Ishigakure no sato

Netrvalo dlho a zvukom sa rozľahol neprepočuteľný hlas od osoby, ktorá sa k Toshiovi chcela očividne dostať veľmi blízko.
,, Hádam, že jediným pozorovateľom v širokom okolí tu budem len ja. Objatie asi nebude."
Preblesklo mu hlavou hneď v tom momente a v čas začal zoskakovať dole, až kým sa neocitol na ulici. Predsa len boj v takej nadmorskej výške nebol pre neho veľmi prijateľným prostredím. Stál na pevných nohách a díval sa priamo nad seba za tou neznámou osobou.
,, Pokiaľ sa chceš hrať, budeš si ma musieť chytiť."
Zakričal smerom k nej pokojne a ani ho nezaujímalo, či to počula alebo nie. Postavil sa do bojovej pozície a čakal kedy sa k nemu prirúti.

,, Hádam nemyslí vážne, že miesto zoskočenia dole so sebou musí stiahnuť celú budovu."
Napadlo mu bleskovo, keď sledoval jej správanie a skutočne so sebou sťahovala celú budovu. Našťastie bol o kúsok ďalej a tak začala uskakovať a ustupovať, čo najrýchlejšie dozadu, aby sa vyhol následkom rúcajúcej sa budovy. Videl však len mihot nejakej postavy medzi sutinami.
,, Vyzerá to tak, že na tento súboj nikdy nezabudnem."
Usmial sa a vytiahol zopár kunaiov, na ktoré pripevnil výbušné lístky. Vymrštil ich smerom k nej a sám zastavil, keď bol v bezpečnej vzdialenosti. Vytasil katanu a sústredil sa na postavu, ktorá sa blekurýchle blížila.
,,Musím počkať na správny moment..."
Opakoval si stále a vyčkával.

Celé široké okolie na moment zahalil oblak prachu a nastalo obrovské ticho. Toshio nemal ako v takejto situácii vystopovať nepriateľa a skôr než stihol niečo vymyslieť, začul za sebou hlas.
,, Do ..."
Nestihol ani vysloviť, keď sa otáčal, prekrížil ruky aby vyblokoval v poslednom momente úder. Ten ho odrazil do slušnej vzdialenosti, až sa zastavila malý kúsok od steny ďalšej budovy. Hryzol si rýchlo do prsta, poskladal ručné znamenia a priložil dlaň k zemi.
,,Kuchiyose no jutsu."
Pred ním sa zjavili dvaja husky v nadživotnej veľkosti, Pat a Mat.
,, Potrebujem vás, vás oboch."
Prehovoril na, čo obaja prikývli. Zatiaľ, čo Pata obalili plamene, Matova srsť spevnela. Obaja sa rozbehli proti Mumei oblúkom každý z inej strany. Toshio pevnejšie zovrel v rukách katanu a rozbehol sa priamo proti Mumei pripravený zaútočiť zároveň s tými dvoma.

,, Ale no ták, každý jeden element?"
Prekvapene sledoval projektily, ktoré ich míňali. Pri behu, totiž nebol problém sa vyhýbať jej pokusom o zastavenie sledovania. Prenasledovanie, ale Toshia prestalo veľmi rýchlo baviť a tak premýšľal, ako ju čo najefektívnejšie zastavil a okamžite mu niečo napadlo. Vyskladal ručné znamenia k ďalšej technike.
,, Doton: Oikomareta."
Technika, ktorá mala vytvoriť kupolu a uzavrieť Mumei sa začala vytvárať tesne pred ňou. Toshio počítal s tým, že aspoň pred ňu vytvorí pevnú stenu do ktorej by mala naraziť pri svojej nepozornosti. V lepšom prípade ju mohla kupola uväzniť.

Toshio zastavil, keď videl, že prerazila jeho nedokončenú techniku. Dosiahol však to, čo chcel a tak zapískal. Pat a Mat automaticky zastali tiež a obaja sa postavili za Toshia a pripravení čakali. Samotný Toshio si prehliadol vznášajúcu sa postavu pozorným pohľadom.
,, Toshio. Toshio Toppu."
Predstavil sa, ale to nič nemenilo na jeho úmysle sa pri akejkoľvek príležitosti sa brániť. Bol len zvedavý, čo sa blbosť alebo vsýtrelok vyparatí.

,, K tej sa očividne na blízko nedostanem."
Napadlo mu v momente, keď odložil katanu a pozoroval, ako začala vytvárať obe techniky. Obama rukami naznačil Patovi a Matovi nech ustúpia o veľký kus za neho. Tí obaja už zúrivo vrčali na Mumei, ale poslušne ustúpili dozadu.
,, Chceš sa hrať na to koho Kekkei Genkai je silnejšie. Máš to mať. Yōton: Hakai no nami"
Poskladal ručné znamenia a priložil dlaň k zemi. Zo zeme vyrazila láva a sformovala sa do tvaru vlnu, ktorá sa tiahla do výšky zopár metrov. Jedným pohybom ruky ju poslal priamo proti jej technike.
,, Uvidíme, čia krv je čistejšia."
Pousmial sa.