Šnečí linie

pro Asuka Thu Jun 02, 2016 1:14 pm

First topic message reminder :

Šnečí linie - Stránka 3 4983617-7094779611-9JDq1

Šnečí linie je místo na frontě, na hranici Rengo Kyowa a Takigakure. Stojí tu proti sebe armáda republiky a povstalců (odpůrců republiky). Přesný počet povstalců na frontě není znám. Odhaduje se jich něco přes sto. Vede se tu tzv. zákopová válka. Žádná strana není schopna přetlačit tu druhou, takže shinobi jsou nuceni udržovat hlavně své linie. To vede v důsledku k bojům na styl, vyběhnu dopředu, použiju techniku, a utíkám se zpátky schovat. Občas se někdo dostane do vedení, ale dlouho mu to nevydrží, protože nově získané území skoro hned ztratí. A teď, proč se válčí zrovna tady? V minulosti tu docházelo často k partyzánským útokům. Nedaleko odtud se totiž nachází důležitý zemědělský úsek Rengo Kyowa, který poskytuje potraviny celé Kaze no kuni. Vzhledem k nehospodárné půdě v Kaze no kuni je to velmi strategické místo, takže se jej rozhodla republika bránit. Povstalci to ale taky nevzdali. To vedlo ke vzniku šnečí linie.

AKTUALIZÁCIA: Konflikt sa presunul do topicu Gungakutai.

pro Midotsuchi Tue Jun 28, 2016 6:14 am

Posledné čo klon stihol predtým, ako ho zasiahla explózia, bolo navrátenie karavány do pôvodnej výšky. Vyvýšený zostal iba voz v plameňoch, ktorý Ryu pred chvíľou zasiahla. Plamene preskočili aj na dva vozy v jeho blízkosti, ale našťastie oheň nebol natoľko veľký, aby sa nedal uhasiť vodou, ktorú sme mali k dispozícii. Útoky ustáli, takže som predpokladal, že nepriateľ bol porazený. Teraz prišli na rad rozkazy. Najskôr uhasiť oheň, potom sa rozhodnúť, či zranených presunúť do tábora a dúfať, že na fronte majú ešte preživšieho medika. Alebo misiu ukončiť a urýchlene sa vrátiť do dediny.

pro **Megumi** Tue Jun 28, 2016 7:51 am

Ja som bola trocha mimo. Nečakala som, že v karaváne nastane výbuch. Ten ma sčasti zasiahol, no tlaková vlna bola dostatočne silná k tomu, aby sa do mňa oprela a mňa poslala sa preletieť a k zemi, kde som aj ostala. Pískalo mi v ušiach a točila sa mi hlava. To bolo nečakané.. Zaprela som sa rukami o zem a dala som sa do sedu, aj keď stále dosť omámene. Pozrela som sa na spúšť, ktorú som vytvorila. Bolo to dobré? Kto vie.. navyše ten úbytok chakry. Mala som chuť sa pogrcať.

pro **Uchiha Ruki** Tue Jun 28, 2016 10:20 am

Stál jsem stále na místě, uslyšel výbuch a ani se nepohl, nic jsem nedělal... Po pár sekundách jsem se podíval směrem k plamenům a složil ruce v pečeť. Poté jsem použil techniku Fūton: Daitoppa , která byla směřováná směrem k zemi, aby odvláčila písek na karavanu a uhasila jejich plameny, abych zabránil co největším škodám.

pro **Shinobi (Samurai)** Tue Jun 28, 2016 11:14 am

Technika Fūton Daitoppa nanešťastie nebola dostatočne spoľahlivá na to, aby pieskom uhasila úplne všetko. Budú toho potrebovať viac, no tým sa už Ruki nemusel zaťažovať, pretože sa k nemu rýchlo pridal užívateľ fūton podstaty a bez vyčkávania na rozkaz pokračoval v jeho pôvodnej myšlienke.
"Dobrý nápad," prehlásil na rozdiel od svojich predchádzajúcich kritík tentokrát zjavne pozitívne a bleskurýchlo utvoril pečate, pripraviac sa na techniku s názvom Hanachiri Mai. Namiesto toho, aby tomu dal základ v podobe okvetných lístkov, naopak využil piesok a hladko ho nasmeroval rovno na najproblematickejšie miesta na uhasenie (nutno podotknúť, že vzniknuté tornádo piesku neudrelo do vozov priamo, čím by hrozilo ďalšie rozšírenie ohňa a ich dodatočné poškodenie, akurát ho na ne rozvíril). Zdalo sa, že tentokrát boli už z najhoršieho von, no oba vozy neboli práve v najlepšom stave.

Čo sa ostatných shinobi z Rengo Kyowa týka, situácia bola nasledovná. Užívateľ katonu prevažne len pozeral na vzniknutú spúšť a stále sa nedokázal psychicky pozbierať z toho, že pred nedávnou chvíľou zavraždil vlastného kolegu. Ninja so suitonom sa pomaly zdvíhal zo zeme a sebavedomý manipulátor dotonom pristál neďaleko od Ryu, kde sa jej pokúsil podať pomocnú ruku s následovnými slovami.
"V poriadku? Ak áno, vstávaj, naša misia ešte neskončila," riekol relatívne povzbudivo s malou dávkou arogancie. Keďže o oheň bolo postarané, ak by Midotsuchi vydal rozkaz preskúmať voz, v ktorom sa posledný štvrtý útočník údajne nachádzal, našli by len jeho nič nehovoriace nechutné pozostatky. Voľačo cennejšie ale predsa len mali - jedného z trojice údajných organizátorov chyteného v Ganchūrō no Jutsu neďaleko od karavány, ktorý sa už ani len nepokúšal uniknúť.

pro **Megumi** Tue Jun 28, 2016 11:24 am

Stále sa mi trocha točila hlava, ale bolo to lepšie než spočiatku. Všimla som si fuutonové techniky, po ktorých dopade mi oči znova stmavly a sharingan som prestala využívať. Bol koniec? Kto vie. No samotný Sharingan som nechcela naďalej zbytočne využívať. Aj keď som bola Uchiha, nebola som tak zbehlá a stále mi žral pomerne dosť chakry. Prijala som pomocnú ruku od užívateľa Dotonu. "Ďakujem." Prehovorila som a pomocou neho som sa postavila. Mala som v pláne si doplniť chakru chakrovou pilulkou, ktoré som si našťastie na túto misiu zobrala. Po prehltnutí som hneď pocítila svojim spôsobom úľavu.

pro Midotsuchi Wed Jun 29, 2016 2:24 pm

Zdalo sa, že všetci zúčastnení sú v poriadku, alebo aspoň schopní pokračovať v ceste. Požiar ustál a ja som nariadil presunúť zásoby z obhorených vozov do zostávajúcich štyroch nepoškodených. Nakoniec som vrátil do pôvodnej výšky aj posledný kus zeme, na ktorom sa nachádzal voz obsadený našim nepriateľom. Nanešťastie po ňom nezostalo nič, čo by bolo pre nás akokoľvek užitočné. "Ruki, zvládol by si niekoho vypočuť pomocou genjutsu? Potrebujeme zistiť, kto stojí za útokom na našu karavánu." Dokončenie misie neprichádzalo do úvahy, kým sme nevedeli, kto nad nami prevzal kontrolu. "Mimochodom, Ryu, skvelá práca." Reagoval som na veľkosť ohňa, ktorým zasiahla súpera.

pro **Megumi** Wed Jun 29, 2016 10:03 pm

Rozhliadla som sa po tejto spúšti. No .. mali sme čo robiť. Podišla som až k mŕtvole, ktorú som mala na starosti ja. Bol to práve medik, ktorý mal od prekvapenia stále otvorené, aj keď už vyhasnuté oči. Započula som Midotsuchiho pochvalu, na ktorú som len prikývla hlavou. "Hai.." Šepla som a sklonila som sa k mŕtvole medika. Zatlačila som mu viečka a spoločne s ďalším sme jeho telo naložili sme ho do jedného z vozov, pri čom som začala pomáhať s nakladaním ďalších, ktorý mali podobný osud. Nemohli sme ich tu predsa len nechať. Bolo mi dosť nanič. Mala som nad čím rozmýšľať a s čím sa vysporiadať.

pro **Uchiha Ruki** Thu Jun 30, 2016 11:23 am

Po chvilce už se mi zrak vrátil do normálu " Pane, podle toho co jsme viděli, nikdo nebyl sám sebou, když se to stalo " stále se mi třásl hlas, cožpak to byl naprostý ignorant? Neviděl co se stalo? Právě jsem já i Ryu zabili jedny z našich. Všichni byli ovládání jako loutky a on nám právě rozkázal, aby započal výslech. " Výslech z mé strany není vhodný, vzhledem k tomu co se stalo "

pro Midotsuchi Thu Jun 30, 2016 12:45 pm

"Ja predsa nechcel vypočúvať vás." Ukázal som prstom na útočníka, ktorý bol chytený vo väzení z kamenných pilierov. "Ak by aj nepriatelia konali pod vplyvom neznámej techniky, je tu predsa nádej, že aspoň videli jej užívateľa." Povzdychol som si. "Máš lepší nápad, Ruki?"

pro **Uchiha Ruki** Fri Jul 01, 2016 4:50 pm

"Jediné co mě momentálně napadá, je nějakým způsobem zachránit co se dá a z vozů co pravděpodobně nepojedou zkusit zachránit nějaké části a dát to dohromady tak, aby jsme zkusili mít vůz navíc. Samozřejmě se pokusím Váš rozkaz splnit. " Došel jsem za kamennou zeď a skočil před osobu opatrně. Chtěl jsem si být jistý, že na okolí nejsou žádné pasti apod... přeci jen měl dost času. Poté jsem se podíval přímo na osobu a otevřel ústa " Řekni mi pro koho pracuješ a jak jste věděli naši polohu, nechci to dělat horším způsobem" Řekl jsem chladným hlasem.

pro **Shinobi (Samurai)** Fri Jul 01, 2016 9:28 pm

Márne sa Ruki pokúšal nadviazať kontakt s polapenou osobou, nedočkal sa veru žiadnej odpovede. Vzhľadom na to, že na sebe mala masku, navyše ani len nemohol vidieť, do akej miery jeho nepriame vyhrážanie sa navodilo na jej tvári obavy. Všetko ale nasvedčovalo tomu, že útočník skrátka nemienil spolupracovať. Vrcholom však bolo, keď sa na to všetko ešte aj odvrátil od mladého vypočúvajúceho, pohliadnuc úplne iným smerom, skoro ako keby ho chcel za každú cenu ignorovať. Pokiaľ z neho má niečo vypáčiť, bude musieť jednoznačne zájsť omnoho ďalej, nehovoriac o tom, že ani to nemusí byť úspešné. V tejto chvíli nebolo možné určiť, či na svedomí mlčanlivosti väzňa malo skryté odhodlanie alebo nebodaj nepriateľská technika. Dôvod mohol byť úplne iný, než si vôbec dokáže predstaviť, no jedno bolo isté. Výsluch zaberie nejaký ten čas, o ktorom bohužiaľ nie je isté, či si ho shinobi z Rengo Kyowa môžu vzhľadom na dané okolnosti dovoliť obetovať. Už teraz vonkoncom značne meškajú...

pro Midotsuchi Fri Jul 01, 2016 9:57 pm

Členovia výpravy dokončili presun nákladu a telá mŕtvych tímových kolegov naložili na ílovú sovu, ktorá ich mala bezpečne dopraviť späť do dediny. "Podarilo sa nám zneškodniť jedného útočníka, ktorý nás pravdepodobne ovládal. Ďalší dvaja nepriatelia utiekli a jedného sme zajali. Ruki ho práve vypočúva. Ak sa mu ale nepodarí nič vyzistiť, je dosť možné, že nás ešte prepadnú." Zhrnul som situáciu na jeden nádych. "Máme štyri funkčné a plne naložené vozne. Do dediny by cesta trvala dlhšie, ako na front. Závisia na nás životy na bojisku, avšak aj mi sme ešte stále v ohrození." Viac-menej sme nemali na výber, misiu sme museli dokončiť. A to čo najskôr. "Ak má ktokoľvek z vás nápad, ako sa úspešne dostať na front a späť, sem s ním. Teraz je ten správny čas."

pro **Shinobi (Samurai)** Mon Jul 04, 2016 1:09 am

Kým sa Midotsuchi so svojim tímom vysporiadaval s presunom nákladu a vypočúvaním polapeného útočníka, situácia na bojisku ani nie pár desiatok kilometrov od nich naďalej viazla na mŕtvom bode. Jeden by si myslel, že strata prvej zásielky a následné drastické spomalenie dodatočnej karavány shinobi na strane Rengo Kyowa značne ovplyvní v ich výkone, no vôbec tomu tak nebolo. Napriek väčšiemu nátlaku povstalcov úspešne odolávali a nedopustili, aby sa významne posunuli dopredu. Nečudo, že skupina neorganizovaných odporcov republiky pomaly začínala strácať nervy a dopúšťala sa čoraz riskantnejších akcií, z ktorých väčšina skončila neúspechom. Takmer to už aj vyzeralo, že Midotsuchiho príchod nebude až tak kľúčový, ale bohužiaľ prekvapivo práve mimo slimačiu líniu nedávno došlo k obrovskej zmene. Kým doteraz povstalci nepodliehali žiadnemu vyššiemu orgánu, pred pár hodinami bolo rozhodnuté, že sa do bitky oficiálne pripojí Takigakure, podporiac doposiaľ formálne nestranných útočníkov jednou zo svojich najnebezpečnejších jednotiek.

Na skalnatej vyvýšenine neďaleko od zákopov, kde sa už prakticky nenachádzal ani žiadny piesok, sa zbiehalo desať neznámych postáv. Súdiac podľa čeleniek a u poniektorých i viest sa očividne netajili tým, že ide práve o vyššie spomínanú elitnú jednotku Takigakurčanov.
"Pre- prečo zastavujeme?" opýtal sa jeden z nich znateľne zadychčane.
"Sme na mieste," odpovedal muž vedúci celú túto operáciu (naľavo na obrázku) s úsmevom na tvári. Skutočnosť, že sa mal účastniť vojny, mu na dobrej nálade ani trošičku neuberala, ale skôr naopak pridávala. Nečudo, jednalo sa vonkoncom o nacionalistu, ktorý bitvami žil - Tomehadō Mizushi (止め波動水死, "nezastaviteľná vlna" Mizushi).

"Než konečne začneme, očakávam dôkladnú analýzu terénu, Shikaku."
"Pracujem na tom," odvetil oslovený jedinec (napravo na obrázku), neformálne známy ako Dōsatsu Shikaku (洞察視覚, "bystrozraký" Shikaku - píše sa inými znakmi ako Shikaku). Takúto prezývku si vyslúžil vďaka svojmu neobyčajne dobrému videniu posilnenému špeciálnymi okuliarmi v kombinácii s Kanchi no Jutsu, v ktorom je jeden z najlepších z celej dediny. Niet preto divu, že behom chvíľky zvyšku tímu odovzdal väčšinu vyžiadaných informácií potrebných k započatiu útoku. Všetci desiati shinobi boli považovaní za elitu, ale títo dvaja menovaní boli o to výnimočnejší, pretože v minulosti patrili do Taketoriho partizánskej skupiny, dopomohnúc k oslobodeniu Takigakure od Shinobi Union. Na podobné misie sa preto fakticky špecializovali, keďže skúsenosti im jednoznačne nechýbali.
"V poriadku, tak sa do toho teda pusťme. Hiroya, Naosuke, Kuriko, Zaijiro! Už aj nech je tu mokro!"

Hoci veliteľov rozkaz vzhľadom na prírodné prostredie znel trochu absurdne, kombinované úsilie štyroch mocných užívateľov suitonu spolu s tajomným dopingom vytvorili tak obrovský vodopád, že behom chvíľky zaplavili takmer celé bojisko. Povstalci na chystaný útok boli rovnakou neznámou osobou, ktorá zorganizovala útok na karavánu, vopred telepaticky upozornení, takže sa včasne posťahovali, no hádam ani nie je nutné vysvetľovať, aké následky to malo pre zákopy shinobi z Rengo Kyowa. Samozrejme, že sa našlo pár ľudí s dotonom, ktorí aspoň čiastočne zmiernili následky techniky, ale nič viac, a nemožno im to zazlievať. Nikto totiž nemohol tušiť, že v tak suchom prostredí budú čeliť obrovitánskym vodným ninjutsu. Ten pravý súboj každopádne ešte len začal a na žiadnej strane nebola nádej úplne stratená...

* Poznámka pre Midotsuchiho a spol.: Ešte stále sa s vašou karavánou nachádzate dosť ďaleko na to, aby ste boli schopní čokoľvek z vyššie popisovaných udalostí akýmkoľvek spôsobom registrovať.

pro **Megumi** Tue Jul 05, 2016 6:39 pm

Naozaj som nemala čo robiť. Dorobila som svoje povinnosti a sadla som si na okraj jednej z karaván. Aj tak sme momentálne len stáli a... Tsuchikage vydával rozkazy, netýkajúce sa mňa ako takej. Ani ma nič nenapadlo. Ako by aj mohlo, moje skúsenosti sa rovnali nule. Nepatrila som k dobrým stratégom. Čo robiť? To som nechala na nich. Ja som tam len čakala, na ich rozhodnutie.

pro **Shigure** Thu Jul 07, 2016 11:57 am

Nádej shinobi z Rengo no Kyowa určite neopúštala. No bola tým menšia, čím bližšie ma moje kroky k frontu viezli. Nebola to namyslenosť, ale fakt o ktorom som bol presvedčený. Ak prišla na pomoc moja jednotka a bol som povolaný aj ja.. no poniektorý veteráni by mohli hovoriť o našom pôsobení v záškodníckej jednotke proti Shinobi Union. Stále tu ale bola možnosť, že ma niečo po ceste zdrží a nebodaj zastaví. Počítal som s ňou, preto som sa ponáhľal. Bol som zvedavý, či tam po mojom bývalom týme ostane aspoň niečo, s čím by som pomôcť mohol.

pro Midotsuchi Sun Jul 10, 2016 7:30 pm

Čas rýchlo plynul a Rukiho výsluch neprinášal vytúžené výsledky. "To stačí, Ruki!" Zavelil som karaváne, aby sa dala do pohybu. "Väzňa spútajte a strážte ho!" Poveril som členov karavány, aby strážili nášho zajatca. "A Ryu, mohla by si mi, prosím, dať zopár chakrových piluliek?"

pro **Megumi** Sun Jul 10, 2016 7:51 pm

Mali sme vyraziť ďalej a tak som sa znova postavila, ponaťahovala som si ruky, nohy a bola som pripravená na ďalší pochod. Necítila som sa v naprostej psychickej pohode, to určite nie. Na Tsuchikageho otázku som pochopiteľne prikývla. "Samozrejme Tsuchikage-sana." Pribehla som k nemu a začala som z brašne vyťahovať vrecúško, v ktorom som mala podomácku vyrobené chakrové pilulky. Neboli to však bojové pilulky, tieto len doplňovali chakru a celkovú výdrž, nijakým spôsobom nezvyšovali schopnosti toho, kto si ich do seba dá. "Nech sa páči Tsuchikake-sama." Podala som mu vrecko, nech si sám zoberie. Netušila som koľko tak môže potrebovať. Mne stačila jedna na úplné vyčerpanie, no ja som bola len genin.

pro Midotsuchi Sun Jul 10, 2016 8:07 pm

Zobral som si od Ryu jednu pilulku a vrecko jej následne vrátil. "Ryu, si v poriadku? Nemyslím fyzicky." Tušil som, že sa s ňou niečo deje. Predsa len, pred chvíľou zabila spolubojovníka. O jej minulosti som toho veľa nevedel, ale predpokladal som, že toto bol prvý človek, ktorému siahla na život.

pro **Megumi** Sun Jul 10, 2016 8:14 pm

Po jeho otázke som sa mu na malú chvíľku zapozerala do očí. Možno som sama na túto otázku hľadala odpoveď. No netrvalo dlho, kým som ju našla.
"Nie, najradšej by som zaliezla niekde do kúta a preplakala tam noc pane." Odvetila som mu rozhodným hlasom. Nebola to známka slabosti, len som bola vždy vedená k pravdovravnosti. Klamstvo v mojom slovníku nemalo miesto. "Ale sme stále na misii, takže to bude musieť počkať." Neusmiala som sa na odľahčenie, žiadnu situáciu som nemienila odľahčovať, ani svoje svedomie. Zabila som môjho spojenca. Aj keď som to nespravila schválne a niekto prebral kontrolu nad mojim telom, bolo to tabu, ktoré sa jednoducho nemohlo stať. No stalo sa.. a následky si na to budem niesť sama. Nemienila som síce spáchať Seppuku ako môj otec. no pravdepodobne ma až na vyzvanie nejaký čas v dedine neuvidia. Potrebovala som si vyčistiť hlavu.. doma.

pro Midotsuchi Sun Jul 10, 2016 8:42 pm

"Áno, musíme dokončiť misiu." Prikývol som, keď sme sa priblížili k základnému táboru Republiky na Slimáčej línii. Zastali sme pár metrov pred ním. Neodvažoval som sa ísť ďalej. Nepriateľ nás dokázal ovládnuť, čo ak sa mu to isté podarilo aj na fronte? "Dávajte si pozor, prosím. Vypočúvanie trvalo pridlho. Nepriateľ zatiaľ mohol vyvolať rovnaký zmätok aj na bojisku." Nakoniec som spravil krok smerom k základni, ktorú vybudovali naši spolubojovníci. Spolu so mnou sa k nej vydali aj členovia tímu, štyri vozy plné zásob, ílový vták nesúci troch mŕtvych spolubojovníkov a na samom konci spútaný väzeň.

pro **Megumi** Mon Jul 11, 2016 2:24 pm

Naša cesta nakoniec došla až do jedného z táborov republiky, ktorý bol v blízkosti slimáčej línie. Znova som tvorila zadný voj celej tejto karavány, keďže sa útok zväčša očakával spredu. Na chvíľu som sa zastavila pred vstupom do tábora. Vyzeralo to tak, že sú dosť v zhone. No naša misia skončila nie? V podstate som sa mohla vrátiť, ale pochopiteľne s týmom, nie na vlastnú päsť. Napila som sa vody, ktorú som mala po ruke a na chvíľu som sa zapozerala k oblohe.. to prekliate teplo bolo neznesiteľné.

pro **Shinobi (Samurai)** Mon Jul 11, 2016 6:24 pm

V čase, keď Midotsuchi so svojou karavánou dorazil, situácia na fronte už nebola natoľko kľudná ako predtým. V hlavnom tábore, kde si obvykle môže dovoliť sídliť veľa shinobi, takmer nikto nebol, pričom tých zopár pozostalých splašene pobehovalo z jedneho miesta na druhé a natoľko sa sústredilo na svoje povinnosti, že príchodiacich pomocníkov takmer všetci úplne ignorovali. Keby tsuchikage nahliadol do rovinatého údolia neďaleko od tábora, ktorý sa nachádzal na jednej z mála prítomných vyvýšenín, dostalo by sa mu veľmi prekvapivého pohľadu. Takmer celú slimačiu líniu pokrývala voda, a veru že jej nebolo málo ani na výšku. Nejeden človek by si náležito myslel, že neúmyselne dorazil k obrovitánskemu jazeru či nebodaj moru, z ktorého navyše ešte vyčnievalo niekoľko neprirodzene rozmiestnených skál. Bezpochyby sa jednalo o pozostatky suitonu a dotonu, no aktuálne súboj zrejme prebiehal voľakde inde, keďže techniky, škrípanie zbraní a výkriky bolo počuť len veľmi slabo...

Chvíľu to trvalo, no Midotsuchi sa predsa len dočkal, keď z jedného zo stanov vystúpil individuál poverený vedením Rengo Kyowa v tejto bitke súčasným kazekagem osobne, Minami Taro (南太郎). Spočiatku vážny výraz v tvari pri pohľade na tsuchikageho po dlhom čase vystriedal úsmev.
"Tsuchikage-sama! Ani neviete, ako rád vás tu vidím!" zvolal radostne, upútajúc pozornosť väčšiny donedávna tvrdo pracujúcich prítomných. Dobrá nálada ich ale prešla v momente, ako registrovali, že s nimi dorazili iba štyri vozy karavány. Čakali vonkoncom naozaj dlho, keďže prvú veľkú dávku ukradli povstalci a ešte aj tá druhá nie je ani z polovice tým, čím mala byť. Vzhľadom na okolnosti sa však vôbec nikto neodvážil oponovať.

"Očividne za sebou máte náročnú cestu," prehlásil neoficiálny generál pokorne, vyjadriac všetkým padlým úprimnú sústrasť. Nemohol si ale žiaľ dovoliť strácať priveľa času.
"Nerád vás obťažujem, ale potrebujem s vami hovoriť... osamote," prešiel Taro rovno k veci, pohnúc hlavou smerom k jednému menšiemu stanu. Všetko nasvedčovalo tomu, že situácia je skutočne vážna.
"Ubezpečujem vás, že to nebude trvať dlho. Vaši spoločníci by medzitým mohli pomaly vyložiť náklad."
Nebolo priveľmi zložité odhadnúť, čoho sa ich konverzácia bude týkať. Postačilo iba trochu pobudnúť v okolnej napätej atmosfére a jasne vyplynulo na povrch, že to, čo sa donedávna vyznačovalo názvom "Slimačia línia", prudko naberalo neodvratný spád. Zásob bolo žalostne málo, shinobi sa míňali a nádeje aj tých vskutku najodvážnejších bojovníkov postupne strácali svoje opodstatnenie. Bitka s neorganizovanými povstalcami skončila, začala vojna, na ktorú ľudia z Rengo Kyowa neboli pripravení.

pro Midotsuchi Mon Jul 11, 2016 7:10 pm

Akoby som presne tušil, čo sa deje na bojisku. Skutočne na ňom panoval veľký zmätok. Až taký, že sa nám podarilo do tábora vstúpiť nepozorovane. Chvíľu som sa iba rozhliadal, snažil sa nájsť niekoho, kto ma informuje o aktuálnej situácii na fronte. Veľká časť údolia, na ktoré som mal zo základne výhľad, bola pod vodou. Zdalo sa, že ani tu sa nevyhneme problémom.
V tom ma niekto oslovil. Upútali sme pozornosť spolubojovníkov, ktorí ešte pred chvíľou bezhlavo pobehovali sem a tam. Ich prvotný úsmev na tvári vystriedalo ešte väčšie znepokojenie, keď si všimli, koľko vozov s nami prišlo a koľko členov tímu sme počas cesty stratili.
Nasledoval som shinobiho, ktorý ma oslovil, a ktorý tomu podľa všetkého aj velil. Ostatní sa pustili do vykladania zásob a zaslúženého, ale iba krátkeho odpočinku.

pro **Megumi** Mon Jul 11, 2016 7:39 pm

Všade bol viac než chaos. Keď sme vstúpili do tábora, nikto si nás ani len nevšimol. Ostávala som spolu s ostatnými, až pokiaľ nám nebol daný rozkaz na vyloženie nákladu. Pustila som sa do toho, spolu s ostatnými shinobi. Trebalo ho vyložiť rýchlo. V tábore ale nebolo mnoho shinobi. Vyzeralo to tak, že väčšina z nich práve bojuje na .. mori? Keď som sa pozrela daným smerom, nechápala som, čo vlastne vidím. Dokonca aj prípadné zvuky boja boli naozaj ďaleko. No nebolo v mojej právomoci pýtať sa. Ja som bola rada, že sme konečne dokončili misiu, aj keď len sčasti.

pro **Shinobi (Samurai)** Mon Jul 11, 2016 10:13 pm

Vzhľadom na to, že Midotsuchi so všetkým súhlasil, Taro ho zaviedol do jeho spomínaného osobného stanu. Za normálnych okolností by im to neposkytlo dostatok súkromia, no vďaka chaosu a vykladaniu tovaru vonku panoval dostatočný hluk na to, aby ich nedokázal len tak niekto odpočúvať. Nadišla chvíľa pustiť sa do závažného rozhovoru. Výraz v generálovej tvári zmeravel a po hlbokom nadýchnutí spustil.
"Tsuchikage-sama, budem k vám úprimný. Obávam sa, že prehrávame," prehovoril vskutku na rovinu.
"Keď k nám pred pár dňami nedorazili zásoby, vedeli sme, že to bude mať obrovské následky, no robili sme všetko preto, aby sme to nedali najavo. Úspešne sa nám dokonca podarilo nalákať nepriateľa do niekoľkých pascí a využiť ich sebavedomie proti ním, ale napriek tomu sme nepokročili. Protivníci sú vytrvalí a ich počty akoby nepoznali hraníc. Kiež by to však bolo to najhoršie, čomu musíme čeliť," povzdychol si zjavne unavený ninja, naberúc čo najviac vzduchu na ďalšie slová. Očividne ešte nekončil.

"Od včerajšieho večera sa niečo zmenilo. Nepriateľ bol zocelený a zaútočil na nás v plnej sile, nie ako banda rebelov, ale skutočná armáda. Zákopová bitka skončila, stala sa z toho otvorená vojna," informoval tsuchikageho nervózne, poukazujúc na pozostatky techník, ktoré behom pár okamihov zmenili celé bojisko do takej miery, že sa to prejavilo i neďaleko od tábora.
"Míňajú sa nám zdroje, moji spoločníci sú hladní, unavení, ba čo viac, pred necelou hodinou nám prestali fungovať všetky komunikačné prostriedky, skoro ako keby niekto zámerne rušil signál. Čelíme kompetentnejšiemu protivníkovi, než na akého sme boli nachystaní, a mám aj dôkaz," doriekol Taro čo najrýchlejšie, následkom čoho si vytvoril pečate a pokľakol k zemi.

"Venujte pozornosť technike, prosím," sotva shinobi dohovoril, už sa aj pod ich nohami objavil rozsiahly hexagram, zaznamenávajúci pohyby chakier na celom bojisku. Kruh bol rozosiaty ohromným počtom drobných svetielok, no poniektoré z nich na strane nepriateľa žiarili o dosť viac ako ostatné. Hádam nebolo potrebné zbytočne vysvetľovať, čo jeho technika zobrazuje.
"Ak sa dobre zadívate, všimnete si prítomnosť asi desiatich cieľov, ktoré v porovnaní so zvyškom vynikajú. Máme tú česť s profesionálnymi ninjami na úrovni jōnina. Obviňte ma pokojne z paraonje, ale to nie sú žiadni povstalci. Dám ruku do ohňa za to, že v tom má prsty Takigakure," riekol Taro znateľne nedôverčivo.

"Tsuchikage-sama, nerád to hovorím, ale ak máme zvíťaziť, potrebujeme vašu pomoc. Ak nepotlačíme túto vlnu útokov, sme v koncoch. Keby som mal ako, ihneď by som nariadil prenechať im niekoľko kilometrov a dať sa na ústup, aspoň do doby, než dorazia ďalšie zásoby a posily, ale takto budeme zničení skôr, než sa nám vôbec podarí obnoviť komunikáciu," informoval skleslý generál svojho nadriadeného, uvoľniac techniku a skloniac hlavu. Bolo zrejmé, že ho súčasná situácia neskutočne mrzí.
"Hlboko sa vám ospravedlňujem. Za žiadnu cenu som nemal dopustiť, aby to takto dopadlo. Sklamal som a je mi to veľmi ľúto. Som pripravený niesť následky, nech už budú akokoľvek prísne, ale prosím... na kolenách vás žiadam... pomôžte mi zachrániť mojich ľudí. Neočakávam žiadne zázraky, ale verím tomu, že s vašimi schopnosťami môžeme zabrániť najhoršiemu," dokončil Taro svoj dojemný preslov, v napätí čakajúc na Midotsuchiho slová, ktoré s najvyššou pravdepodobnosťou rozhodnú o jeho osude.

pro Sponsored content

Šnečí linie

Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie

Re: Šnečí linie