"Město duchů"

pro **Reizo Kaneki** Sun Jul 08, 2018 11:59 pm

First topic message reminder :

Lesní cesta, upravená jen tak, aby se neřeklo, podél ní, v rozpětí asi půl kilometru, několik málo více či méně poničených a zašlých budov natolik, že jimi prorůstá okolní příroda. Některé jsou pouze obalené břečťanem a mechem, z jiných dokonce koření stromy. Sic se zdají na první pohled opuštěné, není pochyb o tom, že někomu můžou poskytovat útočiště. Přitom to není tak daleko od samotného města, v podstatě to tu tvoří jeden z jeho okrajů. Tohle místo je kouzelné v tom, že zde panuje naprostý klid. Obyčejní lidé se sem totiž bojí zavítat dokonce i přes den kvůli pochmurné atmosféře, která zde panuje. Není divu, že si to tu za ta léta vysloužilo nechvalnou pověst „města duchů“.

pro **Mikoto Hyūga** Tue Jul 23, 2019 5:19 pm

Videla som, o čo sa snaží. Zase zložila pečať.
Tak čo to bude tentokrát? prebehlo mi mysľou. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Byakugan mi však umožnil prispôsobiť sa, pretože skrz neho som videla, odkiaľ mám útok čakať. V momente, keď si snáď myslela, že má jeden zo špicatých ostňov prepichne, tenká vrstvička chakry, ktorá ona v takej výške a bez akéhokoľvek Dojutsu nezaznamenala, zabránila jednému z nich, aby ma prepichol. Skrátka sa nedokázal cezeň prevŕtať. Šlo o zmenšenú, málo naročnú verziu Hakkeshō Kaiten, ktorú Hyūgovia používali v prípade, že nepotrebovali jej plnú ochranu. Táto forma obrany bola dostatočne silná na to, aby zastavila fyzický útok, preto nemala problém ani s týmito ostňami. Vzhľadom k tomu, že tie ostne rástli, avšak nemohli sa dostať skrz moju ochranu, výsledkom bolo to, že ma tá sila tak či tak odrazila na druhú stranu stĺpov. Pristála som zľahka na zemi zisťujúc, že pani kolegyňa ma dobehla. Nemalo zmysel utekať, nie v tomto stave. Goemon sa rozbehol naproti ďalším jednotkám. Na jednu stranu, bola to dobrá taktika, na druhú, nevedela som, koľko jej vydržím vzdorovať. Kým jej nepadne brnenie, pravdepodobne som sa jej nemohla ani dotknúť. Navyše, takto stačilo veľmi málo na to, aby ma zložila. Prešla som do bojového postoja a otočila sa smerom k nej.
"Očividne si natoľko slabá a hlúpa, že sa šiel radšej zabaviť so schopnejšími kolegami a teba nechal napospas poloinvalidovi, nech máš aspoň mizivú šancu," zaškerila som sa na ňu. Hoc mi pekne horelo pod zadkom, verila som, že to zvládnem. Ninjutsu techniky nemohla používať bez pečatí, navyše, vďaka Byakuganu som mohla minimálne tušiť, čo ma čaká, a teda sa vyhnúť. Ako už bolo spomenuté, nemohla ich používať len tak za pochodu. Rozbehla sa proti mne presne mierenou päsťou, na čo som sa len vyhla do strany. Inokedy by som to využila na protiútok, avšak tentokrát som si nemohla dovoliť riskovať. Preto som len rýchlo odskočila dozadu a čakala na ďalší útok.

pro **Megumi** Tue Jul 23, 2019 6:39 pm

Môj plán bol pomerne jednoduchý a po tom, ako som prebehol istú vzdialenosť od Hideko, som ho dokonca aj trocha zmenil. Vrany sa usadili v korunách ďaleko predo mnou a poniektoré som aj nechal poletovať vo vzduchu, ktoré fungovali ako moje náhradné "oči", keďže cez hustý les toho až tak veľa vidieť nebolo.
Ako sa priblížili shinobi dostatočne blízko k stromom, v ktorých sa nachádzali vrany a teda dosť blízko aj ku mne, poskladal som niekoľko pečatí. Prvá séria patrila vranám, nebolo to pečatí veľa, no postačili na to, aby sa vrany sformovali do vraních klonov. Ďalšie, ktorými som už plánoval reálne aj zaútočiť, signalizovali katonovú techniku. Za využitia Katon: Gōka Mekkyaku som mal v pláne les predo mnou zmeniť na hotové ohnivé more, pri čom by mi celková štruktúra prostredia (lesy a drevo) mali v mojom počínaní viditeľne pomôcť. Bola to technika, ktorá by dokázala pohltiť naraz všetkých užívateľov suitonu. Bola pravda, že som očakával užívateľov suitonu ako posily Hideko. Itsuki o mojich schopnostiach vedel, dosť som sa toho naučil práve v jeho skupine. Ak niekoho poslal naozaj s plánom ma dostať, musel Hideko podporiť presne týmto typom ľudí.
No presne toto bol môj plán. Zamestnať Kuroi Hitsuji dostatočne silnou katonovou technikou na to, aby museli využiť kombinované suitonové techniky na jej negáciu. Vranie klony sa totiž mali na mojich súperov zosypať v momente, keď sa sústredili na negovanie môjho katonu. Najlepšie práve v momente, keď oproti môjmu ohňu vytvárali zo svojej chakry svoje vodné techniky.

pro **Shinobi (Samurai)** Wed Jul 24, 2019 4:12 pm

Goemonov plán bol excelentný, mal však jednu malú chybu. Itsuki nebol hlupák, aby skupinu čo pošle, nebola skutočne pripravená na jeho ohromný talent čo sa ohňa týka. Rovnako ako fakt, že jej skupina dokázala už dlhú dobu spoločne kooperovať. Ani oni neboli idioti, aspoň jeden z tejto skupiny vyzeral schopnejšie než zvyšok, ktorý tu bol skôr len do počtu. Pred tým než sa vôbec pokúsili vstúpiť do lesa, oblohu nad nimi a rovnako aj nad Goemonom zavalili mraky. A práve to dovolila i samotná vlhkosť prostredia v Shimo no Kuni, keď sa spustil spočiatku pomalší dážď, ktorý pomaly naberal na sile. Bola to skvelo skombinovaná technika a mladý Uchiha si mohol takmer okamžite povšimnúť, že sa vskutku nejednalo o obyčajný dážď, keďže sám pocítil, že každý dotyk kvapky ho pripravoval o jemný dieliček (fakt minimálny xD) čakry.

Viac ale pomohla proti jeho technike, ktorá sa vrhla dopredu na nich. Ohromná ohnivá stena o enormnej veľkosti sa blížila smerom ku skupinke, ktorá by skutočne nemala takmer žiadnu šancu, nebyť práve už spomínaného muža, ktorý zrazu vybehol pred svojich jemne otrasených kolegov s pečaťou a dopredu s pomocou dvoch ďalších spoločníkov vyvalil ohromný trysk vody, vychádzajúci z jeho úst, ktorý síce nebol až tak silný, no vďaka prostrediu a samotnému dažďu bol schopný sa postaviť i ohňu, ktorý mal Uchiha. Klonom sa však niečo podarilo, keď práve jeden z dotyčných kolegov padol. Zvyšok sa ako tak dokázal ubrániť, rovnako ako svojho vodcu, predsa len sa jednalo o klony a nie originál samotný, proti ktorému by nemali v tomto súboji žiadnu šancu. Tvar vody sa zmenil v obrovského vodného draka a ten vyrazil približným smerom, odkiaľ vyšla Goemonova technika.

„No ak myslíš..“ Aj napriek Mikotinmu pokusu byť „vtipnou“, vôbec sa nezdalo, že jej nie príliš pravdivé slová nejako ublížili. Zachovávajúc si svoju kamennú tvár pohliadla do tváre súperky. V plnej sile by určite nemala šancu, Hideko si uvedomovala stav, v ktorom sa Mikoto nachádza. Na malý okamih sa ale trhla, keď sa v diaľke ukázala žiara z Goemonovho ohňa, vystrela svoj pohľad späť k svojej spoločníčke, keď si uvedomila, že dážď v pozadí naďalej prší, čím majiteľ techniky ešte neumrel. Na chvíľu sa pousmiala, dúfajúc že tá banda kriplov i niečo zvládne, než sa postará o Mikoto, keďže súboj proti dvom z nich samotná naozaj riskovať nechcela. Jej oči Mikoto skutočne dávali výhodu, no práve schopnosť Hideko a jej odpočatosť naopak jej. Znova ako pred chvíľou si mohla Mikoto skutočne všimnúť, že sa znova objavila čakra pod ňou, avšak v túto chvíľu sa absolútne nejednalo o nič, čo by vystrelilo do vzduchu. Zem pod ňou a v jej veľkom okolí praskla a začala sa drviť, čo by jej nemalo robiť problémy, avšak, práve jej súper, ktorý týmto len vyhľadal možnosť dať Mikoto ešte viac zabrať využil práve ten moment a okamžite pokračoval v priamych útokoch na jej telo. Svoje techniky skutočne Hideko využívala len na podporu svojho talentu na Taijutsu.

pro **Mikoto Hyūga** Wed Jul 24, 2019 8:01 pm

Aj napriek svojim provokačným slovám som nemala pocit, že by som práve proti tejto protivníčke obstála nejako dlhšie. Preto som, okrem toho, že som sledovala pozorne aj ju, upierala svoju pozornosť aj na Goemona a stav, v akom sa nachádza. Dážď, ktorý naňho dopadal, nebol obyčajný. avšak jeho technika bola mimoriadne účinná. Nevyzeralo to byť na dlhý boj, čo sa o tomto nedalo povedať. Aj keď, vzhľadom na môj stav by to tak dlho trvať nemuselo tiež. Zaregistrovala som chakru pod sebou, tentoraz to nevyzeralo na stĺpy, ale niečo...väčšie. Zem začala praskať a drviť.
"Oh, nie...," povzdychla som si ťažko popod nos a preskočila na bezpečnejší kus zeme. Skôr, než som sa ale stihla dostať do bezpečia, letela na mňa ona. Niekoľkým úderom som sa vyhla, aj keď som mala občas vďaka nestabilnej zemi na mále. Keď to však vyzeralo, že mi naozaj jednu uštedrí, pretože som takmer spadla na zem, spoza môjho chrbta sa sformovala chakrová, prerastená líška, ktorá sa zahryzla do jej ruky a vplyvom svojej sily ju odklonila do strany, alebo skôr, do vlastnej techniky. Nebyť brnenia, nemohla by ruku používať. Líška tesne po útoku zmizla a ja, využívajúc situáciu, som konečne odskočila do bezpečia skôr, než by som padla do niektorej z puklín a skončila zasypaná kameňmi. Následne som sa opäť rozbehla niekam preč dávajúc jej čo najmenšie šance na útok, resp. ich oddiaľujúc. Čím menej šancí na útok bude mať, tým lepšie, získam tak viac času.

pro **Megumi** Sun Jul 28, 2019 4:45 pm

Techniku som sa nesnažil udržať dlho. V momente keď sa voči nej rozletela vodná obranná technika troch shinobi, vedel som, že ju potrebujem udržať len dostatočne dlho na to, aby sa celé okolie ponorilo do hmly, ktorá zdanlivo pripomínala suitonovú techniku, s ktorou som sa už na bojisku niekoľko krát stretol. Nevedel som úplne, ako boli klony úspešné s bojom s piatimi mojimi nepriateľmi, no na tom až tak teraz nezáležalo. Rútiaci sa vodný drak znamenal, že príliš úspešné predsa len neboli.

Vyhnúť sa suitonovej technike nebol príliš problém. Prišlo mi to skôr ako pokus o to, využiť vodu z techniky na aspoň niečo, než ju len nechať opadnúť. Zoskočil som z konára, na ktorom som stál a ktorý o pár sekúnd na to prestal existovať, vďaka ich suitonovej technike.
No a vyrazil som do hmly. Na rozdiel od mojich protivníkov som mal jednu obrovskú výhodu. Hmla ma príliš neobmedzovala a navyše v nej začalo poletovať množstvo vrán, ktoré sa tam objavili z rozpadnutých klonov. Pre nich mohli vyzerať len ako ćierne čmuhy, ktoré sa k mojim nepriateľom príliš nepribližovali. No krákali.. krákali jedna cez druhú a dávali tak na javo mne, ako aj ostatným vranám, kde sa ktorý jedinec nachádza.

No a ja som mal v pláne ich jeden po jednom zneškodniť. Preferovane nezabiť, no ak by robili príliš problémy. Zamerial som sa najprv na najslabšie články, teda štyria, po útoku klonov už iba traja shinobi, ktorých som nepovažoval jednotlivo za až takú hrozbu. Pomocou mojich vrán som v hmle vystopoval jednotlivcov a po "paralyzovaní" cez genjutsu sharingan, som ich uspal dobre mierenou ranou či už do žalúdka, alebo za krk. Aj keď som využíval Katarovu Katanu, po celý čas bola zasunutá a tak sa jednalo len o tupé údery, ktoré boli síce pomerne silné, no nemali za účelom zabiť. Bol to aspoň pre mňa asi ten najnenáročnejší spôsob zbavenia sa ich. Celá katonová technika mohla pripadať ako stretch, ale v konečnom dôsledku ma to stálo menej chakry, než keby som sa snažil vysporiadať s týmito tu v priamom "férovom" súboji.

Ostával už iba muž, ktorého reakcia ich všetkých zachránila od uhorenia. A práve na neho sa zosypalo kŕdľo vrán ktoré mu začali zobákom a pazúrmi útočiť na ruky, chrbát, nohy a na tvár. Aj keď tá tvár bola skôr na oklamanie, neplánovali mu priamo vydľabnúť oči. Boli to moji nepriateľia, no stále som nerád priamo zabíjal ľudí, ktorí len plnili príkazy niekoho iného.. Kto vie, možno že ich v budúcnosti stretnem a oni mi láskavosť oplatia. Ako bol muž zamestnaný vranamy, mal som v pláne ho vybaviť rovnako tak, ako aj ostatných.

pro **Shinobi (Samurai)** Sun Jul 28, 2019 6:38 pm

Goemonova taktika priniesla ovocie. Márne čelil štyrom C-rankovým a jednému B-rankovému shinobimu v zdanlivo pomerne nepriaznivých podmienkach, predsa len sa jednalo o jedného z najschopnejších Uchihov, ktorého od nižšieho S-ranku predovšetkým vďaka jeho pohotovému mysleniu a unikátnym schopnostiam nedelilo veľa. Hideko ho pomerne dosť podcenila, skoro ako keby si myslela, že od ich posledného stretnutia sa nijak zvlášť nezmenil. Opak bol nanešťastie pre ňu pravdou, takže hoci mu jeho plán nejakú dobu najmä kvôli najmocnejšiemu z jej kolegov zabral, v konečnom dôsledku uspel. A čo medzitým robila samotná veliteľka misie? Ako náhle sa Mikoto veľmi šikovne vyhla jej poslednému pokusu o omráčenie nepriateľa a zároveň ju na chvíľu zaneprázdnila jej vlastnou technikou, bez jediného zaváhania vyskočila naspäť na nohy.

"Uznávam, že máš fakt veľa šikovných trikov v rukáve, ale ak si naozaj myslíš, že nechám uniknúť "poloinvalida", tou hlúpou si tu ty," zapremýšľala striebrovlasá dievčina nahlas, odvolala svojich pomocných maznáčikov, aby sa mohla plne sústrediť na boj, a nasala do Iwa no Yoroi ďalšie nápomocné zložky, pričom tie najťažšie naopak až na oblasť rúk zhodila. "Ani nedúfaj, že to predo mnou schováš. Mám dostatok skúseností s taijutsu, aby som poznala, že si každou chvíľou slabšia a pomalšia. Do piatich minút si dole," prehlásila Hideko odhodlane a pustila sa za korisťou...

Smer, akým sa bitka medzi svetlovláskami uberala, bol pre úbohú Mikoto naozaj zlý. Spôsob, akým si totiž jej predátor upravil brnenie, jej drasticky pridal na rýchlosti i prieraznosti vďaka tomu, že všetky najťažšie a najdeštruktívnejšie materiály boli sústredené iba v jej vypracovaných predných končatinách. Dal by sa teda zhrnúť následovne - Hideko na diaľku manipulovala zemou pod nohami používateľky byakuganu, aby jej komplikovala pohyb, zatiaľ čo sa neustále približovala a podnikala jeden ohromne mocný výpad za druhým. Nebyť onoho líščieho plášťa, ktorý aspoň čiastočne tlmil nárazy, padla by s najvyššou pravdepodobnosťou už dávno. Postupne ale nestíhal reagovať ani len ten a bolo len otázkou času, kedy to fakt schytá. Nanešťastie pre Mikoto daný rozhodujúci moment nastal ešte predtým, ako stačila vymyslieť akékoľvek protiopatrenie.

Všetko sa to zbehlo tak rýchlo, že si mladá Hyūga mala problém uvedomiť, čo sa vlastne udialo. Keby bola v ideálnej kondícii, určite by to dopadlo inak, no vzhľadom na svoj výrazný handicap v istú chvíľu naletela na klamlivý výpad a nechala sa popadnúť, rútiac sa v zápätí ohromnou rýchlosťou na zem pod váhou jej podstatne fyzicky silnejšej a ťažšej protivníčky. Za zmienku stojí, že počas tejto krátkej naháňačky prišla i o Goemonov plášť a väčšinu unikátnych liečivých obväzov. Nezostávala jej teda iná možnosť, ako použiť svoju obrannú techniku na zjemnenie onoho nárazu, inak by i kvôli zraneniam na chrbte stratila vedomie okamžite po strete s tvrdou zemou. To ale znamenalo, že bola chvíľu po páde odkrytá spredu, čo v tomto prípade žiaľ bolo viac než dosť. "Tri minúty a 27 sekúnd. Zdá sa, že som ťa nadhodnotila. Dobrú noc," prehlásila Hideko posmešne, pevne zovierajúc všetky končatiny protivníčky a chystajúc sa s víťazoslávnym bojovým pokrikom omráčiť Mikoto hlavičkou skôr, než sa jej líščí plášť presunie dopredu...

pro **Mikoto Hyūga** Sun Jul 28, 2019 8:18 pm

"No, ak ťa porazí aj poloinvalid, tak by to bola neskutočná potupa...a nie len pre teba, huh?" odsekla som jej s jemne provokačným úsmevom. Tá ženská mala nezdravo veľké sebavedomie. Okrem toho mi bola vrcholne nesympatická. Náš boj teda pokračoval ďalej. Čím dlhšie však trval, tým pomalšia som bola, moje oči stíhali, avšak moje telo nie. Niet divu, keď som cítila bolesť pri každom pohybe aj z toho dôvodu, že mi pomaly opadli špeciálne obväzy z nezahojených popálenín, Goemonov plášť takisto a tak priame údery boli viac než nepríjemné. Každú chvíľu som kontrolovala Goemonov stav, pretože to nevyzeralo nejako pozitívne pre mňa. A vlastne, skončilo to rýchlejšie, než som čakala. Oklamala ma falošným výpadom a zrazu som padala k zemi. Tesne predtým sa mi podarilo zmierniť pád s pomocou svojej chakrovej líšky, avšak ani to ma neochránilo pred prudkou bolesťou, aj keď to bolo rozhodne lepšie. Dostala ma. Horúčkovito som rozmýšľala nad tým, ako by som sa mohla z tejto zapeklitej situácie dostať, držala všetky moje končatiny, nemohla som sa takmer vôbec hýbať, okrem toho ma paralyzovala prudká bolesť, pretože mi tvrdá zem tlačila na popáleniny. Niečo mi však napadlo. Niečo, čo budem do smrti ľutovať, tak nechutné, že dokonca sa mi o tom bude aj snívať. Bola to síce jediná možná záchrana, ale neskutočne potupná a hlúpa. Nemala som však inú možnosť.
Dúfam, že to neuvidí Goemon..., preblesklo mi mysľou, keď som sa skôr, než ma vôbec stihla omráčiť, natiahla a strčila jej jazyk do úst, využívajúc tak princíp Jūkenu aj inak, než skrz dlane. Vďaka Byakuganu som presne vedela, kam ho namieriť tak, aby padla okamžite k zemi. Vydýchla som si, keď zovretie povolilo a jej bezvládne telo padlo na mňa. Striasť sa mi ju však nepodarilo, kvôli brneniu bola neskutočne ťažká a v mojom momentálnom stave bolo pre mňa nemožné ju nejako odtlačiť preč. Naklonila som hlavu na stranu a ohŕňala nosom. Privrela som oči a deaktivovala Byakugan. Potrebovala som trocha vypnúť a nejako sa odprostiť od bolesti, ktorú mi jej váha prinášala. Ledva som dýchala, ale šlo to. Neostávalo mi nič iné než počkať na Goemona. Čím skôr príde, tým lepšie.

pro **Megumi** Sun Jul 28, 2019 10:13 pm

Ako padol aj môj posledný nepriateľ, s povzdychom som si sadol na zadok a len som sa chvíľku pozeral na muža, ktorý tu teraz ležal v bezvedomí. Doprial som si chvíľku odpočinku. Nie dlho, no predsa len, ak som sa mal teraz stretnúť s mojou bývalou, potreboval som všetku psychickú silu, ktorú som dokázal nazbierať. Niečo mi hovorilo, že to bude ešte dosť.. blbá situácia.

Po chvíľke som sa postavil a zbežne som prehľadal telá shinobi. Zobral som si od nich niekoľko brašní, malú lekárničku a zopár vreciek s niekoľkými drobnými. Ostatne oni ich teraz potrebovať nebudú.
"Yosh.. berte to splatenie toho, že som vám ušetril prdele." Zamrmlala som celkom spokojne smerom k bezvedomým shinobim a už som si to trielil späť k mojej dočasnej spoločníčke.

Neprišiel som niejak skoro. Vlastne v snáď tú poslednú možnú chvíľu. Ako som vyšiel z lesov späť k mestu, uvidel som práve to, ako sa tie dve bozkávali. Teda, videl som že Mikoto využíva nejakú techniku a musel som uznať, že to bolo celkom chytré.. no nemohol som sa ubrániť ľahkému úškrnu, za ktorým sa skrývalo až príliš zadosťučinenia.
"No teda.. na to by som ťa netypoval." Ozval som sa ešte pomerne z diaľky. Dával som si na čas. Musel som si aspoň v duchu priznať, že som si momentálnu situáciu celkom užíval. Vlastne som bol s mojim plánom nanajvýš spokojný a dajme tomu, že za to nemohol fakt, že tu teraz Mikoto ležala v podstate nahá a na nej ležala moja bývalá ktorú.. no s ktorou som mal istú minulosť.
"Hideko Hideko... nikdy neprestaneš svojich súperov podceňovať." Poškrabal som sa vo vlasoch. Podišiel som až k tým dvom hrdličkám a len som Hideko zachytil za záhyb kamenného brnenia, za ktoré som ju potiahol a ona sa prevalila na bok. Nutno podotknúť že len chvíľku po tom brnenie popraskalo a v podstate sa rozpadlo. Nikto v bezvedomí nedokázal udržiavať techniku toho typu, ostatne žiadnu techniku. Následne som si k len čupol k Mikoto a celkom kriticky som si prezrel jej stav. Teda nie len stav..
"Ty musíš mať naozaj talent, skončiť .. takto. Ešte chvíľu a budem si myslieť, že tým mojim smerom niečo sleduješ." Neurčito som pri čupení poukázal rukami na ňu. Tak nejak som tým pohybom obsiahol celý jej stav, dodrbaná, doudieraná a na sebe nemala už ani tie podivné pavučinové obväzy. Celkom som v sebe dusil taký ten výbuch smiechu. Na vonok bolo vidieť iba stále pobavenejšie a trocha provokačnejšie uškŕnanie.

pro **Mikoto Hyūga** Sun Jul 28, 2019 10:41 pm

"To isté by som mohla hovoriť ja o tebe, nič nechutnejšie som v živote nezažila," odsekla som pohotovo. Dúfala som, že to neuvidí, bohužiaľ, mýlila som sa a urobila si hanbu. Zachránila som si však život, aj keď...pri jeho type povahy by som sa ani nedivila, keby mi to pripomenul na každom našom budúcom stretnutí.
"Uhm, hlavne by si mohla začať umývať zuby. Nebyť toho, že prídeš, asi by som upadla do kómy," prevrátila som očami. Nie len že som musela trpieť tú neskutočnú váhu, jej dych bol otrasný, keďže jej tvár sa nachádzala hneď vedľa tej mojej a ja som sa pozerala všade inde, len aby som tomu čelila čo najmenej. S úľavou som si vydýchla, keď ju zo mňa zložil a ja som sa mohla pomaly pretočiť na bok a poriadne sa nadýchnuť, pričom som sa tak nejak schúlila do kĺbka. Ležala som tu...takmer nahá. Trápnejšie to už byť pre mňa nemohlo. Zdvihla som k nemu oči. Zaregistrovala som to jeho provokačné uškŕňanie.
"Sledujúc tvoju reakciu vo väzení by som si zase mohla myslieť, že moje polonahé telo stačilo k tomu, aby si sa presvedčil v tom, že stojím za záchranu. Koniec koncov, keď sa tak dívam na ňu...," ukázala som prstom na bezvládne telo vedľa, "...súdim, že si teda trebárs na povahu, vzdelanosť či správnu ústnu hygienu nepotrpíš," podpichla som s jemným úškrnom na perách, na čo som len prevrátila očami. Ach, prečo sa tie rozhovory s tým prekliatym Uchihom nesú vždy v takomto duchu? Presunula som sa do sedu, dávajúc si záležať na tom, aby moje dlhé biele vlasy zakrývali moje prednosti. Aj keby, bolo to už...aj tak tak nejak jedno. Hanby som už mala na dnes dosť, takže ma už nemohlo nič prekvapiť ani rozhodiť.

pro **Megumi** Tue Jul 30, 2019 7:23 pm

Prekvapene som zodvihol obočie. Až previnilo, ako keby mi ukrivdilo. "O mne?" Uistil som sa, že som dobre počul a jednou rukou som pri tom na seba poukázal. "Moja milá Mikoto, ja som sa teda so žiadnym chalanom nebozkával." Musel som priznať, že jej trocha krivdila. Nespomínal som si, že by na tom bola tak zle. Skôr mi to prišlo tak, že sa nejakým spôsobom Mikoto nevedela vyrovnať s tým, že jej pravdepodobne prvý bozk patril práve žene, na ktoré očividne nebola. Teda typoval som, že to bol jej prvý už len z toho dôvodu, že som mal nejakú mienku o jej povahe. Zľahka som prikývol a len som začal "odhrabávať" moju bývalú z kusov hliny, keďže som s ňou mal ešte svoj plán.
"Nebudem sa tváriť, že tvoje polonahé telo v tom tiež nehralo svoju rolu." Mladej som vyhrnul tričko a obnažil brucho, až to mohlo Mikoto prísť tak, že mám nebodaj nejaké nekalé úmysly. No v tom ma zastavilo jej podpichovanie. Zamračil som sa a venoval som jej dotknutý pohľad, ktorý sa ale zmenil na.. no, kto vie. Nemohol som sa tváriť dotknuto na ženu, ktorú zakrývali v podstate len vlasy.
"Možno by sa ma to dotklo ale.." Pokrčil som ramenom a zľahka som sa pousmial. Priložil som si palec k ústam a kusol som si do neho, čím mi po ňom stiekla kvapka krvi. Tou som začal na brucho mojej bývalej čarbať na piatich rôznych miestach päť znakov, počínajúc ohňom a nasledovali aj ostatné elementy. Bola to taká moja "silnejšia" a poupravená verzia päť-elementárnej pečate, ktorou som chcel Hideko v podstate znemožniť nejaké ďalšie prenasledovanie... ostatne ako aj využívanie prevažne "dotonových" techník, až kým ju niekto neodpečatí.. no a povedzme si to úprimne, u Kotomi takých ľudí moc nebolo.
"Ponúkol by som ti ďalší kus oblečenia.. ale nie som si istý, Či sa chcem vyvarovať toho pohľadu." Povedal som len tak, akoby medzi rečou, zatiaľ čo som dokončoval moju techniku a päť symbolov sa v podstate vpálilo do pokožky Hideko.

pro **Mikoto Hyūga** Sun Aug 04, 2019 6:54 pm

"Pochopil si to inak, než som to myslela, blondínka," prevrátila som otrávene očami. Vonkoncom ma tak nejak nezaujímalo, s kým každým sa bozkával, takisto som to nemala ako zistiť, keďže sme pri rozhovoroch nikdy nezachádzali k tejto téme z pochopiteľných dôvodov.
"Och, to ma teší. Znamená to, že moja taktika na mužských nepriateľov má naozaj aspoň nejaké účinky," súhlasne som prikývla. Iné ženy by sa najskôr zahanbili alebo to brali ako kompliment, mňa to potešilo z toho dôvodu, že v prípade ľahkomyseľného nepriateľa mohlo pokojne dôjsť k situácii, kedy by bol rozptýlený...najmä kvôli typu oblečenia, ktoré som zvykla nosiť. Aj keď teraz som bola viac menej nahá
"Hm, hmmm...si snáď jediný človek, ktorého pravda nebolí a netrápi. Kým sa ti ženské klaňajú a balia, prečo by aj, huh?" zaškerila som sa. Nebolo tajomstvom, že Uchihov mali skrátka ženy rady. Boli pre nich atraktívni, okrem toho bohatí a vo svete pre svoje schopnosti rešpektovaní. Skĺzla som pohľadom k Hideko a sledovala Goemonove počíňanie. V prvom momente to vyzeralo naozaj zvláštne, ale to mi bolo tak nejako jedno. Šlo tak či tak len o akési pečatenie. Nevedela som, o čo ide, v pečatiach som sa moc nevyznala, ale iste šlo o niečo veľmi...nepríjemné.
"Chm. Je mi jasné, že tvoj kolibrík zatúžil po krehkom tele mladej Hyūgy, ale takto budem priveľmi nápadná a pre jedincov zmýšľajúcich svojim penisom aj ľahká korisť," nemohla som si odpustiť provokačnú poznámku. Môj Byakugan videl veľa vecí...a MOŽNO aj to, čo bolo pred svetom skryté, ale pred ktoroukoľvek nahou ženskou bez problémov odhalené.
"...a ešte budem choručká, takže mi budeš musieť natierať hruď mastičkou a spievať Soft Kitty," ako dôkaz som si odkašľala, ale takým spôsobom, že bolo jasné, že len predstieram. Bavila som sa, fakt, že hej. Aj napriek občasnej bolesti, nijako som sa však nenamáhala, sedela som stále v rovnakej polohe.
"Dosť srandičiek ale, rozmýšľala som nad tým, že...asi sa nebudeš môcť vrátiť medzi svojich. Zachránil si i život, som tvojim dĺžnikom, preto by som mala jeden nápad," odmlčala som sa. Môj výraz zvážnel.
"Čo ak by si šiel so mnou?" vypadlo zo mňa po chvíli. Zabodla som svoje priehľadné oči do tých jeho a čakala na odpoveď. Nemohla som to nechať tak potom, čo pre mňa urobil a ako veľmi riskoval. V podstate asi prišiel o svoje miesto a v súčasnosti je považovaný za zrádcu.

pro **Megumi** Sun Aug 04, 2019 7:32 pm

Bolo zaujímavé hrať s Mikoto túto slovnú hru. Bol som si celkom istý že som ju pochopil, skôr som teraz váhal, či v jej hlasu bolo dostatočne veľa sarkazmu, aby som vedel určiť, že aj moju rádoby vážnu poznámku brala skôr ako nejakú hrátku zo slovom či vtip. Poškrabal som sa vo vlasoch, Bolo to ťažké. Nie každý sa vedel tak tváro-netváriť, ako Mikoto.
Prikývol som. "Pravda je len.. obraz reality, ktorý som ochotný zmeniť." Kútiky úst sa mi zodvihli do ľahkého úškrnu a radšej som sa vrátil späť k pečateniu, alebo skôr "kresleniu" pečate na brucho mojej bývalej. Stavil som sa, že ju to hrozne vystraší a tak trocha ma mrzelo, že jej reakciu po prebudení nebudem vidieť.
"Krehkom tele mladej Hyuugy.. pff.." Odfrkol som si značne nespokojne.
".. ako to môže ľudí baviť." Pomaly som sa postavil a len som si ešte poriadne utrel trocha skrvavené prsty do môjho trička. Už tak tam toho bolo dosť z môjho predošlého boja. Bola pravda, že posledné slová som si skôr zamrmlal popod nos. Samozrejme aj ja som si to zažil, slabé a krehké, zraniteľné dievčatá ktoré skákali do postele samé no, to bola fcking nuda. Aj tak tam nič nerobili.. to už by bola väčšia sranda s Itsukim. To bol aspoň psychopat.

Jej návrh ma prekvapil, nie že by som ho sám posledné minúty nezvaźoval. No nechcel som si ho ani zle vybaviť.
"Sranda bokom." Prikývol som a len som poukázal na Hideko.
"Zober si jej oblečenie. Okrem toho čo mám na sebe, už sám nič nemám." Navrhol som najprv riešenie našej, teda asi hlavne jej malej dilemy. No bola pravda, že by rozptyľovala aj mňa. Stále som bol len chlap.. a mi sme boli celkom jednoducho zmýšľajúce tvory. Spravil som to bez toho, aby som od jej pohľadu odvrátil ten môj.
"To bolo moje rozhodnutie, vydrbať s tým chorým bastardom." Povedal som stroho. Narážal som na to, že nerada niečo niekomu ostávala dlžná. ".. nič mi nie si dlžná." Možno som to pochopil zle, no niečo mi hovorilo, že presne toto bol ten problém. Povedal som to dosť jasne, bez nejakých náznakov či dvojzmyslov. Samého ma nenapadlo, že by za tým mohla sledovať niečo viac.
"Odprevadím ťa do mesta kvôli.." Poukázal som smerom k Hideko a taktiež smerom, kde ležalo niekoľko bezvedomých shinbi. ".. no proste ako poistka a po tom? Neviem." Pokrčil som ramenami.

pro **Milli** Sun Aug 04, 2019 8:06 pm

Poté co jsem opustila hospůdku mě moje kroky zavedly všelikam, ovšem rozhodně ne přímo do středu města. Tam se mi stále nechtělo a upřímně jsem si nedokázala představit co by tam Goemon vůbec dělal. Pochybovala jsem, že někde sedí u stánku a v klidu se láduje nebo relaxuje. Ne, když už tak se určitě zase někde za něčím nebo někým honil.

A tak jsem skončila v lese na stromě kde jsem znuděně polehávala na větvi a pouštěla chakru do své katany. Svou bílou kapuci jsem měla staženou stále do obličeje a hlasitě zavrčela abych se zbavila narůstající frustrace. "Určitě bych rychleji našla princeznu." S posledním slovem jsem se posadila a zvedla hlavu k nebi. "Řekni mi.." vyhoupla jsem se na nohy, složila pár pečetí a zvedla ruku nad sebe. "..kolik lidí asi umí tohle?" Položila jsem otázku jen tak do větru a okolo mého těla začaly problikávat blesky. Okamžitě se mi na tváři objevil šílený úsměv. Milovala jsem tu energii, kterou jsem cítila a dokázala využít. K nebi vytryskl proud temných blesků jako noc. To už jsem se zasmála i nahlas. Následovalo hlasité hrdelní zavrčení, které ale nepatřilo mě. Nýbrž zvířeti, které vyskočilo z proudu blesků a padalo či spíše letělo k zemi vstříc obrovskému výbuchu. Nechala jsem pantera zničit pořádný kus lesa nedaleko ode mě.

Chvíli jsem ještě stála na větvi a dívala se směrem, odkud se zvedal hustý kouř. Tímto jsem málem kdysi přizabila nějakého poskoka princezny, nebo to byl její milenec, kdo ví. Moje blesky byly nezaměnitelné a zároveň jen pár lidi vědělo, že je ovládám já. I tak jsem se ale ještě víc zahalila do pláště a seskočila ze stromu na zem. Jestli to k něčemu bylo... se ještě uvidí. Oprášila jsem se ze zvyku a pomalu vyrazila. I kdyby mi to do cesty nepřivedlo hned napoprvé Goemona, mohlo to přilákat zvědavce, které jsem plánovala okrást.

pro **Mikoto Hyūga** Sun Aug 04, 2019 9:11 pm

"Eeeeeeeeeh, niekto je moc vážny," opäť som prevrátila očami. Ľudia zvykli takto filozovať pri pohári vínka či iného alkoholu, Goemonovi očividne stačila nejaká hlúpa provokačná poznámka.
"Nemôže, inak ich zabijem," hoc môj hlas znel neutráne, v očiach sa mi nebezpečne zablyslo. Neviem povedať naisto, či by som naozaj vedela Goemona zabiť alebo aspoň naňho zaútočiť, ale pre kohokoľvek iného by sexistická poznámka, balenie či pokus o znásilnenie bola jednosmernou letenkou do pekla. Ak si Goemon myslel, že za svojimi vtípkami sledujem niečo viac, mýlil sa. Nebola som ako iné ženy. Neviazala som sa, ani psychicky, ani fyzicky. Šlo len o moju podpichovačnú povahu. Bez slova som si kľakla k Hideko a s viditeľným odporom si vzala to jej oblečenie, do ktorého som sa navliekla.
"Zvládnem to aj sama už, ale...ak budeš čokoľvek potrebovať, vieš kde ma nájdeš," aj keď vravel, že nie som nič dĺžna, necítila som to tak. Mienila som mu to splatiť, niekedy v budúcnosti, až príde na to vhodný čas. Niečo buchlo. V momente som aktivovala Byakugan. Žena. Blesky. Nepoznala som ju.
"Asi by som mala radšej ísť už...drž sa, Goemon. Iste to nie je posledný krát, čo sa vidíme," otočila som sa mu chrbtom. Vyzeralo to, že každú chvíľu vyrazím, napokon som sa ale zastavila a natočila k nemu tvár.
"Ďakujem," zamrmlala som skôr, než som skrátka zmizla. Vedela som, kam ísť, a pokiaľ tu bolo ďalšie nebezpečenstvo v podobe neznámej ženskej, mienila som ujsť. Ďalší boj by som už pravdepodobne nezvládla.
PRESUN

pro **Megumi** Sat Aug 10, 2019 4:21 pm

"Čo som to spôsobil.." Povzdychol som si snáď tak potichu, že som to ani len nezapoćul. Rukou som si zakryl tvár a s trocha podivným spôsobom som pomedzi prsty pozeral, ako sa Mikoto oblieka do oblečenia mojej bývalej. Bolo to ako z nejakého príbehu či novely, len trocha zvrátenej. Prikývol som, keď poznamenala, že viem kde ju nájsť.. no v hlave som si hovoril, že k tomu pravdepodobne už nikdy nepríde. Predsa len som bol teraz dosť na vážkach. Naozaj som nevedel čo robiť. Podvihol som ruku k oblohe na taký ten, pomerne jednoduchý pozdrav.
"Zbohom !" venoval som Mikoto ešte jeden z mojich pobavených úškrnov, ktoré som si šetril len pre zvláštne osoby či príležitosti.
"Bolo mi potešením.." dodal som až po tom, ako odišla a môj pohľad sa uprel niekam úplne inam. Boli tam mračná. Len niekoľko kilometrov od mojej pozície sa na oblohe zhromažďovali v pomerne dosť veľkom a hustom množstve. Cez aktivovaný sharingan som videl, že mali chakrový pôvod.. no a ja som tak nejak rozpoznal, o akú osobu sa jednalo.
Rukou som si znova zakryl tvár a s povzdychom som si na chvíľu čupol.
"Ďalší psychopat.. nebolo toho dnes už dosť?" Spýtal som sa nahlas kto vie koho. Bolo to.. problematické. Nevedel som, čo od Lily očakávať. Predsa len som ju už dobrý rok nevidel. Tamto mi prišiel ako pokus o upútanie pozornosti. Aspoň ma to ubezpećilo v tom, že je stále rovnako pobláznená, nebojácna a zbrklá, ako pred tým.

Problém bol v tom, že som nevedel určiť či odhadnúť, ako by na mňa reagovala. Ak by hľadala nejakú pomstu alebo čo, voči mojej osobe, nebol som v stave, kedy by som sa vedel zaisto obrániť. Už takto som sa snažil šetriť pre prípad núdze a nebol som si istý, či sa chcem do takej pozícii sám od seba postaviť. S povzdychom som len načiahol ruku, na ktorej mi pristála jedna z mojich vrán. Prehodil som s ňou pohľad, na čo vzlietla do vzduchu a vydala sa smerom k mojej pravdepodobne bývalej a možno tak troška falošnej slúbenkyne.

Ostal som tam sedieť. Od mojich vrán som vedel, že sa Milli blíži priamo ku mne a ak nezmení smer, čoskoro na mňa narazí. Pravdepodobne bude prekvapená, keďže to tu naozaj vyzeralo ako po boji a kúsok odo mňa ležala Hideko, ktorej Mikoto pred tým zobrala oblečenie. No rozhodne som tu bol za najväčšieho úchyláka momentálne teraz ja.

pro **Milli** Sat Aug 10, 2019 6:58 pm

Šla jsem dál přímo za nosem, ani jsem se nesnažila chodit potichu. Bylo by to trochu k ničemu když jsem byla v bílém a tudíž jsem moc s okolím stejně nesplývala. Plus jsem furt čekala jestli se někdo nepokusí okrást bezbrannou pocestnou. Jenže nikde nikdo, trochu zklamání.
"Jsem mladá a slabá dívka..sama v lese." Rozhodila jsem rukama. "Jednodušší to přece mít nemůžete." Povzdechla jsem si vyčítavě a smířila se s tím, že dneska nikoho neokradu a bude nuda. Jenže nakonec mi štěstí přece jen přálo, přede mnou seděl můj cíl cesty. Poznala jsem ho hned, na to jsem nemusela být génius...i když já jsem jím byla. Zastavila jsem se pár metrů od něj a spojila ruce za zády.
Mlčky jsem přelétla pohledem po bordelu okolo něj a nahé dívce. "No fuj.." Prohlásila jsem a nakrčila nos. "Myslela jsem si, že se z tebe stane cokoliv, cokoliv..jen ne úchyl." Zakroutila jsem hlavou a přišla blíž k té nahé dívce. "I když nad tím teď tak přemýšlím, určité předpoklady jsi k tomu měl." Pokrčila jsem rameny a obrátila se k němu čelem. "No..nevadí. Jak jsi se měl Goe?" Zazubila jsem se na něj jako sluníčko.
"Vypadáš..dost hrozně." Určitě jsem mohla po takové době začít konverzaci lépe ale právě vzhledem k době, jakou jsem ho neviděla jsem zvolila tuto cestu. Třeba se z něj stal idiot, náfuka, padouch a nebo fakt ten úchyl, pamatovala jsem si ho jako sopla a teď byl docela...velký hoch.

pro **Megumi** Sat Aug 10, 2019 10:54 pm

Po nejakom čase sa pred mojimi očami predsa len objavila. Nutno podotknúť že by mi nevadilo, keby že to trvá ešte aspoň taký rok. Nie že by som si za tých pár minút sedenia dokázal nejak efektívne oddýchnuť a načerpať či už fyzickú, alebo aj psychickú silu na vedenie konverzácie či čohokoľvek iného s touto bielovláskou. Zdalo sa mi, že jej narástli vlasy a ak to bolo možné, vyzerala mladšie než pred tým? Zrazu som sa cítil previnilo, pomaly ako nejaký úchyl a to som vedel, že bola mladšia.
"Toď vieš.. moja šálka čaju... vojna s človekom robí divy." Prehovoril som s mojim až absurdným talentom sa pri tom ani len nepohnúť, sotva sa mi pohli ústa. Nebyť toho, že som zaisto živý, možno by som niekomu pripomínal sochu.

Nie že by som bol ako zamrznutý, no minimálne zo mňa sršala opatrnosť. Predsa len, sotva pol hodinu do zadu ma zradil môj bývalý kapitán a nič ma nemohlo ubezpečiť v tom, že tuto Lily nie je najatá kto vie ktorou stranou, pre ktorú som mohol byť problém. No jej poznámka k môjmu vzhľadu mi na tvári predsa len vyčarila pobavený úškrn.
"To beriem ako kompliment. Chce to vynaloťiť úsilie vyzerať nejak..." Obhliadol som si svoje ruky a celkovo.. telo. Radšej som to nedopovedal. Vyzeral som ako kopa sračiek a to som si ani nevidel do tváre. No po tom som prstom poukázal na ňu, aj keď sa to nepatrilo.

"Vyzeráš na štrnásť..." Človek by si až pomyslel, že sa začala kúpať v krvi mladých dievčat. Prestal som na ňu poukazovať a len som sa tou istou rukou poškrabal vo vlasoch. Začal som celkom seriózne uvažovať nad tým, že sa ostrihám. Bola fakt otrava mať takto dlhé vlasy.

pro **Milli** Sun Aug 11, 2019 9:16 am

"Woow." Vydala jsem ze sebe a opřela se bokem o strom. "Beru to jako kompliment, nechci vypadat na svůj věk. " Kdo by taky chtěl hm? "Ale ty taky moc nevypadáš na svůj věk..vypadáš o dost starší než by jsi měl být." Poznamenala jsem a začala si hrát s prstenem na mé ruce. "Hodně starostí?"
Naklonila jsem mírně hlavu na stranu ale dál byla opřená o strom. Viděla jsem jak se má Goemon na pozoru a nechtěla jsem ho zbytečně provokovat. Nečekala jsem odpověď, nepotřebovala jsem ji a přes to jsem se na chvíli odmlčela a zabodla svůj pohled do jeho.
Nakonec jsem se potutelně ušklíbla a prsten si sundala. "No nic.. nemám se třeba kouknout jestli nemáš vážnější zranění?" Udělala jsem k němu krok a v očích mi poskočil nezbedný plamínek. Možná nebylo moudré si dělat srandu z někoho koho jsem dlouho neviděla ale já se nebála. Svého malého strachu, který jsem ještě měla, jsem se zbavila na své cestě.
"Jen tak mimochodem, je to nějaká nová móda tady chodit po lese nahá?" Letmo jsem se koukla na dívku a pak zpět na něj. "Nebo jsi si našel jinou snoubenku co krade? Teď se někde určitě ukrývá a skočí mi na hlavu viď?!" Přiložila jsem si dramaticky hřbet ruky na čelo a zalapala po dechu. I když Goemon vypadal tak jak vypadal, tedy hrozně, nedokázala jsem se chovat vážně.

pro **Megumi** Mon Aug 12, 2019 12:52 pm

Už to vyzeralo, že mi niečo vykĺzne z úst, no nakoniec to bolo len zamľaskanie, jak som si trocha zakusol do jazyka a moje svedomie mi nedovolilo Milli nie práve pekne podpichnúť.
Možno som jej aj mohol odpovedať, no pri jej pohľade mi tak nejak prišlo, že odpoveď ani neočakávala a tak som len neutrálne pokrčil ramenami, nespúšťajúc z nej pohľad.
"Naah.. zranené je len moje ego." zamietol som jej návrh no nijak som sebou netrhol, keď ku mne spravila krok. Skôr som pôsobil pokojne. No, ona si z toho všetkého robila celkom srandu. Nebrala vážne situáciu, ktorá sa možno ani brať nedala. Musel som sa nad ňou zasmiať. Na chvíľku som si ponoril tvár do dlaní a podvihnutie nálady mi vyjasnilo zopár vrásiek.
"Heeej no .. nie. Ale neviem ako sa z tohto vykrútiť. Je to celkom zamotaný príbeh." Postavil som sa a len som sa sám zahľadel na nahé telo mladej Hideko. Došlo mi, že ju Milli vlastne nepoznala, keďže nepatrila ku Kuroi Hitsuji a tak ani nevedela o mojom bývalom romániku s touto babou. "Povedzme si žee, som tak trocha dodrbal svoje vzťahy s mladou princeznou a mojim bývalým kapitánom.. no a ona mala tú smolu a bola poslaná k tomu, aby ma dostala späť." No, nebola to tak úplne pravda. Prišlo mi to tak, že im ide skôr o Mikoto, než o mňa.. no kto vie.
"..a na vysvetlenie prečo je nahá.. no... preskočila iskra." Zľahka, no dosť zákerne som sa zazubil. Až to vyzeralo ako niečo, čoho by som možno aj bol schopný.

"Čo tu vlastne robíš ty? Neprídeš mi ako niekto, kto sa vracia za stopami svojej minulosti." Snažil som sa znova nahodiť melodramatický tón, no príliš ma zaujímala odpoveď na túto otázku a tak mi vôbec nevyšiel.

pro **Milli** Mon Aug 12, 2019 3:36 pm

Spokojeně jsem se usmála když položil hlavu do dlaní a už se netvářil tak vážně. Zastavila jsem se dva metry od něj a pohled přesunula na nahou dívku, zatímco se mi snažil vysvětlit situaci. "Myslela jsem, že tvůj vztah s princeznou už byl dodrbaný." Poznamenala jsem s pokrčením ramen a vrátila se pohledem k jeho tváři. Nedokázala jsem si představit jak by ten vztah mohl ještě dodrbat po tom co jsme tam udělali, ještě že mi to bylo fuk. "Jiskra hm? Tak to muselo být tedy vášnivé když jsi zahodil její oblečení bůh ví kam." Zazubila jsem se. "Děkuji ti za vyčerpávající vysvětlení, měl bys ale vědět, že to co se tu dělo je jen tvoje věc. Takže ať pro to je jakýkoliv důvod, nemusíš nic vysvětlovat." Rýpla jsem si pobaveně. "Jsem přece jenom tvoje falešná snoubenka, nic víc." Pohodila jsem si s prstenem. "A teď ani to." Pousmála jsem se a prsten mu hodila. Spojila jsem ruce za sebou a zhoupla se na patách. "Hledala jsem tebe, ty stopo minulosti. Tak nějak jsem si říkala, jak asi dopadl ten kluk, kterého jsem potkala u hostince." Pokrčila jsem rameny. "A stejně jsem neměla nic lepšího na práci." Dodala jsem schválně aby mu nestoupalo ego.

pro **Megumi** Mon Aug 12, 2019 7:51 pm

Prikývol som. "To zväčša je, ale ešte nikdy to nebolo na takej úrovni aby.." poukázal som na osobu, ktorá si vedľa nás dávala šlofíka. "Po mne reálne niekoho niekto poslal. Aj keď za to mohol určite ten premotivovaný kretén.." Pošúchal som sa na brade, ktorá mi samozrejme nerástla pretože chalani z môjho klanu vyzerali ako metrosexuáli.. No a ďalej som nevysvetloval, keď to po mne ani nechcela. Len som sa pozornejšie pozrel na prsteň, ktorý si pohodila v ruke.
"Ty si ho nepredala?" Zachytil som ho vo vzduchu a len som sa naň pozrel. Následne som si ho bez okolkov nastrčil na prst.

Zatváril som sa trocha kyslo. Možno by som mohol povedať niečo na štýl "škoda", no s ňou to tak či tak bolo ako priatelia s výhodami, len bez výhod.
"Nemala si nič lepšieho na práci.. a pre to si sa trepala cez pol sveta do tejto vojnou zmordovanej diery." Potiahol som nosom na znak, že tu jednoducho niečo smrdí.
"Vieš o tom že je tvoja kamarátka celkom v sračkách? Takumi Yamada si nejakým źazrakom zobral späť svoje miesto." No bola pravda, že o tomto som príliš informácií sám nemal. Možno som sa s Milli mohol rozprávať aj o normálnejších veciach, ale celá táto zem bola ako choroba, nejaký mor.. ktorý mi zožieral myseľ a ja som na nič iné väčšinu času ani nemyslel.

pro **Milli** Mon Aug 12, 2019 8:06 pm

"No dovol. Nemám zapotřebí prodávat něčí věci." Dotčeně jsem pohodila vlasy a nakrčila nos. Vlastně...jo co jsem ukradla, to jsem prodala. Ale tohle bylo něco jiného, měla jsem to od něj půjčené i když říkal, že si to můžu nechat a nic to pro něj neznamená. Každopádně teď si prsten nasadil na prst.
"Přesně" Přikývla jsem jednoduše na to, jak jdu jen tak přes půlku světa a usmívala se jako blbeček. "Tak jsem se se přece dostala poprvé. Neměla jsem nic lepšího na práci."
Založila jsem si ruce na prsou a přešlápla na místě. "Víš, že je mi to uplně jedno? Byla spíše nucená známa, protože jsem spala s jejím bratrem. Nucené zlo." Možná to znělo drsně ale bylo to tak, nezáleželo mi na tom jaká strana vyhrává nebo prohrává.
"Nechceš se někde..opláchnout aspoň?" Sjela jsem ho pohledem, byl na něj vážně žalostný pohled. "Vsadím se, že kdybych udělala ještě krok blíž tak omdlím." Zamávala jsem si dlaní před nosem a zasmála se.

pro **Megumi** Mon Aug 19, 2019 9:46 pm

Z mojich zatvorených úst sa ozvalo niečo, čo mohol byť trocha pridusený smiech.. teda momentálne dosť piskot, čo mohlo dosť pokaziť celú tu tajuplnú emo atsmoféru, o ktorú som sa snažil.
"To je presne to čo by si spravila?! Haló? Nie som tu ja ten divný nie?" Zasmial som sa a trocha som pohodil hlavou. Takým tým sexi spôsobom, ako v reklame na šampón. Len moje boli od všetkého iného, len nie od nejakého šampónu. Prevrátil som očami a len som sa vyhupol na nohy a trocha som si začal naťahovať ruky. Ako keby som sa niekam chystal.
"Yeah ten pocit poznám.. teda nie že by som spal s tým narkomanom.." Samozrejme že som vedel, o ktorého bratranca išlo. Reina ich až tak moc nemala.
"Lily .. lily.. " Pokrútil som rukou.
"Keby že ťa nepoznám lepšie, myslel by som si, že ma chceš len vyzliecť, zneužiť a okradnúť, aj keď som si nie istý, či práve v tom poradí." Na chvíľku som sa zamyslel, no len som prikývol. Nie že by som mal zas tak veľa stratiť. Síce tá Katarova Katana by ma mrzela, ale .. aj tak som ju nezískal práve poctivo.

"Yeah ale dobrý nápad.. no úprimne by som asi preferoval nejakú hospodu, pred nejakým jazerom.. nič v zlom. Nie že by som mal zlé.. skúsenosti s tebou a jazerami.." Vlastne to bola vtedy skôr tá príjemnejšia a zábavnejšia časť môjho života. Aj keď som bol v týchto veciach omnoho, omnoho viac nevinnejší.

pro **Milli** Wed Aug 21, 2019 6:44 pm

Goemonova snaha působit sexy či co to mělo být byla až tak vtipná, že mi uniklo tiché uchechtnutí. "Narkomanem?" Zamračila jsem se, protože jsem nechápala o čem mluví, o pár sekund později mi to ale došlo a z nějakého důvodu jsem ucítila křivdu. Rozhodně jsem nechtěla aby si Goemon, nebo vlastně kdokoliv myslel, že jsem něco měla s Kenjim. "Hele!" Zasyčela jsem na něj, což se často nestávalo. "Já nemyslím jeho! Ale Reina měla bratra jako bratra!" Ještě chvíli jsem se mračila, bylo zvláštní jak mě jeho zdánlivě nevinný omyl dokázat naštvat. Po jeho další větě jsem se ale musela zase prohnaně usmát i když jsem nechtěla. "No Goe..co ti na to mám říct." Pokrčila jsem rameny. "Co by asi tak mohla udělat dívka co po dlouhé cestě vidí někoho.." prohlédla jsem si ho kritickým pohledem, "..takového." Popošla jsem k němu, protože hospoda byla stejně směrem za jeho zády. Natáhla jsem k jeho tváři ruku a dlaní ho po ní lehce poplácala. "Vlastně si to myslíš dobře." Hravě jsem na něj mrkla a vyrazila směrem k hospodě, kdyby jen věděl jak mě tohle bavilo.

pro Sponsored content

"Město duchů"

"Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"

Re: "Město duchů"