Park v Getsugakure

pro **Uchiha Ruki** Sat May 07, 2016 10:00 am

Tento park je přes den naprosto bezpečné místo, avšak v noci se zde schází různí ninjové a zkouší navzájem své schopnosti. Toto by nebyl takový problém, kdyby však nešlo o neoficiální zápasy, na které se vsází.

pro **Satake Sakura** Wed Jun 29, 2016 9:23 am

Nestáva sa často, aby som vyšla von. Medzi ľudí. Nie že by ma zaujímali. To nie. Ale cítila som potrebu aspoň na chvíľu opustiť to hnusné sídlo a zájsť niekam do prírody. Park bol vhodnou voľbou. Svojim gotickým vzhľadom som sa od druhých, ktorých som tu videla, výrazne odlišovala. Každý farebne oblečený, tričká s krátkym rukávom, kraťasy. A ja...som si zvolila opäť čiernu. Nič nové. Škrabkajúc Kaalu za ušami som kráčala pomedzi stromy, až som si sadla pod jeden, ktorý bol od ľudí dosť vzdialený. Oprela som hlavu o kmeň. Kaala si položila hlavu na moje stehná. Nevravela som nič. Nebola som bohvieako zhovorčivá, čo sa týka posledným mesiacov. Môj výraz bol chladný, nič nehovoriaci. Ako vždy. Nemala som dôvod sa usmievať ani prejavovať nejaké city. Dúfala som, že tu nestretnem nikoho z klanu Ookami. Ešte to mi chýbalo, aby som ich i tu vídala.

pro Hiroshi Ookami Wed Jun 29, 2016 9:36 am

,, Viem, že si svoj nárok dočasne odmietol. Ale aj napriek tomu to neznamená, že svoje postavenie nesmieš znova a neustále potvrdzovať. A neexistuje lepší spôsob, než zkrotiť nezkrotiteľné. To je tvoja úloha."
Tieto slová zneli Hiroshimu neustále v hlave, ako prechádzal ulicami Getsugakure. Po jeho boku kráčala Aiko, ktorá ho viedla po stope Necro lebo sám ju v sídle klanu nenašiel. Po dlhšej prechádzke zastavil pred obrovským parkom. Zhlboka sa nadýchol, upravil čierny kabát a vstúpil dovnútra. Aiko ho dostala až priamo k Necro, kde zastala spolu s ním. Videl ju už z diaľky a vyzerala stále rovnako, až mu poskočilo srdce, ale to na sebe nenechal ukázať.
,, Hľadal som ťa všade v sídle, ale teba nikde. Nie je u teba zvykom odchádzať niekam."
Prehovoril, pretože ani sám nevedel ako s ňou nadviazať rozhovor.

pro **Satake Sakura** Wed Jun 29, 2016 9:52 am

Zrejme som očakávala priveľa, keď som dúfala, že tu nikoho neuvidím. Upozornila ma naňho práve Kaala, ktorá ho cítila už zdiaľky. I tú jeho vlčicu. Nahlas som si povzdychla. Ešte on mi tu chýbal? Čo? Nebolo mu málo, čo všetko mi urobil? Musí ma ešte aj otravovať? Môj pohľad, ktorý som naňho hodila, len čo sa tu objavil, nebol dva krát priateľský. To, že som ho neznášala, som sa nehanbila dávať jasne najavo.
"...človek si raz zájde niekde von a už z toho tí tupci robia veľké haló." Zamrmlala som si popod nos naštvane.
"Čo odo mňa chceš?! Ako vidíš, neželám si tvoju prítomnosť, tak sa láskavo otoč a vypadni." Kaala, ktorá doteraz len nečinne ležala, zdvihla hlavu a vycerila naňho tesáky. Tak, ako som ho nemala rada ja, nemala ho rada ani ona. Zdieľali sme svoju nenávisť voči nemu. Aspoň niekto mi rozumel.

pro Hiroshi Ookami Wed Jun 29, 2016 10:00 am

Nečakal nejako vrelé privítanie, ale aj tak sa na to nejako špeciálne nepripravoval. Bez toho aby to na sebe nechal vidieť potľapkal Aiko po hlave. Tá zodvihla hlavu k Hiroshimu a zahľadela sa mu do tváre. Po chvíľke zložila hlavu, otočila sa a pomalým krokom si to smerovala naspäť domov po vlastných.
,, Ak by to bolo také jednoduché nebol by som tu."
Povzdychol si a zameral svoj pohľad na Necro a videl ako sa na neho obe z pochopiteľných dôvodov hnevajú. Nemohol im to dávať aj za zlé, keďže stál pri ich najhorších chvíľach v živote a aj ich viac menej spôsobil.
,, Vzhľadom na to, že nech spravíš čokoľvek stále budeš Ookami. A preto ťa vždy bude trénovať jeden z nás. A ja som bol vybraný aby som bol tvojim senseiom. Či už to chceš alebo nie. Preto sa neotočím a nevypadnem."
Nech mu to lámalo srdce akokoľvek na verejnosti si nemohol dovoliť prejaviť žiadnu láskavosť ani milosrdenstvo. Či už sa niekto díval alebo nie. Nemohol ani na malý moment.

pro **Satake Sakura** Wed Jun 29, 2016 10:12 am

"Ak by to bolo také jednoduché, rozkopem ti prdel. Ale ty si predsa mamičkin maznáčik...by si sa šiel posťažovať a Necro by mala zase problémiček, čo?" Úsmev, ktorý som v danej chvíli nahodila, bol tak falošný, že by to videl aj slepý. Možno sa k nemu ostatní chovali s úctou a rešpektom...ale ja som taká nikdy nebola, hoc sa ma k tomu snažili viesť. Keď mi oznámil tú potešujúcu správu, najprv som naňho vyvalila oči, či mu už totálne nehrablo. Nie, nemala som chuť sa viac vracať k svojmu Shinobi životu po tom, čo ma tak hnusne rozdrvil.
"To je tak ťažké pochopiť, do prdele, že ja s vami nechcem mať absolútne nič spoločné?!" Vyjakla som naňho a prudko vyskočila na nohy. Bola som asi o viac než hlavu od neho nižšia, ale to mi bolo úplne jedno!
" A ako sa vôbec opovažuješ sem po tom všetkom prísť, tváriť sa, že sa nič nestalo a len tak mi oznámiť, že si môj sensei?! Vieš, čo? Napíš si to na papier, zroluj a strč do prdele. Ale ja už nikdy bojovať nebudem...a už vôbec nie...pod tvojim dohľadom." Založila som si ruky na hrudi. Najradšej by som ho uškrtila. Umlátila. Čokoľvek, len nech ho už viac nemusím vidieť! Neznášala som ho tak veľmi, že som si priam želala, nech zdochne. Nechýbal by mi, ba čo viac. Ešte by ma to aj potešilo.

pro Hiroshi Ookami Wed Jun 29, 2016 10:30 am

Nad jej narážkou ohľadom mamičkineho maznáčika sa len pousmial. Už bolo horšie nadávky, ktoré si kedy vyslúžil a preto ho toto nechávalo chladným. Skutočnú emóciu prejavila, ale až keď jej oznámil tú "potešujúcu" správu. Vyskočila na jasné nohy, čomu sa v kútiku duše Hiroshi smial, keďže bola o poznanie od neho nižšia. Potom jeho úsmev z tváre zmizol. Rovnako ako ona si založil ruky na hruď a napodobnil jej postoj, z čistej provokácie.
,, Nosíš priezvisko rodu Ookami, na pravej ruke ti svieti tetovanie a pečať, ktorú si dostala pri narodení. Spolu s ním ti bola daná Kaala. Čo je krvou raz spojené nikdy sa nedokáže rozpliesť."
Odpovedal jej a díval sa jej priamo do očí, bez prejavu emócie, aj keď hlboko v sebe nosil iné slová, ktoré by jej adresoval. No nemal na výber, nech už sám chcel čokoľvek.
,, Česť klanu budeš hájiť či chceľ alebo nie, úctu budeš prejavovať nezáležiac na tom či ťa zaujíma a staneš sa shinobi aj keby som to mal do teba namlátiť."
Prehovoril opäť a urobil krok bližšie k nej, aby od seba boli len maličký kúsok.
,, Už raz si to skúšala a nevyšlo to. Po druhý raz ťa šetriť nebudem."
Zašeptal potichu úplne vážne.

pro **Satake Sakura** Wed Jun 29, 2016 10:52 am

"Ľutujem, že som sa do toho prekliateho klanu narodila. Jediné, čo je na ňom dobré, je Kaala..." Odvrkla som. Bola som naštvaná. Veľmi. Chcela som ho aspoň kopnúť. Alebo mu vraziť. Čokoľvek. Ale držala som sa na uzde. Nenechám sa vyprovokovať. Pri jeho ďalšej poučke som otrávene prevrátila očami. Nezaujímali ma tie jeho rečičky o úcte, česti a neviem akých iných sračkách. Ten klan...som priam nenávidela. Nepovažovala som ho za domov a pobyt v ňom bolo pre mňa čisté utrpenie.
"Tak to namláť. Nech sa páči. Poslúž si, ak si myslíš, že nejako zmeníš môj názor...zmláť ma tak, ako vždy. Ale ver tomu, že to k ničomu nebude viesť. Radšej zdochnem, než aby som sa mala stáť tým, čím chcete vy." Rozhodila som rukami a jeden krok od neho odstúpila. Úprimne mi to bolo jedno. Nemala som čo stratiť. Nech ma zmláti. Stále lepší pobyt v nemocnici než v tej diere hnusnej.
"Tak ma nešetri...vyzerám tak, že ma to trápi?" Nadvihla som obočie. Kaala preskakovala pohľadom zo mňa na toho krýpla, bola zmätená.

pro Hiroshi Ookami Wed Jun 29, 2016 11:02 am

,, Takže tvrdíš, že radšej umrieš než by sa stala Ookamim?"
Zopakoval jej otázku Hiroshi a presne na toto čakal. Videl ten jej odpor voči klanu a voči jemu samotnému. Ale vedel, že mlátením to z nej nedostane. Aspoň zatiaľ nie, pretože raz k tomu bude musieť pristúpiť a nebude to ani veľmi trvať. Lenže miesto toho siahol do vrecka kabátu a vytiahol kunai, ktorý jej hodil do náruče.
,, Ak radšej umrieš potom na čo márniť môj aj tvoj čas. Na čo sa tu zbytočne trápiť. Urob aspoň raz službu sebe a iným a ukonči to radšej teraz a tvoj neporiadok po tebe čestne upracem. Vziať si život totiž nie je aktom zbabelca. Vziať do ruky zbraň a vziať si život totiž vyžaduje výnimočnú odvahu a sebaobetovanie. Ukáž mi teda či aspoň k tomu máš odvahu alebo si len troska bez možnosti úniku."
Provokoval ju Hiroshi a chcel vidieť jej reakciu. Vedel, že sa pohráva s jej nestabilnou povahou, ale bol ochotný na seba vziať všetky riziká a možnosti, ktoré mohli v tomto momente nastať. Už len čakal na jej rozhodnutie.

pro **Satake Sakura** Wed Jun 29, 2016 2:58 pm

"Nemyslela som to úplne tak. Ookamim by som sa stala jedine v prípade, ak by prestal každý uprednostňovať tie vaše retardované hodnoty, ktoré som nikdy nebola schopná úplne prijať." Bola som povahovo odlišná od nich všetkých. Preto som bola vyvrheľ. Preto som teraz tam, kde som. Nadvihla som obočie, keď vytiahol ten svoj kunai. Vzala som ho do ruky. Za ten čas, čo som nemala žiadnu zbraň v ruke, mi prišiel úplne cudzí.
"Nemôžem." Sklopila som pohľad a vrátila mu ho späť, aj keď som sa mohla pokúsiť prebodnúť mu srdce, ale to by bolo k ničomu. Od Jouninských skúšok sa iste zlepšil, čo sa o mne nedalo povedať.
"...pretože verím, že jedného dňa sa všetko zmení." Natočila som sa do strany a zahľadela sa niekam úplne mimo, čím som mu naznačila, že sa s ním už viac nemienim rozprávať. Mala som ho už plné zuby. Aj ten jeho egoizmus. Ja nepotrebujem byť prevychovaná. Nikdy ma nezmenia. Môžu si ma násilne podriadiť a podobne, ale nikdy nebudem ako ostatní Ookami.

pro Hiroshi Ookami Wed Jun 29, 2016 3:12 pm

,, Vravíš retardované hodnoty a systém, ktorý by sa mali zmeniť, hmm."
Zopakoval jej slová Hiroshi a kunai si od nej vzal. Predpokladal, že ním nič nespraví a jeho predpoklad sa teda nakoniec naplnil. Videl, že jeho prehnaná ostražitosť je zbytočná, keďže pred ním úplne zlomená bytosť, neschopná aktívnemu vzdoru.
,, Tak mi teda povedz, ako by mal vyzerať klan Ookami a akými zásadami by sa mal riadiť?"
Opýtal sa jej takmer okamžite zo zvedavosti.
,, Preferuješ hádam prvotný systém, kedy šiel každý sám za seba a prežili len najsilnejší? Alebo ťa viac napĺňa absolútna voľnosť a anarchia. Pokiaľ si pamätám, pri takej benevolencie člen klanu rituálne obetoval svojho vlka a zjedol ho. A nechci vedieť v aké monštrum sa premenil."
Prehovoril opäť a urobil pár krokov aby stál na mieste, ktorého smerom sa dívala.
,, Dosiahli sme prežitie klanu po celé storočia vďaka vzájomnej spolupráci a ochrane. Povedz mi ako ochránime vlastných bez nich? Čo a ako máme zmeniť? Ak by som mal moc tu a teraz celý klan, čo mám robiť?"
Spýtal sa jej absolútne na rovinu. Chcel vedieť akú zmenu tak neprestajne a neustále požaduje. Akým spôsobom by vedela zapríčiniť lepší život všetkým.

pro **Satake Sakura** Wed Jun 29, 2016 3:22 pm

On ma absolútne nechápal. Ale čo som mohla od neho čakať. Od toho veľkého egoistického budúceho vodcu klanu...že on snáď pochopí niekoho ako som ja? Oooo, nie. Už to nebol ten maličký Hiroshi, ktorého som kedysi dávno spoznala. Zťažka som si povzdychla, oprela sa chrbtom o kmeň stromu a spustila sa na zem, pričom som sa bokom oprela o Kaalu.
"Ty mi vôbec nerozumieš. Nevieš, čo chcem. Si úplne mimo..." Ani len som sa naňho nepozrela. Nemala som chuť sa s ním ďalej handrkovať o tom, čo je dobre a čo je zle. Mala som toho už plné zuby.
"Choď preč. Už len z pohľadu na teba mi je na zvracanie." Povedala som úprimne, avšak pomerne tichým hláskom. Možno to počul, možno nie, pochopil to snáď tak či tak. A ak nie. No, budem ho musieť znášať dovtedy, kým sa konečne neuráči odísť. Čo by bolo pre mňa asi tou najväčšiu spásou.

pro Hiroshi Ookami Wed Jun 29, 2016 3:31 pm

,, Ak chceš zmeniť životy všetkých v klane, tak by si zaslúžili aspoň odpoveď prečo a ako. Ale to by už chcelo aj niesť zodpovednosť a musieť rozhodnúť o osude iných."
Pokrútil hlavou a sledoval ako si opäť sadla a odmietla s ním ďalej komunikovať. V tomto momente aj jeho trpezlivosť začínala mať hranice.
,, Okamžite vstaň a začneme s tréningom. Kaalu môžeš pokojne odvolať. To nebola otázka, to bol rozkaz."
Prehovoril Hiroshi a vytiahol si čierne kožené rukavice.

pro Shiranui Thu Jun 30, 2016 3:33 pm

Přišla jsem si prozatím odpočinout do parku, kde obvykle přes den bývá klídek. Narazila jsem na jeden pěkný strom, který vypadal pohodlně. Vyskočila jsem na něj a vybrala si tu nejpohodlnější větev co jsem našla. Chtěla jsem zároveň i trochu provětrat ouška a tak jsem si našla místo kde bych mohla složit hlavu tak aby nikdo neviděl mé uši. Poté jsem si na to místo položila hlavu a jen tak polehávala. Dávala jsem však pozor, aby mi ocas nevyklouzl z šatů. By nejspíš nebylo dobré a lidi by si začali ukazovat. Čapku jsem měla hned při sobě.

pro **Satake Sakura** Thu Jun 30, 2016 7:04 pm

"Myslím, že v tomto by sa nič zásadné meniť nemuselo. Ale to je už jedno. Nikto z vás to nepochopí." Preniesla som ľahostajne. Načo sa snažiť, keď oni boli priam zaslepení tými svojimi pravidlami a nevedeli zniesť nikoho, kto sa podľa nich tak úplne neriadil?
"Nado mnou nemáš moc, Hiroshi. Pre mňa za mňa, aj ma tu umláť, ak si myslíš, že ti to pomôže donútiť ma k tréningu. Nepočul si, čo som vravela? Nemienim sa k tomu vrátiť a ty si toho príčinou." Opäť som sa od neho odvrátila a čoraz nervóznejšie škrabkala Kaalu za ušami. Tá z ničoho nič zdvihla hlavu a rozhliadla sa.
"Cítim tu...niečo zvláštne..." Preniesla z ničoho nič mladá vlčica, vyskočila prudko na nohy a natočila sa smerom k stromu, na ktorom odpočívalo to dievčatko.
"Idem to omrknúť..." Oznámila, ale predtým než vyrazila, sa otočila ku mne s otázkou v očiach, na čo som len kývla. Toto si tu porieším sama. Kaala sa teda rozbehla k spomínanému stromu, pod ktorým sa zastavila a zvedavo hodila pohľad hore, kde našla obyčajné dievča. Prečo z nej ale cítila...vlka? Že by sa pomýlila?

pro Shiranui Thu Jun 30, 2016 7:19 pm

Ležela jsem si tak spokojeně na větvi, užívala jsem si pohodu a příjemný chladivý vánek. Jediné co mi tu chybělo byla jablka. Tenhle strom totiž není jabloň, tudíž na ní jablka nerostou abych si mohla nějaká dát. Po chvilce jsem zavětřila vlčici, který se ke mě přibližovala. Bylo to divné aby tu jen tak pobíhala vlčcice, tohle je vesnice ne les. Po chvilce přiběhla ke stromu a já si ještě předtím nasadila čapku a dívala se dolů kde se potom objevila. Seskočila jsem dolů a trochu se k ní sehla abych si s ní mohla promluvit. Milým hlasem jsem na ní promluvila. " Ahoj, zatoulala ses někomu? " S milým úsměvem jsem se zeptala vlčice. Bylo jedno jestli mluví lidskou řečí nebo ne. Dokázala jsem mluvit se zvířaty, tudíž to bylo jedno.

pro Hiroshi Ookami Thu Jun 30, 2016 7:20 pm

,, Takže teba trápi to, že si trávila život len s Kaalou odtiahnutá a odsudzovaná od ostatných. Ty si mala aspoň ju. Keď som trénoval ja, bola mi často odňatá Aiko na celé dni. Bez možnosti ju privolať, prežiť sám na nehostinnom mieste to bolo celkom bežné. Od teba sa všetci odťahovali, ja som nemal ani možnosť ich stretnúť."
Povzdychol si, keď si natiahol rukavice a pomaly si zložil plášť. V rýchlosti ho zložil a položil vedľa seba. Natiahol si ruky a následne krk, čím sa odhalila podlhovastá jazva na pravej strane krku.
,, Nikto ma nesmel vídať, nikoho som nesmel spoznať a ku každému sa správať ako sa patrí. Ty si mohla byť samou sebou zatiaľ, čo mne bol môj život odobratý a nechýbalo veľa aby som prišiel aj o to. Koľko ráz som ti závidil, keď som ťa po nociach videl pod tým istým stromom. Že máš aspoň akú takú voľnosť a slobodu. Ja som sa vzoprieť nemohol, pretože by prišlo o život až príliš veľa ľudí."
Pokútil hlavou, odopol si katanu z boku a odhodil ju aj s vybavením na kopu k čiernemu kabátu.
,, Mať tak tvoje problémy, bol by som šťastný."
Zašeptal potichu a díval sa jej priamo do očí. Nedokázal ju prehovoriť a mlátiť ju očividne nemalo žiaden význam. Nevidel v tejto situácii riešenie. Netušil ako postupovať ďalej.

pro **Satake Sakura** Thu Jun 30, 2016 7:39 pm

"Myslím, že nemá cenu riešiť to, kto z nás si prežil horší život. Skôr tu ide o to, kto bude mať lepší ten zvyšok. Pozri sa, ty si budúci vodca klanu, na teba sa budú dívať s rešpektom, oslavovať ťa a neviem čo ešte." Ako som sa tak naňho dívala, kútikom oka som zaregistrovala jazvu na boku krku. Ale nepýtala som sa. Nezaujímalo to, kde to získal. Od neho som mala jaziev dosť na chrbte.
"Ja som mohla byť sama sebou? Vážne? Ak by som mohla, nebol by si tu teraz ty a nesnažil sa ma prevychovať. Nemal si mi čo závidieť." Odvrkla som a opäť hodila pohľad niekam do strany.
"Oooo, áno, šťastný. Byť na pokraji psychického zrútenia je vážne výhra, počúvaj...nevieš, aké to je, tak láskavo...zo mňa nerob...rozmaznaného fracka." Štvalo ma, ako ma bral. Dokonca tak, že som prudko vyskočila a strelila mu facku. Už som viac nemienila znášať to jeho nechápanie mojej situácie. Čo som si myslela, že sa stane, keď sa mu aspoň trošilinku zdôverím?

Kaala medzitým zvedavo hľadela na dievča. S čiapkou na hlave. V lete. Klobúk by možno ešte chápala, ale čiapka...uhm. Niečo sa jej niečo stále nepozdávalo. Cítila z nej vlka, nedalo jej to a akonáhle sa dievčatko zohlo, vyskočila na zadné, jemne zachytila čiapku medzi zuby a stiahla jej ju, na čo len prekvapene vyvalila oči.
"Napoly človek, napoly vlk. Čo to je za rasa...?" Opýtala sa, chodiac okolo dievčatka a prezerajúc si ju od hlavy po päty.
"Kto si? Ako je možné, že si napoly zviera?" Položila jej zvedavé otázky, na čo si ale uvedomila, že ona sa jej tiež niečo pýtala. Sadla si.
"Uh...neboj, nezatúlala som sa. Majiteľka je tam pri strome." Odvetila pokojne.

pro Hiroshi Ookami Thu Jun 30, 2016 7:51 pm

Počúval každé jej slovo až kým nevyskočila a nevstrelila mu facku. Na to nezareagoval, nijako zvláštne. Úder nebol vôbec silný, bol zvyknutý na oveľa väčšiu bolesť zranenia. Natiahol ruku a jednoducho do nej strčil, kým jej podrazil nohy. Než však spadla na zem, tak ju zachytil a položil. Na to jej sadol na brucho aby ju pridržal pri zemi. Obe ruky schmatol a natiahol, aby sa jej díval do tváre. Síce pohľad mu neraz neskukol trocha nižšie, lákadlo bolo značné, ale snažil sa ovládať a vrátiť k jej očiam.
,, Zachránil som Kaalu pred tým, aby ti bola odňatá a obetovaná za tvoj pochabý útok na člena Rady. Zachránil som ti život, keď som ťa nezabil pri Jouninskej skúške, čo bola moja povinnosť. Kvôli tebe som sa vzoprel toľkým pravidlám a osobám aby ste boli obe nažive, ako nikto predo mnou. A aj napriek tomu máš stále odvahu vravieť, že som ti zničil život aj napriek tomu, že som ti chránil ako to len šlo? Kde berieš ty odvahu viniť mňa z toho, čo sa ti stalo? Netušíš, koľko ráz som chcel preskočiť múr a utiecť, ale nemohol som..."
Vykrikol jej do tváre všetky slová v hneva, až ho postupne opúšťal, istota z jeho očí zmizla a keď slová pomizli ostal len jeho zrýchlený dych.
,, Ani len netušíš.."
Povzdychol si potichu a sklonil hlavu aby sa mohol nadýchnúť.

pro **Satake Sakura** Thu Jun 30, 2016 8:14 pm

"Čo to...?" Ani som nestihla poriadne zareagovať, ležala som na zemi, on sedel na mne a držal mi ruky za hlavou.
"Okamžite ma pusť!" Zvrieskla som naňho naštvane, pričom som sa začala rôzne hádzať s nádejou, že sa mi podarí sa z toho nejako dostať. Márne. Bola som ženská, nemohla som sa rovnať jeho sile. Nič mi to nepomohlo. Bol snáď dva krát taký ťažký, jak ja. Veď aby nie, keď som bola oproti nemu taká maličká. Neostávalo mi teda nič iné, než si ho vypočuť.
"KLAMEŠ!" Oborila som sa naňho.
"Toto nemôže byť pravda, nikdy si o mňa ani len nezakopol...prečo by niekoho ako ty, zaujímala nejaká hlupaňa z vedľajšej vetvy?!" Snažila som sa vyzerať čo najnaštvanejšie, ale stačilo, že by sa pozrel do mojich očí a videl by slzy na krajíčku. Preto som naklonila hlavu na stranu a oči privrela. Plakala som dosť často, ale nie pred ľuďmi, nemohla som si to dovoliť.
"Prečo by si ma chránil pred tým, čo som si zaslúžila...?" Opýtala som sa už tichším tónom.

pro Shiranui Thu Jun 30, 2016 8:15 pm

Byla jsem trochu překvapená a i naštvaná když mi vzala čapku. Při první příležitosti jsem si ji vzala zpět a nasadila, aby to neviděl někdo jiný. Lidi mou podobu nechápu a zdá se, že některá zvířata, ale zvířata na to hledí jinak než lidé. " To bylo nezdvořilé takhle po mě skočit. " Trochu jsem ji vyhubovala. Bylo to nevychované jen tak někomu strhnou část oblečení ať už to byly šaty nebo i jen čepice. V mém případě byla kritická i čepice. Nebyla to však čapka ze které by mi bylo vedro. Byla udělaná z jemného materálu, který i provzdušňuje, ale neukáže co je v něm. Stejně tak i oblečení abych se cítila příjemně i za horkého počasí. " Já nevím co jsem. Už jsem se tak narodila. " Řekla jsem zmateným hlasem, jelikož tuhle otázku jsem si vždy kladla, ale nikdy nepřišla na odpověď. Rodiče mi nic neřekli a lidem jsme se vyhýbali a když jsem byla mezi nimi tak jsem si vždy dávala pozor aby nezjistili mou identitu, které se už v minulosti báli a chtěli mě lynčovat za to, že jsem jiná. Tenhle názor na lidi se moc nezměnil a jediný člověk, kterému mohu ukázat svou podobu je dávný kamarád a getsukage.

pro Hiroshi Ookami Thu Jun 30, 2016 8:29 pm

Chvíľu sa zmietala a snažila sa vymaniť zo zovretia, ale to jej skutočne nebolo nič platné, pretože udržať ju bolo až hriešne jednoduché. Bol silnejší a v tomto momente mu to bolo výhodou, pretože ju dokázal udržať na jednom mieste a pozornú. Až príliš, keďže očividne po prvý raz v živote si všetko vypočula pozorne a do konca. A bolo to aj na nej vidieť následky, ktoré to v nej vyprovokovalo.
,, Pretože si bola to jediné dieťa, ktoré ma pod tým stromom ako malého zaujalo. Bola si posledná osoba s ktorú som spoznal než na odviekli a tvoj úsmev bol ten posledný, ktorý som videl. Vtedy som netušil, čo nejaká vetva znamená a bolo mi to absolútne jedno."
Odpovedal jej a potom začul jej tichú otázku. To už sa mohol aj on stíšiť, ale neprestal ju pevne držať. Nemohol vedieť, kedy by sa chcela vyvliecť a to on v prvom rade nechcel.
,, Pretože..."
Nadýchol sa, ale odpovedí mal v hlave až príliš veľa, ale nevedel, ktorú vybrať a bola by najvhodnejšia. Preto povolil zovretie pravej ruky a ukázal jej otvorenú dlaň pravej ruky na ktorej mal pečať a znak klanu, ktorú mal každý člen klanu na inom mieste. Ukázal prstom na jej pravú ruku a pustil aj tú. Priložil k jej dlani tú svoju a pečate sedeli presne.
,, Pretože som vždy túžil byť slobodný ako ty, aj keď si nikdy nebola úplne slobodná."
Odpovedal nakoniec.

pro **Satake Sakura** Thu Jun 30, 2016 9:18 pm

Musela som ho počúvať. Nemala som inú možnosť. A zrejme to bola chyba, i napriek faktu, že to bolo nedobrovoľné. Psychicky som bola na dne...zmanipulovať ma nebolo nič ťažké. Ani si ma podvoliť. Mohol cítiť, ako môj vzdor ustupuje, až som tam len tak bezvládne ležala. Preto keď mi pustil pravú ruku a ja som s ňou konečne mohla hýbať, neurobila som nič. Miešali sa vo mne rôzne pocity, bola som zmätená z toho všetkého, čo som počula. A hlavne z toho, že priložil svoju dlaň na tú moju a naše pečate do seba dokonale zapadli. Konečne som naňho uprela svoje oči.
"Čo odo mňa vlastne chceš? Prečo vo mne vyvolávaš to staré, na čo som chcela dávno zabudnúť?" Spomienky naňho som mala v sebe hlboko zahrabané...a teraz sa mi v mysli vynárali obrazy malého chlapca spred viac než desiatich rokov. Rýchlo som zavrtela hlavou, nech sa toho zbavím, ale zjavne bolo už neskoro. Musela som vzdorovať záplave pocitov, ktoré spôsobilo to, že mi začali po líci tiecť slzy. Nedalo sa to vydržať.
"Toto mi nerob..." Šepla som a zahľadela sa do strany.

Kaale bolo jedno, či sa správa slušne alebo nie. Bolo jej to jedno, pretože ju to dievča nesmierne zaujalo. Členovia klanu Ookami vedeli nadobudnúť podobnú podobu, aj to len členovia hlavnej vetvy a tých pár vyvolených z vedľajšej.
"Aaaale, nebuď taká nasrdená. Nechci po divom zvieratku, aby sa správalo slušne." Zvolala veselo a štuchla do nej ňufákom. Kaala bola pomerne priateľská vlčica, avšak rovnako ako Necro, sa k ostatným členom klanu správala nevrlo, drzo a agresívne.
"Uuuuhm...zaujímavé. Ja som Kaala, mimochodom." Predstavila sa mladá vlčica.
"Žiješ tu už od narodenia?" Nepozdávalo sa jej to veľmi, určite by ju našla skôr, ak by tu žila, ale kto vie. Možno sa len nikdy nestretli.

pro Hiroshi Ookami Thu Jun 30, 2016 9:34 pm

,, Chcem aby si mi konečne začala veriť, pretože ak chceš niečo zmeniť, tak som jediný spôsob a cestou, ktorou sa to dá spraviť. Potrebujem aby si mi dôverovala, tak ako kedysi... bezvýhradne a úplne. Inak to nepôjde."
Odpovedal jej a snažil sa udržať jej pohľad upriamený na seba. Dostávala sa hlboko, ešte hlbšie než si myslel, že sa môže dostať. Avšak na to musel zahodiť svoju druhú tvár a odhaliť svoju skutočnú podstatu, krehkú a zraniteľnú. To už bolo riziko, ktoré bol ochotný podstúpiť. Už nemohol cúvnuť, keď už raz začal.
,, Daj mi jedinú šancu a premením tvoju slabosť na silu, vložím ti do ruky moc ktorou budeš môcť zmeniť takmer celý svet, stavím aj vlastný život do stávky aby som ochránil ten tvoj. Ale bez tvojej pomoci to nedokážem. Proste ťa potrebujem mať pri sebe, ako som ťa potreboval v ten deň a všetky noci potom až kým sme sa nestretli teraz. Len kúsok viery, ktorú v sebe ešte určite nosíš."
Zašepkal potichu, voľnou rukou jej pohladil líce aby utrel slzy a pootočil hlavu priamo smerom k nemu.
,, Buď tou nezdolnou a neporaziteľnou Necro, ktorú som obdivoval."
Dodal nakoniec.

pro Shiranui Thu Jun 30, 2016 9:35 pm

Nějak se mi to nezdálo, takhle nevrlé zvíře jsem snad ještě nepotkala. " Nejsem žádné divoké zvíře " Zvolala jsem a stála jsem si za tím. Byla jsem vychovávaná z obou stran jak z lidské tak i té zvířecí. Chvilku jsem ji tak pozorovala a čekala než dopoví a pak ji též něco řekla. " Mě říkají Shiranui a v téhle vesnici jsem už 4 roky. Žila jsem v dalekých horách kam znám cestu jen já a mé rodiče. Žila jsem odděleně od lidí a když jsem byla v jejich blízkosti tak jsem musela skrývat kdo jsem. Jakou malou mě chtěli lynčovat za to, že jsem rozdílná. " Zastesklo se mi chvíli po domově, jelikož se mi vybavil den kdy jsem si našla prvního kamaráda a stala se ta věc. Otec mě tenkrát zachránil.

pro Sponsored content

Park v Getsugakure

Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure

Re: Park v Getsugakure