Toshio Toppu

Pohlavie: Muž

Vek: 25 rokov

Príslušnosť: Tsukiyama

Hodnosť: Jounin (A rank)

Klan: Toppu

Elementy: Doton, Katon, Yoton

Kekkei Genkai:
(Yoton je Kekkei Genkai ktoré vzniká spojením dvoch základných elementov. Ohňa a Zeme. Je používané nejčastejšie zo sttrednej až veľkej vzdialenosti a jeho sila spočíva vo vysokej teplote. Dosahuje totiž teploty medzi 700 až 1200 stupňami Celsia. Toto Kekkei Genkai dokáže manipulovať aj s vyhasnutou lávou a to tým spôsobom, že za cenu veľmi mála chakry dokáže lávu opäť rozohriať a znova použiť. Pokiaľ sa užívateľ nachádza na mieste, kde je sopka či lávové jazero dokáže k jeho technikám pridať aj lávu z vulkánu. Najmocnejší užívatelia dokážu donútiť sopku k výbuchu, čo by užívateľa pripravilo o obrovské zásoby chakry. Zvláštnosťou u niektorých užívateľov, čo sa týka aj Toshia je skutočnosť, že sú čiastočne imúnni voči láve akéhokoľvek pôvodu. Teda láva im po krátky časový úsek pri dotyku s pokožkou nemôže spôsobiť vonkajšie poškodenie. V prípade dlhšieho kontaktu s lávou užívateľ prirodzene spotrebuváva svoju chakru, aby z posilnil odolnosť a pohlcoval teplo z lávy, aby mu nebolo ublížené. Netýka sa to vnútorného poškodenia. Na tomto Kekkei Genkai zvláštnosťou, že láve dokáže užívateľ meniť teplotu. Môže ju nechať schladiť až na 300 stupňov a následne ju rozžhaviť až na maximálnu teplotu, teda 1200 stupňov Celsia.)

Osobnosť:
Toshio si vybudoval charakter plný arogancie, sebavedomia, pýchy a ambícii. Obvykle neprejavuje žiadne emócie a zachováva si chladný pokoj. Má rád svoje pravidlá a zásady, ktoré nehodlá porušovať a nenávidí, keď ich porušuje niekto iný. Nemá problém siahnuť za hranice, ktoré normálni ľudia považujú za bežné. V ceste za svojim cieľom by bol schopný prejsť aj cez mŕtvoly, ak je to nutné alebo aj keď nie.

Schopnosti:
Toshio využíva svoje ninjutsu hlavne v boji na strednú až veľkú vzdialenosť, čím mu nerobí problém bojovať s väčším počtom nepriateľov zároveň vďaka plošným technikám. Ninjutsu je práve aj jeho hlavným bojovým zameraním v ktorom prejavuje najväčšiu zdatnosť v kombinácii s technikami svojej Kekkei Genkai.

Je zdatný aj v boji zblízka, keďže podstúpil kvalifikovaný a komplexný tréning zdatnosti a bojového umenia. Nevyhľadáva tento štýl boja, pomerne sa mu vyhýba, ale v nevyhnutnom prípade  nemá problém ho kombinovať s jednotlivými technikami.

Rovnako je veľmi schopný v boji s katanou a so zbraňami vo všeobecnosti. V boji využíva katanu z chakra vodivého materiálu čiernej farby. Zároveň používa aj druhú katanu s obsidiánovou čepeľou, tá je síce krehká, ale nepomerne ostrejšia. Taktiež je čiernej farby preto je náročné ich od seba odlíšiť na prvý pohľad.

S genjutsu má len výsostné základné skúsenosti. Tento štýl boja neuznáva a hlbšie sa mu v tomto ohľade nevenuje a nepoužíva ho vôbec.

Príbeh:
Mnohí sa ma v mojom živote pýtajú, čo je prvá spomienka na moje detstvo a čo si z neho pamätám. Akú najšťastnejšiu spomienku si v sebe z toho obdobia uchovávam, aby mohli vytušiť, čo ma v živote vyformovalo do osoby, ktorou som sa stal. Na každú z týchto a im obdobných otázok odpovedám rovnako a jednoducho. Svoje detstvo si nepamätám, nemám žiadne hmatateľné pripomienky ranného detstva a spomienky, ako som ho prežil. Čas od času sa objavia záblesky na zlomok momentu z ďaleka pripomínajúc niečo, čo je možné nazvať spomienku. Vynoria sa na krátky okamih rôzne pocity, ktoré sa obratom strácajú v realite prítomnosti. Netuším, či moja myseľ samovoľne vytlačila všetky spomienky alebo k tomu bola potrebná pomoc tretej osoby, či nebodaj som ich zo svojej mysle vytesnil sám. Táto strata časti svojho krátkeho života ma nikdy obzvlášť netrápila a pri chápajúcich slovách môjho okolia a ich pripomienok minulosti, len obídem tieto konverzácie úplným mlčaním. Jedno však viem povedať s istotou, a to skutočnosť, že som vyrastal spoločne s ostatnými v klanovom sídle klanu Toppu a začlenil sa do svojej rodiny, ako každý iný. Nebol som ničím zvláštny, ani výnimočný, neodlišoval som sa od ostatných rovesníkov iným, než tým, že som bol jediným dieťaťom svojich rodičov. To vzhľadom na vojnové zameranie nášho klanu a vysokú mortalitu jej členov nebolo skutočne bežné, keďže mnohí sa rodili a vyrastali s vedomím, že ich údelom je zomrieť v nádeji, že prežijú ostatní.

Ale ako to medzi shinobi býva po dosiahnutí určitého veku som bol, či som chcel alebo nie, začlenený do tréningového procesu, aby som raz mohol stáť na bojovom poli po boku iných shinobi a hájil česť svojho klanu. Boli to skutočne komplikované roky naplnené urputnou snahou nevzdať sa zakaždým, keď na obzore zažiarilo slnko a neskončiť so všetkým pri jeho západe. Dodržanie disciplíny znamenalo odriekanie všetkého. Výchova a tréning, ktorý som v tak mladom veku musel podstúpiť rovnako ako ostatní, mali za cieľ otupiť všetky emócie a vyformovať osobnosť hodnú nazývať sa shinobim. Nebolo skutočne jednoduché spĺňať požiadavky, ktoré sa na mňa v tom období kládli. Bolo pre mňa skutočne nepochopiteľné, ako sa má shinobi správať a akými pravidlami sa má v živote riadiť. Výcvik bol však neúprosný a každá odchýlka bola vykúpená bolesťou a krvou. Tento proces trval dovtedy, kým kandidát nezapadol do správneho profilu alebo kandidáta nebolo. Vtedy som po prvý raz pochopil, prečo niektoré rodiny v rámci klanu mali početné potomstvo, aby zachovali svoju pokrvnú líniu. Ale ja som ten život prijal za svoj a plynutím času všetko, čo bolo v rozpore s dogmou o shinobi sa zo mňa vytratilo. Nie len preto, aby som ochránil svoj život, ale aj preto, aby som zachoval česť svojich rodičov. Moja cesta k vrcholu bola dláždená zlyhaním a porážkou iných. A tomu som podriadil celý svoj život, kým som nevystúpil nad všetkých mojich rovesníkov. V tom čase to nebola len otázka disciplíny a charakteru, ale bojových schopností a ochoty obetovať pre víťazstvo čokoľvek. Predsa len, keď v záverečnej skúške proti vám nikto nestojí, nemá vám kto v úspechu prekážať. Tak sa aj stalo. Odmenou pre absolventa bolo plné zaradenie sa do života klanu a prístup k možnosti objaviť, rozvíjať a zžiť sa so svojim Kekkei Genkai. Možno som predsa len bol od svojich rovesníkov iný, keďže svoje Kekkei Genkai som ovládal a dokázal používať od čias... od ktorých sa doslova nepamätám. Pre mňa však bolo odmenou obhájenie cti svojich rodičov v očiach celého klanu. Predsa len môj otec bol hlavou celého klanu a najzdatnejší užívateľ našej jedinečnej Kekkei Genkai, ktorého som mal tú česť poznať. Preto jeho rozhodnutie mať len jediné dieťa bolo často kritizované. Teraz bola cesta shinobiho mojim životom.

S novo nadobudnutým klanovým postavením som získal aj neodňateľné povinnosti pre ktoré celý klan žil. Misie, ktoré boli pre finančné prežitie klanu nevyhnutné sa v mojom prípade už nezaobišli bez krviprelievania. S výchovou, ktorá mi bola nanútená preliatie krvi nebol problém a strata života ľudskej bytosti pre mňa nebola ničím výnimočná. Za svoj život som výčitku za takýto akt nikdy nepocítil, keďže táto služba bola zmyslom existencie shinobi. Dôležité však bolo, že ostatné tými odchádzali a prichádzali v rôznych počtoch, zatiaľ, čo ten môj sa vždy vrátil v rovnakom. Kým sa náročnosť misie a jej okolnosti nezačali sprísňovať do takej miery, že som musel sídlo opúšťať sám bez vidiny istoty, že sa dožijem ďalšieho východu slnka. S každým dňom, tréningom a misiou sa moje schopnosti zdokonaľovali a moja túžba posúvať hranice svojho Kekkei Genkai rástla. Zatiaľ, čo chýry o mojom klane  sa šírili často iba v období vojnových konfliktov, s mojou aktívnou účasťou na misách popularita aj slovo o klane rástlo. A keď je sa odhalí meno shinobiho a preslávi, svoju životnú cestu nezvládol. S nadobudnutým bohatstvom klanu za roky mojej nepretržitej služby bolo možné klan a jeho členov pozdvihnúť na vyššie úroveň života. Aby sa moja absencia v boji vynahradil učil som sa tomu, ako klan, jeho členovia a hospodárstvo funguje. Musel som preniknúť do každého detailu jeho fungovania a ovládnuť ho. Spätne sa na to odhliadnuc to bolo najdlhšie obdobie v mojom živote, ktoré som s otcom strávil. Odovzdával mi všetky vedomosti, ktoré boli podľa neho nevyhnutné k tomu, aby klan prosperoval v každej situácii. Keď som toto vzdelávanie ukončil daroval mi malú knihu. Pri listovaní jej stranami som zistil, že sú všetky prázdne. Obal bol všedný, bez nápisu, znaku či obrázka. Bola to obyčajná prázdna knižka, ktorú mi daroval so slovami „Zaplň ju“. Avšak nikdy mi nepovedal, čím ju zaplniť.

Popri týchto povinnostiach som pomáhal dobudovať sídlo a ďalšie budovy spoločne s ich rekonštrukciami. Zároveň mi bol zverený výcvik nádejných mladých kandidátov na post shinobiho v klane. Značné množstvo sa hlásilo ku mne, ako k senseiovi, ktorý ich mal previesť celý procesom a pripraviť na záverečnú skúšku. Bolo to neúprosné obdobie, kedy to postupne jednotliví študenti vzdávali. V konečnom dôsledku nemôžem povedať, žeby jediný z mojich študentov neabsolvoval úspešne záverečnú skúšku. Logicky to nebolo možné, keďže žiaden to k nej nezvládol dopracovať aj keď jeden z nich mal k tomu vlohy a pomerne blízko. Odhliadnuc od tejto skutočnosti pod inými senseimi skúškou bez problémov následne prešli. To však už ubehli pomerne veľké množstvo času a po krvilačnom členovi klanu Toppu už nebolo v okolí ani slova. Mohol som sa preto vrátiť k ceste shinobi, ktorej som bol predurčený. Za ten čas som ovládol techniky svojho Kekkei Genkai za hranice poznania, ktoréhokoľvek člena klanu a bol čas tieto vedomosti uplatniť v praxi. S vysokou úspešnosťou v boji začal rásť záujem o služby klanu a jeho hodnota opäť stúpala. Odvrátenou stranou mince bola skutočne, že čím bol klanu Toppu bohatším, tým ostatné klany začali o svoje bohatstvo prichádzať a prepadalo ich zúfalstvo. Strata financií pre shinobi neznamená nič, no so stratou cti to bolo iné. Klany v širokom okolí boli považované za menej cenné a ich česť tým rázne utrpela. Vedeli, že všetka sláva klanu Toppu na jedinom nadanom shinobi. Majstrovi v Kekkei Genkai, ktorý nepoznal zľutovanie ani strach. Nakoniec sa sídlom klanu Toppu ozýval krik a plač mojej matky, keď si pre toho nadaného shinobi prišli a zbavili ho života. Nebol som to však ja, kto v ten deň prišiel o život. Majstra našej Kekkei Genkai poznal svet iba jedného. Hlavu klanu Toppu, teda môjho otca. Bolo nemožné odhaliť, kto útok zosnoval a uskutočnil. Na pohrebe nik neplakal. Smrť bola súčasťou života shinobi, preto bola braná ako naša neoddeliteľná časť. Stál som tak nad jeho hrobom s prázdnou knižkou, ktorú mi roky predtým venoval a díval sa na náhrobok, rovnaký aký zdobil každý hrob člena nášho klanu. „Ten, ktorý sa pozrel smrti do očí a poddal sa jej“. Ten, ktorý sa pozrel smrti do očí, to boli slová, ktorý mi rezonovali v zmysli. Akýže to je len pocit, dívať sa smrti do očí? To bola otázka, ktorej som venoval zvyšok svojho života.

Za smrť môjho otca oficiálne nikto nemohol, pretože nikomu nemohlo byť preukázané, že takýto atentát spáchal. Ja som však bol presvedčený o tom, kto tento akt vykonal. Krátko potom, že otcovu rakvu zakryla hlina som vzal svoje veci a vybral sa k najväčšiemu jazeru v širokom okolí, jazeru Endo. Uvelebil som sa v korune stromu neďaleko jazera a sledoval sídlo cudzieho klanu týčiace sa na ostrove uprostred toho jazera. Nedotknuteľný klan užívateľov Suitonu, ktorý v svojom sídle boli absolútne neporaziteľný. Nebolo jediného šialenca, ktorý by sa odvážil na tomto bojovom poli započať masaker, okrem mňa. Ostal som na strome a pozoroval jazero a život obyvateľov sídla. Kým oni žili nerušene akoby sa nič nestalo, hlboko pod povrchom jazera som vytváral obdobné jazero naplnené lávou. Neponáhľal som sa s vynesením súdu a trpezlivo techniku zväčšoval. Za tie dni, ktoré som tam strávil som zveľadil katanu s čepeľou vytvorenou obsidiánom z mojej vlastnej lávy. Posledné dni som strávil s otvorenou knižkou od otca sledujúc celé dianie v klane. Už som vedel, čím knihu zaplním a začal som písať. Písať a škrtať, dopĺňať a škrtať. Posledný deň svojho plánu som strávil výlučným sledovaním klanového sídla mohutne týčiaceho sa uprostred jazera. Poznal som takmer všetkých, ktorí sa tam nachádzali. Muži a ženy s ktorými som bol rovesníkom, shinobi s ktorými som sa stretol na bojisku, deti, ktoré sa tešili z radostí života. Bol to jeden z mála momentov, kedy sa mojou mysľou prehnal záblesk obrazu so silným citovým výbojom a ja som spoznal tú do ktorej som bol zamilovaný, kedysi dávno. Ako však slnko zapadlo svoje veci som zbalil a odišiel, nie však ďaleko. Celý ten čas som sa pripravoval na jediný moment. Nespočetné množstvo lávy, ktoré sa naakumulovalo pod povrchom bolo pripravené uzrieť svetlo sveta. Vrchol umenia Kekkei Genkai dalo zrod erupcii, ktorej svedkom ešte nikto z klanu Toppu nebol. Zem sa začala otriasať takou silou, že sám som takmer nedokázal stáť na nohách. Jazero behom niekoľkých momentov zmizlo a ostala iba obyčajná vodná para. Celá plocha jazera sa začala prepadať a spod jej povrchu vytryskla láva, ktorá zreagovala s vodnou parou vznášajúcou sa nad pevninou pôvodného jazera a spôsobila obrovský sopečný mrak. Behom niekoľkých momentov klan, ktorý prekvital životom zmizol z povrchu zemského bez jediného preživšieho alebo pamiatky, ktorú by po sebe zanechali. A z jazera Endo... sa stala hora Endo.

Po technike takého rozsahu a dosahu trvalo dni, kým som sa vrátil domov a našiel svoj klan bez velenia. Vtedy som si uvedomil skutočnosť, že po svojom otcovi som prebral viac než len rolu shinobiho. Celý môj život mal viesť k tomuto momentu, o ktorom som nepredpokladal, žeby nastal skôr než moja smrť. S novým životným údelom, prichádza aj nová cesta a nové poslanie. Preto celý klan pod mojim novým vedením zbalil a vzal, čo mohol, aby sme mohli začať nový život niekde inde. Nepoznaný a nepoškvrnený minulosťou. Každým krokom vzďaľujúcim sa od pôvodného sídla sa hrob môjho otca začal pomaly strácať až sa vytratil. Až slová jedného z detí ma prebudilo zo zamyslenia, keď ukazovalo na môj krk, ktorý teraz na pravej strane zdobila podlhovastá jazva. Nedokázal som si však spomenúť odkiaľ sa tam vzala a odkedy ju tam mám... následok mojej krvavej pomsty alebo potlačená spomienka mojej minulosti?

Body:
Ninjutsu - 5
Taijutsu - 4
Genjutsu - 2,5
Inteligence - 4
Síla - 3,5
Rychlost - 4
Chakra - 4
Ruční pečetě - 3