Kobky

pro **Megumi** Wed Jul 17, 2019 6:37 pm

Kobky hradu slúžia mimo iné aj ako väzenie, do ktorého sa pred popravou uchovávajú rôzny zločinci či vojnový zajatci. Je to komplex na tú dobu ako aj každý iný. Existuje tu viacero druhov cieľ, či už spojených a "väčších" pre viacero ľudí naraz, alebo samotky pre viac nebezpečných jedincov. Taktiež sa v kobkách nachádza miestnosť pre vypočúvanie a niečo ako taká malá úchovná miestnosť kde býva dočasne uložený kontrabant, ktorý u väzňov nájdu.

pro **Mikoto Hyūga** Wed Jul 17, 2019 7:20 pm

Bol to len sen? Som naozaj mŕtva? Toto boli prvé otázky, ktoré mi preleteli mysľou, akonáhle som precitla. Nachádzala som sa snáď už na druhom svete?
Nie, toto nemôže byť ono..., pokračovala som vo svojom vnútornom monológu. CHladná, tvrdá zem pod mojim telom a pálivá bolesť, ktorá mnou zmietala pri každom drobnom pohybe, ma utvrdili v tom, že som ešte stále vo svete živých. Pomaly som otvorila oči. Zrak mi padol na mreže, na čo som si len sťažka povzdychla.
"Takže to predsa len nebol sen. Ten sukin syn ma nenechal zomrieť," zafrflala som si popod nos. Nezaháľala som a rozhliadla sa, hľadajúc nejaké možné únikové cesty. Čokoľvek, čo by som mohla využiť vo svoj prospech. Všetko však hralo proti mne. Okovy na rukách, ktoré iste potlačovali moju chakru na takú úroveň, že bolo nemožné ju použiť, stav môjho tela, ktorého ťažké zranenia sa liečili skrz špeciálne obväzy, ba dokonca aj strážca, ktorý stál pred mrežami. Smiešne. Ako keby snáď niekto čakal, že sa mi takto podarí vôbec postaviť sa na nohy. Moje šance boli mizivé, ak nie rovno nulové. Bude chcieť po mne informácie, to mi bolo jasné hneď.
"Radšej skapať, než toto...," pomaly som sa zdvihla a oprela sa o zdravou časťou chrbta o stenu. Pri bolesti, ktorá sa znova objavila, som len zasyčala pár nadávok. Zaklonila som hlavu, privrela oči a ponorila sa do myšlienok. Nerozmýšľala som nad tým, čo so mnou bude. Bola som však pripravená nevyzradiť nič.

pro **Megumi** Wed Jul 17, 2019 7:39 pm

Nejaký čas mi to trvalo. Úprimne som sa až tak neponáhľal. Nemyslel som si, že Mikoto hrozilo reálne nebezpečie "hneď". Itsuki bol psychopat, ktorý sa rád vyžíval v bolesti druhých. Najprv by ju nechal vyliečiť.. a až po tom by začal. Teda.. asi, ak nie, o to som sa mohol starať neskôr. Mikoto bola Jounin, nezomrie tak.. ľahko, o tom som už bol presvedčený.
"Že ja sa furt zaoberám druhými.." Povzdychol som si pre seba. Nie že by som z toho niekedy niečo mal. Ako som prechádzal chodbami, vedel som pomerne presne, kam idem. V ruke som držal fakľu ktorá lenivo a pomaly horela, zatiaľ čo ostatný strážnici, medzi ktorými som prešiel, ma ako keby ani nevideli a úplne moju prítomnosť ignorovali.

Nakoniec som ju našiel. Bola to jediná cela, pred ktorou niekto stál. Na strážnika som sa pozrel bez nejakých väčších emócii a on mi bez slova podal kľúče, na čo tam len ostal stáť. Ja som si otvoril mreže, zasadil som fakľu do držiaka na jednom zo skalnatých stĺpov a len som si z hlavy sklopil kapucňu.
"No.. pozrime sa na teba. A to som si myslel že si dostatočne dobrá na to, aby si sa nenechala chytiť." Neodpustil som si ľahké podpichnutie. Podišiel som bližšie k Mikoto a len som sa na ňu zahľadel. Vlastne som si ju premerial. Samozrejme som mal v očiach aktivovaný sharingan, dnes ma už človek bez neho pomaly ani len nevidel sa prechádzať. Mikoto si mohla všimnúť, že som celkom strhaný. Ani nie vyčerpaný skôr.. psychicky zničený. Mal som kruhy pod očami, pochmúrnu tvár a bol som o pár odtieňov bledší. Vyzeral som ako typický človek, ktorý už pár dní kvôli starostiam nespal.

pro **Mikoto Hyūga** Wed Jul 17, 2019 8:03 pm

Neviem, koľko času ubehlo, keď som zaregistrovala prítomnosť niekoho ďalšieho. Možno minúty? Hodiny? Strácala som prehľad. Skrehnuté ruky som si oprela o stehná. Nebolo tu zrovna teplo, ale bola som zvyknutá. Počas misií som sa potýkala s rôznymi podmienkami. Zdvihla som pohľad k osobe, ktorá práve vkročila do mojej cely. Nebál sa. Veď prečo by aj? Tieto okovy mi jednak moc pohybu neposkytovali a moje telo protestovalo pri každom menšiom pohybe.
"Heh, ja som si zase myslela, že si taký ten...nezlomný sentinel. Pôsobíš na mňa ako pacient liečebne," komentovala som naoplátku. Vyzeral strašne.
"Aká to irónia, že sa zase stretávame, Goemon...hoc za trocha menej...priateľských podmienok," zaškerila som sa. Aj napriek bolesti a vyčerpanosti som bola schopná vyzerať pobavene. Čo si však Goemon mohol všimnúť, bol fakt, že som sa vyhýbala priamemu pohľadu do jeho očí. Nemohla som použiť Byakugan či sa nejako brániť. Nie v súčasnom stave. Odmietala som mu čokoľvek dobrovoľne povedať, aj keď zo strany princezničky mi zrovna on vadil najmenej.

pro **Megumi** Wed Jul 17, 2019 8:27 pm

"Yep, mal som už aj lepšie dni... " Priznal som a pre zmenu som sa jej zapozeral na tvár. Jej uhýbanie pohľadu mi na tvári vyčarilo ľahký úsmev, no príliš unavených vrások ktoré som za posledných pár dní schytal, to nevyliečilo. Na to budem potrebovať.. trocha viac oddychu.
Pristúpil som k nej v podstate iba na krok ďaleko. Bola celkom zoslabnutá, v podstate nemala chakru a dokonca ani len nedokázala aktivovať byakugan. V takto bezmocnom stave som ju snáď ešte nevidel. Načiahol som k nej ruku a len som sa dotkol podivnej látky, ktorá obaľovala časť jej tela, pravdepodobne tú, kde mala zranenia. Nechcel som jej ublížiť a tak to bol len jemný dotyk. V podstate som chcel vedieť, čo to je zač.
"Čo to... pavučina?" Zamrmlal som si potichu, skôr pre seba .. na uistenie. Prekvapivo som sa na Mikoto pozrel, no hneď na to mi z hlavy zmizla myšlienka, ktorá by ju s touto pavučinou spájala. Ona to nebola určite. Za to by som dal ruku do ohňa. A ja som si tak nejak nevedel spomenúť, že by u Kotomi bol niekto, ktokoľvek, kto by s pavučinou dokázal robiť podobné veci. Predsa len, lekárov nebolo.. moc.
"Vieš kto ťa liečil?" Spýtal som sa jej. Nevyzeralo to tak, že by zatiaľ začal výsluch.

pro **Mikoto Hyūga** Wed Jul 17, 2019 8:46 pm

"Ako vidíš, máme to tak nejak rovnako," sklopila som pohľad k podivným obväzom. S takými zraneniami som sa nepotýkala už dlho. Úprimne, najradšej by som si to strhala všetko dole, ale nemala som silu ani na to. Už len presunúť sa do sedu mi robilo problémy a prinieslo ťažko znesiteľnú bolesť. Goemon ku mne natiahol ruku. Sekla som po ňom nedôverčivým pohľadom, následne som ním preskočila k jeho čoraz bližšej ruke. Keď sa dotkol jedného z týchto obväzov, mierne som sebou trhla. Nebola som zvyknutá na takúto blízkosť a dotyky, hoc Goemon to zrejme tak nemyslel. Šlo len o reflex.
"Pavučina?" Povytiahla som nechápavo obočie. Nemala som čas ani možnosť bližšie študovať zloženie obväzov. Alebo teda skôr, mala, avšak prinieslo by mi to viac škody než úžitku, preto som ostala mierne zarazená. O to viac, keď mi položil naozaj stupídnu otázku.
"Myslím, že nevyzerám ako niekto, kto počas celého procesu prenášania a ošetrovania bol v bdelom stave, Goemon," odvetila som mierne podráždene, na čo som si len sťažka povzdychla. Nechápala som, na čo sa ma vôbec niečo také pýta. Záležalo na tom, kto ma lieči? Neposlali ho sem preto, aby ma vypočúval? Alebo sa sem snáď prišiel vypytovať takéto nepodstatné otázky?

pro **Megumi** Wed Jul 17, 2019 9:17 pm

Pomaly som z nej stiahol ruku a len som si ju utrel do plášťa. Nemal som príliš rád lepkavé veci.. teda mal, jednu.. ale o tom po tom. Bolo zaujímavé vidieť, ako sebou Mikoto trhla. Bola pravda že som ju pred dotykom neupozornil, no bola to maličkosť, ktorú som si pred tým neuvedomil. V súboji sebou netrhala.. asi nemala rada dotyky druhých ľudí. To bola celkom smola, pretože som si nevedel predstaviť, ako v tomto svojom stave bez mojej pomoci utečie...
"Vidím.." Prikývol som a po tom som spravil niečo, čo ma snáď nikto nevidel urobiť posledné dva roky. Deaktivoval som sharingan a moje oči nabrali znova tú klasickú tmavú farbu bez toho, aby žiarili ako dve červené žiarovky.
"Prepáč, len.. neviem, nikdy som sa s týmto nestretol.. a to som už pár zranených shinobi z našej strany videl." Mal som pamäť na techniky, ktoré mi prišli zaujímavé. Toto bolo naozaj niečo unikátne, aspoň prevedením. Možno sa jednalo o kuchiyosen. Mal Itsuki pavúkov? Alebo niekto z jeho bandy do ktorej som už úspešne nepatril? Kto vie.
"Ako sú na tom tvoje zranenia ?" Spýtal som sa, znateľne potichšie. Aj som znova pristúpil, možno len pre to, aby nás nikto nepočul. "Viem ti odtiaľto pomôcť.." navrhol som jej, aj keď som jej ešte prekvapivo nepovedal, čo by som za to chcel.

pro **Mikoto Hyūga** Wed Jul 17, 2019 9:43 pm

Mladý Uchiha ma prekvapoval čoraz viac. Okrem stupídnych otázok deaktivoval aj svoj Sharingan, takže som nemusela uhýbať pohľadom. Dôvod, prečo to urobil, mi však vŕtal hlavou. A prečo nie? Páčiť zo mňa odpovede mohol aj inak. Sedela som v stave, v ktorom som sa nebola schopná brániť. Mohol ma týrať, mučiť. Mohol mať viac zábavy než skrz Sharingan...ale neurobil to.
"Popravde, keď to vravíš takto, ani ja nie, ale to je konieckoncov tak či tak jedno," kto vie, koľko času ešte bude trvať, než sa zregenerujem dostatočne na to, aby som sa mohla minimálne presunúť do pohodlnejšej polohy bez bolesti. Keď mi položil otázku tichším tónom a navrhol mi pomoc, povytiahla som obočie. Nedôverovala som mu. Ale mala som inú možnosť? Mala som čo stratiť?
"Neviem, ako dlho tu som, ale...nie som v stave, v ktorom by som sa reálne vedela pohybovať bez pomoci. Aj keby si mi pomohol, neviem si predstaviť, ako by som sa s týmito zraneniami vrátila späť," protestovala som tichším tónom tak, aby ma počul len on.
"Navyše, nevidím dôvod, prečo by si to robil. Stojíme na opačných stranách barikády, som cenným zdrojom informácií, mám vzácne oči...," vymenovala som mu hneď niekoľko dôvodov, ktoré ma tak nejak tlačili k nedôvere voči nemu.
"A určite nie zadarmo. Ak by som mala touto záchranou ohroziť Takumiho a benefitovať princezničku, tak si kopni radšej do gulí," niet divu, že som pôsobila tak podráždene. Mala som pocit, že ma ťahá za nos, robí si zo mňa dobrý deň alebo sa snaží využiť moju slabosť k tomu, aby mohol nejakým spôsobom obohatiť svoju stranu. Nemala som dôvod Takumiho akokoľvek zradiť a nemala som to ani v pláne. Pokiaľ to bol jeho zámer, tak smola. Nemienila som na jeho plán záchrany pri takýchto podmienkach pristúpiť, aj keď takto to celé pôsobilo ešte stále...príliš nereálne.

pro **Megumi** Wed Jul 17, 2019 10:05 pm

Nesúhlasil som s tým, že to je jedno. Každá nová technika mi mohla priniesť výhodu nad niečím, čo by sa jej podobalo.. alebo naopak no.. to bol taký môj fetiš, babrať sa do techník a rozoberať ich do najmenších detailov. Nepotreboval som ju s tým teraz zaťažovať. Musel som sa zamračiť, jej stav.. nebola na tom dobre. Z jej slov bude útek odtiaľto pre ňu samú v podstate nemožný a ja som nevedel, ako ďaleko môžem pokúšať svoje šťastie. Sám som nebol v najlepšej forme a ten posledný výstrel z Amaterasu som si mal radšej rozmyslieť. Zožralo mi to neuveriteľné množstvo chakry.
"Moje dôvody sú moje dôvody nie? Radšej by si tu ostala trčať? Itsuki je psychopat.. " Zamrmlal som nervózne a len som sa začal babrať s kľúčmi, ktorými som začal odomkýnať jej putá a okovy, až kým všetky nepadli na zem.
"Poviem ti to na rovinu.. keby že chcem, aby tato vojna skončila skôr, Reina by bola mŕtva už dávno.. rovnako ako Takumi. Ale čomu by som tým pomohol hm?" Bola pravda, že keby som zariadil aby vojna skončila už "dávno", tak by tu pravdepodobne teraz vládla Kamimari no Kuni.. čo by bolo nebezpečne blízko Hi no Kuni, čo by ohrozovalo priamo môj klan no, Mikoto to všetko nemusela vedieť. Len som zakýval hlavou.
"Zabudni na to proste, mám svoje dôvody, nechcem za to nič." Dodal som pomerne jednoducho a len som jej naznačil, aby ešte počkala. Vybral som z vrecka dve pilulky a zatiaľ čo som zjedol jednu, jej som podal druhú.
"Ani nemysli na ninjutsu, no mohlo by ti to pomôcť pred skolabovaním." Bojové pilulky boli sakra drahá záležitosť a toto bolo niečo, čo som si u seba šetril pomerne dlho. To že som jednu zjedol sám sa dalo. "Mám plán.. potrebujem aby si so mnou spolupracovala." Dodal som keď bola pripravená a len som medzi nás privolal čiernu vranu, ktorej sa v očiach točil sharingan.
"Necháš si ju na pleciach a budeš predstierať, že si v mojom genjutsu.. to znamená, že nebudeš reagovať na nikoho a na nič, iba na môj hlas a moje príkazy. Ak sa ťa spýtam nejakú otázku, verím že si budeš vedieť dostatočne rýchlo vymyslieť odpoveď. Pokúsim sa byť čo najstručnejší a najjednoduchší." Vysvetlil som jej. Bola to taktika, ktorú som použil už aj pred tým. Mikoto sama oslobodila od môjho genjutsu niekoľkých stŕažnikov, ktorý takmer zahlušili Reinu v jej spánku na "môj" príkaz bez toho, aby o tom sami vedeli. AK by som mojich spojencov "oklamal", že niečo podobné plánujem spraviť aj s mladou Hyuugou, mohli by mi to zožrať.

pro **Mikoto Hyūga** Wed Jul 17, 2019 11:33 pm

V mojom výraze bola doslova vpísaná nedôvera. Ale mala som inú možnosť? Existovala iná cesta, ako sa odtiaľ vyslobodiť? Bola som si takmer istá, že inak než smrťou určite nie. Nemusela som sa ani zamýšľať nad tým, aké kroky podniknúť ďalej. Ak som sa chcela vyhnúť úniku informácií a nejako vykompenzovať vlastné zlyhanie, musela som Goemonovu pomoc prijať. Zhodil mi putá, nebol to však taký uvoľňujúci pocit, v aký som dúfala. Hladina chakry sa držala pri životnom minime. Aj tá najprimitívnejšia technika by ma mohla odrovnať.
"To som zistila na vlastnej koži...," doslova. Kto vie, čo by so mnou urobil, akonáhle by za mnou prišiel on osobne. Tá predstava mi nenaháňala strach, avšak v časoch, keď som pracovala pre Reinu, pri výsluchoch sa využívali...veľmi kruté metódy. Premerala som si Goemona pohľadom. Jeho odpoveď na otázku mi nestačila, ale nepýtala som sa. Mal svoje dôvody, do ktorých som sa nemienila starať. Ani do jeho rodiny, života...do ničoho. Mĺčky som kývla, pilulku si vzala a prehĺtla. Šlo to o čosi ťažšie. V podstate som si doteraz ani neuvedomila, že som nejedla ani nepila. Kto vie ako dlho.
"Takže predsalen...iná cesta neexistuje, huh?" povzdychla som si. Možno sa nebude pýtať na detaily, avšak...aby mu na nič neprišli a neupodozrievali ho, sám bude musieť klásť otázky k veci. Najhoršie na tom je, že to bude predsa len dobrovoľne. Ako to vysvetlím Takumimu? Zaklamem mu? Poviem mu pravdu?
Zlyhala som. Po druhý krát. Neprežívala som pocit smútku ani nič podobné, skôr zhnusenie voči sebe samej a svojim hodnotám.
"Spoľahni sa," znela som odmerane. Rukami som sa zaprela o zem a pomaly sa postavila na nohy. Bol to zvláštny pocit, aj napriek pilulke, ktorú som si vzala, moje telo nebolo dostatočne zregenerované a silné. Každý, hoc menší, pohyb ma bolel. Nepamätám si, kedy naposledy som sa nachádzala v takomto neschopnom štádiu.
"Ešte jedna vec, Goemon. Ako dopadla...naša misia? Yogan?" položila som mu otázku, ktorá ma tak nejak trápila, odkedy som sa prebrala. Doteraz som totiž netušila, ako to celé dopadlo, aj keď som mala tušenie, že šlo o kompletný fail. S príchodom Itsukiho sa to začalo všetko kaziť. Kto vie, ako sa to veľmi pokazilo po tom, čo som stratila vedomie. Kotomi zrejme porazená a násilím privedená späť nebola. V takom prípade by sa celá táto situácia riešila oveľa...razantnejšie.

pro **Megumi** Thu Jul 18, 2019 8:40 am

Chvíľku som tu ešte čakal, rovnako ako aj moja vrana, ktorá momentálne len stála na chladnej dlažbe a na Hyuugu upierala svoje červené oči. Chcel som, aby pilulka začala pôsobiť a aby sme sa vydali na cestu až po tom. Ak by došlo k boju, síce by mi nebola schopná pomôcť no kto vie, možno by aspoň bola schopná utiecť alebo ísť na pred.
"Neexistuje.. vydrž to kým sa odtiaľto dostaneme... po tom ťa pokojne podopriem len... teraz potrebujem obe ruky voľné." Predsa len, nepatril som k tým machrom ktorí ovládajú pečatenie jednou rukou.
"Yako.." Pozrel som sa na čiernu vranu, ktorá len vzlietla a chvíľu tam poletovala po cele. Dal som si dole plášť a prehodil som ho Mikoto cez ramená, na čo si jej na rameno sadla vrana. Pomaly nič nevážila, takže snáď Mikoto nespôsobovala ďalšie nepríjemnosti.
"Neviem čo ste mali za misiu, ale zlyhala. Tvoja kolegyňa je mŕtva, na našej strane zomrel Kotominin bratranec." Vysvetlil som jej stručne, no možno som to nemal robiť. Len som dúfal, že ju neprepadne melancholická chvíľka. Pred odchodom z celi som sa na ňu ešte raz pozrel.
"Nezabudni.. na nič nereaguj, iba na mňa, môj hlas, moje príkazy." Upozornil som ju ešte raz. Bolo to dôležité, aby to bolo vierohodné.

pro **Mikoto Hyūga** Thu Jul 18, 2019 10:34 am

Pilulka zapôsobila dostatočne na to, aby som sa vedela pohnúť aj sama od seba bez pomoci druhého. Aj keď, niet pochýb, že moje pohyby boli strhané a pomalšie. Skrátka také, aby som sa čo najmenej potýkala s bolesťou.
"Netreba, zvládnem to už sama," bola som príliš hrdá na to, aby som sa spoliehala na pomoc druhého. Dosť, že mi Goemon chcel z neznámych dôvodov pomôcť dostať sa von. Aspoň toto som chcela zvládnuť sama. Len čo prehodil cezo mňa plášť a na rameno mi sadla vrana menom Yako, vrhla som na ňu krátky skúmavý pohľad. Nezaťažovala ma ani nespôsobovala bolesti. Sadla si totižto na rameno, ktoré nebolo poznačené popáleninami.
"Myslela som si," odvetila som. Ak čakal, že sa rozplačem alebo začnem nariekať nad smrťou Yogan, bol na omyle. Bola som známa svojou tvrdou náturou a hoc som Yogan považovala za osobu, ktorej som mohla veriť najmä počas spoločných misií, nezasiahlo ma to. Bola to však škoda, to áno. Nie však väčšia, než kompletné zlyhanie misie, ktorá sa zdala byť...jednoduchá. Princeznú ani jedna z nás nepovažovala za nejakú väčšiu hrozbu.
"Hai," zľahka som kývla s mojim typickým, chladným výrazom v tvári. Bola som pripravená - klamať.

pro **Shinobi (Samurai)** Thu Jul 18, 2019 5:48 pm

Goemonov plán nepostrádal logiku. Navzdory všetkému si totiž ešte stále držal pozíciu jedného z najdôležitejších a najvyššie postavených shinobi na strane Kotomi. Nepotreboval preto ani nijak zvlášť komplikované dôvody na to, aby sa dostal cez väčšinu strážcov, keďže si jeho autoritu iba málokto dovolil spochybňovať. Ak sa niekto taký však na jeho ceste s Mikoto za slobodou aj našiel, podarilo sa mu ho za relatívne krátku dobu hladko presvedčiť, že je všetko v najsamlepšom poriadku. Partia spriaznených nositeľov dōjutsu sa teda úspešne dostala až na hlavnú chodbu vedúcu k východu, no sotva sa čo i len na pár desiatok metrov priblížili k bráne, cestu im nanešťastie skrížila jedna z najhorších možných osôb, a to samotný Itsuki Kazama.

"No to ma podržte. Povedal by som, že neverím vlastným očiam, ale aby ma zároveň klamal i nos?" ozval sa voči nekalej dvojke hlas, ktorý by Mikoto vzhľadom na jej predchádzajúce skúsenosti možno i otriasol, nebyť toho, akú aktuálne musela zohrávať rolu. "Nazdar, Goechi. Na to, že sme vraj na rovnakej strane, sme sa už celkom dlho nevideli na dobu prekračujúcu pár minút. Keby som bol o čosi vzťahovačnejší, pomyslel by som si, že sa mi nebodaj zámerne vyhýbaš," skonštatoval arogantný vodca žoldnierov s jeho typickým úsmevom na tvári, vykračujúc rovno naproti cieľom jeho pozornosti.

"Ani nevieš, ako rád by som si s tebou zašiel niekam pokecať a poohovárať princezničku, ale dnes už mám dohodnuté rande s tvojou partnerkou," prehlásil Itsuki posmešne, ako náhle sa už dostatočne priblížil a konečne zastavil krok. Nie je snáď nutné vysvetľovať, na koho tým narážal, keďže mu na onej osobe i spočinul zrak. "Čo to má znamenať, hm? Kam mi to berieš moju roztomilú hračku? Ak si chceš tak strašne užiť, nájdi si vlastnú. Ubezpečujem ťa, že táto je už vo veľmi dobrých rukách," podpichoval urastený zelenovlások prítomných i naďalej, položiac svoju špinavú dlaň bez akýchkoľvek obáv na tvár Mikoto, ako keby mu fakticky patrila. Očividne ju nemienil nechať len tak ľahko odísť bez toho, aby sa dočkal vskutku vynikajúceho vysvetlenia z Goemonovej strany.

pro **Megumi** Thu Jul 18, 2019 6:16 pm

Úprimne som nečakal, že by mala byť cesta von nejakým spôsobom problémová. Ak sa Mikoto držala mojich pokynov, v podstate by mala vedľa mňa chodiť tak trocha ako mŕtvola, bez nejakého väčšieho výrazu či emócií. Vedel som že je dobrá v pretvarovaní a tak som dúfal, že ju to nepustí, až kým budeme v bezpečí. Úprimne by som radšej bol, keby že ju pod moje genjutsu naozaj dostanem no, chcel som si šetriť silu a moc by som si v nejakej dôvere u nej týmto pádom nešplhol.

No niečo málo pred východom sme narazili na človeka, ktorého som proste stretnúť nechcel. Takmer v momente keď sa na mňa pozrel, som uhol pohľadom a s otráveným výrazom som pár krát mľaskol jazykom a prehltol zopár blbých nadávok. No nemuselo mu to prísť divné, keďže on bol pre mňa ako čierna mačka a bol som schopný sa aj prežehnať a pár krát si odpľuť po tom, ako som s ním mal nejaký kontakt.
"Yo.." Pozdravil som ho a dosť viditeľne som si povzdychol. Vyzeralo to tak, že ma dnes ešte bude bolieť hlava. Bože jak mne sa nechcelo s Itsukim zaoberať.
"Oh.. no.. možno to bude tým, že sa ti zámerne vyhýbam." Povedal som mu celkom úprimne a na dôraz mojich slov som len ľahostajne pokrčil ramenami. Bol to môj bývalý kapitán, no nerozišli sme sa príliš v dobrom. Vedel, že si o ňom myslím, že to je chorý bastard. Ostatne som to bol práve ja, ktorý mu veľmi rád kazil jeho "chúťky" tým, že som zabil mnoho väzňou z ktorých už nešlo dostať žiadne info ešte skôr, než si s nimi "užil".
"Ako keby to bolo prvý krát tsch.. No žiadne "hranie sa" sa nekoná.. v tvojich rukách by sme z nej nemali nič, len roztrhanú prefetovanú handru ktorá nie je schopná ani súvislého slova." Ostatne tak končila väčšina Ľudí, čo sa mu dostala pod ruky.
"Mám s ňou moje plány.. táto tu..." Načiahol som ruku k tej Itsukiho ruke, ktorú som sa z nej snažil pomaly stiahnuť. ".. povedzme, že pre nás niekoho zabije." To by tiež nebolo prvý krát, čo som niečo také spravil. Mnoho "strážnikov" ešte za vlády Kana, spáchali v meste prapodivné zločiny v podstate úplne bez dôvodu, za čo mohol práve môj sharingan.. o čom Itsuki znova len vedel.

pro **Shinobi (Samurai)** Thu Jul 18, 2019 7:04 pm

Netrebalo posudok génia na to, aby bolo jasné, že Goemon Itsukiho hravý nástup očividne neoceňoval. Nedalo sa však povedať, že by ho to zaskočilo, no predsa len sa takisto neubránil opätovanému hlbokému povzdychnutiu. "Príjemný ako vždy, jak vidím. Čudujem sa ti, že naše drobné nezhody nehodíš konečne za hlavu... pokiaľ ťa teda netrápi svedomie. Tá m*cha zabila dvoch našich... mojich bratov, a súdiac podľa toho, v akej pozícii som ju našiel, si to zrejme i celkom užívala. Nič z toho, čo sa jej chystám urobiť, nebude nezaslúžené," skonštatoval už o čosi hostilnejší zjazvený muž a stiahol svoju ruku, zamysliac sa nad Goemonovou poznámkou.

"Poznamenal si správne, že nech už ti ide o čokoľvek, sú to fakt len "tvoje plány". Ak si myslíš, že máš dostatočne vysokú autoritu na to, aby si si s mojimi zajatcami robil čokoľvek, čo sa ti zachce, a ešte k tomu bez toho, aby si to so mnou najskôr prediskutoval, budem ťa asi musieť vyviesť z omylu, Goechi," dostal zo seba arogantný zelenovlások na jeho pomery neobyčajne nevraživým a serióznym tónom. "Prečo by som mal pustiť tak cenný zdroj informácií na nejakú pofidernú akciu s nízkou šancou na úspech predtým, než ju dostanem čo i len šancu vyspovedať, hm? Odpusť mi, ak som na tvoje myšlienkove pochody príliš hlúpy. Dúfam, že mi všetko dôkladne objasníš... i pre tvoje vlastné dobro, kamarát," záveroval Itsuki svoj stručný monológ s náznakom ochoty zastaviť Goemona pokojne i násilím a vyčkával na odpoveď.

pro **Megumi** Thu Jul 18, 2019 7:26 pm

Podvihol som obočie. No vždy konverzácia s Itsukim viedla podobným smerom. A to som pôvodne zastával jeho ideáli. Škoda že z neho je práve tento typ človeka. "Yeah, trápi ma svedomie.." Odvetil som na jeho prvú časť monológu, no nedopovedal som, pre čo ma trápi. Očividne to ale malo niečo spoločné s ním, inak by to ani nestaĺo za zmienku.
"Vedeli do čoho idú Itsuki... sme vo vojne, práve tebe to vysvetľovať nemusím." Odvetil som mu pomerne sucho. Tiež som stratil mnoho známych a priateľov, rovnako ako on. Nad jeho poznámkou som sa naozaj nepousmial, aj keď som mal pomerne chuť mu to pomerne dosť egoisticky vrátiť. To je tak, keď sa stretli dvaja ľudia s vysokou.. mienkou o svojich schopnostiach a postavení.
"Myslím že mám dostatočne vysokú autoritu na to, aby som si so zajatcami Kotomi robil čokoľvek zachcem..." Odvetil som mu, pri čom som celkom podčiarkol a zdôraznil, komu vlastne zajatci v tomto hrade patria. ".. pri čom presne tým je. Stratil si na ňu právo v momente, keď si ju uväznil na toto miesto." Dodal som znova pomerne sucho. Dokonca to nebol ani provokačný hlas. Pre zmenu som sa s Itsukim snažil rozprávať normálne.
"Myslím že vyspovedanie zvládnem sám.. lepšie ako ty. Mám na to celú cestu odtiaľto až do Hikone-Gai. Po vrane ti pošlem, čo som zistil." Na chvíľku som sa odmlčal. "Navyše kamarát, medzi nami dvoma, to tvoje spovedanie stojí za ho.. eh, je neefektívne. Aspoň ak to porovnáš s mojimi spôsobmi. Ale ak máš nejaké kritické otázky.." Pokrčil som ramenom. "Môžem to z nej vytiahnuť tu, teraz a pred tebou.. " Navrhol som mu kompromis. "Ale čím dlhšie ju tu budeme držať, tým budú na druhej strane podozrievavejší. Uvedomuješ si, čo všetko s niekým ako je ona, dokážem napáchať za bordel?" Uškrnul som sa. Tento krát som sa tváril viac ako .. ja spred dvoch rokov. Teda ešte v čase, keď sme spolu spolupracovali.

pro **Shinobi (Samurai)** Thu Jul 18, 2019 9:27 pm

Itsuki naďalej zachovával pomerne strnulý, naňho takmer až neprirodzený výraz v tvári, pričom s každým ďalším Goemonovým slovom atmosféra znateľne hustla. "Ako hovoríš, Goechi. Vedeli, do čoho idú, rovnako ako aj ona. Oko za oko, zub za zub," odvrkol zelenovlások zdanlivo podráždene, naďalej trvajúc na svojom pôvodnom pláne. "Neodhadol by som ťa na niekoho, kto vo voľnom čase študuje právo. Bez ohľadu na to, či však máš alebo nemáš pravdu, zjavne toho o mne stále ešte veľa nevieš, ak si myslíš, že sa nechám viazať akýmikoľvek zákonmi," odvetil zjazvený muž v zápätí a už to aj vyzeralo, že na nerozvážneho Uchihu zaútočí, keď vtom...

"Môj ty bože, ty si mi ale veselá kopa! Vôbec si sa nezmenil... tvoja arogancia ma nikdy neprestane udivovať. Ak sú všetci Uchihovia ako ty, tak sa ani nečudujem, že ste na vrchole," prepadol Itsuki sčista jasna smiechu. "...ale presne to sa mi na tebe páči. Robíš si, čo sa ti zachce, a doslova sa akýmkoľvek potenciálnym následkom vysmievaš do tváre, ako keby pre teba fakticky vôbec neexistovali. Nie sme až tak rozdielni, ako si o nás myslíš, Goechi," prehlásil zasa raz uvoľnený a usmievavý mladík, následkom čoho sa trošičku vzdialil a oprel o stenu. "Nuž teda dobre. Povedzme, že zatiaľ pristupujem na tvoju hru. Som si ale istý, že niekoľko ďalších minút so mnou ešte podozrenie na nepriateľskej strane nijak zvlášť nezvýši, tááákže... na začiatok jej prikáž, nech vyvalí, kto presne ju poslal a čo bolo jej misiou."

pro **Megumi** Thu Jul 18, 2019 9:42 pm

Trocha som zaškrípal zubami. Nebolo tajomstvom, že ma prezývka "Goechi" práve od Itsukiho celkom provokovala. Ako keby rozprával s dieťaťom. Radšej som prehltol ďalšie blbé poznámky, ktoré by ma mohli len ďalej zdržať. Jediné čo som si neodpustil, bola reakcia na to, že sme si podobnejší než si myslím. Musel som prikývnuť, bola to pravda.
"To nemôžem poprieť. Robím si čo chcem." Pokrčil som ramenom a to bolo niečo, čo bola na celej tento konverzácii asi najväčšia pravda. Nebol som niekto, koho by dokázali zviazať zákony či slová od mojich nadriadených, možno aj pre to som mal posledné roky.. vlastne už od začiatku celej tento situácií v Shimo no Kuni, tak blbý vzťah s ostatnými slniečkárskymi členmi Kotomininej strany.
"Sakra.. keď si to tam vezmem, s tebou asi vychádzam najlepšie." Poškrabal som sa na brade. Bol to celkom paradox. Nemal som ho rád, nepáčili sa mi jeho spôsoby, no na druhú stranu to bol ten "správny" typ človeka, čo sa týkalo nejakého psychického nastavenia.. len keby nebol taký masochista.
"Tak sa pusťme do toho..." Otočil som sa na Mikoto a len som si trocha odkašľal. "Pozri sa na mňa!" Prikázal som jej, nijak razantne. Bol to normálny tón hlasu, tichý, nepotreboval som kričať. No dosť zjavne to počula.
No a ak tak spravila.. mal som v pláne sa jej ospravedlniť neskôr. Ale toto bola príliš závažná situácia na to, aby som sa cítil konfortne s tým, že sa len spolieham na nejakú jej skalopevnú vôľu a pohotové reakcie. V momente keď sa na mňa pozrela, môj sharingan sa v očiach roztočil a zamedzil jej uhnúť pohľadom. Netrvalo dlho a bola lapená v mojom genjutsu, z ktorého momentálne nemala kvôli svojmu stavu ako utiecť.
"Povedz mi o tvojej poslednej misii zahrňujúcej Kotomi Yamada. Kto ťa poslal a čo bolo presne tvojou úlohou." Prehovoril som zreteľne. Teraz len stačilo čakať na odpoveď. nemala by mať priestor k zaváhaniu, keďže toto nebol bluf, ale realita. Ako som už spomínal.. nemohol som si dovoliť riskovať, nie pred Itsukim.

pro **Mikoto Hyūga** Thu Jul 18, 2019 10:23 pm

Po celý čas som nereagovala. Hoc mi Itsukiho správanie prinášalo pocit zhnusenia, ale rozhodne nie strachu. Bol presne tým typom osoby, ktorú by som bez mihnutia oka zabila, aj keď sme neboli tak odlišní. Obaja sme boli pekne krutí a pre ľudské city nebol priestor, avšak narozdiel od neho som mala hrdosť a česť. Víziu. Rozhovor medzi nimi prebiehal v duchu, ktorý som nevedela jednoznačne opísať, keďže v jeden moment sa zdalo, že všetko prebehne v poriadku, v druhom zase hrozilo nebezpečenstvo. Držala som si však chladný výraz a svoj ostrý jazyk pekne za zubami.
Čo mu poviem? Horúčkovito som premýšľala nad vhodnou výhovorkou. Reina. Mohla som to všetko zvaliť na Reinu a ponoriť ho do lží, ktoré s realitou nemali absolútne nič spoločné. Nevedel o mne nič. Nevedel, o čo ide. Mohlo to výjsť, avšak Goemon mal iný plán a krehké spojenectvo medzi nami zničil v momente, keď mi prikázal pozrieť sa mu do očí. Teda, ani nie týmto konkrétne, ako skôr tým, čo následovalo. Veriac, že pokračujeme v presvedčivej pretvárke, som pomaly zdvihla oči k tým jeho. V tom momente som bola uvrhnutá do ilúzie, z ktorej som nemohla utiecť. Nevedela som sa brániť. To posledné, čo som sa snažila ochrániť pred ušami nepriateľov, som vypľula von bez zaváhania, avšak proti svojej vôli. Tá mi však bola na figu drevenú.
"Takumi Yamada. Mojou úlohou bolo zabezpečiť Yogan hladký prechod ku Kotomi Yamada a priviesť ju späť. Živú," prezradila som stručne bez jedinej známky akéhokoľvek citu v tvári. Sršal z neho dokonalý chlad. Niet pochýb, že som sa nachádzala pod vplyvom Genjutsu.

pro **Shinobi (Samurai)** Fri Jul 19, 2019 1:06 am

Za Goemonovu vtipnú poznámku ohľadom toho, jak skvele s Itsukim vychádza, sa prešibaná dvojka na úteku dočkala akurát ďalšieho úsmevu. Hrozilo ale, že by sa na tvári zelenovláska nezdržal pridlho, nebyť toho, že mladý Uchiha bez zaváhania učinil práve také razantné rozhodnutie. Hoci to totiž Mikoto považovala za zradu, všetko nasvedčovalo tomu, že jej tým zachránil život. "Fíha. Nemôžem poprieť, že ti tie tvoje červené očičká niekedy naozaj závidím, Goechi. Musím sa ti ale k niečomu priznať... nie si už viac jediný, kto má prístup k sofistikovanejším metodám získavania informácií," skonštatoval zjazvený muž bez náznaku prekvapenia.

"Prepáč, že som ťa takto nepekne naťahoval, ale... pravdou je, že som odpoveď na otázky, ktoré si tej malej m*che položil, aj s nejakými ďalšími bonusmi získal ešte predtým, než si sa tu ukázal. Gratulujem, Goechi. Prešiel si testom. Môžete ísť," prehlásil Itsuki zdanlivo smrteľne vážne. Sotva ale Goemon dostal šancu čo i len sa vnútorne zaradovať, opakovane bol vysmiaty. "Dúfam, že si si nemyslel, že to bude fakt zadarmo, kamarát. Dobre ma teraz počúvaj. Keďže nemám ten pocit, že by si mal nejaké nekalé úmysly, dovolím ti vziať si moju hračku a robiť si s ňou čokoľvek, čo len uznáš za vhodné, ale iba pod jedinou podmienkou. Necháš mi z nej suvenír," vydal zo seba nenásytný Itsuki nekompromisne, zatiaľ čo zo zadného vrecka vytasil čistý kunai. "Som si istý, že ti nepoviem nič, čo by si už nevedel, ale... dopočul som sa, že byakugan má na čiernom trhu fakt obrovskú hodnotu. Kto by to bol povedal, čo?"

Stačil jediný pohľad na Itsukiho a Goemonovi museli byť jasné dve veci - o čo mu vlastne ide a že na tom bude trvať za každú cenu, bez ohľadu na Uchihove vyjednávacie schopnosti. "Bol som v domnienke, že bolesť je jednou z najefektívnejších zbraní proti genjutsu, no keďže je naša malá k*rvička hypnotizovaná napriek tomu, v akom strašnom stave sa jej telo nachádza, strata jedného oka by ju prebudiť nemala, nemám pravdu? A aj keby áno, povedzme, že to je riziko, ktoré som ochotný podstúpiť," objasnil arogantný muž jednoznačne, že z toho sa jeho cieľ rozhodne nevykecá, pripravujúc sa na prípadný útok, pokiaľ by jeho bývalý partner odmietol. "Priznávam, že pôvodne som ju mienil pripraviť o obe oči, ale slepá by asi účel, na ktorý ju plánuješ využiť, nesplnila. Ber to ako znak mojej dobrej vôle a dôvery v to, že nás nesklameš, Goechi. No nič, poďme na vec... prikáž jej, nech si vyberie jedno oko, a opatrne mi ho vloží do ľavej ruky. Hyūgovia sú na precízne narábanie s orgánmi vraj dobrí, takže by to pre ňu nemal byť veľký problém. Ako náhle dostanem to, čo chcem, urýchlene sa to vydám uložiť do bezpečia, a ak počas mojej neprítomnosti zmiznete, budem za to môcť viniť iba sám seba..."

pro **Megumi** Fri Jul 19, 2019 10:34 am

Trocha podivne som sa na Itsukiho pozrel. "Ty a sofistikovanejšie metódy ... Takmer mám chuť ti ju tu nechať, len aby som sa na tie tvoje sofistikovanejšie metódy pozrel." Bolo to podpichnutie, ktoré som si síce nemusel dovoliť ale, zatiaľ sme stále viedli debatu v takom tom semi-priateľskom, alebo aspoň nie nepriateľskom raze.

Jeho ubezpečenie ma v tom, že už odpovede na otázky vedel no.. tak nejak som s tým počítal. Pre to som nakoniec Mikoto uvrhol do genjutsu. Nechcel som riskovať, že bude klamať a tak nás prezradí. To by bolo.. nešťastné. Už som sa pomaly pobral k odchodu no Itsuki ma znova pozastavil, v podstate si zo mňa robil aj srandu.
Chcel som ho zastaviť ešte skôr, než sa rozhovorí, no zmohol som sa len na ťažký povzdych. Rukou som si pošúchal čelo. Naozaj mi to nerobil jednoduché.
"Itsuki.. čo si k*rva myslíš, že týmto dosiahneš." No bola to skôr rečnícka otázka. "Dobre vieš že na niečo také nikdy nepristúpim." Zrušil som jeho požiadavku, no na druhú stranu to nevyzeralo tak, že by som sa s ním išiel hneď púšťať do boja. "Existujú aj jednoduchšie spôsoby, ako sa so mnou pustiť do súboja.." Dodal som, no bolo vidieť, že nad niečím rozmýšľam.
"Ak by som k tomu aj pristúpil, bola by pre mňa nepoužiteľná. Sharingan genjutsu je vizuálna technika.. a ja by som ju neudržal dlhodobo voči niekomu v jej stave, ešte k tomu bez oka." Vysvetlil som aj viac logickú časť môjho nesúhlasu, než len to, že som to jednoducho nemal rád.
"Ak naozaj chceš "niečo", myslím že by som vedel byakugan kompenzovať." Navrhol som mu a následne som zapískal na dva prsty, na čo sa niekde spoza jeho chrbtu zjavila vrana, ktorá priletela na moju nastrčenú ľavačku.
"Získal som telo kunoichi, ktorá útočila na Kotomi. Mala Kekkei Genkai. A keďže ťa tuto Hyuuga pripravila o dvoch ľudí, rozmýšľam, že by som ti ponúkol aj telo Katara, keďže pre ani jedno z tých tiel nemám žiadne využitie. U mňa v podstate len zavadzajú. Pôvodne som ich chcel len predať." Ťažko povedať, pre čo som ich vtedy vlastne z toho miesta zobral, keďže pravda bola taká, že som ich predať vlastne ani nechcel. Asi by len bola škoda, tak vzácne telá nechať zhniť a zožrať miestnym zvieratám.
"A nezačínaj s nejakým pokrytectvom, nemám na to náladu." Dodal som, keďže sa mohol chytiť toho, pre čo mi tak vadí kradnutie očí ale s mŕtvolami KG si zaobchádzam, ako sa mi len zachce.

pro **Shinobi (Samurai)** Fri Jul 19, 2019 11:46 am

Nech to už očiach Goemona vyzeralo akokoľvek, Itsukiho zámerom nebolo ani tak vyvolať súboj, ako skôr otestovať, jak ďaleko je Uchiha schopný zájsť, aby dodržal svoje cenné zásady. To, čo si na ňom vonkoncom cenil zo všetkého najviac, ako to pred malou chvíľou i sám povedal, bola jeho predstava absolútnej slobody a zdanlivý pocit, že nech urobí čokoľvek, nič sa mu skrátka nemôže stať. Malo by to však aj nejakú hodnotu, keby to bolo možné tak jednoducho zlomiť? Odpoveď na túto otázku poskytol sám zelenovlások: "Aaah, si naozaj skvelý. Dokonca aj v situácii, kedy máš na výber medzi zradením svojho vlastného ja a pustením sa do bitky, ktorú nemôžeš vyhrať, jednoducho vytiahneš z kapsy tretie riešenie, o ktorého existencii som ani sám nevedel. Skladám ti poklonu. Naozaj by sme spolu mali tráviť viac času... Goemon... Uchiha..."

Ťažko povedať, či to bolo iba súčasťou Goemonovej fantázie, no na veľmi krátku chvíľu mohol dokonca i niekto ako on na chrbte pocítiť zimomriavky, ktorých sa pri konverzácii s Itsukim ešte nikdy predtým v minulosti nedočkal. Mohlo ísť nebodaj o sakki? Znamenalo to, že jeho návrh napokon bude predsa len zamietnutý? "Gratulujem, Goechi. Máš úplnú pravdu," vrátil sa nebezpečný muž z ničoho nič v momente, kedy by sa napätie snáď dalo aj krájať nožom, naspäť k svojmu uvoľnenejšiemu ja. "Telá dvoch užívateľov kekkei genkai sú na čiernom trhu naozaj o dosť cennejšie, ako jediný byakugan," dodal v zápätí na to, odložil kunai a natiahol sa.

"Hmm, nuž teda dobre. Vyhral si. Navaľ obe mŕtvoly a nechám vás ísť, ako som sľúbil," uzavrel Itsuki už definitívne toto vskutku dramatické vyjednávanie a už si aj dával dole zvitok na chrbte, do ktorého svoju získanú odmenu mienil zapečatiť. "Keby sa ma na to ale z akéhokoľvek dôvodu pýtala princeznička, budem sa tváriť, že o ničom neviem. Nie som si istý, či by pristúpila na takúto tajnú misiu, a nechcem riskovať, že si s ňou zbytočne naruším vzťah. Mám ťa síce rád, ale v poslednom čase mám pocit, že Kotomi-chan mám ešte radšej. Jedna z najmocnejších a zároveň i najslabších ľudí široko ďaleko... takmer ešte dieťa, no s ťažšími bedrami ako väčšina dospelých obývajúcich túto zemičku... navonok v očiach mnohých chladná ako ten najtvrdší ľad a pritom vnútorne krehká jak obyčajné sklo... musíš uznať, že to má svoje čaro," rozkecal sa zelenovlások na záver, zatiaľčo sa chystal na "výmenu".

pro **Megumi** Fri Jul 19, 2019 12:38 pm

Toto mi už naozaj prišlo trocha divné. Dokonca aj na Itsukiho. "Čo? eh.... nah.. radšej to nechcem vedieť." Pokývol som hlavou a keď som vranu položil na zem, zacítil som taký ten podivný pocit, smerom od Itsukiho. V momente som ruku položil na katanu a pozrel sa jeho smerom no, nakoniec to skončilo len pri zimomriavkach. Niečo mi hovorilo, že Itsuki je na chlapov.
"To som rád, že sa nakoniec dohodneme." Odvetil som mu a len som čakal, kým vrana zo svojich "útrob" obe telá vyvráti, čo sa aj stalo. Itsuki sa až mohol diviť, ako sa do nej zmestili dvaja dospelý jedinci, ktorý dokonca nejavili ani žiadnu známku tráviacich procesov, ktoré by vrana v žalúdku mala mať. No.. mal som svoje tajomstvá.
Jedno z tiel bolo Katarove, v jeho hrudi bola diera a biele vlasy boli obhorené a celé od sádz, rovnako na tom bola aj Yogan, len jej telo bolo o niečo lepšie zachované, kvôli faktu že na sebe mala chakrové brnenie, ktoré ju istý čas od Amaterasu chránilo, až kým sa cez neho čierne plamene nakoniec neprekúsali.
"To bude vyhovovať aj mne. Ostatne.. Kotomi nevie o väčšine vecí, ktoré pre ňu či proti nej robím." Pokrčil som ramenom. Ako keby ma to až tak netrápilo, čo bola aj pravda. Ostatne, poslednú dobu som ju videl buď plakať, alebo strácať kontrolu nad vlastnými nervami. "Ťažko povedať Itsuki, rozhodne patrí k najviac labilným osobám, ktoré táto zem kedy videla. Bože.. keby že toľko plačem a nariekam ja, tak by ma doma zmlátili jak žito." No, bol som rád že to bolo za nami a odhodlal som odísť skôr, než si to Itsuki rozmyslí. Najlepšie v momente, keď pečatil tých dvoch. Naznačil som Mikoto aby ma nasledovala a keďže stále bola pod vplyvom môjho genjutsu, nemala moc na výber.
//fcking presun halelujah

pro **Shinobi (Samurai)** Fri Jul 19, 2019 4:05 pm

Tie posledné slová, ktorými Itsuki Goemona ešte poctil, než sa už definitívne vytratil, boli nasledovné: "Heh. Viem si predstaviť, že výchova Uchihov musí byť riadne tvrdá, aby z vás vyrastli takí b*stardi. Veľa šťastia, Goechi." Dvojica šikovných utečencov však ešte ani len netušila, čo ich čaká. Ako náhle totiž zelenovlasý muž dokončil zmieňované pečatenie, vybral sa smerom k cele určenej pre Mikoto so zámerom urobiť cirkus. "Dúfam, že ti nebude vadiť, keď ti tú misiu trošičku skomplikujem. Chceme predsa, aby bol návrat tej m*chy do Takumiho náruče čo najrealistickejší, no nie?"

Netrvalo dlho a Itsukiho dobre predstieraný krik sa rozniesol takmer celými kobkami. Komu že bol ale adresovaný? No predsa strážnikovi, ktorý mal na starosť dávať pozor, aby sa Mikoto o nič nepokúšala. "Čo myslíš tým, že je preč?!"... "Nepovedal som, že sa odtiaľ až do môjho návratu ani len nepohne?!"... "Čo tu ešte stojíš, ty neschopné h*vado?! Okamžite bež vyhlásiť poplach a zavolaj Hideko!" hádal sa s ním arogantný podliak až dovtedy, kým ho nepresvedčil o tom, že Goemon očividne zradil Kotomi a vyslobodil cenného zajatca. Následne už nechal ostatných, ktorí sa na tom nevedomky podieľali, aby sa z toho takzvaného prúseru dostali tým, že oboch utečencov násilím privedú naspäť, pričom veliteľom onoho lovu na ľudskú korisť sa stala už zmieňovaná Hideko /秀子/.

Jednalo sa o 20-ročnú členku žoldnierskej skupiny Kuroi Hitsuji, ktorá sa pýšila tým, že aktuálne bola jedinou ženskou príslučníkou onoho spolku a napriek tomu sa úplne zaslúžene považovala za A-rankovú hrozbu porovnateľnú s Hashirom, Goemonom i samotným Itsukim. Na rozdiel od nich avšak postrádala kekkei genkai a neprináležala k žiadnemu zo známejších klanov. Svoju povesť si získala čisto len ohromným talentom na taijutsu, techniky dotonu vrátane povestného Iwa no Yoroi a neprimerane ostrým jazykom. Netajila sa tým, že odjakživa nenávidela ľudí, pričom najbližšími živými bytosťami jej boli len vynikajúco vycvičené ninja psy.

Ako náhle sa Hideko dostavila na miesto a Itsuki jej vysvetlil, čo má vlastne aj s niekoľkými spomínanými podriadenými Kotomi za úlohu, bez váhania privolala svojich maznáčikov a nechala ich zoznámiť sa s pachom Mikoto. Vzhľadom na to, v jak strašne doráňanom stave utečenkyňa bola, ju pre nich nepochybne nebude zvlášť zložité vystopovať. "Len smelo do toho, zlatíčka moje. Lov sa môže začať," prehlásila mocná kunoichi sebavedomo a i s ostatnými sa vydala na hon. Dalo sa povedať, že s Goemonom mala celkom potupnú históriu, takže tentokrát bola omnoho zapálenejšia do akcie ako obvykle. A čo robil Itsuki? Ako náhle svoju drahú podriadenú odprevadil na misiu, vydal sa so širokým úsmevom na tvári do hradu.

pro Sponsored content

Kobky

Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky

Re: Kobky