Obchodní zóna

pro **Assasin Senju** Fri May 06, 2016 2:03 pm

Obchodní zóna hlavního města
Obrovská obchodní zóna nacházející se ve středu města. Naleznete zde naprosto vše, například od slavného Ichiraku Ramenu, Dango shopu až po obchodu s shurikeny.

pro Tetsu no Akio Fri Jun 17, 2016 10:46 pm

Naša cesta nejakú dobu trvala. Išli sme dosť pomaly, mali sme sa o čom porozprávať. Či už to boli vážne témy ohľadom vojny a jeho syna, alebo obyčajné témy o tom že mi dlhuje stovku a ak mi ju nesplatí, prídem do jeho domu a sám si ich vezmem, to už nehralo rolu. Dosť sme sa porozprávali, ako to medzi priateľmi býva. Chcel som vyraziť za Tobirom, rovno nato ísť na frontu a vyriešiť problém s tou teroristickou skupinou, ale i na mňa to bolo veľa a aj ja som potreboval pohárik. Dať si zopár skleniek whisky a pomaly sa pobrať v dobrej nálade domov, pričom až na druhý deň premyslieť ďalší ťah. Byť Kágem v tejto dobe nebolo nič ľahké.

"Dva krát Whisky.." Prehovoril som, len čo som vošiel do baru. Za Kazekágeho ma však nikto nemohol v túto chvíľu brať. Ošarpaný muž ktorý práve vyšiel z fronty, celý zničený s otrhaným oblečením, ktoré bolo špinavé na veľa miestach a kapucňou na hlave, ktorú som si nasadil ešte pred vstupom. Vošiel Hokáge a nejaký bezdomovec, alebo obyčajný vojak z povolania. K niekomu ako Kazekáge sa tento úbor určite nehodil. Prisadli sme si k baru, na stoličky a čakali na naše objednávky, pričom som si sám prešiel pohľadom celý bar, dúfajúc že tu nie je nikto kto by ma spoznal i napriek maskovaniu. Dnes som chcel byť obyčajný človek, ku ktorému sa nikto nebude správať s rešpektom.

pro **Toshio Toppu** Fri Jun 17, 2016 11:03 pm

,, Kade kráčam samý ninja a žiaden shinobi. Oči do ktorých sa dívam plné radosti, lásky, nehy a mieru. Skazenosť sa šíri, ba povedal by som, že sa stáva črtou všetkých, ktorí sa v tejto dobe narodili. Ninjovia bez ambícii a vízie."
Premýšľal neustále Toshio, ako kráčal preplnenými ulicami a spoločnosť toľkých ľudí mu prekážala. Mal radšej samotu, ale vzhľadom na predchádzajúce sklamania sa radšej rozhodol v obrovskom dave. Predsa len pod lampou je najväčšia tma. Po pol hodine kráčania zapodal do baru a vytiahol si knihu. Pretáčal strany cestou k svojmu obvyklému miestu, keď sa musel zastaviť. Pár centimetrov od neho stál Hokage s niekým po svojom boku. Jeho pohľad však nepadol na Hokageho, ale na jeho kolegu. Zatvoril knihu v jedinom momente a odložil ju. Postavil sa vedľa tej osoby
,, Smiem vyrušiť?"
Spýtal sa osoby po Hokageho boku a samotného Hokage ignoroval. Snažil sa nadviazať očný kontakt so svojou cielenou osobou.

pro Tetsu no Akio Sat Jun 18, 2016 6:10 am

Uvoľnená atmosféra a jasný alkoholický opar sa niesol snáď celým barom. Nebol to práve luxusný bar, povedal by som, ktorý som vybral. Ale svojmu účelu poslúžil, zatiaľ som nestretol človeka ktorý by ma otravoval. Všetky hlavy sa otáčali na Hokágeho ako k svätému obrázku, začo som bol celkovo aj rád, pretože ma tým pádom kompletne ignorovali a ja som si mohol v pokoji vychutnávať pohárik za pohárikom. Vôňa tohto lahodného moku mi neraz priviedla úsmev na tvár, bolo tomu tak aj v tomto prípade, keď ma zahriala v hrdle a žalúdku. Hneď sa mi dýchalo lepšie.

"O čo sa stavíš že ťa niekto požiada o autogram.." Uškrnul som sa pod kapucňou, následne čoho som si vybral cigaretu. Až vtedy som si uvedomil že v krabičke mám túto poslednú. Smutne som si ju prezeral, pretože zohnať práve túto značku bolo v Rengo dosť ťažké. A už nie v hlavnom meste, kde sa takéto veci snažili obmedziť. Krabičku som teda schoval do jedného z vreciek, zapálil si a potiahol, keď sa ozval jeden z našich Shinobi.
"Čo som ti hovoril.." Pousmial som sa ale následne som sa zarazil, keď som si uvedomil že neprehovára k Hokágemu ale ku mne. Nezdalo sa však že ma pozná, netušil som či poznám ja jeho, lebo mi výhľad do jeho tváre bránila vlastná kapucňa.
"Ale iste.." Odvetil som, len čo som si uvedomil tento fakt a otočil sa smerom k baru.

pro **Toshio Toppu** Sat Jun 18, 2016 8:42 am

,, Nepozná ma. To znamená, že som ho musel niekde len vidieť. Tie oči som niekde videl, ale kde..."
Prebleskla mu hlavou záludná otázka. Pretože ľudí málokedy poznával podľa tváre, ale podľa očí. Nevedel, čím tomu tak je, ale zafixoval si tento zvyk. Osoba oproti nemu však mala na hlave kapucňu a bola mu otočená bokom a Toshio neobľuboval hry a naťahovanie. Preto zodvihol pokojne ruku a osobe stiahol kapucňu z hlavy aby ho videl lepšie.
,, Takto to bude lepšie. Mám pre vás pozdrav. Od slečny. Z jedného nepekného miesta."
Nahodil vážny, priam až nečitateľný výraz tváre v ktorom nebolo vidno absolútne nič.
,, Odkaz z pekla, od mŕtvej slečny."
Chcel upútať jeho pozornosť a čakal či to zafunguje.
,, Vždy je v tom žena."
Napadlo mu, kým čakal na jeho reakciu.

pro **Assasin Senju** Sun Jun 19, 2016 3:49 pm

Byl to extra večer. Nejen že jsem začal trénovat novou techniku, ale vrátil se i kazekage z mise. Cesta do baru byla dlouhá. Já bych se rád přesunul Hiraishinem a měl jsem ve zvyku navštěvovat jiné bary. Kdežto Akio vybral tenhle. Nesnášel jsem být středem pozornosti, ale už bylo pozdě.
Akio objednal dvě whisky a já si sedl vedle něj.
"V našem věku už bys neměl kouřit." mírně jsem se zamračil na cigaretu a vzal si doušek lahodného nektaru do úst.
"A taky mám ve zvyku chodit jinam, do komornějších barů, do barů spodiny a do barů, kde se schází nižší vrstva. Takhle poznávám i lidi, kteří nechodí na burzu a starají se o víc než o sebe, starají se spíše o obstarání potravy a dobré vzdělání pro své děti.." řekl jsem polohlasně. I když jsem byl veřejně známá osoba, neměl jsem rád, když na mě někdo dlouho civěl a všímal si mě.
V tom k nám někdo zamířil, samozřejmě, že jsem ho poznal. Byl to jeden ze slavných jouninů ze slavného klanu Toppu. Co však pohledává zde a co chce po Kazekagem?
Jakmile promluvil a Akio se otočil, před očima mi mihl obraz blízké budoucnosti. Bleskurychle jsem vytáhl kunai a zabodl mu ho do ruky a přišpendil ho ke stolu.
Tohle se však nestalo, ani nemohlo. Byl jsem Hokage, jeden z generálů Rengo Kyowa a zároveň jeden ze zakladatelů. Místo toho jsem se mile usmál a čekal na reakci Akia.

pro Tetsu no Akio Sun Jun 19, 2016 4:59 pm

Bola pravda že práve pre nás nebolo najlepšie chodiť do takýchto podnikov. Nebral som sa síce za slávneho, prečo aj. Možno som bol jeden zo zakladateľov, ale neprišiel som si o nič viac výnimočnejší ako nejaký ten Jounin. Všetci len hovorili aký sme skvelí, že sme niekoho porazili a založili túto zem, čo bola pravda. Avšak nikdy si nedovolím zabudnúť na všetky tie obete, ktoré padli pri ničení dedín a rovnako aj pri poslednom boji. Namiesto nás, generálov, to sú oni kto nasadzujú životy vo vojnách. Vojakov, Shinobi, všetkých týchto, som bral za hrdinov. Nevidel som rozdiel medzi nimi a nami. A práve preto som tu bol ako obyčajný tulák, aby ma brali za jedného z nich.

"Ešte nie som tak starý, aby som si nemohol dovoliť ničiť si pľúca.." Pousmial som sa pod nosom, načo som dopil svoj pohárik a zároveň objednal ďalší. Bol som braný za najmladšieho Kágeho, čo bola možno chyba. Nemal som skúsenosti ako oni, práve preto som väčšinou v rade bral slová ostatných vyššie ako moje. Keď ma niečo napadlo, povedal som to, avšak ak niekto mi protirečil, len som uklonil hlavou.
"To takí ľudia by mali mať peniaze, ktorí na úkor svojho šťastia myslia na šťastie svojich blízkych.." Povzdychol som si, avšak znova sa napil. Aj keby, s tým sa nič nedalo robiť. Taká bola naša spoločnosť. Možno ale práve preto som väčšinu svojich peňazí minul práve v takých baroch, kde som pozýval ľudí, dával im peniaze a všetok som dával do charít. Nedokázal som sledovať bezcitne ich úsilie o to prežiť. Avšak, našťastie to nebolo s nimi tak zlé, rozdiel medzi chudobnými a bohatými bol však obrovský. Než som začal nad tým poriadne polemizovať, vstúpil do baru Tosho. I ja som ho poznal, kto nie. Už dávno sa v tejto spoločnosti preslávil, avšak svoju tvár som mu neukázal. Až do momentu kedy prehovoril. Normálne by som si z toho nič nerobil, avšak zasiahol presne tam kde mal. Na malý okamih sa mi zatriasli zreničky a pevnejšie som zovrel pohár v mojej ruke. Keď prehovoril o správe, okamžite mi padla myseľ na moju sestru. Mŕtvu sestru.
"A odkiaľ si nabral odkaz od mŕtvej slečny?" Síce som znel bezstarostne, v hlase bol cítiť výkyv. Koho by niečo také nenechalo chladným, ja som si zachoval svoju hlavu v poriadku. Nevedel že sa jednalo o mňa, snáď, takže som očakával že to povedal len tak. Alebo to vedel a strieľal si zo mňa a možno, možno vedel niečo čo ja nie. Neprešiel deň kedy by som nehľadal jej nebohé telo v troskách. Aby som ho priviedol späť a riadne pochoval. Ale nič som nerobil, i keď útok bol jedna z možností.

pro **Toshio Toppu** Mon Jun 20, 2016 1:07 pm

,, Vždy a všade za všetkým je žena. Niet jediného shinobiho na svete, ktorý by netrpel stratou opačného pohlavia. Pochopiteľne to z nás robí aj shinobi."
Odpovedal hneď Toshio, pretože s tou otázkou hral na istotu a vedel, že trafí. Postava pred ním bola očividne staršia, než bežný vekový priemer a preto musela zažiť aj ťažké časy v ktorých bola strata blízkych bežná vec. Narozdiel od dnešnej umiernenej doby.
,, V skutočnosti som sem vstúpil len z recesie aby som sa ukryl v dave bežných ninjov. Lenže keď som prešiel okolo vás nedalo mi a cítil som z vás niečo iné. Energiu, ktorá presahuje všetkých ostatných. Ťažko to slovami opísať. A preto som musel zistiť, kto ste. Čo ma privádza k môjmu neslušnému gestu."
Prehovoril znova aby zdôvodnil svoje konanie o obzvlášť, to stiahnutie kapucne, ktoré však musel vykonať aby upútal pozornosť. Takto získal potrebnú pozornosť a navyše aj očný kontakt, ktorý mu chýbal k tomu aby rozpoznal osobu pred sebou. Zapozeral sa mu do očí a snažil si spomenúť na dávnu spomienku, ktorá tam niekde bola na neho. Meno, ktoré bolo zastrené hmlou a nechcelo sa vynoriť. Nech sa sústredil akokoľvek, nedokázal si ani za svet spomenúť.
,, Verím, že sme sa niekde stretli. Pretože ja si oči pamätám. Tváre a mená sa menia, ale oči nie. Som Toshio Toppu a ospravedlňujem sa za svoju nevedomosť, ale veľmi sa vo vesnici nezdržiavam. Keďže vidím, že ste vo váženej spoločnosti."
Predstavil sa hneď na to a pri spomienke na váženú spoločnosť na moment pootočil pohľad k Assasinovi a ako prejav úcty uklonil hlavu. Potom sa vrátil k svojej neznámej postave a s druhou rukou vytiahol malú zničenú knižku z vrecka a položil ju na stôl.
,, Na svojich skromných cestách som zapátral do mnohých miest a prešiel aj peklom aby som sa vrátil späť. Takže ak mi poviete meno dámy, možno bude v mojich možnostiach povedať vám, kde je."
Navrhol mu Toshio s úplnou vážnosťou a každého slovo myslel vážne. Dokonca aj zmienku o pekle.

pro Tetsu no Akio Mon Jun 20, 2016 1:34 pm

Ak sa aj Toshio pokúsil niečo vyvodiť len na základe dedukcie, mohol pochopiť jedinú vec. Že obchádzanie smrti okolo mňa bolo takmer na dennom poriadku. Určite to bolo dávno čo ma naposledy videl a pri pohľade na moje dotrhané oblečenie bolo nadmieru jasné, že som sa nezdržiaval v nejakom honosnom sídle. Napovedali tomu aj nespočetné diery v plášti a po celom tele, ktoré zasahovali až ku koži ktorá bola na nejednom mieste poškodená tiež. Síce som nemal žiadne zranenie, jazvy v dierach, zaschnutá krv po mnohých častiach plášťa a či už blato, prach, špina, od topánok až hore k hlave a samotný účes ktorý nebol najlepšie udržiavaný jasne naznačoval o mojej prítomnosti na bojisku po dlhšiu dobu.

"Rád ťa opäť vidím, Toppu Toshio." Prehovoril som takmer okamžite po tom čo sa predstavil, i napriek tomu že som hneď vedel kým je. Avšak zachovať si slušné chovanie bolo práve v mojom kódexe ktorý som dodržiaval do posledného bodu. V ten moment som na malý okamih stiahol svoju kapucňu a nechal ho zazrieť karmínovo červené vlasy a smaragdové oči, ktoré sa mu pevne zaryli do jeho očí. Avšak najväčšou charakteristikou pre mňa bol široký úsmev, keď som sa zasmial na jeho výraze.
"Takáto slušnosť od teba, Toshio, to sa nestáva každý deň. Prial by som si zaznamenať túto chvíľu.." Zhlboka som sa zasmial, následne čoho som znova nasadil svoju kapucňu na tvár a pre zmenu som objednal rovno tri poháriky, aj pre nášho nového hosťa, ktorý nás vypátral naozaj obdivuhodne. Držiac svoju čakru na uzde, aj tak sme mu nedokázali uniknúť. Čomu sa čudovať, keď pri nás sedel najnadanejší člen klanu Toppu.
"Neber si to ale zle Toshio, smrti som každý deň hľadel do tváre a tak viem že dáma ktorú hľadám je v jej moci. Preto tvoj zápisník nebude v tomto prípade potrebný.." Odmietol som okamžite ďalej sa venovať tejto téme. Nezabudol som, ale zmieril som sa s tým. Moja sestra bola mŕtva a už ju nič nevráti naspäť. Ani som nechcel, umrela ako hrdina, už ju viac nič nepúta k tomuto svetu. Jediné čo môžem urobiť je zapamätať si ju a byť na ňu hrdý, toť ona bola moje svetielko v temných časoch.

pro **Toshio Toppu** Mon Jun 20, 2016 2:27 pm

,, Najzaujímavejšie na tejto knihe je jedna malá vec."
Povzdychol si Toshio, pretože jeho smiech ani nevnímal, ale skúšal hádať, čo sa v tých jeho očiach nachádza. Keď na malú chvíľu nemal na sebe kapucňu prehliadol si ho do každého detailu v maličkom momente a spoznal ho. Už vedel odkiaľ ho pozná.
,, Že mená v nej len v nepatrnom množstve patria živým osobám. Drtivá väčšina patrí mŕtvym osobám, ktoré stáli zato aby boli v centre mojej pozornosti. Osoby, ktorých schopnosti a život boli obdivuhodné. Čo myslíte Lord Kazekage, stála vaša sestra zato aby jej meno bolo vryté a vyškrnuté z tejto knihy?"
Spýtal som ho zo zvedavosti a udržiaval očný kontakt tak intenzívne, až sa zdalo, že nežmurká. Bez tprerušenia očného kontaktu otvoril ľavou rukou knihu a pomaličky pretáčal jednú stranu za druhou.
,, Legenda vedľa legendy. Moc, Kekkei Genkai, myseľ či osobnosť. Všetko je zapísané tu."
Rozprával stále tichšie kým sa jeho ruka nezastavila na jednej zo strán. Takmer okamžite ukázovák jeho ruky zastal na ľavej strane uprostred a zakryl jedno meno.
,, Tak čo myslíte? Skrýva sa na tom mieste jej meno? Je preškrtnuté alebo naopak, žije? Môže sa tu skrývať skutočná pravda? Ak je čo i len malá šanca..."
Spytoval sa stále a čakal na jeho reakciu. Zvedavosť ho mátala ako bude vnímať túto skutočnosť.

pro Tetsu no Akio Mon Jun 20, 2016 4:16 pm

Pozorne som si vypočul všetko čo povedal nemihnúc ani okom. Nedal som na sebe vedieť žiaden cit, len bez reakcie som sledoval jeho tvár. Bol to vskutku zaujímavý človek. Nebolo veľa ľudí, ktorí by si dovolili takto rozprávať so svojimi priamymi nadriadenými, avšak on si to dovolil. Odvaha, tá mu veru nechýbala a to sa mi páčilo. Už ma unavovalo ako ma ľudia s rešpektom v hlase označovali "Lord Kazekage" a "pane". V jeho hlase zatiaľ neznel žiaden rešpekt, u neho som si to musel zaslúžiť. Úškrn neminul moju tvár, kým sa jeho prst nezastavil na mieste.

"Šanca že žije?" Spýtal som sa nahlas, ale skôr to bola rečnícka otázka, pretože na žiadnu odpoveď som nečakal. Moje prsty sa zrazu pohli a ruka sa začala naťahovať za knižkou. Na malý okamih sa zdalo že chcem vedieť pravdu, síce moja tvár ostala rovnaká po celý čas, to že som sa načahoval aby som odstrčil jeho prst bolo nadmieru jasné. Keby tam stálo že sestra je živá, vypálil by som celú planétu len aby som ju mohol vidieť. A on to vo mne asi videl, ako som svoju sestru miloval keď ešte žila. Prsty sa však nedotkli jeho ruky, ale prešli po chrbáte jeho knižky. Zdalo sa že mu ju ukradnem? Keď som sa zľahka dotkol chrbta knihy, mohol som ju veľmi ľahko vziať. Pár sekúnd snáď nikto nevedel čo mám v pláne. Ani Toshio a dokonca ani Assasin, ktorý našťastie nezasahoval, aj keď som sa tomu divil. Keby jeho vidím v takom stave, neostal by som chladným. Ale ja som ostal. Zovrel som prsty a jeho knižku som zatvoril v jeho rukách.
"Vieš mnohé, Toshio Toppu, mnohé, ale dnes sa mýliš. Už za svojho života sa stala hrdinkou. V celej Sune je jej meno chválené omnoho viac ako moje. To ona bola predurčená stať sa Kazekágem. A bude hrdinkou či už živá alebo mŕtva. Ak by ale žila a nevyhľadala ma, isto nato mala dôvody, ktoré nemám právo zisťovať." Bál som sa pravdy? Možno. Možno som sa bál že ma už nechce vidieť. Ale ja som si ju chcel zapamätať takto. Ako ženu ktorá padla za ochranu svojej dediny a svojho mladšieho brata. Aspoň to som si myslel. Odtiahol som ruku.
"A teraz ty, čo myslíš, nie je náhodou tvoje meno v knihe tvojej sestry vyškrtnuté?" Prehovoril som a hlboko sa mu pozrel pre zmenu do očí ja. Chcel som niečo vidieť, či sú chýry pravdivé a či naozaj Či je naozaj tak pyšný, sebavedomý a či naozaj stratil aj posledné kúsky citu a spomienok nato, kto ho posunul na cestu hrdinstva, ktorou sa vydal.
"Malý chlapec, počúvajúc báje o hrdinstvách svojho klanu, kým ho neposadla túžba dokázať to isté. Upínajúc sa na svoj cieľ tak silno, až pozabudol kým vlastne bol a vo svojom vnútri a pre svoje okolie umrel.." Dokončil som.

pro **Toshio Toppu** Mon Jun 20, 2016 4:48 pm

Toshio počúval každé jedno slovo, ktoré vyslovil a pozoroval každú jednu reakcia, ktorá ich sprevádzala. Zatvorená kniha dlho na stole nevydržala a už aj skončila v jeho vrecku. Chcel ďalej pokračovať v jeho analýze a skúmaní, ale zarazila ho otázka, ktorú položil. Ich role sa v jedinú chvíľu rázne zmenili a otočili. Hlavu jemne nahol na pravú stranu a na jeho bezduchej tvári sa začali pomaličky rysovať úsmev. Úsmev na jeho bezcitnej tvári vyzeral skutočne desivo. Zodvihol obe ruky a slabo zatlieskal.
,, V ten jedinečný moment sa otvorili brány pekelné a ja som mal príležitosť vstúpiť skrze nich. Za ich vrátami som stretol stvorenie desivejšie než čokoľvek, čo poznal známy svet. Po sedem dní a sedem nocí som bojoval až kým som stvoreniu nevytrhol jeden zo štyroch chvostov. Moje na nepoznanie zohavené telo bolo už v rozklade, svaly na mojom tele už dávno netušili čo to je oddych a moju myseľ sužovalo šialenstvo. Do momentu kým som nepoňal energiu z chvosta toho démonského stvorenia. Od toho momentu mojimi žilami kolovala láva a moja myseľ nebola čistejšia a jasnejšia než vtedy. Znovuzrodený som pokoril monštrum a donútil ho pokľaknúť. Pochoval ho za bránami pekla a začal písať históriu slávneho klanu na ktorý sa nikdy nezabudne, klanu Toppu.
Legenda klanu Toppu, kapitola prvá, Stvorenie."
Odrecitoval spamäti bez jediného mihnutia okom Toshio a pozoroval Kazekageho pred sebou. Pred očami sa mu mihali tisíce spomienok, ale pred nimi bola obrovská hmla, ktorá mu zatieňovala si ktorúkoľvek vybaviť a vcítiť sa do nej. Sestra, ktorú kedysi nadosmrti ľúbil už pre neho bola len číslom v počte klanových členov.
,, V snahe získať to, čo môj klan stratil som obetoval 10 rokov života. Pochopil som, že je rozdiel medzi ninjom a shinobim. A keď som sa vrátil domov zistil som, že je len málo shinobi, ktorí majú právo na môj rešpekt. Pokiaľ moja sestra v zúčtovaní nebude hodná toho titulu shinobi, nebude nič iným než len prekážkou."
Pokrčil ramenami, akoby o nič nešlo ani pri zmienke o svoju sestru. Kazekage mal v jednom pravdu, na svojich cestách získal moc, za cenu toho, že stratil všetko a všetkých, ktorých kedy mal.
,, Aj keby som mal všetko a všetkých spáliť do tla a z popola vybudovať znova klan. Tá cena za to stojí. Shinobi nemá rodinu. Shinobi tedá nemá sestru. A preto shinobiho kniha nikoho absolútne nezaujíma."
Dopovedal a úsmev z jeho tváre zmizol a vrátil sa tak do stave, ako predtým.

pro **Assasin Senju** Mon Jun 20, 2016 7:05 pm

Tiše jsem sledoval oba dva inteligenty, jak vedou svou super debatu. Nezapojoval jsem se, byl jsem však zvědav, jestli má v seznamu smrti i mou ženu. Jeho filosofie byla opravdu zajímavá, ale jedno by měl vědět, že pravý Shinobi nikdy nemluví o tom, co znamená být Shinobi. Pravý Shinobi žije jako Shinobi a nemluví o tom.
Já jsem se otočil k baru a vypil svou sklenku Whisky. Objednal jsem další sklenku a jednu i pro Toshia.
"Na zdraví," dal jsem si doušek a zhluboka se nadechl.
Přemýšlel jsem nad svým životem, nad tím, co jsem kdy udělal. Přemýšlel jsem taky nad svou smrtí. Jak by to asi bylo? Shinobiho život se posuzuje podle toho, jak zemře. Ne podle toho jak žil.
Uzumaki Naruto byl však jiný případ. Žil jako hrdina, jako ikona, jako celoživotní inspirace. Zemřel v iluzi, ochablý bez možnosti bránit sám sebe a ostatní. Co se mu asi tak zdálo? Uzumaki Naruto-sama...Doufám, že se Vám splnil sen... Automaticky jsem sevřel ruce v pěst.
Aniž bych si to uvědomil, stekla mi po tváři slza. Rychle jsem ji utřel a napil se. Nebyl jsem si jist, jestli za to nemohl ten alkohol nebo Toshiova slova, která stála za zamyšlenou.

pro Tetsu no Akio Mon Jun 20, 2016 8:40 pm

Samozrejme som si vypočul celé jeho posolstvo. Aj ako úryvok z histórie jeho klanu, tak aj jeho preslov ohľadom jeho samotného. Na nič som nereagoval, len som počúval. Nemal som za potrebu mu skákať do reči, prečo aj. Jeho slová boli zaujímavé a história jeho klanu ešte viac. Chcel som si ale vypočuť celý názor jeho odpovedi. Presne ako som očakával, tak aj zareagoval. Mal, ako sa dalo očakávať, bezcitné reči. Nie že by boli zlé, ale bolo to mimo mojej logiky. Neveril som, že to čo rozpráva je pravda. Ninja a Shinobi, rozdiel medzi nimi. Nebol takýto. I keby sa Shinobi snažil o čo viac chcel, základných citov sa nezbaví. Bolo to v našej hlave. Tak sme sa narodili, aby sme chránili milovaných. Bol to náš inštinkt. Chrániť to čo je nám drahé. I keď som sa správal že mi už na sestre nezáleží, keby som zistil že je živá, tak by som prešiel pre ňu peklom.

"Dokázal by si ju zabiť? Keby ukázala že nie je hodná? V tvojej logike? Postavil by si sa priateľom, aby si dokázal svoju pravdu? Obetoval by si pre svoj klan aj sám seba?" Spýtal som sa znova, i ja som svoj klan uctieval, vedel som že bol jedným z najsilnejších, kým nestratil svoju slávu. Ale ak by to malo znamenať že obetujem svojich priateľov, zabudol by som že som Tetsu o Akio. Bol by som len obyčajný Akio. V tom sa naše logiky rozchádzali. Vedel som že ma nepochopí, tak ako som aj nechápal jeho. 10 rokov sa snažil napraviť svoj klan, ja zase 11 rokov som sa snažil udržať Sunských preživších nažive. Kto vie koho voľba bola ta správna.
"A prečo bojuje podľa teba Shinobi? Lebo mu to niekto rozkázal? Alebo prečo?" Spýtal som sa znova, pretože som nechápal. Ja som bol Shinobi rovnako ako on, ale ja, ja som bojoval pre svojich milovaných. Pre túto dedinu, pre všetkých ktorých som mal rád, pre tých čo vo mňa verili. A dal by som za ne všetko. Preto sa môj výraz zmenil a znova sa mi na tvári usadil tvrdý výraz. Teraz som to bral vážne.
"Na zdravie.." Prehovoril som potichu, načo som sa napil a znova pozrel na Assasina. Jeho slza mi neunikla, ako som mohol čakať. To čo sme teraz preberali nenechávalo chladným ani mňa, ale ja som sa vedel dokonalo kontrolovať. Assasin už nie, on mal svoje pravidlá, toľko krát som mu už povedal že stelesňuje Naruta. Preto som bol s ním priateľ. On bol ten ktorý bol ako Naruto a ja zase ten kto logicky premýšľal. Boli sme ako Shikamaru a Naruto.

pro **Toshio Toppu** Mon Jun 20, 2016 9:19 pm

,, Klan Toppu celé generácie trpel priemernosť a obyčajnosť. Zvykli sme si na to byť len jednými z davu. Naučili sme sa, že akéhokoľvek nepriateľa porazíme, ak ho počtom udoláme. Výnimočnosť, ktorá nám prúdila v krvi nám začínala byť na obtiaž, pretože sme pre ňu boli lovení. Niektorí dokonca chceli začať výzkum na zastavenie dedenia našej schopnosti. Za takýchto ľudí by som mal podľa Vás vsadiť život?"
Zareagoval na jeho prvú otázku a nahodil tú svoju rečnícku. S hlbokým nádychom bez prestávky pokračoval ďalej.
,, Kedysi dávno musel člen klanu prejsť skúšku ohňom aby bol považovaný za hodného niesť meno svojho klanu. Nevidím dôvod prečo s tým nezačať znova. A ak daný jedinec neprejde. Jedno či teta, ujo, sesternica, sestra či brat. To v rozhodnutí nehrá rolu. Niekedy je potrebné vypáliť les, aby mohol znova vyrásť ešte silnejší. Ja už totiž nemám priateľov, len osoby, ktoré si zaslúžia môj rešpekt. A rovnako, tak celý klan pokľakol predo mnou a odprisahal vernosť v dobrom, aj v zlom."
Odpovedal s vzal do ruky pohár. Podrobne si ho prehliadol a zadíval sa na jeho obsah. Chvíľu fascinovane sledoval ako prúdi tekutiny pravidelne v pohári. Po chvíli prestal a tekutina zastala nehybne na mieste.
,, Shinobi bojuje aby dokázal zmysel a účel svojej existencie. Je to individuliata, ktorá oplýva schopnosťami a mocou zmeniť niečo. Nemalo by ho zväzovať nič a nikto v rozhodovaní. Rozdiel v ninjovi a shinobi je ten, že shinobi musí dokázať spraviť rozhodnutie, ktoré by sa ninjovi mohlo štítiť. Boli sme stvorení aby sme konali, to, čo iný by len chceli, ale nikdy neurobili. A keď sme pritom, či by som bol schopný zabiť vlastnú sestru...
Na cestu som sa nevydal sám, ale v sprievode Katsura Toppu, ktorý bol jeden z mála legiend dnešného klanu Toppu. No vrátil som sa sám..."
Dopovedal a kopol do seba obsah pohára na ex. Prázdny pohár postavil pred seba a pootočil hlavu ku Kazekagemu pričom bol zvedavý na jeho reakciu. Dospel totiž do štádia, kedy jeho názory boli pre bežných ľudí desivé, ba až nechutné.

pro **Assasin Senju** Mon Jun 20, 2016 10:39 pm

Během jejich hovoru jsem dopil další sklenici Whisky. Objednal jsem si wasabi oříšky a balíček čipsů pro Akia a pořádnou láhev nejstaršího saké a tři kalíšky. Kalíšky jsem jim podstrčil a sám si nalil. Vzal jsem si hrst oříšků a dal si pořádnou rundu.
"Na Shinobiho moc mluvíš," řekl jsem tiše po chvíli. Měl jsem už oči zalité krví.
Nicméně jsem si nalil další.
"Víš co je na to být Shinobi nejlepší? To, že máš předurčen celý život. Nemusíš se starat o nic jiného, než jen o boj a o ochranu slabších. A co teprve éra válčících států? To byl pořádný boj. Můj předek, Hashirama-sama měl 3 bratry! A víte, kolik jich přežilo svou pubertu? Jen dva! Hashirama chtěl tohle všechno, o čem ty mluvíš změnit. Změnil to a vytvořil paradox...Hovoříme o míru, ale zabijeme i své děti, pokud ohrožují naše vesnice..Hovoříme o míru, protože už jsme unaveni bojovat, ztrácet své milované, zažívat tolik válek. V každé generaci jedna válka a každý válka je daleko horší než předchozí. Víš, co znamená být Shinobim? Množství technik a počet mrtvých tě Shinobim automaticky neudělá. Shinobi je ten, který se zmítá v kruhu nenávisti a nikdy se nevzdá. Vždy překoná sám sebe a je ochoten zajít i za své limity, to je Shinobi. To je to, proč jsme se tehdy rozhodli nevzdat a bojovat. Bojovat za tebe, za klan Toppu, za všechny ostatní. My všichni, My pět kage v sobě nosíme vůli svých předků. Máme jejich učení, které jsme dokázali zdokonalit a poučit se z jejich chyb. To je být Shinobi.." dal jsem si další rundu a zajedl to pořádnou dávkou Wasabi oříšků.

pro Tetsu no Akio Mon Jun 20, 2016 11:04 pm

Len pohľadom som naznačil poďakovanie Assasinovi, keď predo mňa hodil chipsy, avšak neotvoril som ich. Namiesto toho som do seba kopol pohárik saké, ktoré objednal, až ma striaslo. Čo si budeme hovoriť, bol som strašný fajčiar, už od štrnástich som fajčieval, ale čo sa týka pitia, nebol som ešte tak skúsený, nevedel som svoje limity a občas mi stačilo pričuchnúť k alkoholu a už som sa zmietal podgurážený domov. Avšak reči od Toshia ma dostávali späť do hladinky triezvosti. Nezazlieval som mu to, každý mal inú filozofiu, iný pohľad na svet, avšak nikde nebolo napísané že si svoje názory nemôžeme vymieňať.

"A čo ľudia, ktorý pre váš klan bojovali a umierali? Čo ľudia ktorí sa nebáli vašich schopností a s radosťou vás nazvali spojencami? Môj klan bol v dedine považovaný za príliš silný, za klan ktorého schopnosti by nemali byť ďalej predávané, i napriek tomu nás uznávali národy. Avšak nikdy som nepočul že by sa vás niekto pokúšal takto zničiť.. Ale áno, chápem. Je množstvo ľudí, ktorí idú po Kekei Genkai. To ale nie je len pri vašom klane.." Začudoval som sa. Síce bola pravda že mnoho ľudí šlo po Kekei Genkai. Ale teraz bol klan Toppu pod ochranou piatich Kágov, tak prečo sa báť? Aj keby sa o to niekto pokúšal, musel by prejsť cez celú Rengo, ktorá by ich bránila.
"To je kolosálna hlúposť. Vypálil si niekedy les? Spálenisko ktoré po ňom ostane, na ňom už nikdy nevyrastie nič živého, a aj keby áno, vďaka tejto logike sa bude vypaľovať ďalej a ďalej. Nemyslíš že je niekedy lepšie sa o les starať, ako ho hneď ničiť? Prečo ísť tou ľahkou cestou, keď práve tá ťažšia prináša ovocie? Prečo zabíjať ľudí, ktorí teraz cez skúšku neprejdú, ale časom môžu? I ja sám, som do svojich štrnástich bol považovaný za odpad, za hanbu klanu, ktorý nikdy nič nedokáže. A teraz?" Spýtal som sa, ale to som sa už postavil, keď som sa započúval do Assasinovej reči, keď mu odpovedal na jeho filozofiu ohľadne Shinobi. Stotožňoval som sa s tým a na chvíľu ma zaliala hrdosť, keď spomenul ten deň, keď sme v daždi bojovali a takmer všetci umreli pre tento vratký mier. Ktorý si ľudia prestali vážiť.
"Assasin má pravdu, Shinobi sú tí ktorí vydržia. Vydržia nápor celej tej nenávisti tohto prehnitého systému. Veď vieš ako sa hovorí.." Na chvíľu som sa odmlčal, a v stoji som sa hrdo postavil priamo pred Toshia.
"Z lásky k sebe žijeme, z lásky k blízkym umierame.." Týmto som dokončil svoju reč a odpil si z pohára. Pocítil som neuveriteľnú potrebu previesť Toshia na svoju logiku, pretože svet v ktorom žil bol pre mnohých skazený a nechutný, pre mňa bol smutný a niečo vo mne mi hovorilo aby som mu podal ruku. Vzal som teda pohár, môj a jeho a podal som mu.
"Na budúcnosť Rengo Kyowa. Ako už povedal Assasin. Za mier." Dokončil som a odpil si.

pro **Toshio Toppu** Mon Jun 20, 2016 11:32 pm

,, Nie, les som nikdy nevypálil."
Pokrútil hlavou a jeho tvár sa razom rozžiarila úsmevom nad jednou konkrétnou spomienkou. Moment na, ktorý tak rád spomínal sa mu vybavil a v rýchlom slede prebehol mysľou.
,, Odpálil som sopku, ktorá ich zničila. Fascinujúce na tom bolo, že keď som sa o pár rokov vracal naspäť. Tak tá pôda bola najúrodnejšia v širokom okolí. Pretože nech sa snažíš ako veľmi chceš nikdy všetku burinu ani parazitov neodstrániš. A zo všetkej tej skazy započal nový život. Slobodnejší než kedykoľvek predtým. Ja len odstránim chyby, ktoré napáchali moji predkovia a prinesiem poriadok do chaosu, ktorý v klane nastal. Dostali sme sa na dno a potrebujeme sa odraziť, aby sme dosiahli opäť zlatý vek. Pre vás to môže byť neprijateľné, ale klan Toppu na tomto princípe fungoval a vždy prežil. Ale nech už sme na tom boli akokoľvek zle, každý Toppu mal dosť hrdosti zbaviť sa života, aby neuštedril hanbu vlastnej rodine."
Spomínal na celú históriu a na každého jedného predka, ktoré v rodokmeni kedy prečítal. Žiarivé mena, aj tie zapadnuté prachom s vyblednutými písmenami na okraji celého stromu.
,, A, že na shinobiho veľa rozprávam. Čo v dnešnej dobe má shinobi robiť. Keď majú ninjovia strach zabiť aj nepriateľa aby to nerozpútalo vojnu, ktorá rozpúta chaos medzi bežnými obyvateľmi, rozvráti celý systém a potom sa všetci obrátia na nás aby sme ho riešili."
Povzdychol si nad tým všetkým s vážnou tvárou a pozrel sa na svojich dvoch kolegov.
,, Veď ja som ten kruh nikdy neopustil. Ja som tým ohňom nenávisti, ktorý ho krúti ďalej. Som ten, ktorý vykoná špinavú prácu, ktorej sa iní štítia.
Z plameňa stvorený, vášňou a nenávisťou zosilnený, k sláve vychovaný. To sa vštepovalo každému z nás v kolíske. Keď svet stál zato položiť za neho život. Teraz už je to o tom, vziať život inému skôr než on tebe."
Pokrčil ramenami, ale pri slove mier pohárik nezdvihol a radšej zostal potichu.

pro Fujitora Tue Jun 21, 2016 2:01 pm

V kavárně, kterou většinu času navštěvuji, bylo teď poměrně klidno. Byly časy když to tu bylo narvané k prasknutí a někdy se zde našly prázdný lokál s tak málým osazenstvem že by se dalo spočítat na prstech jedné ruky. Já jsem zde trávil hodně času. Pil kávu, četl knížky či psal si deník. Bylo to tu klidné, ne jako nějaké bary či podobně. Měl jsem to tu hlavně rád prodože to tu bylo čisté a plné světla. Dalo se tu klidně relaxovat, narozdíl od barů. Osud tomu však dnes chtěl že jsem přeci jen do jednoho takového baru vyrazil. Ve chvíli když jsem zaplatil za kávu jsem zaslechl rozhovor dvou lidí. O tom že se Kazekage, spolu s dalšími mocnostáři, vrátil. Normální člověk, ne takový introvert jako já, by se zeptal jestli náhodou neví kde bych ho našel ovšem já takový typ člověka nebyl.
Vypravil jsem se tedy cestou ulicemi na místa kde většinou pobývá, sídlo apod., až mě to po hodině hledání zaneslo k hospodě. Otevřel jsem dveře a pomalu si prohlídl osazenstvo jestli v nich neuvidím známé tváře. Netrvalo dlouho a uviděl jsem ho. Seděl u stolu spolu s dalšími muži očividně ponořen do vášnivé konverzace. Nevěděl jsem jestli si mě všiml ovšem rozhodně nejsem takový že bych nakráčel ke stolu, u kterého očividně nesedí žádní hejsci, a řekl že bych potřeboval říct „Ahoj“ Kazekagemu. Totiž i já sám sem nevěděl co tady dělám. Spíše jsem chtěl zjistit co a jak. Dlouhé nic nedělání je zpočátku zábavné, ale po čase začne být velice monotóní, navíc někdo jako já má skoro dvakrát víc volného času a proto když se nudí tak se nudí dvojnásob.
Jelikož jsem nechtěl rušit jejich konverzaci opřel jsem se o zeď vedle vchodových dveří a čekal. Podle toho kolik lidí tu bylo si mě ani nemusel všimnout hned. To mi ale nevadilo. Čekání teda. Byl jsem velice trpělivý člověk a navíc jsem nikam nespěchal. Vytáhl jsem si tedy malou kapesní knihu a opřen o zeď se pustil do čtení.

pro Yuu Denshi Tue Jun 21, 2016 2:15 pm

Pomaly blížiac sa k centru do najväčšej obchodnej zóny v tejto dedine som začínal vnímať hluk obyvateľstva. Obrovská koncentrácia ľudí , ktorá vo mne vyvolávala pocit paranoje. Prechádzal som dole schodmi blížiac sa ku všetkým tým obchodíkom a stánkom. Ľudí som si nevšímal , nikdy ma nezaujímali. Díval som sa len do výkladu a pozeral na všetky tie veci , ktoré tam sú. Išiel som okolo obchodu so zbraňami. Rozmýšľal som nad tým , či by nebolo dobré keby som si nejaké kúpil. Potom si však uvedomil načo mi budú. Asi tak na nič. Jediné moje tanto , ktoré som vždy nosil so sebou. Nie ako zbraň na zabíjanie ale skôr na praktickejšie veci ako napríklad prerezanie lana v prípade ak by ma niekto zviazal. Hoci , neviem kto by unášal práve mňa ale tak náhody sa stávajú. Takto som stál pred výkladom asi desať minút. Bez nejakých náznakov mimiky a jednoducho som sa otočil a pokračoval vo svojej ceste. Ľudí tu bolo ako obvykle, veľa. Potom som si však spomenul na hlavný motív mojej cesty sem a to , že musím nakúpiť. Vždy sa nechám rozptýliť vecami , ktoré nepotrebujem a hlavne vždy robím hocičo iné než to čo mám. Keď som konečne zbadal miesto kam chodím bežne nakupovať išiel som tam. Kúpil presne to isté čo vždy. Nemám rád zmeny a to hlavne v jedálničku. Mohol by som riskovať a kúpiť niečo čo som nikdy nejedol ale nikdy som sa k tomu neodhodlal. Na to bude čas , som predsa mladý človek. Nakúpil som teda všetko potrebné čo som chcel. Strávil som tu celkom dlhý čas a chcel som si sadnúť. Vybral som sa teda do jedného podniku , vstúpim a pozerám koľko ľudí tu je. Hneď pri vstupe som oľutoval svoje rozhodnutie. Keď som videl , že sú tu dosť dôležitý ľudia Hokage a Kazekage. Čo teraz? pomyslel som si avšak na tvári nedával nič vidieť. Odísť nepripadalo do úvahy. Predstavte si , že by ste vošli a hneď okamžite vyšli von ako nejaký blázon. Sadol som si hneď pri dvere v nádeji , že si ma nikto nevšimne. Hoci to nebol najluxusnejší podnik položil som tašky s nákupom na zem a vytiahol knihu a začal čítať. Po pár vetách , ktoré som prečítal ma premohol pocit zvedavosti , že o čom sa tak asi rozprávajú. Prestal som čítať a použil knihu ako kamufláž.

pro **Assasin Senju** Tue Jun 21, 2016 3:13 pm

Dopil jsem celou flašku Saké. Nechtělo se mi dát s Toshiem vybavovat. Ne že bych proti němu něco měl, ale tohle filosofování mě opravdu nebavilo.
Objednal jsem si colu a položil na stůl účet. Už jsem měl dost, pohodička s přítelem skončila v momentě, když nás vyrušil Toshio a zvrtlo se to ve filosofickou debatu o smyslu Shinobi. O smyslu Shinobi jsem měl svůj vlastní názor.
Práskly dveře a někdo vešel. Otočil jsem se, abych si prohlédl příchozího. Mladý chlapec opřený o zeď vedle vchodových dveřích si četl knihu. Samozřejmě, že jsem ho znal. V první řadě tady neměl, co dělat. Do takových barů mají mladiství vstup zakázán.
"Akio, asi bychom měli jít.."
řekl jsem po chvíli a dojedl wasabi oříšky a dopil poslední kapku saké z kalíšku.

pro **Toshio Toppu** Tue Jun 21, 2016 4:44 pm

Po dlhej chvíli premýšľania a ticha sa Toshio postavil. Na stôl položil peniaze za drink a poupravil si kabát. Rozhliadol sa po celej miestnosti, ale už nebolo inej osoby, ktorá by ho zaujala. Naklonil hlavu na pravú a následne na ľavú stranu aby precvičil krk.
,, Nemusíte odchádzať. Ja som vás vyrušil, tak sa pekne odpracem odkiaľ som sa tu vyskytol."
Prehovoril pokojne, urobil krok s úmyslom odísť, ale najprv zastal pri Kazekagem.
,, Ak by ste zmenili názor. Mňa nie je ťažké nájsť."
Zašeptal potichu, pokynul hlavou na pozdrav a odišiel z baru.

/Presun/

pro Tetsu no Akio Tue Jun 21, 2016 4:59 pm

Vedel som mu nato povedať mnohé, naozaj mnohé. Nebolo to ani len tým že jeho logika bola úplne iná ako moja a bola preto pre mňa zaujímavá, vždy ma bavilo polemizovať o rôznych filozofiách. Nielen preto aby som si dokázal svoju pravdu, ale aj preto aby som sa z niečoho poučil. Nedokázal by som povedať že som si z dnešného rozhovoru niečo neodniesol, ale ako už Assasin naznačil, zrazu sa to tu začalo plniť a mňa začala zmáhať únava. Vedel som že čo chvíľa pitia tu padnem a už nevstanem do rána. Nehovoriac o tom že som vyzeral ako nejaký biedny žobrák.

"Ešte ma toho dosť čaká, preto ťa nerád opúšťam, ale musím. Ešte sa ale čoskoro uvidíme.." Prehovoril som s úsmevom, dopil pohárik a na stôl hodil peniaze. Až ma vystrelo keď som zistil ako málo sa mi peňazí zvýšilo a v akej situácii sa práve teraz nachádzam. Musel som jednať a jedna z možností ako si privyrobiť kým som tu boli misie. Preto som sa otočil na stoličke a pomaly vyrazil k východu, kde som si všimol Fujiho, ako som ho často nazýval. Videl som ho dosť rád, že je v poriadku.
"Nehovor kto sa na mňa prišiel pozrieť. Poď so mnou.." Pohladil som ho po vlasoch, čím som ho roztrapatil, a tiež naviedol jeho sústredenosť na mňa, načo som spolu s Assasinom vyšiel z baru. Na dnes bolo dosť, i zajtra je deň.
"Idem sa ešte osprchovať, prezliecť sa a možno si trochu pospať, nejako nevládzem po tej ceste. Uvidíme sa v kancelárii teda, ak by si niečo potreboval.." Zamával som ešte Assasinovi a pred odchodom sme si kamarátsky ťukli päsťami, načo som sa v doprovode môjho žiaka vydal smerom preč.

~Presun~

pro **Assasin Senju** Sun Jun 26, 2016 4:38 pm

Se všemi jsem se rozloučil, zaplatil za účet. I když jsem byl opilý, byl jsem při smyslech. Dokázal jsem se hýbat, jako kdybych opilý nebyl. Tuto super schopnost jsem si vypiloval časem. Také to, že jsem patřil do klanu Senju nebylo k zahození. Otočil jsem se a usmál se na obsluhu a byl pryč.
/Přesun

(nejkratší post ever xD)

pro Uchiha Seiken Sat Sep 24, 2016 5:28 pm

Začínal jsem mít chuť na něco dobrého a dnes se zrovna konal jakýsi festival. Netušil jsem co se oslavovalo, ale bylo zde mnoho stánků a plno lahodného jídla. Hned jsem jich musel pár vyzkoušet. Měl jsem rád dobré jídlo a dobrou atmosféru, přičemž toto místo mělo právě tyto dvě věci. Nepřemýšlel jsem nad tím kam bych se měl vydat, řídil jsem se momentální situací a to kde se nacházím. Nikdo mě nepotřeboval ani se po mě nescháněl a já si proto zatím užíval. Měl jsem však na paměti, že musím i trénovat abych nebyl ostudou klanu, už tak jsem dost pozadu oproti ostatním, navíc jsem Uchiha.

pro Sponsored content

Obchodní zóna

Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna

Re: Obchodní zóna