širokým úškrnom na tvári a pustil sa do neprestajného mlátenia svojej obete. Spočiatku si to i užíval, no netrvalo dlho a začal sa čudovať, ako je možné, že jeho boxovacie vrece ešte stále stojí. Čím viac bol Itsuki zranený, tým nervóznejší začínal byť, a než si vôbec stačil uvedomiť, čo sa to deje, sám si pripadal ako korisť. "N-nemožné... ako... kto k*rva si?" vykoktal zo seba zhrozený Genkaku pri pohľade na to, čo sa dialo pred jeho očami. "Dúfam, že si neskončil. Zábava ešte len začína."
Shinobi (Samurai)- Non-Player Characters
- Poèet pøíspìvkù : 666
Join date : 12. 05. 12
Re: Severozápadní přístav
pro Mikoto Hyūga Sat Apr 03, 2021 6:56 pm
Pozorovala som svoju protivníčku, zdalo sa, že môj posledný útok zafungoval viac než dobre, a po krátkej chvíli som si bola istá, že bola mŕtva. Pomaly, s pokojom na duši, som klesla na zem, neschopná sa ani zdvihnúť. Nemala som na to síl, nehovoriac o kŕčoch, ktorých intenzita sa zniekoľkonásobila, a tak sa už nedali viac ignorovať. Privrela som oči, pomaly prijímajúc svoj osud. Stratila som pojem o čase, o tom, čo sa okolo mňa deje, nebola som schopná ničoho.
Gomen, preleto mi mysľou tesne predtým, než som upadla do bezvedomia.
Gomen, preleto mi mysľou tesne predtým, než som upadla do bezvedomia.
Mikoto Hyūga- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 157
Join date : 16. 06. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Goemon Sat Apr 03, 2021 8:01 pm
"Ksoo.." Vypľul som krv. To že som ešte stál na nohách a Towakiho krik mi napovedalo, že môj plán vyšiel.
"TARU! Kri ma!" Skríkol som a rozbehol sa - aj keď so značnými problémami - za Towakim. Po ceste som stretol.. zopár.. shinobi, niektorý skončili s kunaimi v hrudi, niektorých priamo pred mojimi očami zoťal niekto z môjho klanu. Taru robila svoju prácu, robila ju dobre. Ja ? Ja som sa potreboval zamerať len na jednu osobu. Tú najdôležitejšiu. Towaki MUSEL umrieť. A s tou jeho podrbanou monštróznou silou by som si vedel predstaviť, ako pre mňa za mňa prepláva do Kamimari no Kuni, kde by mu moju pečať možno stihli odstrániť. Nie.. musel zomrieť, musel zomrieť teraz. Našťastie horel ako svetluška, ohnivá masa.. guľa, takmer o veľkosti mojej Goukakyuu čo už bolo čo povedať. Bol pomerne veľký terč.
Moje pravé oko sa roztočilo. Do otrasu mozgu a bolesti hlavy som zacítil ďalšiu. Ako keby mi niekto veľmi pomaly.. do mozgu zabodol nažhavené dýky, vytiahol.. vybral si ďalšie miesto, a zas zabodol...
Cmon Goe.. toto je len tvoja práca.. Tvoja zodpovednosť..
Susanoo už bolo dávno fuč, so zvyškom mojej koncentrácie som sa prinútil zastaviť. Zamieriť očami.. a po Towakim sa môjho pravého oka extrémne veľkou rýchlosťou rozletel oheň, formovaný prapodivnými čiernymi plameňmi. Musel som sa uistiť, že ho to trafí. Či ešte pred tým než padne do vody, alebo po tom.
"TARU! Kri ma!" Skríkol som a rozbehol sa - aj keď so značnými problémami - za Towakim. Po ceste som stretol.. zopár.. shinobi, niektorý skončili s kunaimi v hrudi, niektorých priamo pred mojimi očami zoťal niekto z môjho klanu. Taru robila svoju prácu, robila ju dobre. Ja ? Ja som sa potreboval zamerať len na jednu osobu. Tú najdôležitejšiu. Towaki MUSEL umrieť. A s tou jeho podrbanou monštróznou silou by som si vedel predstaviť, ako pre mňa za mňa prepláva do Kamimari no Kuni, kde by mu moju pečať možno stihli odstrániť. Nie.. musel zomrieť, musel zomrieť teraz. Našťastie horel ako svetluška, ohnivá masa.. guľa, takmer o veľkosti mojej Goukakyuu čo už bolo čo povedať. Bol pomerne veľký terč.
Moje pravé oko sa roztočilo. Do otrasu mozgu a bolesti hlavy som zacítil ďalšiu. Ako keby mi niekto veľmi pomaly.. do mozgu zabodol nažhavené dýky, vytiahol.. vybral si ďalšie miesto, a zas zabodol...
Cmon Goe.. toto je len tvoja práca.. Tvoja zodpovednosť..
Susanoo už bolo dávno fuč, so zvyškom mojej koncentrácie som sa prinútil zastaviť. Zamieriť očami.. a po Towakim sa môjho pravého oka extrémne veľkou rýchlosťou rozletel oheň, formovaný prapodivnými čiernymi plameňmi. Musel som sa uistiť, že ho to trafí. Či ešte pred tým než padne do vody, alebo po tom.
Goemon- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 118
Join date : 03. 06. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Reizo Kaneki Sat Apr 03, 2021 8:39 pm
Yuudai přede mnou padl. Zoufalý výkřik ke konci jeho mizerného života mě potěšil a vytvořil mírný úšklebek na tváři. Pro jistotu jsem se přesvědčil několika dalšími tahy rukou, že je skutečně mrtvý. Čest proti poraženému bránění neschopnému soupeři pro mě v ten moment nic neznamenala. Sykl jsem bolestí, adrenalin mě opouštěl. Podíval jsem se na svou neexistující ruku, oči se mi roztáhly do kořán, začalo mi docházet, co se stalo a na okamžik mě to rozhodilo. Ránu jsem co nejrychleji zacelil a zhluboka se několikrát nadechl, abych se zklidnil. Stále jsem si nemohl dovolit úplně polevit.
Zatímco bitva v celém přístavu pokračovala, i když se zdálo, že hluk se mírní, bojištěm průběžně probíhaly záchranné oddíly mediků, kteří sbírali raněné, jež bylo ještě možné zachránit. Několik takových mužů se objevilo i v sutinách, kde se odehrával boj mezi mnou a Yuudaiem. Dodalo mi to morálky a odvahy. Rozhodl jsem se k nim připojit a ze zbytku svých sil alespoň pomoci v provizorně zhotovené polní nemocnici blíže k centru města. Zranění ve formě utržené ruky a vyčerpání z použití mé absolutní obrany si vyžádalo svou daň, a tak mě v boji již nebylo užitku.
Procházel jsem mezi raněnými, když v tom se objevila skupina záchranářů nesoucí další těla. Mezi nimi byla také bezvládná Mikoto, kterou muži položili nedaleko mě na zem. Bylo zřejmé, že vyžaduje akutní pomoc. Poklekl jsem tedy vedle ní a zkontroloval životní funkce. Na první pohled byla sice otlučená, ale žádné vnější života ohrožující zranění neměla. Po krátké prohlídce jsem usoudil, že důvodem jejího kolapsu bude pravděpodobně jed. Látka, se kterou sám pracuji a zároveň jsem schopen ji dostat z těla. "Máš štěstí, že tě osud dovedl až ke mně. Jestli včas... to už bude na tobě," zamumlal jsem připravujíc techniku, která měla Mikoto zbavit jedu z oběhu, avšak to nutně neznamenalo, že její organismus po vystavení této látce přežije. Nad pacientkou se po dokončení pečetě objevil roj bzučivých komárů, kteří posedali po jejím těle a začali filtrovat jed pryč. Nutno podotknout, že tato procedura není nic příjemného, a tak skutečnost, že Mikoto nebyla zcela při vědomí, jí možná ušetřila intenzivní bolesti.
Zatímco bitva v celém přístavu pokračovala, i když se zdálo, že hluk se mírní, bojištěm průběžně probíhaly záchranné oddíly mediků, kteří sbírali raněné, jež bylo ještě možné zachránit. Několik takových mužů se objevilo i v sutinách, kde se odehrával boj mezi mnou a Yuudaiem. Dodalo mi to morálky a odvahy. Rozhodl jsem se k nim připojit a ze zbytku svých sil alespoň pomoci v provizorně zhotovené polní nemocnici blíže k centru města. Zranění ve formě utržené ruky a vyčerpání z použití mé absolutní obrany si vyžádalo svou daň, a tak mě v boji již nebylo užitku.
Procházel jsem mezi raněnými, když v tom se objevila skupina záchranářů nesoucí další těla. Mezi nimi byla také bezvládná Mikoto, kterou muži položili nedaleko mě na zem. Bylo zřejmé, že vyžaduje akutní pomoc. Poklekl jsem tedy vedle ní a zkontroloval životní funkce. Na první pohled byla sice otlučená, ale žádné vnější života ohrožující zranění neměla. Po krátké prohlídce jsem usoudil, že důvodem jejího kolapsu bude pravděpodobně jed. Látka, se kterou sám pracuji a zároveň jsem schopen ji dostat z těla. "Máš štěstí, že tě osud dovedl až ke mně. Jestli včas... to už bude na tobě," zamumlal jsem připravujíc techniku, která měla Mikoto zbavit jedu z oběhu, avšak to nutně neznamenalo, že její organismus po vystavení této látce přežije. Nad pacientkou se po dokončení pečetě objevil roj bzučivých komárů, kteří posedali po jejím těle a začali filtrovat jed pryč. Nutno podotknout, že tato procedura není nic příjemného, a tak skutečnost, že Mikoto nebyla zcela při vědomí, jí možná ušetřila intenzivní bolesti.
Reizo Kaneki- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 200
Join date : 14. 07. 16
Re: Severozápadní přístav
pro Shinobi (Samurai) Sat Apr 03, 2021 9:32 pm
Bolo zrejmé, že Towaki nebol vo svojej koži, a nečudo. Hoci bol Reibiken vskutku veľmi mocnou, zdanlivo až nezastaviteľnou technikou, mala i svoje nevýhody, medzi ktoré patrila obrovská bolesť a zhoršené vnímanie reality v dôsledku nadbytočného pumpovania krvi a využívania chakry. Ak sa k tomu pridá skutočnosť, že bol nepretržito upaľovaný zaživa a všetko svoje sústredenie vynakladal na regeneráciu, niet divu, že sa z neho fakticky stalo monštrum, ktoré nedokázalo racionálne uvažovať.Do vody ho hnali len jeho inštinkty, a ktokoľvek, kto mu prišiel do cesty, či už sa jednalo o spojenca alebo aj Uchihu, bol prevalcovaný, no za seba sa Towaki neohliadal. Goemon mal teda dokonalú príležitosť zasiahnuť ho od chrbta niečím, čím by sa za normálnych nikdy v živote zasiahnuť nenechal - Amaterasu. A veru že sa tej šance i chopil, pridajúc ďalšiu úroveň upaľovania, ktorú už nešlo uhasiť ani len vodou. Márne sa teda arogantný blondiak pokúšal všemožnými spôsobmi onoho ohňa zbaviť. Ak chcel nejakým spôsobom využiť chakru, na intenzite pridali plamene Tenrō, no ak sa nepokúšal o nič, rozširovalo sa po ňom Amaterasu. Z tejto situácie už vskutku nebolo žiadne východisko, ale to nič nemenilo na tom, že sa až po celých 15 minút Towaki pokúšal zachrániť. A navzdory všetkému až do svojho posledného výdychu veril, že nie je možné, aby mohol byť porazený, a že sa z toho určite nejak dostane. Či už sa teda jedná o známku sily alebo slabosti, ani len smrť ho nenaučila pokore...
Shinobi (Samurai)- Non-Player Characters
- Poèet pøíspìvkù : 666
Join date : 12. 05. 12
Strana 1 z 3 • 1, 2, 3
Naruto Stories: The Revolution :: RPG GAME :: Naruto Stories: The Origin :: Herní místnosti :: Shimo no kuni
Strana 1 z 3
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru