Mím z Getsugakure

pro Maimu Thu Jul 07, 2016 11:00 pm

Maimu (マイム) je kunoichi pochádzajúca z Ishigakure, ktorá sa vďaka svojim neobyčajným schopnostiam presadila ako špecialistka na elimináciu osamotených extrémne nebezpečných individuálov. Niekoľko rokov pracovala v oddelenej jednotke ANBU preslávenej pod menom Hantero Butai (反テロ部隊, anti-teroristická divízia), ktorej najprimárnejším cieľom bolo vyvraždenie pozostatkov Ishigakurských teroristov snažiacich sa o získanie kontroly nad územím. Ako náhle to avšak už konečne vyzeralo, že sa kedysi mocný ninja národ opätovne víťazoslávne zdvihne na vlastné nohy, Ishi no Kuni padla do spárov Takigakure, ktorú mala Maimu spoločne so samotnou Rengo Kyowa nejeden dôvod nenávidieť. Z toho dôvodu pred necelými dvomi rokmi unikla do čerstvo rozvíjajúcej sa Getsuji Renpo, kde sídli dodnes...

Meno a priezvisko postavy: N/A

Aktuálne zaužívaná prezývka: Maimu

Vek (v čase písania životopisu): 29

Dátum narodenia postavy: 30. január

Pôvod postavy: Ishigakure no Sato

Aktuálny pobyt: Getsuji Renpo

Najvyššia hodnosť: Buntaichō

Podstaty: Yōton (Yang), Inton (Yin)

VONKAJŠIA A VNÚTORNÁ CHARAKTERISTIKA

Maimu je navonok zdanlivo veľmi krehká a sladká osoba, prekypujúca mladosťou a krásou, za ktorú by sa nehanbila žiadna modelka. O to nebezpečnejšia je to avšak kunoichi, pretože iba v málomkom na pohľad vzbudzuje ostražitosť a hrôzu. K jej exotickému vzhľadu prispieva najmä pomerne vzácna mutácia, heterochromia, prejavujúca sa kontrastnou rôznofarebnosťou jej očí a vlasov. Zatiaľ čo na ľavej strane má totiž dúhovku a účes sivý až biely, na tej pravej prevláda tmavá fialovkastá. Oblečenie, ktoré vo svojej pozícii nosievala, túto kondíciu tak isto odrážalo, rovnako ako i jej zvieracia čiernobiela maska. Vo voľnom čase na sebe obyčajne máva pásikavý odev pripomínajúci míma, odkiaľ okrem iného pochádza aj jej prezývka, no ako väčšina žien má samozrejme o čosi rozsiahlejší šatník. Postavou sa jednoznačne môže vychvaľovať, no na svoju pozíciu je prekvapivo nízka, merajúc len jeden a pol metra, napriek čomu sa vyhýba podpätkom.

Nutno povedať, že vzhľad na nej nie je ani zďaleka tým najexotickejším prvkom. Za zmienku jednoznačne stojí vskutku originálny, ba priam až pračudesný charakter, ktorý si za celé roky budovala. Bez ohľadu na okolnosti sa totiž sama za seba striktne vyjadruje len a len mimikou a expresívnymi pohybmi, zriedkakedy písomnou formou, keď je nútená rozdávať rozkazy. Veru tak, Maimu je väčšinu času úplne nemá, pričom nevydáva hlásku ani len pod vplyvom ukrutnej bolesti či naopak šťastia. Vyžíva sa ale v napodobovaní ostatných ľudí (čo súvisí práve aj s jej schopnosťou, ktorej sa budem venovať nižšie). V takom prípade normálne rozpráva, no využíva výrazy, skratky a čiastočne i tón imitovanej obete. Nemožno sa teda z jej úst dočkať ničoho vlastného. Jej osobnosť je práve i z tohoto dôvodu veľmi nevýrazná, no zdá sa byť prekvapivo expresívna, lojálna, empatická, veľmi vysoko nadpriemerne inteligentná a hravá. Neoplýva však prakticky žiadnymi špecifickými morálnymi a etickými zásadami, čo z nej robí desivý nástroj.

SCHOPNOSTI A TECHNIKY POSTAVY

Ako bývalá predstaviteľka Hantero Butai, Maimu je bezpochyby mocná kunoichi. Navzdory tomu avšak jej skutočná sila nie je nikomu známa, snáď len s výnimkou značného nadania na senzibilizmus. Zatiaľ čo jej Kanchi no Jutsu nemá v porovnaní s väčšinou ostatných shinobi jej odboru nijak zvlášť veľký rozsah (dá sa o ňom naopak povedať, že patrí dokonca medzi jeden z najmenších), z dostatočnej blízkosti je schopná bez extra prehnaného sústredenia vycítiť snáď akúkoľvek bytosť s vlastnou chakrou, bez ohľadu na to, do akej miery sa ju pokúša schovať. O tejto prazvláštnej citlivosti okrem iného vypovedá i fakt, že je Maimu schopná registrovať mŕtvoly s čo i len najmenšou známkou pozostatku chakry, prípadne identifikovať pôvodcov techník.

Bojový štýl postavy ale definuje predovšetkým Kyōmen Shūja no Jutsu - A-ranková technika, ktorá na základe vzorku chakry obete prostredníctvom najbližšieho fyzického média (kamene, zemina, voda...) vytvorí jej dokonalú kópiu so všetkými jej atribútmi, technikami, zvyklosťami a zbraňami s nemennou staminou. Práve vďaka kombinácii vyššie zmieňovanej citlivosti, nie veľmi výrazného charakteru a talentu na prácu s chakrou (potenciálne v tom môžu hrať rolu i gény a podstaty) je Maimu historicky prvou a aj jedinou osobou, ktorá vie techniku naladením sa na nepriateľa (prípadne i fyzickým kontaktom alebo priamym vystavením jeho jutsu) vedome aktivovať s využitím vlastného tela akožto fyzického média. Stáva sa tak behom okamžiku hotovým zrkadlom svojho protivníka, disponujúc všetkými výhodami i nevýhodami pôvodnej verzie. Za jediný viditeľný rozdiel možno považovať skutočnosť, že jej premena neovplyvní vzhľad či zraniteľnosť, no znateľne sa podpisuje na jej charaktere a verbálnom prejave.

Navzdory tomu, že sa skutočne jedná iba o odlišný spôsob prevedenia Kyōmen Shūja no Jutsu, jej verzia si napokon vyslúžila samostatný názov, Kagamimane no Jutsu (鏡真似の術, Technika zrkadlovej imitácie). Môže za to okrem iného i to, že zatiaľ čo využitie iného fyzického média ju stojí veľmi veľa chakry (predsa len musí z neživého objektu vyformovať dokonalú kópiu), pri uplatnení na samú seba ju to paradoxne nestojí takmer vôbec nič. Jedná sa bezpochyby o jej najprirodzenejšiu a najčastejšie využívanú techniku, ktorú je prakticky nemožné pozastaviť (potlačenie chakry je nepostačujúce, pričom vystavenie nepriateľskému Fūinjutsu, Dōjutsu alebo aj Genjutsu proces prekvapivo nezvráti, no naopak ho jednoduchšie umožní). Ako každé ninjutsu má však i toto samozrejme nejaké vlastné nevýhody (okrem tých, ktoré automaticky plynú z Kyōmen Shūja no Jutsu, ako napríklad neschopnosť sa v čase imitácie zlepšovať).

Jednou z najväčších je tá, že či Maimu chce alebo nie, svoje imitovanie musí v čo najčastejších intervaloch striedať, inak by jej hrozilo, že sa až príliš vžije do aktuálneho prevedenia, čo by vo výsledku ovplyvnilo jej prispôsobivosť a možno i celkovú schopnosť v budúcnosti použiť techniku na niekoho iného. Čím dlhšie teda niekoho napodobuje, tým náročnejšie je pre ňu naladiť sa na inú osobu. Ďalšia a o to fatálnejšia nevýhoda je tá, že hoci je jej imitácia až na vzhľad fakticky dokonalá (či už ide o prostého shinobiho alebo niekoho s kekkei genkai, bez limitov), obmedzuje sa čisto len na jednu jedinú osobu, pričom až na inteligenciu a zopár vedomých obmien je verná originálu. To v praxi znamená, že ak ju obkľúčia štyria genini, napodobovaním ktoréhokoľvek z nich sa s najvyššou pravdepodobnosťou nevyhne porážke alebo nutnosti dať sa na útek. Z toho vyplýva, že je vždycky iba tak silná, ako jeden jej súper, preto ak chce svoje techniky využívať efektívne, musí pochopiteľne zapájať myseľ. V boji jeden na jedného je však iba zriedkakedy neúspešná, pretože je pre ňu z očividných dôvodov veľmi jednoduché vžiť sa do protivníka.

Ako bolo povedané predtým, okrem Kagamimane no Jutsu a senzibilizmu Maimu nedisponuje širokým arzenálom schopností. Jediné, čo ešte zrejme zvláda použiť, je základná zbierka E-rankových techník, jej špecifický Shunshin no Jutsu, ktorý sa vyznačuje tým, že za sebou nezanecháva obláčik ani žiadny element, ale jednoduchý Bunshin (s akýmkoľvek dōjutsu alebo Kanchi je to celkom jednoduché prekuknúť, nehovoriac o tom, že sa klon rozpadne pri prvom fyzickom kontakte s nepriateľom, prípadne po dostatočnom vzdialení sa od originálu) a presný opak Kyōmen Shūja no Jutsu, ktorým je Shōten no Jutsu. Keďže Maimu neustále pracuje s cudzími chakrovými vzorkami, neexistuje dôvod, prečo by rovnako tak nevedela predať svoju vlastnú niekomu inému a urobiť si naopak svoju kópiu z neho. Svoje techniky vie pochopiteľne i kombinovať a predávať cudzie chakrové vzorky iným cudzincom, no to ju stojí fakticky veľmi veľa námahy, nehovoriac o tom, že s tým postihnutí jedinci musia súhlasiť a nebrániť sa jej.

*Poznámka - body sú neznáme a irelevantné, keďže VŽDY bojuje len ako kópia niekoho iného

ZAZNAMENANÁ HISTÓRIA POSTAVY

Existuje priveľa kdejakých dôvodov, prečo by sa niekto chcel stať shinobim - snaha o zachovanie prestížnosti klanu, tragická minulosť a prípadná túžba po pomste, potenciál získania sily na ochranu blízkych... Príbeh Maimu sa avšak ani zďaleka nepribližuje žiadnej z menovaných príčin. Od útleho detstva totiž bola obeťou jediného - prehnanej lásky a starostlivosti jej rodičov, pre ktorých bol už len jej príchod na svet nevídaným zázrakom. Jednalo sa vonkoncom už o značne starší pár, než je tomu bežne zvykom, ktorý bol po celé roky v presvedčení, že nikdy nebude môcť mať deti. Aby toho navyše nebolo málo, pôrod samotný sa tak isto stretol s mnohými komplikáciami, nehovoriac o tom, že sa Maimu narodila predčasne. Nanešťastie pre ňu ale i tie najčistejšie a najvrúcnejšie emócie zo všetkých prinášajú obete.

Vyrastanie Maimu v kruhu jej rodiny by sa dalo opísať nasledovným pojmom - život bábiky. Ako inak by ste chceli vychovávať drobnučké nezvyčajne roztomilé dieťa s vrodenou vadou? Nebolo jej ani len dovolené plakať. Stačil jediný pohľad a zakaždým sa dočkala čohokoľvek, čo jej len bolo vidieť na očiach, snáď iba s výnimkou jednej veci - slobody. Pobehovanie po chodbách, hranie sa po vonku, kamarátenie sa s neznámymi deťmi? Neprijateľné! Ak chce niekto ako ona prežiť, musí sa len držať po boku svojich rodičov a usmievať. Veď má všetko, po čom jej srdce zatúži, tak kde je problém? Asi takto nejako sa rodina Maimu stavala k rodičovstvu, a s výchovou to žiaľ veru nebolo o nič lepšie. Niet divu, že sa vyrastajúce dievča nikdy nenaučilo poriadne rozprávať a rozhodovať o tom, čo je správne a čo nie. Žiadne morálne či etické zásady, žiadna vlastná osobnosť, nič. Bola to vskutku iba taká roztomilá bábika. Všetko sa však zmenilo po dovŕšení jedenástich rokov, kedy prvýkrát v živote učinila svoje vlastné rozhodnutie. Bez vedomia rodičov si vzala všetky peniaze, ktoré len mohla, vzdala sa svojho mena a ušla z domova. Jej cieľ bol jasný - najbližia ninja dedina, Ishigakure.

Keby ste sa jej aj dneska opýtali, čo ju doviedlo k natoľko drastickému rozhodnutiu, sama by s najvyššou pravdepodobnosťou nevedela. Mohlo za to niečo, čo v nej vrelo už od narodenia, alebo iba akýsi spontánny úlet? Ťažko povedať. Predsa to bola jej prvá rebélia v živote. Bez ohľadu na odpoveď i naďalej pretrváva zásadná otázka - prečo sa chcela stať akurát kunoichi? Mohol za to predovšetkým spustošený stav Ishi no Kuni. Márne sa ju jej rodičia snažili ochraňovať pred vonkajším svetom, nezvyčajne všímavej Maimu neuniklo, že chudobnejšia časť obyvateľstva nemala zďaleka toľko čo ona. Na svedomí to mala miestna teroristická organizácia a jej pretrvávajúci konflikt so shinobi zo Sunagakure, ktorých osud krajiny vzhľadom na to, že v tomto období mieru vôbec mali čo robiť, nikdy nijak zvlášť netrápil. Dalo by sa teda povedať, že v ich ponímaní nálepka teroristov pripadala celej Ishi no Kuni. Všetci, ktorí v nej žili, dobre vedeli, že posledným svetielkom nádeje pre túto zem sú samotní ninjovia z Ishigakure, ktorí proti vnútornému i vonkajšiemu terorizmu bojovali pre dobro ľudí. Znamenalo to, že sa Maimu svoju vlastnú prázdnotu pokúšala zaplniť neprimerane vznešeným cieľom? Nikto nevie a nikdy asi ani vedieť nebude, no nech už to bolo akokoľvek, podstata zostávala viacmenej rovnaká.

Malá Maimu sa úspešne zahrala na sirotu a naliehala na vedenie, že stať sa kunoichi je pre niekoho s jej vekom najrýchlejšia cesta k zárobku. To však nemohlo byť všetko. Jednoznačne pri nej muselo stáť šťastie, pretože nielenže jej rodičia ešte nestihli rozhlásiť pátranie po ich nezvestnom dieťati až do Ishigakure, dievča malo v porovnaní s inými z jej ročníku nečakane značné zásoby chakry. Ak jej však pre niečo patrí uznanie, jednoznačne je to jej neuveriteľná schopnosť hrať sa na niekoho iného natoľko, aby presvedčila dospelých ninjov o pravdivosti jej príbehu. Keďže ona sama nebola nikým, stať sa niekým iným pre ňu bolo prekvapivo jednoduché, ba priam až prirodzené. Takýmto divným spôsobom sa započala jej cesta shinobi, no vzhľadom na jedinečný vzhľad bolo zrejmé, že ju skôr či neskôr rodina nájde. Nezostávalo jej preto nič iné než iba dúfať, že sa toho dovtedy naučí čo najviac a preukáže im tak svoju samostatnosť. Z tohoto dôvodu sa stala hotovým triednym šprtom, za čo ju však predovšetkým jej spolužiačky nemali pochopiteľne v láske, keďže na seba strhávala všetku pozornosť učiteľov i chlapcov.

Rôznoočko, čiernobiela šprtka, mím... tri z najčastejších mien, s ktorými sa Maimu behom svojho pôsobenia na akadémii stretávala. Šikana ale nanešťastie nezostávala len u prezýviek. Miznúce prezúvky, odstrkovanie, dokonca i žuvačka vo vlasoch. Prešla si veru všetkým, čo by sa od niekoho v jej pozícii aj očakávalo, no najhoršie na tom bolo, že sa vzhľadom na svoju výchovu nebola schopná nijak brániť. Kým pred učiteľmi zohrávala rolu svojej zmyslenej siroty, ktorá sa chce stať vplyvnou kunoichi, bola z nej vzorná študentka, no ako náhle ju akýmkoľvek spôsobom konfrontovali jej seberovní, Maimu bola bezradná. S ničím podobným sa v živote ešte nestretla. Pravda, párkrát si na niekoho síce otvorila ústa, avšak zvyčajne to situáciu tak akurát zhoršilo. Nezostávalo jej preto nič iné, než robiť to jediné, čo ju jej rodičia naučili - akúkoľvek formu šikany opätovala len nemotou a úsmevom. Čosi také ľudia považovali za nepochopiteľné, preto postupom času i tí, ktorí sa jej spočiatku zastávali, stratili záujem akýmkoľvek spôsobom pomáhať. Navzdory tomu Maimu po troch rokoch akadémiu úspešne dokončila a vo svojich štrnástich sa stala plnohodnotnou geninkou. Niečo ale bohužiaľ nebolo úplne v poriadku.

Nielenže sa Maimu stávala chladnejšou voči ostatným ľuďom, čoraz viac si začínala uvedomovať, že je to už pridlhá doba na to, aby ju jej rodičia ešte stále nenašli. Znamenalo to snáď, že ju vôbec nehľadali? Jak je to možné? To predsa nedáva zmysel. Obavy a negatívne emócie sa v nej nepretržito hromadili, no ak nechcela zahodiť svoj nový život, potrebovala sa vzchopiť a sústrediť na to, čo sa nachádzalo pred ňou. Bohužiaľ toho ale nebolo priveľa dobrého. Bez ohľadu na dobré úmysly jej tímových partnerov ju totiž opakovane neboli schopní prijať medzi seba, tentokrát ale už predovšetkým kvôli tomu, že s nimi pre nedávne skúsenosti a tichú povahu odmietala verbálne komunikovať. Sensei bol fakticky jedinou osobou, s ktorou sa pre potreby tréningu a úspešnosť misií dokázala aspoň trochu pozhovárať. Táto prazvláštna osobnosť z Maimu bohužiaľ činila nie veľmi efektívnu a obľúbenú tímovú hráčku.

Spolupráca nanešťastie nebola jediným aspektom, v ktorom čerstvá kunoichi pokulhávala. Jej známky a talent na prácu s chakrou by jej síce mohol kdejaký bývalý spolužiak závidieť, no zatiaľ čo Maimu oplývala potenciálom vo všetkých smeroch, nejestvovalo nič, v čom by excelovala. Žiadne hijutsu, žiadna kekkei genkai, nepostačujúce fyzické atribúty na majstrovstvo v taijutsu a dokonca ani náklonnosť k elementárnej podstate. Kým jej partneri postupom času naberali nové a nové schopnosti a techniky, Maimu venovala všetko svoje úsilie i naďalej precvičovaním a cibrením základov, ako jej to poradil sensei. Navzdory tomu ale čoraz viac zaostávala, čo sa znateľne prejavovalo i na misiách, kde zohrávala predovšetkým len akúsi podpornú funkciu. Charakter nadanej siroty, ktorá bola predurčená k tomu stať sa významnou kunoichi, pre ňu viac nebol použiteľný. Opäť zostalo len jej prázdne, bábikovské ja, ktorému sa navyše cnelo za domovom. Jednej tichej noci preto učinila ďalšie zásadné rozhodnutie - vrátiť sa tam, odkiaľ prišla. A veru že tak i urobila. Po takmer troch rokoch sa poprvýkrát na vlastnú päsť vyparila z dediny a vydala za rodinou. To však ešte ani netušila, že ju čakalo prekvapenie.

Miesto, na ktoré sa vrátila, už totiž nebolo jej domovom. Obaja rodičia a dokonca i starí rodičia boli jednoducho preč. Márne sa šokonvané dievča dožadovalo odpovedí, nech sa už na nich pýtalo fakt kohokoľvek, nevedeli jej s istotou povedať nič viac, než že sa krátko po zmiznutí ich dcéry zo dňa na deň presťahovali. Niektorí tvrdili, že za to mohlo prudké zhoršenie zdravotného stavu jej matky, ktorá následkom toho potrebovala žiť bližšie pri nemocnici. Iní naopak vraveli, že jej otec prepadol alkoholizmu a prišiel o prácu, takže si to tu skrátka už viac nemohli dovoliť, no až neskôr sa Maimu dozvedela, že v tom mali prsty práve spojenci Ishigakurských teroristov, ktorí už boli fakt natoľko zúfalí, že zneužívali nešťastie bohatších rodín, aby sa dostali k chýbajúcim peniazom a ako náhle mali dosť, jednoducho sa ich zbavili. Nech bola odpoveď akákoľvek, mladá kunoichi konečne pochopila, že svet, pred ktorým ju jej rodičia poriadne nešikovne ochraňovali, naozaj nie je tak úžasný, ako si ho v minulosti predstavovala. Žiadny šťastný koniec sa konať nebude. V momente, ako sa sama vzdala svojho predchádzajúceho života, bola odsúdená k tomu vybudovať si nový, vlastný. Nezostávalo jej preto už fakt nič iné, než sa so slzičkami v očiach a vnútorným obranným mechanizmom - úsmevom na tvári - vrátiť naspäť do Ishigakure no Sato.

Opustiť zo dňa na deň bez vedomia dospelých dedinu môže byť považované až za vlastizradu. Vďaka tomu, že sa však Maimu vyparila len na zopár dní a navyše sa za ňu prihovoril jej sensei, vyviazla len s varovaním. To ale nič nemenilo na tom, že sa cítila naozaj hrozne. Prečo sa teda nerozhodla zobrať všetky peniaze a osobne pátrať po rodine? Pravdepodobnosť, že ich sama s platom genina vôbec nájde, bola nízka, obzvlášť keby navyše bola prehlásená nukeninkou. Čo tak poveriť ninjov? Keby sa prevalilo, že jej životný príbeh bolo klamstvo, nedopadlo by to pre ňu možno najlepšie, a bez pádneho dôvodu by sa asi ťažko na niečo podobné dali. Navyše, aj keby ich nejakým zázrakom objavila, škoda bola už napáchaná. Dozvedieť sa, jak na tom sú a po tom všetkom ich konfrontovať, bolo niečo, čo v dievčati oprávnene vzbudzovalo obrovský strach. Byť sama sebou a riešiť svoje problémy pre ňu zjavne nebolo možné. V snahe zachovať si ako tak "normálny" psychický stav sa opäť potrebovala rýchlo stať niekym iným. Ukrytá obsesia napodobovať iných ľudí sa týmto už definitívne zmocnila nad jej mysľou, poznačiac sa na jej vzťahoch, pozornosti a vo výsledku aj schopnostiach. Zárodok dnešnej Maimu bol na svete.

Kopírovanie cudzích pohybov a techník je schopnosť demonštrovaná niekoľkými ninjami na svete. Žiadny z nich však nezachádza natoľko ďaleko, aby sa tým zmocnil osobnosti a esencie bojového štýlu ich súpera. Bez Sharinganu alebo iných vrodených predispozícií je vonkoncom kvalita výslednej napodobeniny drasticky obmedzená, preto môže efektívnosť zaručiť jedine najdokonalejšia možná imitácia so všetkým, čo k nej patrí. Snaženie sa o presnú kópiu je totiž znateľne odlišné od napodobovania a prispôsobovania prejavu, psychiky a pohybov obete svojim vlastným. Tam, kde ti chýba postačujúca rýchlosť, je vyžadovaná predikcia, silu môže nahradiť pokročilé narábanie s chakrou a živelnú podstatu kreativita práce s okolím. Ďalej už záleží iba na vžití sa do originálu, dokonalých základoch a adoptívnej svalovej pamäti. V kombinácii s nie príliš bohatou osobnosťou Maimu a jej postupne sa vyvíjajúcimi senzibilskými schopnosťami je vskutku práve ona jednou z mála osôb, ktoré by niečo podobné aj mohli dokázať. K podobnému záveru dospela i samotná mladá kunoichi, a tak konečne poprvýkrát započala tréning svojej prvej jedinečnej techniky. Uspokojivý výsledok sa dostavil v jej šestnástom roku života.

Trvalo to síce nejakú dobu, no Maimu sa konečne dočkala chuninských skúšiek. Pre svoju pôvodnú natúru šprta v kombinácii s napodobovaním ľudí s najvyššou pravdepodobnosťou úspechu jej ani nerobilo problém dostať sa cez prvú časť a keďže mala v tom čase asi najskúsenejší a zrejme i najtalentovanejší tím geninov z Kusagakure, ani tá druhá ju nijak zvlášť neohrozila. Bol to práve až obávaný turnaj, kde sa musela ukázať v plnej svojej paráde. Jej nezvyčajné nadanie šokovalo veľkú časť obsadenstva. Nečudo, keďže čisto len imitovaním účastníkov premohla dvoch favoritov a dostala sa do samotného finále. Tam ju nanešťastie porazil nejaký užívateľ kekkei genkai, no dobrý dojem vzbudila navzdory tomu, predovšetkým u jedného dosť významného človeka, veliteľa ANBU Ishigakure, ktorý jej ponúkol vyšší postup.

Maimu nanešťastie nedostala veľa času na to, aby sa tešila z úspechu. Bola totižto poverená preštudovaním archívu zvitkov nahromadených dedinskými ANBU a zdokonalením svojho bojového štýlu v čo najkratšej dobe. V prípade, že by do roka nepredviedla uspokojivé výsledky, jej pozícia bude uvoľnená niekomu inému. Tak nejak znela dohoda, ktorú so svojim budúcim nadriadeným mladá kunoichi uzavrela, preto nelenila a pod dozorom začala pracovať na svojej ultimátnej zbrani. Bolo to práve približne v tomto období, kedy došlo k historickému zničeniu súčasného shinobi sveta, ovplyvniac dokonca i samotnú Ishigakure. Žiadne ďalšie návaly zo strany Sunagakure vzhľadom na jej deštrukciu nehrozili, čo znamenalo, že teroristická organizácia opäť naberala na sile. Tradovalo sa, že je tajomným Ōtsutsukim možno aj podporovaná. Nech už to bolo akokoľvek, nadišla chvíľa jednať. Ešte než Maimu vôbec dokončila svoj výcvik, kým sa väčšina ostatných ninjov vysporiadavala s inými komplikáciami, došlo k zriadeniu istého špeciálneho útvaru s jasným cieľom, ktorý dostal bezpochyby pomerne výstižný názov - Hantero Butai (反テロ部隊, anti-teroristická divízia).

Maimu sa stala typickým príkladom kunoichi, ktorú zocelila až vojna, trvajúca ešte niekoľko rokov po porážke Ōtsutsukiho. Ani nie polovicu dekády dozadu však už elimináciou posledných veľkých rýb ohrozujúcich jej domov zdanlivo definitívne skončila s obrovitánskym úspechom. Väčšina Ishigakurských teroristov padla a Ishi no Kuni sa mohla tešiť z veľkolepého víťazstva. Všetko nasvedčovalo tomu, že po dlhú dobu mrzačenému národu konečne svitá na lepšie časy, ale opak bol pravdou. Od severu sa nanešťastie šírila ešte väčšia hrozba - moderná Takigakure, zmocňujúca sa čoraz väčšieho a väčšieho územia. Bohatšie indivídua, politici, sám najvyšší kňaz, civilisti a dokonca mnohí shinobi boli už unavení zo všetkého toho bojovania, takže sa rozdelili na dvoje frakcie - zástancov mieru pod ochranou novej mocnosti a odporcov, ktorí mienili zotrvať samostatní. Nie je snáď záhadou, k čomu sa prikláňala už dospelá Maimu. Vo výsledku však jej strana neuspela a Ishi no Kuni bola pričlenená k Taki no Kuni, následkom čoho kunoichi sratila i to posledné, čo jej ešte zostávalo - dôveru vo svoj vlastný ľud. Nemožno jej to ani zazlievať. Všetko, pre čo bojovala...kvôli čomu nepriamo obetovala vlastnú rodinu...vyšlo úplne na zmar.

Zradená Maimu, ktorej ani po tom všetkom nezostávalo nič iné, ako situáciu konfrontovať s úsmevom na jej tvári, vedela, že ak sa s tým chce vyrovnať, musí sa už znova stať niekým iným, a tak aj učinila. Jednej tichej noci preto definitívne opustila dedinu, ktorej venovala dlhé roky života, tentokrát už pravdepodobne navždy, zanechajúc za sebou všetky "staré ja". Nebola to však smutná rozlúčka, kdeže. Po celú dobu jej putovania s nadšením rozmýšľala, kým sa stane tentokrát, až ju napokon osud zaviedol do rozvíjajúcej sa Getsuji Renpo, konkrétne priamo do Getsugakure. Mala toho vskutku dosť, čím mohla zaujať, od informácií o nepriateľovi až po neobyčajnú okúzľujúcu auru a jej špeciálne schopnosti. Doteraz nie je jasné, ako presne to dokázala, ale čuduj sa svetu, hoci zdanlivo nemala veľké šance na úspech, zvládla to a začala úplne nový život ako kunoichi Getsugakure. Jej súčasný stav a hodnosť nie je známa širokej verejnosti, no jedno je isté - vďaka charakteru, ktorý si vybudovala, zapadla rýchlejšie ako ktokoľvek predtým (podrobnejšie informácie budú doplnené po dohode s Getsukagem herne).

pro **Arata** Fri Jul 08, 2016 11:33 am

No one na scéně, Povoleno

Mím z Getsugakure

Mím z Getsugakure

Re: Mím z Getsugakure

No one na scéně, Povoleno