Cesty, lúky a križovatky vo svete

pro **Megumi** Sun Jul 08, 2018 3:00 pm

Bol som sklamaný, no nevedel som, čo iného si myslieť. Možno si to Kotomi neuvedomovala a ja som ju ani nemohol viniť. To som si však uvedomil až vtedy, keď som stál na hraniciach zeme, kde bol momentálne umiestnený klan Uchiha, za ktorým som sa vracal. No moje ego mi nedovolilo vrátiť sa späť, určite som nemienil prosiť o odpustenie. Stále som bol pevne presvedčený, že by skôr ona mala padnúť na kolená a prosiť o odpustenie. To že som jej povedal moje celé meno keď sme sa stretli, bol z mojej strany prejav dôvery, ktorý porušila. A po tom sa ma ešte snažila o dôvere poučovať.. tsche..

So zadumaným pohľadom som vošiel do dediny, ktorej nad drevenými palisádami viali vlajky klanu Uchiha.
"Vidím... že sa už nejaký čas nesťahovali.." Poznamenal som potichu, rozhliadajúc sa po okolí. Pravdepodobne som vyvolal menší povyk, keďže som tu nejaký čas nebol.
"Kto vie, či je ten starý páprda stále na žive.." Pohľadom som pošiel po niektorých členoch, ktorým som kývol na pozdrav a pokračoval som v mojej ceste ďalej.

pro **Shinobi (Samurai)** Sun Jul 08, 2018 4:02 pm

Na prvý pohľad sa tu nedialo nič nezvyčajné. Členovia klanu sa prechádzali po uliciach, tvrdo trénovali alebo práve oddychovali po namáhavom tréningu. Čo by si však nepozorný návštevník nevšimol je fakt, že mnohí sú akísi mĺkvi. Neustále si medzi sebou čosi šepkali, ako keby sa báli rozprávať o tom nahlas. Ak by však Goemon niekoho oslovil a opýtal sa na to, čo sa deje, pretože jeho bystrým očiam tento fakt iste neušiel, dočkal by sa len ospravedlňujúceho pokývania hlavou.

"Goemon-san!" spoza Goemonho chrbta sa ozval známy ženský hlas. Akonáhle sa otočil, zbadal ženu v strednom veku kráčajúcu smerom k nemu. Priemerne vysoká, ebenovo čierne vlasy, kimono červenej farby - Tomo, jedna z vyššie postavených osôb v klane. Iste sa muselo jednať o niečo veľmi dôležité, pokiaľ za ním prišla osobne. Navyše, inokedy jej príjemne pôsobiaca tvár bola zamračená, jej pery úzko zovreté, značiac obavy, ktoré jej zžierali myseľ. Napriek tomu si však zachovala svoju dôstojnosť a jej postoj vyžaroval rešpekt.
"Inokedy by som vás privítala alebo sa aspoň pozdravila, avšak v situácii, v ktorej sme sa ocitli, na formality nie je čas. Musím s vami neodkladne prediskutovať hneď niekoľko záležitostí, ktoré sa týkajú najmä vašej rodiny," vysvetlila určite zmätenému Uchihovi situáciu stručne, pričom sa mu takmer okamžite otočila chrbtom, pokývala rukou, aby ju nasledoval a vykročila smerom k jednej z vysokých budov, kde zvykla zasadať "rada", skrátka sa tam stretávali Uchihovia za účelom plánovania ďalších krokov. Zaviedla ho do menšej bočnej miestnosti, kde mali obaja súkromie.
"Za vašej neprítomnosti sa udialo veľa nešťastí, Goemon-san," začala zľahka. Nemienila chodiť však okolo horúcej kaše.
"Umreli mnohí znašich rad. Pri poslednej potýčke, ktorá sa udiala len nedávno, bol zavraždený váš brat, ktorého telo sa však nenašlo. Dnes v noci zmizol aj váš otec. Predpokladáme, že sa ho...pokúsil vyhľadať," Tomo venovala Goemonovi ľútostivý pohľad. Mrzelo ju to, rovnako ako fakt, že opäť stratila ďalších spolubojovníkov.
"Samozrejme, stojí za tým klan Senju, ktorý sa však nikdy nepokúsil odcudziť mŕtve telá alebo vziať si rukojemníkov. Preto sme došli k záveru, že ich cieľom je odcudziť práve Sharingan, čo by znamenalo obrovské problémy," nahlas si povzdychla a neprítomný pohľad zavŕtala do steny.
"Vyslali sme jednotky, ktoré mali za úlohu vyhľadať akékoľvek stopy, neúspešne. Plánovali sme vzburu, útok, čo je aktuálne tak isto hlúpa možnosť, pretože sa nemáme od čoho odraziť. Nevieme ani, čoho by boli s touto zbraňou schopní dosiahnúť. Stálo by nás to veľmi veľa," Tomo iste sama o sebe mala dosť. Problémov sa v poslednom čase kopilo viac než dosť, a teraz k nim pribudla krádež Sharinganu a strata ďalších členov veľkej rodiny. Na chvíľu však prerušila tok svojich slov, pretože nevedela, ako zareaguje. Tomo predsa len patrila k empatickejším a chápavejším členom klanu.

pro **Megumi** Sun Jul 08, 2018 4:27 pm

Už na prvý pohľad mi to prišlo tak, že morálka medzi nami nie je príliš veľká. Pravdepodobne sme sa pustili do ďalšej potýčke s klanom Senju, ktorá dopadla nanajvýš nerozhodne. Zamračil som sa. Táto situácia ma netešila. Aj keď som bol viac menej viac mimo klanu než s ním, stále boli moja rodina.. všetci.
Na zavolanie môjho mena som sa otočil k známemu hlasu.
"Tomo-sama." Pozdravil som sa strohým uklonením, na čo ma zavalila informáciami. Teda najprv sme zašli do jedného z domov.
"Všimol som si.." Odvetil som na slová, že sa tu udialo veľa nešťastní, aj keď o konkrétnosti som nevedel nič. Pri zmienke o tom, čo sa stalo konkrétne s mojou rodinou, som sa zamračil. Nedokázal som ostať úplne pokojný, aj keď som s touto možnosťou samozrejme počítal. Žili sme v dobe, v ktorej sme žili. Prišiel som takto aj o ostatných a teraz aj o toho môjho posledného. Zaťal som zuby a prehltol zopár nepríjemným slov. Pocítil som, ako keby mi do žalúdka niekto vysypal fúrik kameňov.
"Takže ani nemáte telo môjho brata?" Zavrčal som pomedzi zuby. Otec ma až tak netrápil. Pravdepodobne len veci zobral do vlastných rúk. Zovrel som obe ruky v päsť. Mal som chuť do niečoho vraziť.
"Nehovorte mi Tomo-sama, že nemáte vôbec nič.. žiadnu stopu.. nič čoho by som sa vedel chytiť." Pozrel som sa jej priamo do očí. Vyzeralo to tak, že som sa znova plánoval vrátiť do mojich starých koľají.

pro **Shinobi (Samurai)** Sun Jul 08, 2018 5:21 pm

Tomo Goemonova reakcia nijako neprekvapila. Očakávala, že v jeho očiach nájde okrem iného aj hnev a zlosť. Ale to bol údel Uchihov. Preto, že vedeli neskonale milovať, v prípade, že ich postihla strata, sa táto láska menila na nekonečnú nenávisť a pomstychtivosť. Raz to už prekonal. Podarí sa mu to však znova? Dostane to pod kontrolu? Tomo tomu rozumela, pretože ako mladá si prešla rovnakým obdobím.
"Je mi to ľúto...," sklopila pohľad pri prvej otázke. Viditeľne ju mrzelo, že sa jeho brat nedočkal úctyhodného pohrebu, aký by si zaslúžil, miesto toho muselo byť jeho telo zohavené. Pri tej druhej zapátrala vo vrecku a vytiahla zložený list.
"Ospravedlňujem sa, že som vstúpila do vašej izby, ale popri hľadaní vášho otca som bola presvedčená, že sa tam zastavil. Našla som tento list, ktorý však bol venovaný len vašim očiam. Jeho obsah mi je však známy, preto som o ňom pred ostatnými pomlčala. Vedela som, že sa vrátite, Goemon-san," toto takisto vysvetľovalo, prečo tu stoja len oni dvaja a miesto toho nezvolala poradu, aby sa mohlo diskutovať o ďalších krokoch. Podala mu ho do ruky. Nešlo o žiaden rozlúčkový list od otca či nejaká listina písaná jeho rukou. Jediné, čo v ňom stálo, bolo -

"Čakám Ťa na tajnom mieste - vieš ktorom. Iste nie si ani tak hlúpy, aby si si privolal posily,
s pozdravom - fanúšik Sharinganu."

Nepochybne šlo o nepriamy výsmech, čo sa na klan Senju podobalo. Neustále povyšovanie sa, pohŕdanie a podceňovanie klanu, s ktorým sa naťahovali už veľmi dlhé obdobie. Goemonovi napadlo takmer okamžite, kde sa nachádzali, pretože to miesto patrilo kedysi len jemu a jeho bratom. Niečo ako ich tajné útočisko. Odkiaľ však o ňom vedeli Senjuovia?
"Neočakávam, že budete chcieť vziať si posily, koniec koncov, len vy jediný viete, kde by sa mohli nachádzať," venovala mu povzbudivý úsmev, pričom mu svojou rukou stisla rameno. Mala ho úprimne rada, aj keď bol semtam svojský.
"Nebudem vás už však zdržiavať. Mali by ste ísť, než sa ostatní vrátia," Tomo by bola totižto nerada, ak by sa niekto vypytoval. Odkaz, ktorý si prečítali obaja, patril len jemu. Porušovala tým síce pravidlá, ktorými bola viazaná, ale nemohla ohroziť životy ďalších či "zradiť" tohto mladého Uchihu, ktorý v sebe krýval obrovský potenciál. Ak by mu neverila, nikdy by sa takto nezachovala. Sama však cítila, že takto je to správne, nech Goemon nájde pokoj v duši, hoc ju bude zmietať pocit straty a bolesti.

pro **Megumi** Sun Jul 08, 2018 5:37 pm

Mal som chuť odseknúť, že mám u riti celú jej ľútosť. Nepotreboval som, aby jej to prišlo ľúto, potreboval som informácie alebo aspoň nasmerovanie. Určite som tu nehodlal stáť a smútiť. To sa na mňa nepodobalo.. na to som bol až moc hrdý.
Prebleskol som po liste, ktorý vytiahla a hneď som ho zobral do rúk. Nepochyboval som o to, toto bolo napísané rukou môjho otca. Alebo to tak aspoň na prvý pohľad mohlo byť.
"Tí sráči.." Zavrčal som popod zuby. Napadlo ma, že mohli využiť sharingan môjho brata na to, aby okopírovali písmo môjho otca.
"A to ste našli tu v klane? Niekto z vonka sa sem dostal priamo popod váš nos?" Hodil som list niekam do strany, na čo som len striasol jej ruku. Zúril som. No ako sa hovorí, naštvali nesprávneho Uchihu.
"Neviem či sa vrátim.. no postarám sa o to, aby naše oči ostali v našich rukách, alebo v žiadnych." Prehovoril som rozhodne, na čo som opustil túto budovu. Neponáhľal som sa. Tí čo na tom mieste čakajú, počkajú. Najhoršia vec čo by som mohol spraviť, by bola doraziť tam unavený. Bola to celkom diaľka, niekoľko kilometrov. Miesto na ktorom vyvieral horský prameň do malého potôčika obohnaného stromami. Miesto, kde sme sa toľko natrénovali.. a kde sme toho spolu toľko prežili. Netrvalo dlho a mal som ho na dohľad. Aj keď cesta bola oveľa viac zarastenejšia lesom, než som si pamätal.

pro **Shinobi (Samurai)** Sun Jul 08, 2018 8:17 pm

Keď striasol jej ruku, Tomo len stisla pery, ale nereagovala na to. Stačilo sa pozrieť do jeho tváre, aby videla, koľko pocitov v ňom pulzuje.
"Zdá sa, že v našich radách máme zradcu," nehovorilo sa jej to ľahko. Nikdy v živote by nepriznala, že v klane, do ktorého patrila, sa nájde aj slaboch, ktorý by napomáhal členom Senju klanu. Avšak kto? Jeden typ aj mala, avšak ten bol členom hliadok, ktoré vyslali, aby našli Goemonovho otca a prípadne telo jeho brata. Ich úlohou bolo tak isto zničiť Sharingan, aj keď to v podstate bolo znehodnotenie ich tiel, avšak nemohli si dovoliť, aby takáto zbraň pripadla do rúk nepriateľov. Malo by to katastrofálny dopad na ich budúcnosť.
"Rozumiem. Rozhodnutie je už na vás, Goemon-san. Prajem veľa šťastia," pokývala hlavou na rozlúčku. Akonáhle opustil budovu, prešla k oknu, odkiaľ pozorovala jeho pomaly vzdiaľujúci sa chrbát. V mysli jej vírili myšlienky o jeho budúcnosti. Jeho sila bude iste v nekončiacich konfliktoch klanu Uchiha chýbať, ale možno je to tak len dobre.

Goemon cestoval dlho. Miesto, ktoré si privlastnili kedysi dávno, bolo dobre kryté ďaleko od klanu Uchiha. To bol dôvod, prečo ešte jeho otca i brata nenašli. Od tých čias sa to tu trocha zmenilo, ale predsa si zachovalo svojho ducha i povesť človekom neporušeného miesta. Zdá sa, že okrem nich sem skutočne ešte nik nezavítal. Goemon sa iste sám seba pýtal, kde sa ten "sráč" nachádza. Na odpoveď čakať dlho nemusel.
"Goemooooooooon!" zvolal niekto na mladého Uchihu, dávajúc svoju prítomnosť do pozornosti. Hlas sa šíril priamo od miesta obklopeného korunami stromov i hustým porastom. Za ním sa nachádzala malá čistinka, ktorá mu musela byť tak isto známa. Ak šiel za hlasom, naskytol sa mu pohľad na muža v strednom veku stojaceho uprostred čistinky. Oči mal sklopené k akémusi mužskému telu kľačiacemu bezmocne pred ním, chrbtom k nemu. Goemonov otec. Muž mu pridžiaval katanu pod krkom, aj napriek faktu, že Goemonov otec vyzeral byť neskutočne slabý. Už len podľa jeho celkového stavu sa dalo usúdiť, že ledva žil. Asi meter od nich dvoch ležala mŕtvola mladého muža, nepochybne šlo o Goemonovho brata. Jeho očné jamky však boli prázdne.

pro **Megumi** Mon Jul 09, 2018 8:23 pm

Prichádzal som k miestu, kde sa malo odohrať.. vlastne som ani nevedel čo. Nakoniec som započul aj hlas, čo mi napovedalo k tomu, že to bude pravdepodobne nejaký senzibil, no na akej báze táto jeho schopnosť fungovala, som netušil.
Nakoniec som prešiel húštinou a ocitol som sa na mieste. Ako prvé mi pohľad padol na muža, ktorého som nepoznal. Ako druhé na môjho otca a ako tretie na telo brata. Všetko na jednom mieste. Možno by som mal ešte očakávať jeho kumpánov. Bez slova som ruku položil na rúčku katany, prikrčil som sa a v momente som sa rozbehol priamo na muža, ktorý držal katanu pod krkom môjmu otcovi. Mohlo ho to trocha zaskočiť, no sotva mohol vedieť, čo sa mi hrotí hlavou. Nevyzeralo to tak, že by to môj otec prežil a neodpustil by som si, ak by umrel s pomyslením, že bol pre mňa záťažou. Vychoval ma tak, ako ma vychoval. Bez slova som mal v očiach aktivovaný sharingan, ktorým som prebodával muža, chystajúceho sa popraviť aj toho posledného člena mojej rodiny. Niekde v kútiku duše som znova pocítil taký ten.. pocit, o ktorom som bol presvedčený, že som sa ho zbavil. Nenávisť.. ktorá plodí len ďalšiu nenávisť. No s mojim slniečkárskym postojom som sa práve tu na tejto čistinke rozlúčil. Myslel som si, že som preťal nejakú chain nenávisti, no tieto oči boli podľa všetkého prekliate. Človek ani nemusel nič robiť, kým ich mal.. bol terčom. Terčom bola aj jeho rodina, jeho známy.. jeho deti.
Zoberiem ťa domov braček.. ale budeš musieť ešte chvíľu počkať.. najprv tohoto zmrda rozsekám na kúsky.. Venoval som ešte jednu myšlienku mŕtvole môjho brata, po ktorej som sa plne sústredil na môj nasledovný útok. Mal som v pláne neznámeho muža prebodnúť mečom, aj keby to malo byť cez telo môjho umierajúceho otca. Ako som už spomenul, nezoberiem si na svedomie to, Že by sa pred svojou vlastnou smrťou považoval za záťaž.

pro **Shinobi (Samurai)** Mon Jul 09, 2018 9:12 pm

Niečo však nebolo v poriadku. Akonáhle Goemon aktivoval Sharingan a vyštartoval proti Senjuovi, ktorý sa len potajomky usmieval, zaregistroval jednu vec - jeho otec nebol jeho otcom. Nič, čo sa tuná dialo, nebolo skutočné. Teda, nie tak úplne. Človek, ktorý kľačal na zemi, bol akýsi Uchiha, ktorého vídal vo svojom klane. Patril k čiernym ovciam, tým slabším, ktorí sa nevedeli zaradiť medzi elitné jednotky a na klanových radách posedávali úplne vzadu, pretože v podstate ich hlas mal menšiu cenu. Miesto tela jeho brata, ako to pôvodne videl, sa nachádzala mŕtvola jeho otca. Kto však mal tú moc, aby s pomocou ilúzie takmer oklamal aj samotného Goemona? Nejaký Senju, ktorých primárnym zameraním bolo spravidla Ninjutsu?

"Ale, ale, návnadička nám vyšla, lásky je vo vzduchu dosť, čo nám tu ešte chýba?" jeho pery sa roztiahli do posmešného úškrnu, keď k nemu zdvihol svoje krvavo červené oči. Presne tak. Tento Senju si na čas nedal a rovno, zrejme s pomocou niekoho iného, si nechal implantovať Sharingan jeho otca.
"Mŕtvolku by sme tu mali...och, pardon, dve," znenazdajky podrezal hrdlo Uchihovi, ktorý bol na pokraji vlastných síl. Jeho mŕtve telo padlo na zem. Hoc sotva prebudil druhé tomoe vo svojom oku, iste si aj ono nájde svoje využitie v radách klanu Senju.
"...a keď sa na teba tak dívam, Goemon, tebe by tiež tá mŕtvolne bledá pasovala," posmešný úškrn sa roztiahol do úsmevu, ktorýž nemohol patriť psychicky zdravej osobe. Zahrával sa s ním, s jeho citmi, ako mačka s myškou pred tým, než ju zožerie. No jedno sa mu musí nechať - nebol ani zďaleka hlúpy, možno práve preto sa pred ním kopili dve mŕtvoly členov klanu Uchiha, tretia bola nezvestná, a na štvrtú sa práve díval. Teda aspoň z jeho uhla pohľadu. Goemon nepochybne, tak či tak plánoval zaútočiť a vytĺcť z neho otázky o svojom bratovi. Akonáhle k tomu došlo, Senju sa len usmial, pretože priamo pred ním, tesne než ho stihol prepichnúť, pristál muž a svojou katanou odrazil tú Goemonovu. Goemonovi iste napadlo, že ide o posily, no Sharingan v očiach a havranie vlasy ho presvedčili o opaku. Nešlo o nikoho iného, než o jeho staršieho brata, posledného živého člena rodiny, o ktorom sa hovorilo, že padol v boji. Pravda však bola omnoho krutejšia a temnejšia. Tachi, jeho brat, nevravel nič. Díval sa na Goemona s chladným, nič nehovoriacim výrazom v tvári. Prečo to robil? Ako prežil? Prečo zradil svoj vlastný klan? Prečo vôbec nechal ich otca zomrieť a nezabránil odcudzeniu jeho očí? Kto bol vôbec zač ten Senju, ktorý sa naňho potmehúdsky usmieval? Zdalo sa, že dosiahol svoj triumf. Stiahol sa do úzadia. Všetko ide podľa plánu..., preletelo mu mysľou. Čoskoro...Čoskoro bude klan Senju silnejší než kedykoľvek predtým. Jedno však muselo byť Goemonovi jasné - Genjutsu, do ktorého sa dostal, bolo vytvorené práve jeho bratom. Ten sám najlepšie vedel, ako ho oklamať skôr, než aktivuje svoj Sharingan.

pro **Megumi** Tue Jul 10, 2018 2:13 pm

Ignoroval som jeho slová. Aj ovce béékali pred tým, než ich niekto zarezal. Bol som rozhodnutý.. pevne rozhodnutý. Aspoň dovtedy, kým som si neuvedomil, že niečo nie je v poriadku. Hlavne keď som aktivoval sharingan a o to viac HLAVNE, keď sa môj meč zrazil s mečom môjho brata, ktorý tu zrazu bol. Zamračil som sa. Ako by som sa aj mohol usmievať, keď mi situácia možno začala dochádzať. Mohlo to mať len dve vysvetlenia. Buď bol ovládaný, o čom som už len kvôli shrainganu pochyboval, alebo to robil z vlastnej vôle. Úprimne.. ak to robil z vlastnej vôle, bol mi u prdele dôvod.
"Ako ti večer chutí jesť? Zradca.." Zľahka som sa pousmial, no bol to celkom masochistický úsmev, až zúfalý. Čepeľ mi v momente zbĺkla červeným plameňom a všetci mohli pocítiť ohromné teplo, ktoré sa z nej začalo šíriť. Ako som sa odrazil o niečo dozadu, sekol som mečom ešte raz, vytvárajúc poryv veľmi silného ohňa, schopného spáliť na popol človeka, s ktorým by prišiel do kontaktu. Výhoda bola tiež tá, že som neskladal pečate a tak šlo o veľmi rýchle a neočakávané Ninjutsu. Dávalo to celkom zmysel. Aj staršia klanu mi povedala, že musíme mať špeha. Navyše môj brat by vedel napodobniť rukopis môjho otca.. a nikto by sa ho nepýtal divné otázky, keby že všetko pripraví predčasne, ešte kým nebol vyhlásený za nezvästného.

pro **Shinobi (Samurai)** Tue Jul 10, 2018 7:51 pm

Tachiho skalopevný výraz sa nezmenil. Prepichoval ho chladným pohľadom, ako keby ani nebol jeho bratom, ako keby nezdieľali mnoho zážitkov a spomienok, ktoré sa odohrali práve na tomto mieste. Paradoxom je, že na tomto mieste sa odohrá aj ich boj na život a na smrť, pretože Tachi, zdá sa, nemienil ustúpiť či mu vysvetliť príčinu jeho zvláštneho správania sa. Goemon si všetko vysvetlil po svojom. Kde však bola pravda? Tachi neotáľal. Privrel oči na stotinu sekundy. Akonáhle ich otvoril, svietil v nich Sharingan. Nie klasický, ten, s tromi tomoe, keď sa videli naposledy, ale pria jeho vylepšená verzia, ktorá sa dala dosiahnuť len nehumánnymi prostriedkami. Mangekyō Sharingan. Goemonovi stačila mŕtvola otca povaľujúca sa neďaleko, aby mu doplo, odkiaľ ho získal. Nie len že sa podľa neho dopustil zrady rodiny i klanu a obrátil meč proti svojmu bratovi, ešte aj siahol na život vlastného otca, aby mohol získať väčšiu moc. A čo bolo na tom najhoršie, bol fakt, že v tvári sa mu nezračilo ani trocha ľútosti. Z očí sršal neskutočný chlad. Ako keby zabil len nejakého okoloidúceho, ktorého v živote nevidel, ako keby sa vlastne nič zlé nebolo stalo. Goemon naňho mieril katanou, s ktorou seknutím vyslal proti nemu ohnivú vlnu. Odskočil dozadu a sústredil sa na techniku, ktorú si na ňom plánoval vyskšať.
"Amaterasu!" to bolo jeh prvé slovo počas tohto rodinného stretnutia. Čierne plamene zľahka pohltili tie jeho, následne sa zastavili a zmizli, na čo si len Tachi rukou zakryl pravé oko. Pomedzi prsty mu pretiekli pramienky krvi.
"...lepšie bude, len čo ťa uvidím mŕtveho, Goemon," odvetil mu potichu, pričom sa na perách objavil ľahký úsmev. Narovnal sa. Nesmel ich moc využívať. Nie teraz.
"SUGOI, SUGOOOOOI...sila sharinganu je tak úžasná!" rozľahol sa bojiskom otravný hlas Senjua, ktorý postával od nich v dostatočnej diaľke, avšak na strane Tachiho v prípade, ak by sa naňho Goemon obrátil. Čo by nebol múdry ťah. Hoc tento týpek pôsobí, že to nemá v hlave v poriadku, nebol by tu sám, ak by svojim schopnostiam neveril. Alebo trebárs Sharinganu, ktorý patril Goemonovmu otcovi. Avšak aj napriek tomu všetkému si pozornosť tea nevylúžil. Momentálne bol nepodstatný.
"Z nás všetkých si aj tak býval ten najneschopnejší. Prežil si len preto, že ti musel stále niekto kryť prdel...," preniesol predtým, než naňho vypáli spŕšku menších ohnivých gúľ, ktoré rôzne menili smer, čím Goemona iste aspoň na krátky moment zamestnali. Následne pevne stisol rukoväť katany a rozbehol sa vo vysokej rýchlosti smerom k nemu, pričom okolo čepele tancovali menšie eleketrické výboje. Plánoval po ňom seknúť a započať menšiu Kenjutsu výmenu, v čom boli obaja dobrí. Kto však lepší?

Cesty, lúky a križovatky vo svete B425f477b6898a5ab5fbd855f1f7595a

pro **Megumi** Sat Jul 14, 2018 4:14 pm

Nevedel som, čo si mám o tom myslieť. Nepoznal som žiadne Amaterasu a nemal som tušenie, odkiaľ podobnú schopnosť môj brat získal. Navyše sharingan, ktorým sa na mňa teraz pozeral.. bol jednoducho iný. Zamračil som sa. Katanu som si prechytil do opačného úchopu a len som pár krát naprázdno sekol okolo seba.
"To ti ten Senju vy*rtkal mozog z hlavy? Alebo si sa za posledné roky stal ignorantom ?..." Uškrnul som sa dosť pohŕdavým spôsobom. Mohol mať nejaký prapodivný sharingan, no stále mi neuniklo že jeho používanie, ako aj technika ktorú pred chvíľou použil, si na ňom vybrali svoju daň. Muselo ho to stáť ohromné množstvo chakry, navyše tá krv z oka. Keď na mňa vyslal ohnivé gule, len som vyhodil katanu do vzduchu a poskladal som niekoľko jendoduchých pečatí. Keď som katanu znova chytil, zrazu som tam nebol sám.. no v okolí sa objavilo zo päť mojich "klonov". Ohnivé gule trafili niekoľko z nich, no len cez ne prešli. Pomocou sharinganu mohol vidieť, že som vlastne žiadne extra klony nevytvoril. Len som sa vo veľkej rýchlosti prebleskoval stále na jednotlivé miesta, čo vytváralo afterimage klonov ako takých. Potencionálne sa jednalo o niečo hmotné len vtedy, keď som to potreboval. Bol som zvedavý, či bude s tým jeho novým sharinganom stíhať. ".. teba som prekonal roky dozadu." Dokončil som moje slová, na čo som sa taktiež rozbehol oproti nemu, naraz z minimálne štyroch smerov. Zatiaľ čo s jedným afterimage som sa snažil zablokovať jeho katanu, druhý sa mu snažil zasadiť ranu z boku a tretí to isté, len z druhej strany.

pro **Shinobi (Samurai)** Mon Jul 16, 2018 8:15 pm

Tak napokon, pôvod Mangekyō Sharinganu bol pre Goemona neznámym, čo sa v podstate dalo aj čakať. A možno to aj tak bolo lepšie, pre tentoraz.
"Jediným ignorantom si tu ty, pretože nevidíš tú jedinú správnu cestu. Nevidíš pravdu a sleduješ len vlastné záujmy. Si príliš zbabelý na to, aby si položil život pre vyššie ciele, pre lepší svet. Očakávaš to od ostatných, ale sám by si to nedokázal," Tachi mu venoval posmešný úškrnok.
"A vraciaš sa, až keď je príliš neskoro, keď ti neostal nik, komu by si mohol dôverovať. A vieš prečo? Pretože keď ťa najviac potrebovali, nestál si po ich boku. Opustil si nás všetkých. Nemáš právo vnímať ma takto, keď sám nedokážeš zhodnotiť svoje vlastné chyby a previnenia," Tachi s ním nerozprával ako so svojim bratom. Vyzeralo to, ako keby mu bol cudzí, a predsa, stále ho poznal, preto k nemu mal aj pár komentárov. Je pravdou, že Amaterasu bola namáhavou technikou, najmä pre oči, pretože niečo tak silné skrátka nemohlo ostať bez následkov. Prečo ju však "skúsil" tak skoro? Chcel sa snáď predviesť?
"Nechci ma rozosmiať. Vždy si bol pozadu," reagoval mladý Uchiha. Na jeho techniku, ktorú poznal, no sám ju neovládal, reagoval jednoduchou technikou, ktorú ovládali obaja, avšak Tachi mal väčšie možnosti vzhľadom k tomu, že jeho summonom boli práve vrany. Tie s touto technikou kombinoval veľmi často. Zložil pečate, na čo sa spoza neho vynorila obrovská húfa vrán, ktoré mali za úlohu Goemona a jeho "klony" miasť, a ak sa stalo, že niektorý z nich bol hmotný, skrátka doň narážať, brániť mu v pohybe, vletieť mu do huby, čokoľvek. Medzitým však, akonáhle ho Goemon obklopil, študoval jeho pohyby, ktoré častokrát mierili z viacerých uhlov, a kedykoľvek sa zdalo, že odrážanie nezvládne, z vrán sa vytvoril klon, ktorý to urobil zaňho. V podstate šlo o veľmi jednoduchú, no účinnú taktiku, ktorá by však bez Sharinganu nebola možná, a hoc Goemon tvrdil, že svojho brata prekonal, musel usúdiť, že Tachi vie, čo robí, i to, že je v tom veľmi dobrý. Zároveň si však Goemon mohol neskôr všimnúť, že vrany, ktoré okolo neho i jeho klonov krúžili, mali zvláštne svietiace oči, pri bližšom skúmaní bolo vidieť, v podstate Sharingan, čo bola forma prenášania Genjutsu práve s ich pomocou. Pravdou však bolo, že vzhľadom k Tachiho Mangekyō Sharinganu, bola táto technika podstatne silnejšia, než so základnou formou, preto bolo dosť možné, že s ním bude mať problém aj taký skúsený užívateľ Genjutsu, akým bol práve Goemon.

pro **Megumi** Mon Jul 16, 2018 8:47 pm

Až som sa čudoval, kde nabral čas toľko rozprávať. No nejakým spôsobom to stihol. Pravda bola taká, že som svojho brata nepodceňoval. Uvedomoval som si, že je silný. Bol som v obrovskej nevýhode lebo narozdiel od neho, ja som musel počítať s tým, že ak by sa mi podarilo poraziť jeho, stále by som mal na krku Senju-ho, ktorý bol pravdepodobne tiež trieda sám o sebe. Zaregistroval som sharinganom množstvo vrán, ktoré sa objavili za jeho chrbtom a za chvíľku mi v podstate úplne zastreli pohľad na neho. Boli otravné, keďže som kvôli nim nedokázal môjho brata zamerať, aspoň nie poriadne. Všimol som si, že vytvoril klon. Tie moje v podstate prestali existovať, keďže som nevidel ďalej zmysel v tom ich využiť a nevedieť, kam ich nasmerovať. Vrany ma čoskoro obkľúčili a ja som zaregistroval, že sa v ich očiach nachádza sharingan. Ten môj sa pri pohľade na ne lenivo roztočil a ja som tam len ostal stáť. Katanu som mal zas zasunutú v pošve a sám som začal skladať pečate, ktoré však môj brat nepoznal. Respektívne nepoznal ich sled. No využíval som špecifickú pečať pre katon. Nedialo sa ale nič. Neponáhľal som sa. Ako keby som ho priam vyzýval na to, aby sám zaútočil. Na prvý pohľad jeho genjutsu naozaj zabralo a očividne som sa s tým niečo snažil spraviť, zatiaľ neúspešne.

pro **Shinobi (Samurai)** Wed Jul 18, 2018 5:51 pm

Podľa Tachiho Sharinganu sa Goemon naozaj nachádzal v ilúzii, ktorá mu mala brániť hýbať sa. Mal byť jednoduchým cieľom, ktorého porážku nebolo už možné oddialiť. Tachi sa pousmial. I napriek tomu, že Goemona naozaj nepodceňoval a bol si vedomý jeho sily, veril, že ho má pekne pod palcom a teda môže pokračovať vo svojom pláne. Rozpadol sa na húfu vrán, ktoré sa zrazu objavili priamo pred ním, na čo sa z nich Tachi opäť zhmotnil, kopnúc Goemona priamo do brucha takou silou, že skrátka nebolo možné, aby neutrpel nejakú tú odreninku, zlomeninku, v závislosti od toho, koľko stromov by mladý Uchiha prerazil. Nemienil ho však šetriť. Pokiaľ sa nejakým záhadným spôsobom neubráni, čo bolo podľa Tachiho skrátka nemožné. Síce, chvíľu predtým zaregistroval to jeho skladanie pečatí na techniku, ktorá mu nebola známa, čo bolo smao o sebe podozrivé, pretože Tachi bol skutočne veľmi vzdelaný a hoc neovládal všetky katonové techniky, minimálne podľa pečatí ich však vedel rozpoznať. To však aktuálne aj tak strácalo akýkoľvek zmysel, pretože ju nemohol dokončiť. Aspoň si to myslel.

pro **Megumi** Wed Jul 18, 2018 7:01 pm

Jeho kop bol úspešný, aspoň na prvý pohľad. Vlastne ma kopol takou silou, že aj keď chvíľku cítil v nohe odpor, zrazu sa jeho noha prepadla cez moje telo a ja som sa na neho začal len prázdno pozerať, zatiaľ čo môj sharingan jasne žiaril naznačujúc, že sa chytil do mojej pasce. Moje telo sa začalo rozpadávať na vrany, ktoré začali vyliezať z úst, uší a nakoniec aj zo samotnej pokožky, až neostalo nič. Brat mohol pocítiť, ako na neho začala doliehať jeho vlastná technika. Neschopnosť pohybu či neschopnosť čo i len ovládať vrany. Genjutsu som voči nemu obrátil pomocou techniky, ktorú ovládal aj on sám. Ja som sa zatiaľ z vrán sformoval jemu od chrbta, čisto z toho dôvodu, aby sa nemohol zahľadieť do mojich očí. V pravej ruke mi pri tom na kaźdom prste horel jeden z plamienkov, označujúci jeden z elementov. Fūinjutsu, ktorým som mal v pláne nie len ho poslať do bezvedomia, ale zároveň mu zabrániť na mňa kúsok pred tým zoslať nejakú techniku. Mal som totiž v pláne pomocou tejto techniky narušiť mu tok chakry takým spôsobom, že by sa neudržal ani len na vodnej hladine. Rukou som bodol smerom k jeho chrbtu, kde sa malo vypáliť päť znakov a ukončiť tento súboj. Samozrejme som bol v pozore. Nevedel som čo všetko je jeho nový sharingan schopný, keďže som ani len netušil, čo je to oko zač.

pro **Shinobi (Samurai)** Wed Jul 18, 2018 8:49 pm

Goemon Tachiho prekvapil z jednoduchého dôvodu - nepočítal s tým, že túto techniku naozaj ovláda. Alebo tak aspoň vyzeral. V momente ako jeho noha doslova preletela cez telo jeho brata, ako keby tam ani nebol, uvedomil si, že urobil chybu, keď ho podcenil natoľko, že, ako sa vraví, ochutnal vlastnú medicínu, čo by sa komukoľvek inému za normálnych okolností mohlo stáť osudným. Aj stalo. Nie však preto, že by nemal ako. Mal k tomu iný dôvod. Iný, než by ste si mohli myslieť. Nehybne stál, keď mu Goemon nadelil pečať na chrbát, ktorá mu mala brániť v používaní chakry. Do bezvedomia však neupadol. Miesto toho k nemu obrátil svoj zrak. Vzhľadom k tomu, že táto pečať logicky zastavila aj pôsobenie Genjutsu, keďže sama o sebe blokovala chakru samotnú a jej využívanie, už mu v pohybe nič nebránilo. Avšak v momente, keď mu Goemon spomínanú pečať nadelil, za jeho chrbtom sa z nenazdajky v krátkom momente sformovalo niekoľko ostých drevených "chápadiel", ktoré ho mali zviazať a prebodnúť, rovnako ako aj jeho brata hneď ako druhého.
"Doooobre, dobre, dosť bolo div...," slová Senjua, ktorý sa po dlhom momente ozval, sa stratili niekde v diaľke, rovnako ako aj zem pod Goemonovými nohami. Jediné, čo si tesne predtým mohol všimnúť, bol fakt, že Tachimu opäť krvácalo oko, tentoraz druhé. Ale ako? Nešlo o žiadnu teleportačnú techniku, ale práve o legendárne Tsukuyomi, ktorého využitie v tomto prípade je mierne netradičné, ale nevyhnutné. Táto technika bola pripravená ešte pred bojom. Ako konkrétne sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Cesty, lúky a križovatky vo svete Tumblr_o90x31uh621uekv7qo1_500

Priestranstvo, na ktorom Goemon zrazu stál, vyzeralo veľmi jednoducho, šlo len o akúsi ľadovú krajinku. Keď sa rozhliadol, zaregistroval svojho brata, ktorý stál približne dva metre od neho dívajúceho sa niekam do diaľky.
"Veril som, že ma predčíš, Goe," Tachi, ktorý sa ešte len pred chvíľou pokúšal zabiť ho, uprel svoje ebenovo čierne oči na Goemona s jemným, no smutným úsmevom na perách. Ten mu však po chvíli zamrzol a následne zmizol.
"Nikdy som však nechcel, aby to dospelo do takejto situácie. Túžil som prežiť svoj život v kruhu svojej rodiny a predsa mi každý jeden z nich umrel priamo pred očami. Až na teba," Goemon iste nechápal, o čo sa jedná. Celá táto situácia bola priveľmi mätúca, priveľmi zvláštna. Tachi natiahol ruku pred seba a roztvoril dlaň, na ktorej mu pristála studená vločka. Ďalej však nehovoril nič. Prenechal priestor Goemonovi, ktorý iste chcel počuť odpovede na svoje otázky.

pro **Megumi** Wed Jul 18, 2018 9:20 pm

Môj útok sa vydaril. Aj keď nebol smrteľný, no nemal byť smrteľný. Stále som tak nejak počítal s možnosťou, že ho Senju nejakým spôsobom ovládol. Aj keď som o schopnostiach brata vedel najlepšie. Netušil som, ako by bol toho schopný. Moja technika pochopiteľne vyrušila genjutsu, ktoré som voči nemu obrátil. Započul som môjho ďalšieho oponenta. No bol celkom ďaleko. Počítal som s ním a mal som v hlave pripravený únikový plán no, skôr než som ho stihol vykonať, som sa ešte posledný krát pozrel bratovi do očí. Očí, ktoré ma behom sekundy preniesli do ním vytvoreného sveta.

Ocitol som sa na mieste a prvé čo som pocítil, bol chlad. Bola tu zima, ľadová krajina ktorú som v živote nevidel, v diaľke hory a na nás oboch padal jemný sneh. Úplne som stratil pojem o realite. Toto Genjutsu bolo na úplne inej úrovni, než som sa za celý svoj život stretol.. a to som sa už stretol zo všelijakými vecami. Podišiel som k bratovi. Nebol som si istý, čo mám očakávať. nevyzeralo to ako pasca, a až na jemný mráz som sa ani len necítil nepríjemne. Keď prehovoril prvými slovami. Musel som v duchu priznať, že po tomto genjutsu.. mám od toho ešte ďaleko. Keby že ho využije na začiatku súboja a bude mať v pláne ma naozaj zabiť, pravdepodobne by sa mu to podarilo. No nehovoril som nič. V hlave sa mi formulovala otázka, jedna za druhou.,. jedna menej podstatnejšia než tá druhá. Ale aj tak som sa nakoniec musel spýtať.
"Ako umrel otec?" Bol som na tom podobne ako on. No narozdiel od neho, som ja pri jeho posledných chvíľach nebol. Bolo to niečo, čo mi bolo odoprené pravdepodobne aj mojou vlastnou vinou. Videl som smrť všetkých svojich príbuzných. jedného z nich som dokonca pochoval. Rovnako ako jemu, ostali mi už len dvaja. jeden ležal mŕtvy a bez očí, s druhým som sa teraz rozprával a od "mŕtvoli" tiež nemal práve ďaleko.

pro **Shinobi (Samurai)** Wed Jul 18, 2018 10:13 pm

Tachi túto otázku očakával, napriek tomu pevne stisol pery a sklopil pohľad. Nechcel sa mu dívať do očí, nechcel, aby videl tú známku zúfalstva, ktorá sa mu v tých jeho zaleskla. Bol starší, mal ísť príkladom. Aj teraz. Veď Goemon bol stále v podstate tínedžer, aj keď vďaka svojim nepríjemným zážitkom nesmierne vyspelý. Odkedy položil svoju prvú oznámku, odbehla minúta ticha, kedy Tachi zvažoval, ako mu odpovedať.
Napokon sa však rozhodol priam hrobové ticho prerušiť. "Začnem od začiatku," opäť sa odmlčal.
"Všetko to začalo, keď sa v hlavách klanu Senju zrodil plán poraziť nás vlastnou zbraňou. Fakt, že Senjuovia vlastnia viac Sharinganov než si vôbec trúfneš povedať, nám zamlčali, pretože sa báli reakcie, ktorú by to v našich radách vyvolalo. Náš otec však nato prišiel...," Tachi konečne uprel krátky pohľad na Goemona.
"...a spoločne sme začali tvoriť plán, avšak v našom klane sa objavil zradca. Uchiha, ktorý ležal vedľa otcovho tela. Bol slabý, čiernou ovcou, chcel len prežiť, preto uzavrel dohodu so Senjuom, s ktorým si mal tú česť. Podával mu informácie, preto vedel o mne, o tebe, o nás všetkých. A keďže náš otec je takisto vlastníkom Mangekyō Sharinganu, očí, ktoré sa vyvíjajú zo Sharinganu najčastejšie po ťažkej psychickej ujme, túžil práve po ňom. A keďže si bol vedomý nášho prekliatia, zabil nášho brata. Chcel som ho pomstiť, preto som si ho vyhľadal tak, že som sa ním nechal chytiť priamo počas boja," Tachi si potichu vydýchol.
"...otec mal prísť. Mali sme ho zabiť spolu a spoločne s ním vziať do hrobu aj všetky Sharingany a zvyšok Senjuov, ktorí sem majú doraziť, avšak dozvedel som sa, že...nastrážili pascu aj na teba, pretože chceli, aby každý z nás získal Mangekyō Sharingan. Vedel som, že ťa zabije akonáhle sa objavíš. Naša samovražedná misia sa nekonala, inak by sme ohrozili aj tvoj život, preto, aby som ťa ochránil, som Senjua požiadal o to, aby som ťa zabil ja z osobných dôvodov. Nechal sa presvedčiť, keďže sám je zvrátený, ale iba pod jednou podmienkou - a tou bolo, že zabijem otca. Museli sme súhlasiť...avšak predtým, než náš posledný boj skončil, umiestnil na moje telo pečať hneď po tom, čo som i ja Mangekyō Sharingan aktivoval v momente, keď som ho prebodol. Táto pečať mala aktivovať Tsukyiomi, dokonalé Genjutsu, v ktorom sa momentálne nachádzame, na pokraji mojich síl, aby som...mohol napraviť a vysvetliť svoje jednanie...," Tachi zmĺkol. Aj keď sa vo vnútri cítil hrozne preto, čo všetko urobil, nedával to na svojej tvári veľmi vedieť. Miesto toho sa opäť zadíval niekam ďaleko.
"Chcel, aby sme túto úlohu dokončili spolu a obetoval svoj život preto, aby mi to umožnil. Nebyť toho...nikdy by som ťa nebol schopný ochrániť," zakončil svoju odpoveď Tachi. Viac sa k tejto otázke nevyjadroval. Opäť nechal radšej Goemonovi priestor pre ďalšiu, ak nejakú mal. Sám mu toho chcel toľko povedať, avšak...nemohol. Nemali toľko času, koľko by si sám želal, pretože sám už bol na pokraji svojich síl, nehovoriac o tom, že nemohol túto ilúziu udržiavať dlho vzhľadom k faktu, že mu Goemon chakru zablokoval. Nejaký čas však tu ešte zotrvať mohol a aj mienil.

Cesty, lúky a križovatky vo svete Tumblr_myhk6gPJRB1rv4a09o1_r2_500

pro **Megumi** Thu Jul 19, 2018 8:21 am

Ticho sa mi nepáčilo, ani nie že by ma robilo nervóznym no.. tak nejak som si myslel, že to čo mu vypadne z úst, ma viac sklame než niečo iné. Keď začal vysvetľovať, takmer som nedýchal. Mal som pravdu. Naozaj ma sklamal. Rovnako tak, ako ma sklamal aj otec. No mal som to tušiť. Obaja boli typický Uchihovia.. zbytočne hrdý .. zbytočne si namýšľali. Mal som chuť mu na jeho slová odseknúť mnoho vecí. Napríklad to, nech prestane hovoriť o klane Senju ako o celku, pretože som silne pochyboval, že by sa znížili k takým praktikám ako nám kradnúť oči. Pravdepodobne sa jednalo len o niekoľko iracionálne zmýšľajúcich mladých zapálencov. Nepovedal som mu, že mal náš otec príliš bujnú fantáziu a že zomrel úplne zbytočne.. že úplne zbytočne zomrel aj on. A to ma na tom štvalo najviac. Prehltol som ďalšie poznámky, tento krát omnoho viac agresívnejšie.
"Posrali ste to.." Povedal som mu na to všetko.. ".. tá vaša výprava ktorú ste s otcom podnikli.. posrali ste to. Tích pár Senju o ktorých hovoríš, sú pravdepodobne rovnaký lunatici, ako vy dvaja." Rozhodil som rukami. Bolo na mne vidieť, že som naozaj naštvaný. Podišiel som k nemu, chytil som ho za oblečenie a otočil som ho na seba.
"Myslíš že Aniki zomrel kvôli tomu, aby sme dopadli takto?!" Vykríkol som na neho. Mal som na mysli nášho najstaršieho brata. Toho, ktorého som pochoval ja sám. Pri spomienke na neho som zaťal zuby, zovrel som druhú ruku v päsť a aj keď sme sa nachádzali v genjutsu, môjmu bratovi som vrazil päsťou priamo do tváre. Pustil som ho a len som sa mu otočil chrbtom. No možno som bol viac smutný, než naštvaný. S oboma rukami v päsť.. nedokázal som ubrániť slzám, ktoré mi tiekli z očí.
"Nedokážem uskočiť aj s tebou... buď ťa tam nechám zomrieť, alebo nás zabije oboch." Šepol som nakoniec a len som sa na Tachiho znova pozrel. Ospravedlňujúco. Vyzerá to tak.. že mojim zavinením zomrie ďalší z mojich bratov.. Prebehla mi dosť pesimistická myšlienka.

pro **Shinobi (Samurai)** Thu Jul 19, 2018 5:40 pm

Tachi Goemona chápal. Nebyť prekliatia Uchihov, s ktorým sa musel potýkať snáď každý z nich, by k tejto situácii nedošlo, aj keď Sharingan v rukách Senjuov bol nebezpečnou zbraňou. Avšak fakt, že Tachiho poháňala práve túžba po pomste, sa poprieť nedala. To isté platilo aj pre jeho otca.
"Priznávam. Urobili sme chybu, ale...," Tachi sa pousmial, úprimne, ako keby bol snáď spokojný.
"...vďaka tebe som sa vymámil z pazúrov kliatby a aspoň na chvíľu myslím aj na niečo iné, než na pomstu," príjemný úsmev ešte chvíľu zdobil Tachiho tvár poznačenú tak či tak trpkosťou i smútkom. Potom zmizol, pretože sa blížil moment ukončenia tejto reality a návrat do tej skutočnej.
"Aniki by nikdy nechcel, aby sa ti niečo stalo. Urobili sme všetko vo svojich silách preto, aby sme ochránili aspoň teba, tak, ako to starší bratia robia. Avšak neboj sa, neostaneš sám...," Tachi si povzdychol. Goemonovu ranu síce registroval rýchlo a ak by chcel, aj by sa jej vyhol, avšak neurobil to. Nechal sa zasiahnúť, pretože rozumel tomu, v akej situácii sa momentálne nachádza. V podstate prišiel o celú svoju rodinu a ostal sám. Tachi sa narovnal a pošuchal si boľavé miesto, hoc šlo len o ilúziu. O svojich očiach mal dostatok informácii, preto sa rozhodol pre malý darček.
"Mám ešte posledné želanie. Chcem, aby si si vzal môj Sharingan a využil ho, až budeš pripravený. Tak ťa budem chrániť už navždy," vyslovil Tachi rozhodne. Nechcel mladého Goemona nechať napospas osudu, a hoc ten jeho už bol nezvrátiteľný, mohol s ním zotrvať v inej podobe. Mohol sa na svet dívať spoločne s ním.
"A ešte jedna vec. Nezabudni pečať zrušiť, chcem si ešte poslednýkrát zabojovať po tvojom boku," požiadal ho. Bol si síce vedomý toho, ako po skončení ilúzie skončí, sám však nemienil zomrieť. Nie hneď. Bolo tu ešte pár vecí, ktoré musel urobiť, a nechať brata samého napospas Senjuom to teda nebolo. Pôvodný plán však zmenil. Nenávisť plodí len ďalšiu nenávisť. To si uvedomil, akonáhle pocítil až chorobnú túžbu chrániť svojho jediného živého bračeka.

Svet okolo začal miznúť a formovať sa späť na tmavú čistinku, na ktorej stáli aj pôvodne. Sotva Goemon stihol precitnúť, na tvár mu pristálo pár kvapiek krvi. Akonáhle zdvihol pohľad, všimol si prebodnuté telo brata stojaceho priamo nad ním. Rozkašľal sa.
"Goemon...teraz...," rozkašľal sa, načo na zem vypľul ďalšiu várku krvi.

Avšak nesmel zomrieť. Nie teraz. Akonáhle Goemon pečať uvoľnil, Tachi k nemu natiahol ruku a ťukol ho do prostred čela, pričom mu tam zanechal krvavú značku. O čo sa jednalo? Mangekyō Sharingan má jednu úžasnú schopnosť, a tou bolo to, že jeho užívateľ dokázal sebe alebo niekomu prepožičiať jednu zo schopností jeho oči. V prípade Goemona šlo o túto konkrétnu, ktoré sa malo aktivovať pri očnom kontakte s očami jeho otca, ktoré momentálne vlastnil Senju. Jedno z jeho očí preto nabralo rovnaký tvar, aký mal aj Tachi. Technika však bola jednorázová, ale iste mu vystačí na zvyšok boja. Spomínaný Senju sa v diaľke diabolsky usmieval, pretože sa mu podarilo zdolať jedného z dvoch jeho cieľov. To však nebola pravda, pretože Tachimu opäť začali krvácať oči. Cítil sa slabo, keď privolal svoju základnú verziu Susanaa a rozsekol Mokutonové chápadlá napoly.
"Ešte poslednýkrát...spolu...," pousmial sa Tachi, keď sa snažil udržiavať svoje Susanoo pri živote.
"Čože?!" zrúkol prekvapený Senju. Nerozumel tomuto "udobreniu" ani tomu, ako mohol Tachi ešte vôbec žiť. Pravdou však bolo, že ho poháňala myšlienka stráviť s Goemonom ešte pár chvíľ, chcel vidieť, ako veľmi sa zlepšil, chcel si ešte zaspomínať, ako spolu trénovali.
"Yasaka no Magatama!" v rukách Tachiho Susanaa sa vytvorili akési kruhové útvary vzájomne prepojené, ktoré následne hodil proti Senjuovi. Ten reagoval vytvorením samotného Mokutonového stromu, ktorý mal tú Tachiho pohltiť. Nepočítal s tým, že nastane obrovský výbuch, pred ktorým sa ani on sám nevedel ubrániť, pretože doslova roztrhal časti vytovrených stromov a jeho odhodil tak, že prerazil hneď niekoľko ďalších. Zvyšok už bol na Goemonovi, pretože Tachiho Susanoo začalo pomaly ale iste chradnúť, z jeho úst tiekli pramene krvi. Necítil si končatiny, len nekonečný chlad a postupnú stratu kontroly nad svojim telom, ale predsa...predsa chcel vidieť Goemonovu silu v plnej paráde.

P.S. - Fajn podmaz k tomu pre citlivé dušičky ako ja - link

pro **Megumi** Thu Jul 19, 2018 7:38 pm

Kým sme sa z genjutsu začali dostávať a svet sa začal rozpadávať a formovať do toho normálneho, prikývol som. Nemal som sklopený pohľad. Pozeral som sa mu priamo do očí. Nechcel som, aby jedny z mojich posledných spomienok na neho, patrili jeho sandálom a nohám. Chcel som si pamätať jeho tvár. Jeho pohľad a istým spôsobom hrdosť? Ktorú som v jeho očiach cítil. Úprimne som si v duchu začal hovoriť, že je už druhým človekom, u ktorého som videl pohľad absolútnej vyrovnanosti a mieru.. pre čo však až vtedy, keď mal umrieť.

Rukou som rýchlo zatočil opačným smerom, než som mal pôvodne v pláne. "Infuuin!" Pečať na bratovom chrbte sa uvoľnila, na čo som rýchlo uskoćil do strany, tasiac katanu a odrážajúc niekoľko drevených výhonkov, snažiacich sa ma zviazať. Až keď som nohami dopadol na zem, uvedomil som si, že mám na čele krv. No nebola moja. Bola môjho brata, ktorý ma stihol pred úskokom ťuknúť do čela. Všimol som si podivného charkového avatara, ktorého som taktiež nevedel popísať. Automaticky som sám začal skladať pečate, aj keď som moju pozornosť neupriamil na brata, ale na nášho spoločného nepriateľa. Zhlboka som sa nadýchol, rozpojil som ruky od seba a následne som voči nášmu nepriateľovi vyslal doslova more plameňov. V podstate som tým chcel urobiť priestor pre bratovu techniku, a odvrátiť tak hocijaký obranný pokus toho Senju maniaka. Tým som sa vlastne aj dosť úspešneu bránil proti výbuchu, keďže sila mojej techniky bola väčšia než sila, ktorú dokázal ten výbuch vyvolať.

pro **Shinobi (Samurai)** Thu Jul 19, 2018 8:14 pm

Senju iste nečakal spojenie dvoch techník, ktoré sa mu predierali a spaľovali stromy, ktoré vytvoril. Sám bol síce užívateľom Mokutonu, čo bolo v danej dobe zriedkavé, a len málokto dokázal jeho silu vyvinúť na maximum, avšak ani on sám ho nemal pod kontrolou. Jeho Mokuton nebol tak silný, ako by si predstavoval, navyše podcenil nepriateľovu silu, a tak sko už bolo spomenuté, zmietol so sebou niekoľko stromov, pričom sám skončil s xichtom v hline a niekoľkými popáleninami, keď ho či už výbuch alebo katonová technika lízla a jeho drevo ho vzhľadom k ničivej sily techniky, ktorú proti nemu Tachi vyslal, nemohlo úplne ochrániť. Pomaly sa postavil, oprašujúc smietky prachu zo svojho aj tak mierne prihoretého oblečenia.
"Asi som ich mierne podcenil. Kto by však povedal, že ten jeho hlúpy brat prežije...," zamrmlal si Senju popod nos, ignorujúc akékoľvek zranenia. Na Sharingan si stále ešte len zvykal, preto ho neprestávalo udivovať, s akou ľahkosťou dokáže zaznamenávať trebárs pečate, ako vie predvídať jednotlivé výpady. Čo je v podstate pozitívna vec, avšak, stíhalo na to reagovať jeho telo?
"O chvíľu však aj tak ostane úplne sám," ubezpečil Senju sám seba, keď sa vyšvihol na nohy a zložil niekoľko pečatí. Dlane priložil následne na zem, na čo sa menší lesík, ktorý vytvoril, začal znova hýbať, tentoraz však s účelom zabiť ho. Stromy rôzneho tvaru sa hmýrili smerom k nemu, snažiac sa ho spútať, prepichnúť, rozpučiť. A nebolo ich málo.

Cesty, lúky a križovatky vo svete ZBZCov

Tachi medzitým, ako nechal svoje Susanoo pomaly zmiznúť, pretože mu v súčasnosti uberalo priveľa chakry a najmä energie, znepokojene sledoval dianie. I napriek tomu, že nevedel poriadne zaostriť, videl, aspoň matne, čo sa deje. Preto nahromadil posledné zvyšky chakry, ktoré mu ostávali, kým sa dostane na úplné dno, ktoré mu ešte jakžtakž vydrží na pár momentov. Dýchalo sa mu ťažko kvôli krvi, ktorú neustále vykašliaval kvôli poškodeným pľúcam, ktoré mu pomaly, ale isto zlyhávali. Trpel neskutočnými bolesťami, a i napriek tomu sa prinútil sústrediť a poslednýkrát použiť samotné Amaterasu, ktorého čierne ohne pohltili drevo útočiace na Goemona. Nie všetko. S niečím si musel poradiť sám, pretože Tachiho Amaterasu bolo slabšie než predtým. Ale predsa. Zabránilo ďalšej tvorbe či obnove dreva, prežieralo sa cezeň, tvorilo slabiny, s ktorými bolo jednoduché prebojovať sa cez ne aj s pomocou obyčajného Katonu. Postupom času však slabol...až zostali len drobné, takmer neškodné ohníčky. A Tachi? Tachi s úsmevom na perách čakal na svoju poslednú chvíľu, ktorá bola veľmi, veľmi blízko.

pro **Megumi** Thu Jul 19, 2018 9:19 pm

Zavládlo celkom.. no dalo by sa povedať peklo. Zotrel som si sadzu z úst a sharinganom som sledoval scenériu pred sebou. Množstvo horiacich stromov a sčasti spálený Mokuton, čo bol element, s ktorým som sa už pred tým stretol. Pred niekoľkými rokmi, u jedného mladého génia z klanu Senju. No tento ním nebol a už na pohľad som vedel určiť, že v ňom ani náhodou nie je taký dobrý, ako ten mládenec. To už sa ale znova pred nami začali formovať korene a stromy, na čo som tasil katanu a rozbehol som sa priamo oproti nim. Úprimne som nepotreboval zdemolovať všetky. Cez ten chaos ma tak či tak nebude vedieť dobre zamerať. Prvú várku predo mnou vypálil brat s jeho Amaterasu, no ďakovný pohľad som mu nevenoval. Nemal som na to čas, stále sme boli na bojisku. Môj meč znova obalila ohnivá chakra, ktorú som čepeľou viedol pomocou chakra-flow. Skočil som priamo do stromov, no nie tak, aby ma ten prvý nabodol. Skôr som preskakoval z hýbajúcich sa konárov na konár, snažiac sa čo najrýchlejšie dostať k môjmu nepriateľovi. Presekol som niekoľko otravných konárov, až som sekol čepeľou pred seba, čím som katonom otvoril cestu, do ktorej sa mi postavilo niekoľko stromov. Ešte kúsok.. a budem u neho. Preskočil som horiacim otvorom len pár metrov od Senjuho.
"Yatte miro yo! Pozerať sa na mňa tými očami.." Zodvihol som pohľad k nemu. Nebol som chladný a pokojný, to naozaj nie. Bol som rozzúrený a on mal byť ten, na kom si to vybijem. V tom som ale pocítil ohromnú bolesť do môjho ľavého oka, z ktorého sa mi vyvalila krv. Sharingan, ktorý ani len nepatril mne, sa automaticky zameral na sharingan môjho otca a voči môjmu súperovi vyslal Amaterasu. Stále na to ale využil moju chakru, čím ma v podstate poslal do kolien. Nebola to žiadna sranda.. ako to mohol môj brat použiť hneď tri krát?

pro **Shinobi (Samurai)** Sat Jul 21, 2018 5:37 pm

Senjouva obrana vyšla nazmar. Nielen že Amaterasu bez väčších problémov prepálilo jeho drevo, mladý Uchiha bol priveľmi rýchly a silný na to, aby ho bol schopný zasiahnuť. Ako už bolo spomenuté, Senjuov Mokuton nebol tak silný, hoc ovládal tajnú techniku. Alebo jej slabšiu verziu, pretože pre rozvinutie jej plného potenciálu potreboval oveľa, oveľa viac. Avšak nechcel sa vzdať, bol pripravený bojovať ďalej. Stala sa však divná vec. Vo chvíli, keď sa mu pozrel posmešne do očí, pocítil bolesť. Obrovskú bolesť v jeho očiach. Amaterasu, ktoré sa aktivovalo pri strete so Sharinganom Goemonovho otca, mu ich totižto okamžite prepálilo a teda kompletne zničilo, aby sa už nedalo ďalej používať. Ostali len dvoje prázdne jamky a škaredé popáleniny na tvári, nepríjemný zápac a neskutočnú bolesť, pretože v tom momente Senju padol na kolená a predklonil sa. Ohmatával svoju tvár, nariekal, pretože bolesť to musela byť neskutočná.
"...To nemôže byť...pravda," Senju klan Uchiha neskutočne podcenil, najmä ich lásku, ktorá sa dokáže meniť v neskutočne silnú nenávisť, a tá živila konflikt medzi obomi klanmi. Kým Goemona hnala túžba pomstiť sa kvôli svojim bratom a otcovi, čo poháňalo Senjua? Čo sa mu v živote stalo tak hrozné, že sa mu myseľ pokrivila natoľko, že sa nehanbil dopustiť aj takéhoto ohavného činu? Každopádne, jeho osud mal Goemon vo vlastných rukách. Mohol s ním urobiť čokoľvek, pretože tento Senju v momente, keď prišiel o obe svoje oči a získal vážne poranenia, už nebol viac schopný sústrediť sa na boj. Kľačal tu pred ním, slabý a zraniteľný. Goemon mal mnoho možností na výber, ktorá je však tá správna, musí zhodnotiť len a len on sám.

Potom všetkom, ak sa Goemon vráti pre telo svojho brata, všimne si už len prázdny pohľad v jeho očiach, pretože jeho čas už vypršal. Všetko, čo chcel, mu Tachi povedal, preto i jeho pomsrtný výraz pôsobil spokojne a jeho duša sa mohla pokojne pripojiť ku svojej rodine na druhom svete.

pro Sponsored content

Cesty, lúky a križovatky vo svete

Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete

Re: Cesty, lúky a križovatky vo svete