Kouri Mizuumi
+4
Shinobi (Samurai)
Mikoto Hyūga
Goemon
Kotomi Yamada
8 posters
Naruto Stories: The Revolution :: RPG GAME :: Naruto Stories: The Origin :: Herní místnosti :: Shimo no kuni :: Centrum Shimo no Kuni :: Matsumoto-jo
Strana 2 z 3
Strana 2 z 3 • 
1, 2, 3
Kouri Mizuumi
pro Kotomi Yamada Tue Jun 04, 2019 6:58 pm
First topic message reminder :
Místo pro odpočinek, trénink či přátelská setkání v srdci krásy přírody Shimo no Kuni.
Místo pro odpočinek, trénink či přátelská setkání v srdci krásy přírody Shimo no Kuni.
Kotomi Yamada- S-rank (Sanbi no Jinchuuriki)
- Poèet pøíspìvkù : 296
Join date : 19. 06. 16
Re: Kouri Mizuumi
pro Mikoto Hyūga Tue Jul 09, 2019 5:15 pm
Zdalo sa, že môj plán bol úspešný. Teda do momentu, keď som stratila rovnováhu pod obrovským tlakom, mojím telom prebleskla vlna bolesti šíriacej sa najmä od chrbta a v ušiach mi hlasne pískalo. Tlaková vlna ma odhodila o niekoľko metrov ďalej, dopad bol tvrdý tak, že som sa pod náporom obrovskej bolesti len skrčila a zahryzla do pery. Popáleniny sú nepríjemným zranením, o to viac pri priamom kontakte s drsným povrchom.
"Sakra...," zasyčala som, zbierajúc v sebe zvyšky pevnej vôle k tomu, aby som sa pomaly zdvihla, ignorujúc bolesť, ktorá sa mi snažila za každú cenu v pohybe brániť. Telo protestovalo. Prešla som do sedu a následne sa opäť postavila, medzitým upokojujúc myseľ, aby som bola schopná zhodnotiť, čo sa vlastne stalo. Vďaka Byakuganu som si uvedomila príčinu nečakaného výbuchu. Zdalo sa, že to, vďaka čomu manipuloval so zbraňami, nebola obyčajná chakra či element vetra. Bolo v tom niečo viac, niečo, čo pri styku s mojou chakrou reagovalo výbuchom. Uškrnula som sa.
"Zdá sa, že mám na protivníkov naozaj šťastie...," privrela som oči a nadýchla sa. Uvedomovala som si, čo ma čaká? Vzhľadom k svojmu stavu a schopnostiam môjho protivníka, ktoré nechutným spôsobom prevyšovali tie moje, som došla k záveru aj sama. Neexistovala možnosť, cesta, ktorá by mi zaručila prežitie. Všetky smerovali k jednému jedinému koncu. S pomocou Byakuganu som na chvíľu zablúdila k svojej kolegyni. Bez šance, aby stihla včas poraziť drobnú princeznú a pomôcť mi. Konieckoncov, mala som jej zabezpečiť dostatok priestoru, kým sa s ňou vysporiada. Získať ju bolo prioritou číslo jeden. Ignorujúc bolesť presunula som sa do svojho klasického bojového postoja. Môj výraz v tvári ostával chladný. Pôsobila som dojmom, že si tak nejak neuvedomujem, k čomu má dôjsť, že reálne verím, že sa z toho dostanem. Nemožné.
Mala som však jednu istotu - poštvala som si ho proti sebe tak, že sa ma pokúsi zbaviť za každú cenu. Aj keby mal čakať, kým mi padne obrana a nevyčerpám sa.
Na prichádzajúcu vlnu zbraní, väčšej než pôvodne, som reagovala použitím techniky, ktorá mi umožnila vytvoriť hustú "chakrovú sieť", ktorá ma chránila pred akýmikoľvek vplyvmi zvonka. Takto ma nemohol akokoľvek zasiahnuť či prebiť moju obranu. Nie týmto spôsobom. Ale mal čas. Vedel, že nevydržím navždy, že nastane moment, kedy moja obrana padne, či už kvôli vyčerpaniu alebo zraneniam. Nemôžem povedať, že som netrpela. Technika, ktorú som použila, mi pri každom jednom pohybe spôsobovala prudkú bolesť, ale nevzdávala som to. Čím viac času získam, tým lepšie. Ako som sa však vyrovnala s blížiacou sa smrťou? S tou som bola vyrovnaná už dávno. Nemala som žiadne záväzky, blízku osobu. Neprechovávala som žiadne city, ktoré by mi bránili v tom položiť život na misii, ak to bude treba. Dokončiť misiu bolo pre mňa jedinou prioritou.
Nech som už však snažila akokoľvek, jediné, čo ma držalo bola moja vôľa. Moje telo však takýto neustály nátlak po istom čase prestávalo zvládať. Konštatné využívanie chakry, pohyb a zranenia si vypýtal svoju daň. Z nosa mi vystrekol prúd krvi. Znecitliveli mi prsty. Bolesť šíriaca sa od popálenín začala byť neznesiteľná. Prameň krvi mi stiekol do úst, na čo som sa rozkašľala a obrana na chvíľu povolila.
Tak takto končí môj život? s touto myšlienkou som sa pousmiala a roztočila sa do nedokonalého Kaitenu. Bol slabší, menší. Po niekoľkých stretoch so zbraňami a pár výbuchoch som padla k zemi, neschopná pohybu. Preťažila som sa tak, že ma zradilo vlastné telo. Byakugan sa deaktivoval sám od seba. Videla som rozmazane, shurikeny som vnímala len ako čierne bodky. Obrátila som prázdny pohľad k oblohe a vykašľala krv, následne som len privrela oči, strácajúc tak či tak vedomie. Nebolo cesty späť.
"Zlyhala som...," to boli moje posledné slová, avšak aj napriek svojmu stanovisku som sa pousmiala. Svoje životné poslanie som splnila a zastavila Reinu. Môj život mal predsa len zmysel.
"Sakra...," zasyčala som, zbierajúc v sebe zvyšky pevnej vôle k tomu, aby som sa pomaly zdvihla, ignorujúc bolesť, ktorá sa mi snažila za každú cenu v pohybe brániť. Telo protestovalo. Prešla som do sedu a následne sa opäť postavila, medzitým upokojujúc myseľ, aby som bola schopná zhodnotiť, čo sa vlastne stalo. Vďaka Byakuganu som si uvedomila príčinu nečakaného výbuchu. Zdalo sa, že to, vďaka čomu manipuloval so zbraňami, nebola obyčajná chakra či element vetra. Bolo v tom niečo viac, niečo, čo pri styku s mojou chakrou reagovalo výbuchom. Uškrnula som sa.
"Zdá sa, že mám na protivníkov naozaj šťastie...," privrela som oči a nadýchla sa. Uvedomovala som si, čo ma čaká? Vzhľadom k svojmu stavu a schopnostiam môjho protivníka, ktoré nechutným spôsobom prevyšovali tie moje, som došla k záveru aj sama. Neexistovala možnosť, cesta, ktorá by mi zaručila prežitie. Všetky smerovali k jednému jedinému koncu. S pomocou Byakuganu som na chvíľu zablúdila k svojej kolegyni. Bez šance, aby stihla včas poraziť drobnú princeznú a pomôcť mi. Konieckoncov, mala som jej zabezpečiť dostatok priestoru, kým sa s ňou vysporiada. Získať ju bolo prioritou číslo jeden. Ignorujúc bolesť presunula som sa do svojho klasického bojového postoja. Môj výraz v tvári ostával chladný. Pôsobila som dojmom, že si tak nejak neuvedomujem, k čomu má dôjsť, že reálne verím, že sa z toho dostanem. Nemožné.
Mala som však jednu istotu - poštvala som si ho proti sebe tak, že sa ma pokúsi zbaviť za každú cenu. Aj keby mal čakať, kým mi padne obrana a nevyčerpám sa. Na prichádzajúcu vlnu zbraní, väčšej než pôvodne, som reagovala použitím techniky, ktorá mi umožnila vytvoriť hustú "chakrovú sieť", ktorá ma chránila pred akýmikoľvek vplyvmi zvonka. Takto ma nemohol akokoľvek zasiahnuť či prebiť moju obranu. Nie týmto spôsobom. Ale mal čas. Vedel, že nevydržím navždy, že nastane moment, kedy moja obrana padne, či už kvôli vyčerpaniu alebo zraneniam. Nemôžem povedať, že som netrpela. Technika, ktorú som použila, mi pri každom jednom pohybe spôsobovala prudkú bolesť, ale nevzdávala som to. Čím viac času získam, tým lepšie. Ako som sa však vyrovnala s blížiacou sa smrťou? S tou som bola vyrovnaná už dávno. Nemala som žiadne záväzky, blízku osobu. Neprechovávala som žiadne city, ktoré by mi bránili v tom položiť život na misii, ak to bude treba. Dokončiť misiu bolo pre mňa jedinou prioritou.
Nech som už však snažila akokoľvek, jediné, čo ma držalo bola moja vôľa. Moje telo však takýto neustály nátlak po istom čase prestávalo zvládať. Konštatné využívanie chakry, pohyb a zranenia si vypýtal svoju daň. Z nosa mi vystrekol prúd krvi. Znecitliveli mi prsty. Bolesť šíriaca sa od popálenín začala byť neznesiteľná. Prameň krvi mi stiekol do úst, na čo som sa rozkašľala a obrana na chvíľu povolila.
Tak takto končí môj život? s touto myšlienkou som sa pousmiala a roztočila sa do nedokonalého Kaitenu. Bol slabší, menší. Po niekoľkých stretoch so zbraňami a pár výbuchoch som padla k zemi, neschopná pohybu. Preťažila som sa tak, že ma zradilo vlastné telo. Byakugan sa deaktivoval sám od seba. Videla som rozmazane, shurikeny som vnímala len ako čierne bodky. Obrátila som prázdny pohľad k oblohe a vykašľala krv, následne som len privrela oči, strácajúc tak či tak vedomie. Nebolo cesty späť.
"Zlyhala som...," to boli moje posledné slová, avšak aj napriek svojmu stanovisku som sa pousmiala. Svoje životné poslanie som splnila a zastavila Reinu. Môj život mal predsa len zmysel.
Mikoto Hyūga- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 157
Join date : 16. 06. 16
Re: Kouri Mizuumi
pro Shinobi (Samurai) Tue Jul 09, 2019 7:34 pm
Niet najmenších pochýb o tom, že to, ako dlho Mikoto odolávala Tsumekarasu, si zaslúžilo obdiv. Jednalo sa vonkoncom o formáciu, ktorá Itsukimu v minulosti umožnila bleskovú elimináciu celých zástupov nepriateľov. Skutočnosť, že sa našla osoba, ktorá všetky útoky takzvaných havraních drápov znášala a čiastočne i odrážala, si do istej miery vybrala daň jak na jeho egu, tak i na jeho zásobe chakry. Nič to však nemenilo na tom, že v konečnom dôsledku technikám predsa len padla za obeť, no aspoň venovala svojej spoločníčke pomerne veľa času na splnenie misie. "Konečne. Už som si začínal myslieť, že tu budeme do rána," skonštatoval arogantný zelenovlások krátko na to, ako sa bezvládne telo nositeľky byakuganu zrútilo na zem. Ani potom však nepoľavil v ostražitosti a všetky nástroje poletujúce okolo nej naďalej brázdili vzduchom až do doby, než sa zostávajúce klony uistili, že je Mikoto fakt v bezvedomí a na sklonku smrti.
"Nemôžem uveriť tomu, že aj po tom všetkom ešte stále dýchaš, zlato. Máš vskutku obrovskú smolu. Nebyť toho, že musím ísť spasiť vznešenú prd*l mojej milovanej princezničke, osobne by som ťa zaniesol k medikom a zachránil ti život, aby som si mohol za odmenu vychutnať tvoje mučenie pod zámienkou dostať z teba cenné informácie. Čo už narobíme," skonštatoval Itsuki cynicky, odvolal všetky aktívne techniky a zbrane, sklonil sa k umierajúcej obeti a už sa ju aj chystal definitívne doraziť, keď vtom akoby na zavolanie letmo ucítil pach dvoch známych jedincov blížiacich sa na miesto, kde aktuálne ešte stále zvádzala Kotomi ľúty boj s Yogan.
"Heh, to sú mi ale veci. Beriem späť. Zdá sa, že máš predsa len viac šťastia ako rozumu," poznamenal Itsuki viacmenej sám pre seba s potmehúckym úsmevom na tvári, následkom čoho si Mikoto prehodil cez rameno a vydal sa na opačnú stranu od svojho pôvodného cieľa. Bolo očividné, že si to napokon predsa len so záchranou Kotomi rozmyslel, uvedomujúc si, že pomoc je už tak či tak na ceste. "Rád by som šiel na párty s vami, ale niečo mi hovorí, že než tam dorazím, už aj bude po všetkom. Nechávam to teda na vás dvoch. Dúfam, že ma nesklamete," prehlásil zelenovlasý muž akoby do vetra a utekal preč. Ak mala jeho obeť nejakú šancu na prežitie, musela byť urýchlene podrobená dôkladnému vyšetreniu, takže mu nezostávalo nič iné, ako sa napriek čiastočnej únave ponáhľať. A veru že tak i učinil, keďže behom chvíľky sa jak po ňom, tak i po Mikoto zdanlivo zľahla zem => PRESUN AJ S MIKOTO
"Nemôžem uveriť tomu, že aj po tom všetkom ešte stále dýchaš, zlato. Máš vskutku obrovskú smolu. Nebyť toho, že musím ísť spasiť vznešenú prd*l mojej milovanej princezničke, osobne by som ťa zaniesol k medikom a zachránil ti život, aby som si mohol za odmenu vychutnať tvoje mučenie pod zámienkou dostať z teba cenné informácie. Čo už narobíme," skonštatoval Itsuki cynicky, odvolal všetky aktívne techniky a zbrane, sklonil sa k umierajúcej obeti a už sa ju aj chystal definitívne doraziť, keď vtom akoby na zavolanie letmo ucítil pach dvoch známych jedincov blížiacich sa na miesto, kde aktuálne ešte stále zvádzala Kotomi ľúty boj s Yogan."Heh, to sú mi ale veci. Beriem späť. Zdá sa, že máš predsa len viac šťastia ako rozumu," poznamenal Itsuki viacmenej sám pre seba s potmehúckym úsmevom na tvári, následkom čoho si Mikoto prehodil cez rameno a vydal sa na opačnú stranu od svojho pôvodného cieľa. Bolo očividné, že si to napokon predsa len so záchranou Kotomi rozmyslel, uvedomujúc si, že pomoc je už tak či tak na ceste. "Rád by som šiel na párty s vami, ale niečo mi hovorí, že než tam dorazím, už aj bude po všetkom. Nechávam to teda na vás dvoch. Dúfam, že ma nesklamete," prehlásil zelenovlasý muž akoby do vetra a utekal preč. Ak mala jeho obeť nejakú šancu na prežitie, musela byť urýchlene podrobená dôkladnému vyšetreniu, takže mu nezostávalo nič iné, ako sa napriek čiastočnej únave ponáhľať. A veru že tak i učinil, keďže behom chvíľky sa jak po ňom, tak i po Mikoto zdanlivo zľahla zem => PRESUN AJ S MIKOTO
Shinobi (Samurai)- Non-Player Characters
- Poèet pøíspìvkù : 666
Join date : 12. 05. 12
Re: Kouri Mizuumi
pro Kataro Yamada Wed Jul 10, 2019 4:29 pm
Už jsme byli nějakou dobu na cestě za Kotomi a já přemýšlel nad tím, co se tak může udát. Co budeme dělat zítra a jaké vlastně budou naše akce v budoucnosti. Mnoho myšlenek se mi rojilo hlavou při naší cestě. Čím blíže jsme však byli, tím větší teplo bylo, nevěděl jsem čím by to mohlo být a tak jsem radši přidal do kroku, jelikož jsme se blížili k místo kde měla Kotomi být.
Na místě určení však byla obrovská spoušť a spíš to tu vypadalo jako by probíhal Ragnarok, ale na to nebyl vůbec čas přemýšlet o nějaké změně klimatu, jelikož můj zrak se upřel na zraněnou Kotomi, která klečela a nehýbala se, zatímco ji narůstal už druhý ocas. Její protivnice se k ní blížila a vypadalo to, že se jí chystá dát poslední ránu. Jakožto její bratr jsem to nemohl dopustit a přepadl mě takový ten ochránnářský instinkt, jelikož Kotomi je má sestřička a vší energií jsem se rychlým pohybem přemístil až k ní a bez přemýšlení na vlastní poškození nebo život jsem vší silou a rychlostí narazil do Yogan, abych jí sundal k zemi a pevně jí uchopil za obě ruce, přičemž jsem na ní seděl zda se mi něco takového podařilo, aby nemohla vstát. Byla sice taková chodící sopka, která je obalená lávou, ale takovému instinktu je jedno do čeho se vrhá a vrhnul by se klidně i do náruče samotné smrti, aby ochránil co miluje. Neříkal jsem nic, jen možná ze mě vycházeli takové ty mručivé nebo zuřivé zvuky, když se někdo snaží někoho přetlačit silou. Možná mi ani nedošlo, že bych seděl na ženě, jelikož v tom okamžiku se trochu měnil pohled na svět.
Na místě určení však byla obrovská spoušť a spíš to tu vypadalo jako by probíhal Ragnarok, ale na to nebyl vůbec čas přemýšlet o nějaké změně klimatu, jelikož můj zrak se upřel na zraněnou Kotomi, která klečela a nehýbala se, zatímco ji narůstal už druhý ocas. Její protivnice se k ní blížila a vypadalo to, že se jí chystá dát poslední ránu. Jakožto její bratr jsem to nemohl dopustit a přepadl mě takový ten ochránnářský instinkt, jelikož Kotomi je má sestřička a vší energií jsem se rychlým pohybem přemístil až k ní a bez přemýšlení na vlastní poškození nebo život jsem vší silou a rychlostí narazil do Yogan, abych jí sundal k zemi a pevně jí uchopil za obě ruce, přičemž jsem na ní seděl zda se mi něco takového podařilo, aby nemohla vstát. Byla sice taková chodící sopka, která je obalená lávou, ale takovému instinktu je jedno do čeho se vrhá a vrhnul by se klidně i do náruče samotné smrti, aby ochránil co miluje. Neříkal jsem nic, jen možná ze mě vycházeli takové ty mručivé nebo zuřivé zvuky, když se někdo snaží někoho přetlačit silou. Možná mi ani nedošlo, že bych seděl na ženě, jelikož v tom okamžiku se trochu měnil pohled na svět.
Kataro Yamada- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 34
Join date : 16. 07. 18
Re: Kouri Mizuumi
pro Goemon Wed Jul 10, 2019 7:44 pm
Vyzeralo to tak, že tento súboj skončil a Kotomi tu uzrie svoj koniec. Nie že by ma to tešilo, ale tešilo. O jedného blbého "démona" ktorý by svojou prítomnosťou terorizoval ľudí v tejto krajine menej. No.. stalo sa niečo nečakané a tak absurdné, že jej to vlastne zachránilo život. Bola pravda, že som celý môj focus upriamila na ňu. Bola to chyba, ale ja som nebola žiadny poloboh, ktorý by ich nerobil. No aby niekto moju nepozornosť využil takýmto spôsobom? Kataro do mňa vrazil.. bolo to ako vraziť do zasadeného betónového stĺpu no cez jeho číru fyzickú silu a môjho prekvapenia, sa mu podarilo medzi mnou a Kotomi istým "odtlačením" . Akonáhle som sa ale zaprela do nôh, mohol zabudnúť na nejaké zhodenie na zem. Bola som jednoducho silnejšia a navyše som bola schovaná v mojom chakrovom brnení, zatiaľ čo on mal len svoju pokožku, svaly a kosti.
"Toto musí byť ten najstupidnejší spôsob, akým som niekoho uvidela zomrieť.." Zamrmlala som sklamane a Kataro si mohol uvedomiť, že moja ruka preniká do jeho tela. Doslova som sa prepalovala pravačkou doprostred jeho hrude, cez jeho pokožku, mäso.. kosti...
"Toto musí byť ten najstupidnejší spôsob, akým som niekoho uvidela zomrieť.." Zamrmlala som sklamane a Kataro si mohol uvedomiť, že moja ruka preniká do jeho tela. Doslova som sa prepalovala pravačkou doprostred jeho hrude, cez jeho pokožku, mäso.. kosti...
Goemon- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 118
Join date : 03. 06. 16
Re: Kouri Mizuumi
pro Megumi Wed Jul 10, 2019 8:01 pm
Povedať, že som prišiel neskoro, by nebolo úplne korektné. Meškal som schválne. Kto vie, či to bolo na príkaz niekoho, alebo to bolo z môjho vlastného rozhodnutia a rozmaru, no nebolo by prvý krát, kedy som viac "poškodil" strane Kotomi, než jej pomohol. Toto by sa dalo rozhodne považovať za jednu z tých situácií, aspoň v ich očiach. V momente keď Yogan svoju ruku zabodla do Katarovej hrude, som z miesta, kde som sa ukrýval, aktivoval môj mangekyou sharingan. Bola to celkom diaľka, no stále som na nich dovidel, takže to úplne stačilo. Z okraja lesa sa po tých dvoch v extrémne veľkej rýchlosti rozletelo niekoľko malých, takmer nepostrehnuteľných čiernych plameňov, ktoré boli presnejšie, než kdejaký luk. Ak by to aj Yogan zaregistrovala, momentálne bola príliš okupovaná Katarovou váhou a aj svojou vlastnou "zvýšenou" váhou na to, aby stihla včas uskočiť... no a oboch ich čierne plamene obalili.
Amaterasu som nepoužíval rád. Nebol som človek, ktorý by rád mučil druhých ľudí a Amaterasu bola veľmi nepríjemná technika. Ak už raz niekoho táto technika zasiahla, bola to pre danú osobu takmer istá smrť.. a nie rýchla.. a to sa stalo aj teraz. Obe osoby sa pri dotyku s plameňmi zmenili na dve telá, ktoré sa rozhoreli čiernym plameňom.. dve telá, ktoré kričali od bolesti tak nahlas, že to muselo byť počuť snáď až do srdca Shimo no Kuni. A ja som techniku neplánoval zrušiť, až kým som si nebol istý, že boli obaja mŕtvy. Yogan kvôli tomu, že bola nepriateľom a Kataro už skôr z princípu. Mal som v pláne ho odstrániť už skôr ale.. našťastie sa mi naskytla lepšia príležitosť, ktorá až tak neovplyvní moje vzťahy z Kotomininou stranou Shimo no Kuni.
Pod kapucou som si zotrel krv, ktorá mi vytiekla z oka a Sharingan som deaktivoval na nižšiu úroveň, ktorý už väčšina ľudí na našej strane poznala.
"Podrbaný Itsuki.. nah.. mal som odísť, kým som mal možnosť." Povzdychol som si, keď som kráčal smerom k horiacim telám. No môj smer som zľahka zmenil, smerom ku Kotomi.
"Hej.. Sanbi.. teraz si pri kormidle heh? Vidím že sa nevieš dočkať, ako odo mňa dostaneš na hubu.." Jednu ruku som si založil za chrbát a pokojne, dosť provokačne, som sa na Kotomi v tom jej móde pozeral. Chcel som len jedno, aby po mne vyštartoval.. a dúfal som, že sa mi to aj podarí. Mal som spôsob, ako by to ešte stále mohla prežiť, ako ju z toho dostať, nom.. či sa mi to podarí, nezáležalo len na mojej vypočítavosti. Stále som sa pri tom na "netvora" pozeral sharinganom s troma tomoe, ktoré sa pomaly točili.
Amaterasu som nepoužíval rád. Nebol som človek, ktorý by rád mučil druhých ľudí a Amaterasu bola veľmi nepríjemná technika. Ak už raz niekoho táto technika zasiahla, bola to pre danú osobu takmer istá smrť.. a nie rýchla.. a to sa stalo aj teraz. Obe osoby sa pri dotyku s plameňmi zmenili na dve telá, ktoré sa rozhoreli čiernym plameňom.. dve telá, ktoré kričali od bolesti tak nahlas, že to muselo byť počuť snáď až do srdca Shimo no Kuni. A ja som techniku neplánoval zrušiť, až kým som si nebol istý, že boli obaja mŕtvy. Yogan kvôli tomu, že bola nepriateľom a Kataro už skôr z princípu. Mal som v pláne ho odstrániť už skôr ale.. našťastie sa mi naskytla lepšia príležitosť, ktorá až tak neovplyvní moje vzťahy z Kotomininou stranou Shimo no Kuni.
Pod kapucou som si zotrel krv, ktorá mi vytiekla z oka a Sharingan som deaktivoval na nižšiu úroveň, ktorý už väčšina ľudí na našej strane poznala.
"Podrbaný Itsuki.. nah.. mal som odísť, kým som mal možnosť." Povzdychol som si, keď som kráčal smerom k horiacim telám. No môj smer som zľahka zmenil, smerom ku Kotomi.
"Hej.. Sanbi.. teraz si pri kormidle heh? Vidím že sa nevieš dočkať, ako odo mňa dostaneš na hubu.." Jednu ruku som si založil za chrbát a pokojne, dosť provokačne, som sa na Kotomi v tom jej móde pozeral. Chcel som len jedno, aby po mne vyštartoval.. a dúfal som, že sa mi to aj podarí. Mal som spôsob, ako by to ešte stále mohla prežiť, ako ju z toho dostať, nom.. či sa mi to podarí, nezáležalo len na mojej vypočítavosti. Stále som sa pri tom na "netvora" pozeral sharinganom s troma tomoe, ktoré sa pomaly točili.
Megumi- Doshi (A-rank)
- Poèet pøíspìvkù : 307
Join date : 26. 05. 16
Re: Kouri Mizuumi
pro Kataro Yamada Thu Jul 11, 2019 11:02 am
Stalo se to tak rychle a já během chvilky prožíval své poslední momenty. Neměl jsem vůbec v plánu dnes zemřít, ale lepší abych zemřel já než Kotomi. Nikdo by nechtěl vidět jak jeho blízký umírá a i když to teď vidí ona, byl jsem to já kdo se rozhodl zabránit tomu, aby se to stalo mě. Kotomi narozdíl ode mně má cíl a ambice. Má směr, kterým se v životě ubírá. Já jsem ostatní vždy jen spíš následoval a zde má cesta končí, s proraženou hrudí, ukrutnou bolestí a nakonec spálen na prach. Jediné co jsem mohl v posledních chvílích udělat, bylo zanechat svůj meč, alespoň jako památku, že jsem žil, pokud ho tedy někdo nezničí. Než mě zasáhlo Amaterasu, tak jsem odhodil svůj meč směrem ke Kotomi, nemohl jsem se sice v posledních chvílích usmívat a říct, že to bude dobré kvůli ukrutné bolesti, ale ona určitě věděla, co bych jí řekl. Z posledních sil než nás pohltily plameny Amaterasu jsem se snažil zamezit Yogan v pohybu, aby moje obět nepřišla vniveč. Kdo ví, třeba se do tohoto světa ještě zrodím, zajímalo by mě, jestli by to bylo ještě za období Kotomina života.
Kataro Yamada- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 34
Join date : 16. 07. 18
Re: Kouri Mizuumi
pro Uchiha Nero Mon Jul 15, 2019 4:20 pm
Na cestách som bol niekoľko mesiacov. Na mojom normálnom vzhľade by to bolo vidieť, plášť bol obnosený a na mnohých miestach i otrhaný, moje oči boli vyťažené a v bruchu som cítil už niekoľko dní hlad. Trvalo mi dosť veľkú chvíľu kým sa mi podarilo prekročiť hranice Shimo no Kuni. Nebolo by to preto že diaľka bola obrovská, faktom bolo, že som sa každú chvíľu strácal alebo som odbočil z cesty kvôli nejakej ženskej s až príliš veľkým poprsím ktoré popieralo zákony fyziky. Avšak ja som po celý čas udržiaval ilúziu okolo svojho tela, kto by vôbec nechal tak mladého chalana si behať po svete a robiť si čo len on chce. Najhoršie ale na tom bolo to, že sa mi minuli takmer všetky moje úspory ktoré som ukradol pred odchodom. Našťastie pre mňa, ocitol som sa na mieste, kde som sa snažil nájsť svojho snáď budúceho zamestnávateľa a možno i nejakého človeka, ktorý by mi ponúkol informácie o Asuninej misii. I napriek všetkým vyhliadkam, veril som, že je naozaj ešte nažive a nebudem musieť čeliť faktu, že osoba ktorá ma vychovala skutočne zomrela. Iróniou bolo že človek ktorý bojoval za pomoci ilúzií sám do jednej prepadol. A tak, po dlhej dobe s posledným kúskom chleba som vstúpil na miesto, odkiaľ sa plašili preč takmer všetci vtáci.
Pomaly som prechádzal pomedzi stromy a rozhliadal sa. Ohromnú čakru vychádzajúcu z popredia by si všimol i úplne pribrzdený idiot, ktorý by bol tak trochu senzibil. Niečo mi hovorilo, aby som k tomuto miestu vôbec nezavítal, výkriky postáv ktoré vyplašili snáď všetku zver v ich okolí ma donútili sa pomaly priblížiť sa k tomu miestu. Zastavil som sa ale tesne na okraji lesa a ostal ukrytý v tieni stromov. Pomaly a opatrne sa mi podarilo vyliezť na dosť vysoký bod stromu ktorý nebol ďaleko od aktu, ktorý sa predo mnou odohrával. So záujmom v očiach som sa pozeral pomedzi lístie a sledoval ako sa ku Kotomi približuje Goemon. Na chvíľu sa mi tento muž zdal povedomý, pohliadnuc do jeho očí som si bol istý. Môj pohľad ale uchvátila čakra okolo Kotomi. V očiach mi rovnako ako u Goemona zažiaril Sharingan a ja som si so záujmom.. Čo tu budem kecať.
„Páni.. tie sú veľké.. Možno ak sa pobijú, uvidím viac..“ Ozvalo sa mi v hlave a moje líca nabrali rovnakú farbu ako moje oči pri pohľade na.. jej hrudník. S obrovským záujmom som sa vystrel no ostal stáť na vetve stromu ukrytý a bez pohybu, sledujúc pre mňa podivnú situáciu, kedy sa určite zdalo, že Kotomi nejako stratila kontrolu nad sebou a Goemon nevyzeral práve ako niekto, kto jej chcel nezištne pomôcť. Avšak, toto nebol môj boj.
„Páni.. tie sú veľké.. Možno ak sa pobijú, uvidím viac..“ Ozvalo sa mi v hlave a moje líca nabrali rovnakú farbu ako moje oči pri pohľade na.. jej hrudník. S obrovským záujmom som sa vystrel no ostal stáť na vetve stromu ukrytý a bez pohybu, sledujúc pre mňa podivnú situáciu, kedy sa určite zdalo, že Kotomi nejako stratila kontrolu nad sebou a Goemon nevyzeral práve ako niekto, kto jej chcel nezištne pomôcť. Avšak, toto nebol môj boj.
Uchiha Nero- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 59
Join date : 12. 07. 19
Age : 28
Re: Kouri Mizuumi
pro Kotomi Yamada Mon Jul 15, 2019 6:55 pm
Sanbi každou vteřinu sílil a já ztratila vůli vzdorovat. Jeho slova mnou otřásala. 'Má pravdu.' ozývalo se v mé hlavě stále dokola. Klečela jsem na zemi a cítila, že se Sanbi snaží utvořit i třetí, poslední ocas. Což by byl můj konec. Asi stejně jako to, že se proti mně Yogan rozeběhla. Chakra kolem mě plála takovou silou, že kromě toho, že to trhalo i látku, kterou jsem měla na sobě, mělo to neblahé účinky i na mé tělo. Bolelo. Nebyla jsem zvyklá na takovou zátěž a na takové množství síly. Tříocasý byl možná připravený zaútočit, ale já měla zastřený pohled.
Zatícila jsem však známou chakru, ačkoliv jsem Katara nedokázala vidět. To, co se potom odehrálo jsem vůbec nevnímala. Kromě Katara tu byl ještě další známý člověk. Donutila jsem se proto znovu bojovat. Proti Yogan. Proti Sanbimu..
V tu chvíli se ale čas zastavil. Vše kolem mě se přestalo hýbat a já už jen viděla hořící Yogan a Katara. Svého bratrance, který žhnul plamenem a jeho tělo se pomalu měnil v prach. Z očí se mi vyvalily slzy, rozkřičela jsem se.
,,Kataroo!" křičela jsem a vrhla k pozůstatkům. Dalo-li se tomu tak říkat. Goemon se s aktivovaným sharinganem blížil ke mně. Měla jsem pocit, že se sanbiho emoce změnily, ale..No, bylo mi to jedno. Jenomže ono to mělo pár následků..
Já jsem sice neviděla, co se událo. Můj zastřený pohled a ztracené vědomí, přičemž jsem se dokázala hýbat. Takové aktivní bezvědomí. Ačkoli jsem já neměla ponětí, co se to stalo, démon uvnitř to viděl za mě. Viděl, jakým plamenem Yogan s Katarem shořeli. A moc dobře věděl, že se tomu dalo předejít. Že mohl být Kataro ušetřen. Že to byl Goemonů rozmar, jeho záměr.
Sanbi byl byl sice démon, lidé ho nezajímali a jejich osud mu byl ukradnutý, pokud si ho však nevšímali, on si nevšímal jich. Tohle chování mu bylo...odporné? Asi. Každopádně stejně jako Kotomi, měl i on vztek. Cítil, že Kotomi se probírá a síla, kterou jí propůjčil jí akorát ublíží. Když se Goemon blížil, nevěřil mu. Měl z něj sakra hodně špatný pocit. Vždyť právě zabil jejího bratrance i Yogan najednou, proč by neublížil i jí.
,,Geez....Kdy se ze mě stal měkota...." zavrčel si sám pro sebe a stáhl se. Ocasy se stáhly, ale chakrový plášť kolem Kotomi zůstal. Už však dokázala vnímat. Jen každý pohyb jí činil problém.
Bolelo mě celé tělo. Bodal mě sebemenší pohyb, třásla jsem se smutkem i vztek. Z očí se mi řinuly slzy a nemohla jsem uvěřit, že tu Kataro není. Že ten prach je zbytek jeho těla. Jelikož jsem to už byla já, neviděla jsem v Goemonovi nebezpečí. Seděla jsem na zemi, trhaně vzlykala, zatímco mě síly pomalu opouštěly. Nenáviděla jsem svůj život. Den za dnem mi bral vše, co pro mě bylo důležité. A nedokázala jsem tomu zabránit..Stále posílená chakrovým pláštěm jsem uhodila pěstí do země, která pod tou ranou pukla.
,,Kataro." vzlykla jsem a sklonila hlavu k zemi. Obloha byla ocelově šedivá, ochladilo se o stupeň víc a z mračen začaly padat sněhové vločky. Jako vždy, když zemře někdo z klanu Yamada odejde navždy.
Zatícila jsem však známou chakru, ačkoliv jsem Katara nedokázala vidět. To, co se potom odehrálo jsem vůbec nevnímala. Kromě Katara tu byl ještě další známý člověk. Donutila jsem se proto znovu bojovat. Proti Yogan. Proti Sanbimu..
V tu chvíli se ale čas zastavil. Vše kolem mě se přestalo hýbat a já už jen viděla hořící Yogan a Katara. Svého bratrance, který žhnul plamenem a jeho tělo se pomalu měnil v prach. Z očí se mi vyvalily slzy, rozkřičela jsem se.
,,Kataroo!" křičela jsem a vrhla k pozůstatkům. Dalo-li se tomu tak říkat. Goemon se s aktivovaným sharinganem blížil ke mně. Měla jsem pocit, že se sanbiho emoce změnily, ale..No, bylo mi to jedno. Jenomže ono to mělo pár následků..
Já jsem sice neviděla, co se událo. Můj zastřený pohled a ztracené vědomí, přičemž jsem se dokázala hýbat. Takové aktivní bezvědomí. Ačkoli jsem já neměla ponětí, co se to stalo, démon uvnitř to viděl za mě. Viděl, jakým plamenem Yogan s Katarem shořeli. A moc dobře věděl, že se tomu dalo předejít. Že mohl být Kataro ušetřen. Že to byl Goemonů rozmar, jeho záměr.
Sanbi byl byl sice démon, lidé ho nezajímali a jejich osud mu byl ukradnutý, pokud si ho však nevšímali, on si nevšímal jich. Tohle chování mu bylo...odporné? Asi. Každopádně stejně jako Kotomi, měl i on vztek. Cítil, že Kotomi se probírá a síla, kterou jí propůjčil jí akorát ublíží. Když se Goemon blížil, nevěřil mu. Měl z něj sakra hodně špatný pocit. Vždyť právě zabil jejího bratrance i Yogan najednou, proč by neublížil i jí.
,,Geez....Kdy se ze mě stal měkota...." zavrčel si sám pro sebe a stáhl se. Ocasy se stáhly, ale chakrový plášť kolem Kotomi zůstal. Už však dokázala vnímat. Jen každý pohyb jí činil problém.
Bolelo mě celé tělo. Bodal mě sebemenší pohyb, třásla jsem se smutkem i vztek. Z očí se mi řinuly slzy a nemohla jsem uvěřit, že tu Kataro není. Že ten prach je zbytek jeho těla. Jelikož jsem to už byla já, neviděla jsem v Goemonovi nebezpečí. Seděla jsem na zemi, trhaně vzlykala, zatímco mě síly pomalu opouštěly. Nenáviděla jsem svůj život. Den za dnem mi bral vše, co pro mě bylo důležité. A nedokázala jsem tomu zabránit..Stále posílená chakrovým pláštěm jsem uhodila pěstí do země, která pod tou ranou pukla.
,,Kataro." vzlykla jsem a sklonila hlavu k zemi. Obloha byla ocelově šedivá, ochladilo se o stupeň víc a z mračen začaly padat sněhové vločky. Jako vždy, když zemře někdo z klanu Yamada odejde navždy.
Kotomi Yamada- S-rank (Sanbi no Jinchuuriki)
- Poèet pøíspìvkù : 296
Join date : 19. 06. 16
Re: Kouri Mizuumi
pro Megumi Mon Jul 15, 2019 7:22 pm
Nero si mohol všimnúť, že pomerne rýchlo bola jeho pozícia prezradená. Keby že sa jedná len o obyčajného shinobi nevlastniaceho sharingan, pravdpodobne by si nevšimol vrany, ktorá si sadla na jeden z konárov, ktorí sa nachádzal o niečo vyššie než ten, na ktorom sedel on. Nehovoriac o tom, že táto vrana vlastnila sharingan, ktorým sa mu upierala do očí. Hlasno zakrákala, aby na seba upozornila a ak sa jej to podarilo, v momente Nerovi vyslala niekoľko obrazov cez genjutsu sharingan. Nesnažila sa ho do nejakého chytiť, bol to len jej spôsob komunikácie. V podstate to bolo niekoľko jednoduchých priam príkazov. "Nepribližuj sa." a "Nebezpečenstvo." Nero si dokonca mohol všimnúť, že aj ja som svojim pohľadom na chvíľku k Nerovi trhol. Bolo to skôr za zakrákaním, no netrvalo mi dlho, kým som našiel pôvodcu. Nevenoval som mu ale ďalšiu pozornosť. Len som prikročil ku Kotomi.
Už po prvých krokoch som sa zastavil, keď pomerne silno vrazila do zeme, ktorá pod tým náporom popraskala. Stále na sebe mala chakrový plášť, takže to pre ňu bolo stále nebezpečné.
"Nie je v tom nič osobné .." Začal som, zatiaľ čo som veĺmi rýchlo a precízne tasil katanu z môjho púzdra, len na to, aby som ju tam znova zasunul. No aj tento pohyb stačil na to, aby sa okolo nás utvoril ohromný a masívny plamenný "kruh", ktorý siahal niekoľko metrov do výšky a teplo ktoré z neho sršalo, bolo niečo, čo by mohlo konkurovať aj Kotomininmu Hyuutonu, ak sa nerozhodla o nejakú priam bizardnú techniku, na ktorú som neveril, že má momentálne dosť sily a koncentrácie. Bola to skôr moja poistka, aby sa zrazu Sanbi nerozhodol "utiecť", pretože by sa veľmi nepekne popálil. Bol to ten typ ohňa, ktorý by dokázal behom chvíľky upálil nechráneného shinobiho.
"Vstaň Kotomi.. " Prehovoril som k nej. Nebol v tom hlase súcit. nevedel som s ňou súcitiť. Bol som predsa len typ človeka, ktorý ukončil život svojho vlastného brata a aj keď mi to vtedy zlomilo srdce, už len to, že som toho bol schopný spraviť, nech už bol dôvod akokoľvek oprávnený, medzi nami vytváralo istú.. priepasť, čo sa týkalo podobnosti.. hlavne emočne.
Už po prvých krokoch som sa zastavil, keď pomerne silno vrazila do zeme, ktorá pod tým náporom popraskala. Stále na sebe mala chakrový plášť, takže to pre ňu bolo stále nebezpečné.
"Nie je v tom nič osobné .." Začal som, zatiaľ čo som veĺmi rýchlo a precízne tasil katanu z môjho púzdra, len na to, aby som ju tam znova zasunul. No aj tento pohyb stačil na to, aby sa okolo nás utvoril ohromný a masívny plamenný "kruh", ktorý siahal niekoľko metrov do výšky a teplo ktoré z neho sršalo, bolo niečo, čo by mohlo konkurovať aj Kotomininmu Hyuutonu, ak sa nerozhodla o nejakú priam bizardnú techniku, na ktorú som neveril, že má momentálne dosť sily a koncentrácie. Bola to skôr moja poistka, aby sa zrazu Sanbi nerozhodol "utiecť", pretože by sa veľmi nepekne popálil. Bol to ten typ ohňa, ktorý by dokázal behom chvíľky upálil nechráneného shinobiho.
"Vstaň Kotomi.. " Prehovoril som k nej. Nebol v tom hlase súcit. nevedel som s ňou súcitiť. Bol som predsa len typ človeka, ktorý ukončil život svojho vlastného brata a aj keď mi to vtedy zlomilo srdce, už len to, že som toho bol schopný spraviť, nech už bol dôvod akokoľvek oprávnený, medzi nami vytváralo istú.. priepasť, čo sa týkalo podobnosti.. hlavne emočne.
Megumi- Doshi (A-rank)
- Poèet pøíspìvkù : 307
Join date : 26. 05. 16
Re: Kouri Mizuumi
pro Uchiha Nero Mon Jul 15, 2019 8:23 pm
Celú túto podivnú situáciu som pozeral so zvláštnym výrazom v tvári, kým sa mi nezačala hrnúť krv z nosa v momente ako som zahliadol Kotomino telo na ktorom sa trhalo oblečenie. Pohľad na jej takmer odhalené prsie okamžite presmeroval tok mojej krvi k nížinám. Celý tento nadržaný pocit ma prešiel v momente kedy sa mi do očí pozrela vrana so Sharinganom v oku a vyslala do môjho mozgu signál. „Nechoď sem“ a „nebezpečenstvo“. V momente ako sa na sekundu pozrel Goemon ku mne ma striaslo. Bol to fakt, podivný vánok a husia koža zo vzrušenia mi okamžite prebehli cez chrbát. To sa ma snažil vážne zastrašiť? Po tom všetkom čo som videl na Kotomi sa mi ešte vyhrážal? Faktom ale ostávalo že ma naozaj nepoznal a nemal šancu pochopiť to, že i keď sa občas prejavujem ako génius, občas som až príliš zbrklý čo sa boja týka. Než som ale však stihol nejako zareagovať na Kotomine slzy, čo ma takmer vrátilo do reality, pretože ak pri mne plakala ženská, okamžite si ma získala, okolo ich tiel sa objavila plamenná stena a jej teplo sa rozlialo do okolia.
„No to si robíš..“ Zahrešil som a rozhliadol sa. Už teraz mi bolo jasné že ten parchant mal s ňou nekalé plány! Kotomi bola v túto chvíľu zraniteľná a on, ten zvrhlý parchant to chcel využiť vo svoj prospech! No to teda nie, zabral som si ju ako prvý! Neopováži sa jej ani dotknúť! No musel som konať rýchlo. Nadýchol som sa. Toto bol otrasný plán. Už teraz mi bolo jasné že jedného dňa skončím fakt zle kvôli mojej honbe za prsiami, no pomôcť som si nemohol. Bol to pud, podmienený pud, rovnako ako keď automaticky dýchate. V rukách sa mi objavili shurikeny, tie som obtočil okolo vrcholu stromu. Sám som siahol do tašky a šiahol po vode. Moja posledná čutora. So slzami v očiach som ju vylial do seba na vnútorné schladenie, zahalil sa do neho aj s mečom ešte viac a roztočil sa, vyskakujúc nad plamenný kruh. Vo vzduchu sa ozval krik a moje nadávky smerujúce na mňa, kedy som sa hrešil prečo robím vlastne takú kokotinu. Keď už som bol presne nad nimi, zložil som jednoduché pečate a okolo mňa sa objavili obyčajné 3 klony. 2 z nich ma chytili a objali zatiaľ čo tretí sa nachádzal nado mnou.
„Teraz alebo nič..“ Už odtiaľ som cítil to teplo, no odtiaľ som videl i jej prsia. Vďaka Sharinganu som vedel určiť trajektóriu a časovanie presne a tak som sa odrazil od klonu, aby som nepreletel náhodou za kruh. Padal som a teplo začalo vyparovať vodu a pomaly som cítil že klony už nevydržia tiež dlho. Preto v ten najtesnejší moment kedy som cítil bolesť i ja som zložil pečať a z úst som vyslal oheň. Ten mal za úlohu aspoň trochu dopomôcť v tej teplote. Klony zmizli a ja som prerazil. Vo vzduchu som sa pretočil a dopadol som tesne vedľa Kotomi na zem. Nemal som ale čas, bol tu aj on.
„Počkaj, počkaj, počkaj.. vidíš? Prichádzam v mieri!“ Bolo prvé čo mi napadlo keď som sa pomaly pozviechal na kolená a zhodil zo seba plášť, keďže ten bol zapálený, odhadzujúc ho od seba čo najďalej a ukazujúc znak Uchiha na mojom chrbte. Ruky som na znak mieru zdvihol pred ním do vzduchu.
„Čo si tak pokecať..?“ Spýtal som sa pomaly zdvíhajúc pohľad k jeho tvári.
„Teraz alebo nič..“ Už odtiaľ som cítil to teplo, no odtiaľ som videl i jej prsia. Vďaka Sharinganu som vedel určiť trajektóriu a časovanie presne a tak som sa odrazil od klonu, aby som nepreletel náhodou za kruh. Padal som a teplo začalo vyparovať vodu a pomaly som cítil že klony už nevydržia tiež dlho. Preto v ten najtesnejší moment kedy som cítil bolesť i ja som zložil pečať a z úst som vyslal oheň. Ten mal za úlohu aspoň trochu dopomôcť v tej teplote. Klony zmizli a ja som prerazil. Vo vzduchu som sa pretočil a dopadol som tesne vedľa Kotomi na zem. Nemal som ale čas, bol tu aj on.
„Počkaj, počkaj, počkaj.. vidíš? Prichádzam v mieri!“ Bolo prvé čo mi napadlo keď som sa pomaly pozviechal na kolená a zhodil zo seba plášť, keďže ten bol zapálený, odhadzujúc ho od seba čo najďalej a ukazujúc znak Uchiha na mojom chrbte. Ruky som na znak mieru zdvihol pred ním do vzduchu.
„Čo si tak pokecať..?“ Spýtal som sa pomaly zdvíhajúc pohľad k jeho tvári.
Uchiha Nero- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 59
Join date : 12. 07. 19
Age : 28
Re: Kouri Mizuumi
pro Hashiru Senju Mon Jul 15, 2019 9:34 pm
Šel jsem svižným krokem k místu, kde se měla nacházet Kotomi. Jako stopař jsem byl nedocenitelný, nejenže jsem dokázal vystopovat její čakru, ale pomocí mé speciální techniky, jsem ji dokázal vycítit na hony daleko a to vše díky Kekkei tota Shokutonu.
Býval bych tu byl dříve, kdybych se cestou nezastavil v hospodě. Před jezerem jako bych dostal pěstí. Ohromná, nechutná čakra do mě narazila a mě ihned došlo, co se stalo. Přidal jsem do kroku až jsem téměř běžel, pak se to trochu uvolnilo. A já začal být klidnější.
Co se sakra stalo? Začínal jsem rozpoznávat i ostatní čakry v okolí a rozběhl se k dotyčnému místu.
Zahlédl jsem masivní ohnivý kruh a další postavu, která přiskočila dovnitř kruhu. Zastavil jsem se několik metrů před kruhem.
Býval bych tu byl dříve, kdybych se cestou nezastavil v hospodě. Před jezerem jako bych dostal pěstí. Ohromná, nechutná čakra do mě narazila a mě ihned došlo, co se stalo. Přidal jsem do kroku až jsem téměř běžel, pak se to trochu uvolnilo. A já začal být klidnější.
Co se sakra stalo? Začínal jsem rozpoznávat i ostatní čakry v okolí a rozběhl se k dotyčnému místu.
Zahlédl jsem masivní ohnivý kruh a další postavu, která přiskočila dovnitř kruhu. Zastavil jsem se několik metrů před kruhem.
Hashiru Senju- Tsukikage (S-rank)*HA
- Poèet pøíspìvkù : 575
Join date : 25. 04. 16
Age : 31
Location : České Budějovice
Re: Kouri Mizuumi
pro Kotomi Yamada Tue Jul 16, 2019 7:31 pm
Seděla jsem rukama opřená o zem, obklopená Sanbiho chakrou a plakala. Nechtěla jsem přijmout Katarovu smrt. Přišla jsem si prázdná. V hlavě mi hučelo. Ze srdce se mi ulomil další kousek a utvořila se další otevřená rána.
,,Proč?" šeptla jsem a zaťala ruku v pěst. Kolem mě se utvářel plamenný kruh, zatímco na mě i zem dopadaly sněhové vločky. Oheň roztápěl, na mých vlasech i celém těle ale ulpěly, nemizely. Přede mnou stál Goemon a já stále hleděla na zem. Chakra nemizela, ale démon utichl. Odmlčel se. Místo toho na mě promluvil Goemon.
Zvedla jsem k němu uslzený pohled. Pobídl mě, abych vstala. Jako loutka jsem se k tomu odhodlávala, ale nohy mě neposlouchaly, nedokázala jsem se hnout. V tomto stavu jsem ani nectila novou přicházející, neznámou chakru. Všimla jsem si nově příchozího až ve chvíli, kdy černovlasý kluk dopadl vedle mě. Otočila jsem k němu. Kdyby nebylo téhle situace, jeho efektivní příchod by mě asi pobavil. Takto jsem se na něj pouze dívala, aniž bych si otřela obličej od slz. Cítila jsem, že se v tu chvíli moje tělo lehce napjalo. Zabolelo to, bolestný sten jsem ale potlačila.
,,Dávej si pozor, děvče. Myslím, že jsme ještě neskončili." ozval se sanbi konečně a na to znamení chakra trošku zesílila. Netušila jsem, před kým mě sanbi varoval, já však neměla energii něco podniknout. Věděla jsem, že mi tělo brzy vypoví službu. Hashiru je tu, blesklo mi hlavou, když jsem poznala i jeho chakru.
,,Proč?" šeptla jsem a zaťala ruku v pěst. Kolem mě se utvářel plamenný kruh, zatímco na mě i zem dopadaly sněhové vločky. Oheň roztápěl, na mých vlasech i celém těle ale ulpěly, nemizely. Přede mnou stál Goemon a já stále hleděla na zem. Chakra nemizela, ale démon utichl. Odmlčel se. Místo toho na mě promluvil Goemon.
,,Dávej si pozor, děvče. Myslím, že jsme ještě neskončili." ozval se sanbi konečně a na to znamení chakra trošku zesílila. Netušila jsem, před kým mě sanbi varoval, já však neměla energii něco podniknout. Věděla jsem, že mi tělo brzy vypoví službu. Hashiru je tu, blesklo mi hlavou, když jsem poznala i jeho chakru.
Kotomi Yamada- S-rank (Sanbi no Jinchuuriki)
- Poèet pøíspìvkù : 296
Join date : 19. 06. 16
Re: Kouri Mizuumi
pro Megumi Tue Jul 16, 2019 7:46 pm
Naozaj som si nemyslel, že bude niekto dostatočne šialený na to, aby sa úplne bez dôvodu snažil predrať cez moju techniku. Ani som moc nečakal, že by sa to niekomu reálne podarilo.. a aj keby sa mu to podarilo, nevedel som, čo by tento neznámy človek potreboval dosiahnuť. V podstate sa tu len uväznil.. keďže podobný kúsok nespraví bez stromov, ku ktorým teraz nemal prístup. No minimálne ma prekvapi. Ako doskočil ku Kotomi, Jednu ruku som dal pred seba a druhú som v momente položil na katanu, po mojom boku. Prekvapilo ma, že sa snažil maskovať.. čo by vyšlo, nebyť môjho sharinganu, pomocou ktorého som videl jeho "reálne" ja.
"A čo tu robí dvanásť ročný zasran ako ty hm?" Spýtal som sa ho, zle odhadujúc jeho vek. Keď ale on vyzeral tak mlado..
"Strať sa... a nestaraj sa do záležitosti druhých.." Videl som jeho sharingan, patril ku klanu, no pre čo? Podľa informácií som tu mal byť len ja. Nikto mi nedal vedieť, že by sem posielali ďalšieho člena. Bolo by to.. podozrivé. Pre to som si nemyslel, že o mojej misii v Shimo no Kuni tento mladík vie. Pravdepodone .. to bol niekto zatúlaný? Oheň okolo nás začal opadať, až úplne ustál
"Odstúp od nej mladý.. Je nebezpečná .. " Prihovoril som sa k nemu. To že som mal v pláne obmedziť, respektívne úplne zatrhnúť jej prístup k Sanbiho chakre mojou pečaťou, som si už nechal pre seba. Aj tak by asi detailom nepochopil. Už ja by som mal naozaj problém, keby že sa Sanbi rozhodne niečo spraviť. Aspoň nebola úplne pod jeho vplyvom, keďže na moju výzvu reagovala bez toho, aby sa po mne zahnala. Možno bola vyčerpaná? Kotomi nebola príliš silový typ a ten plášť z nej musel žrať hrozne veľa energie.
Vrany tento krát krúžili všade nad nami a v okolí. Nie jedna, ale doslova stovky. Boli tu "just in case".
"A čo tu robí dvanásť ročný zasran ako ty hm?" Spýtal som sa ho, zle odhadujúc jeho vek. Keď ale on vyzeral tak mlado..
"Strať sa... a nestaraj sa do záležitosti druhých.." Videl som jeho sharingan, patril ku klanu, no pre čo? Podľa informácií som tu mal byť len ja. Nikto mi nedal vedieť, že by sem posielali ďalšieho člena. Bolo by to.. podozrivé. Pre to som si nemyslel, že o mojej misii v Shimo no Kuni tento mladík vie. Pravdepodone .. to bol niekto zatúlaný? Oheň okolo nás začal opadať, až úplne ustál
"Odstúp od nej mladý.. Je nebezpečná .. " Prihovoril som sa k nemu. To že som mal v pláne obmedziť, respektívne úplne zatrhnúť jej prístup k Sanbiho chakre mojou pečaťou, som si už nechal pre seba. Aj tak by asi detailom nepochopil. Už ja by som mal naozaj problém, keby že sa Sanbi rozhodne niečo spraviť. Aspoň nebola úplne pod jeho vplyvom, keďže na moju výzvu reagovala bez toho, aby sa po mne zahnala. Možno bola vyčerpaná? Kotomi nebola príliš silový typ a ten plášť z nej musel žrať hrozne veľa energie.
Vrany tento krát krúžili všade nad nami a v okolí. Nie jedna, ale doslova stovky. Boli tu "just in case".
Megumi- Doshi (A-rank)
- Poèet pøíspìvkù : 307
Join date : 26. 05. 16
Re: Kouri Mizuumi
pro Uchiha Nero Tue Jul 16, 2019 8:34 pm
Nečakať že je niekto dostatočne šialený už dostalo do hrobu mnohých. Práve naopak, dokázať že dokážete robiť nepravdepodobné veci dokáže v budúcnosti zmiasť i samotný Sharingan a jeho schopnosť predvídať pohyby súpera. Keď som sa konečne pozviechal na svoje nohy a uprene sa pozrel na Goemona, nič sa nestalo. Čakal som útok, čakal som že ma zmláti, nestalo sa tak. Bol som pripravený ho uvrhnúť do Genjutsu i bez pohľadu, nemusel som. Nechal ma postaviť sa. Keď som tak na neho hľadel, okamžite som pochopil ako vysoko sa nado mnou nachádza a v súboji proti nemu bez posíl by som nemal absolútne žiadnu šancu. Aura, ktorá z neho vyžarovala bola neskutočná, sila jeho očí niekoľkonásobne prevyšovala moju. Ak by sme sa tu stretli v súboji a chcel by ma zabiť, bol by som bez šance a hneď by som zistil v posmrtnom živote, či je moja sestra mŕtva alebo nie. Ako ssom sa na neho uprene pozeral započul som niečo. Kotomin vzlyk. Nijako som nato nereagoval, rovnako ako na nového člena nášho „súboja“. Hashiru je v túto chvíľu dostatočne šťastný že neviem, že je z klanu Senju, ku ktorému i ja sám prechovávam nenávisť. Predsa len, moja sestra sem šla ako najatý ninja bojovať proti nim. Goemonove slová mali zmysel, boli až príliš láskavé na niekoho, kto ma mohol zabiť v priebehu pár minút. Ktokoľvek by ich vypočul, kým mi neurčil vek.
„Ešte raz povieš toto číslo a prisahám.. volám social justice warriorov!“ Zreval som. Samozrejme ostatným to nedávalo zmysel, pre nich som naozaj vyzeral ako 20 ročný muž so strniskom, pravdou ale ostávalo, že som mal 15. Na malý okamih som sa napäto vzpriamil, pripravený ho udrieť, nič sa však nestalo. Šiahol po katane a nastavil predo mňa ruku. Nereagoval som nato. Až do momentu, kedy Kotomine kvapky sĺz padli na zem. Nikdy som nebol hrdina, prečo aj? Nie som idiot aby som za iných riskoval život. Môžu mať prsia aké chcú. Môžu byť pekné aké chcú. Dôvody pre boj? Tie mi boli neznáme. Začal som sa pomaly otáčať nespúšťajúc ho zo svojich očí.
„Ja len, dúfal som že nájdem niekoho od nás práve tu. Hľadám svoju sestru a dúfal som že práve člen nášho klanu bude vedieť podrobnosti. No, nebudem sa ti motať pod nohy..“ I keď som mu tykal, z môjho hlasu šiel rešpekt. Bolo nadmieru jasné, že ho považujem za niekoho, kto je mi nadriadený. Takmer som sa otočil na päte ustupujúc do zadu, keď som sa zvrtol späť k nemu.
„Ale vieš.. tuto slečna vyzerá dosť deprimovane. A ty vyzeráš ako niekto, kto jej fakt nechce pomôcť. Neviem ako teba, ale mňa učili, že ženy by sa takto nechávať nemali..“ Prehovoril som spätne k nemu a na hrudi si roztrhol tričko. Iba on jediný videl moje pravé ja takže pre ostatných som vyzeral ako svalovec, zatiaľ čo pre Goemona ako týpek čo má 15 a tiež len 50 kíl. Tričko som pretrhol spredu, nemienil som ho spustiť z očí a ten kus oblečenia som hodil po Kotomi, úplne ignorujúc jej čakru a všetko okolo. Sakra, musel som ju zabaliť do toho, keby nebola, asi by som umrel na vykrvácanie z nosa.
„Kotomi Yamada, vypadni odtiaľ, v túto chvíľu tu zavadziaš..“ Prehovoril som na chvíľu arogantne. Bol to fakt, ak tu ostane, Goemon na ňu môže zaútočiť a ja prehrám. Vedel som kto to je v momente čo som ju zahliadol. S mojou eidetickou pamäťou som vedel čo za popis má. A vedel som, že sa k nej chcem pridať. Ale najviac zo všetkého som vedel jedno.. Chcem si porovnať sily s týmto Uchihom o ktorom v klane hovoria tak skvelo. Vtedy povedal niečo čo naozaj nedávalo zmysel.
„Nachádza sa tu niekto nebezpečný, no nie ona..“ Povedal som posledný krát a oči sa nám stretli, Sharingany zasvietili. Síce som bol mladý a ľahkomyselný, nebol som idiot. No, bol som. Len čo som dopovedal, na tvári sa mi objavil masochistický úsmev. Akoby som vyhľadával nebezpečestvo v ňom, nebezpečenstvo, ktoré musel cítiť každý normálny človek. Úsmev mi nemrzol. Na toto som čakal. Nemyslel som to nijak zle proti nemu... no jediné ohrozenie života som videl v Goemonovi. Moja ruka sa presunula k rukoväti meča na mojom chrbte a sám som sa jemne nahol dopredu. Moja druhá ruka šiahla za chrbát do brašny. Pre istotu.
„Ja len, dúfal som že nájdem niekoho od nás práve tu. Hľadám svoju sestru a dúfal som že práve člen nášho klanu bude vedieť podrobnosti. No, nebudem sa ti motať pod nohy..“ I keď som mu tykal, z môjho hlasu šiel rešpekt. Bolo nadmieru jasné, že ho považujem za niekoho, kto je mi nadriadený. Takmer som sa otočil na päte ustupujúc do zadu, keď som sa zvrtol späť k nemu.
„Ale vieš.. tuto slečna vyzerá dosť deprimovane. A ty vyzeráš ako niekto, kto jej fakt nechce pomôcť. Neviem ako teba, ale mňa učili, že ženy by sa takto nechávať nemali..“ Prehovoril som spätne k nemu a na hrudi si roztrhol tričko. Iba on jediný videl moje pravé ja takže pre ostatných som vyzeral ako svalovec, zatiaľ čo pre Goemona ako týpek čo má 15 a tiež len 50 kíl. Tričko som pretrhol spredu, nemienil som ho spustiť z očí a ten kus oblečenia som hodil po Kotomi, úplne ignorujúc jej čakru a všetko okolo. Sakra, musel som ju zabaliť do toho, keby nebola, asi by som umrel na vykrvácanie z nosa.
„Kotomi Yamada, vypadni odtiaľ, v túto chvíľu tu zavadziaš..“ Prehovoril som na chvíľu arogantne. Bol to fakt, ak tu ostane, Goemon na ňu môže zaútočiť a ja prehrám. Vedel som kto to je v momente čo som ju zahliadol. S mojou eidetickou pamäťou som vedel čo za popis má. A vedel som, že sa k nej chcem pridať. Ale najviac zo všetkého som vedel jedno.. Chcem si porovnať sily s týmto Uchihom o ktorom v klane hovoria tak skvelo. Vtedy povedal niečo čo naozaj nedávalo zmysel.
„Nachádza sa tu niekto nebezpečný, no nie ona..“ Povedal som posledný krát a oči sa nám stretli, Sharingany zasvietili. Síce som bol mladý a ľahkomyselný, nebol som idiot. No, bol som. Len čo som dopovedal, na tvári sa mi objavil masochistický úsmev. Akoby som vyhľadával nebezpečestvo v ňom, nebezpečenstvo, ktoré musel cítiť každý normálny človek. Úsmev mi nemrzol. Na toto som čakal. Nemyslel som to nijak zle proti nemu... no jediné ohrozenie života som videl v Goemonovi. Moja ruka sa presunula k rukoväti meča na mojom chrbte a sám som sa jemne nahol dopredu. Moja druhá ruka šiahla za chrbát do brašny. Pre istotu.
Uchiha Nero- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 59
Join date : 12. 07. 19
Age : 28
Re: Kouri Mizuumi
pro Kotomi Yamada Tue Jul 16, 2019 9:02 pm
Tiše, beze slov, jsem ty dva poslouchala. Občas jsem vůbec nechápala, o čem mluví. Věk kluka byla první věc, hned jako druhá, o čem to mluvil druhý Uchiha. To bylo asi jediné, co jsem pochopila. Proč by Goemon vypadal jako někdo, kdo mi chce ublížit? Goemon má své způsoby, obvykle se mnou nemluví až tak hezky. Na to musí mít dobrou náladu. A tu tak často nemá, nebo mi ji aspoň moc neukazuje. Nechtěla jsem ale věřit, že by mi chtěl ublížit. Cítila jsem však i sanbiho ostražitost. Byla jsem zmatená. Dle jejich slov jednoho jsem nebezpečná a toho druhého zase překážím. Moc jsem nad slovy Goemona i druhého Uchihy neřemýšlela. Ani jsem neodpověděla, měla jsem ale dost soudnosti, abych se odtud vzdálila. V jednu chvíli chakra sanbiho zesílila a i když mi každý krok způsoboval neskutečnou bolest, dokázala jsem se postavit. Přitom jsem sebrala kus trička, který mi Uchiha hodil. Je fakt, že moje oblečení nebylo úplně v celku. Přehodila jsem látku přes sebe a jednou rukou si ji přidržovala. Na vratkých nohách jsem se rozešla směrem k Hashirovi. Čím víc kroků jsem ušla, tím víc chakra slábla a tím těžší bylo udělat další krok. Dosáhla jsem svého limitu. Chakrový plášť zmizel úplně.
,,Hm...Vydržela jsi dlouho...." zaslechla jsem ještě sanbiho a pak už byla jen tma. S myšlenkou na Katara jsem se zhroutila na zem. Naštěstí už v relativně bezpečné vzdálenosti a blízko Hashira.
,,Hm...Vydržela jsi dlouho...." zaslechla jsem ještě sanbiho a pak už byla jen tma. S myšlenkou na Katara jsem se zhroutila na zem. Naštěstí už v relativně bezpečné vzdálenosti a blízko Hashira.
Kotomi Yamada- S-rank (Sanbi no Jinchuuriki)
- Poèet pøíspìvkù : 296
Join date : 19. 06. 16
Re: Kouri Mizuumi
pro Hashiru Senju Tue Jul 16, 2019 9:39 pm
Ohnivý kruh naštěstí zmizel a objevil se výjev dvou osob z Uchiha klanu. Má nenávist k nim již dávno nehrála svou roli, spíš vrozená podezřívavost. Má čakra začala vířit kolem a zvedl se šílený vítr. Možná jsem nebyl úplný démon, ale čakry jsem měl na rozdávání.
"Kotomi je všechno, jenom ne nebezpečná.." zavrčel jsem.
byl jsem připraven skočit mezi ně, když v tom se Kotomi začala plížit k mé maličkosti. Uklidnil jsem se, přiskočil k ní a než dopadla, tak jsem ji chytil do náruče.
Muselo se stát něco příšerného...
"Už jsi v pořádku Kotomi.." obejmul jsem ji pevně a z mých rukou začala zářit léčivá a uklidňující čakra.
"Najdeš nás v sídle Matsumoto," oznámil jsem nově příchozímu Uchihovi a společně s Kotomi zmizel jako vítr.
"Kotomi je všechno, jenom ne nebezpečná.." zavrčel jsem.
byl jsem připraven skočit mezi ně, když v tom se Kotomi začala plížit k mé maličkosti. Uklidnil jsem se, přiskočil k ní a než dopadla, tak jsem ji chytil do náruče.
Muselo se stát něco příšerného...
"Už jsi v pořádku Kotomi.." obejmul jsem ji pevně a z mých rukou začala zářit léčivá a uklidňující čakra.
"Najdeš nás v sídle Matsumoto," oznámil jsem nově příchozímu Uchihovi a společně s Kotomi zmizel jako vítr.
Hashiru Senju- Tsukikage (S-rank)*HA
- Poèet pøíspìvkù : 575
Join date : 25. 04. 16
Age : 31
Location : České Budějovice
Re: Kouri Mizuumi
pro Megumi Wed Jul 17, 2019 8:02 am
Bol som.. potichu. Možno by mi aj prišiel vtipný fakt, že sa ma mladík ktorý práve teraz prišiel, snažil nakecať, že Kotomi nie je nebezpečná. No nemal som príliš náladu na žarty. Áno, mohol som tento konflikt medzi nami dvoma kvôli z jeho strany absolútnej somarine zatrhnúť, byť tým dospelejším a skúsenejším shinobim, ktorý vie lepšie ovládať svoje ego. Ale Hashiru to trocha dosral a vo mne sa nahromadilo toľko znechutenia z ich oboch, ktoré som naposledy cítil .. vlastne keď som so Senjum posledný krát komunikoval, čo bolo tak dva roky dozadu. hej a po tom sa niekto divil, že som mal problém s nimi spolupracovať. Stále som mal problém Kotomi len tak nechať ísť, no .. hej, vedel som, že je Hashirove kekkei genkai schopné bijuu potlačiť a tak som to prešiel len škrípaním zubov.
Ako sa však obaja stratili, trocha mi povolili nervy.
"To je taký kus KOK*TA!" Rukou som si prikryl tvár, no netrvalo to dlho znova som pozbieral dostatok psychickej sily na to, aby som zachoval, resp obnovil svoju dôstojnosť a psychickú stabilitu. Zhlboka som si povzdychol. Ako som skladal ruku, začal som sa obzerať po okolí.. na moje vrany, na miesto odkiaľ zmizli, na telá horiace od amaterasu.. a po tom mi to došlo. Mladý na mňa použil genjutsu. Dosť silné na to, aby som ho nezaregistroval na prvý pohľad, aj cez aktivovaný sharingan.
"Zaujímavé, mám to brať ako útok?" Spýtal som sa mladého, zatiaľ čo som začal tasiť katanu.
"V tom prípade mladý... ťa dnes naučím jednu veľmi dôležitú lekciu.." Tasil som znova raz katanu, ktorej čepeľ sa rozhorela katonom. Mladý Uchiha si mohol uvedomiť jednu pre neho pravdepodobne dosť desivú vec, genjutsu do ktorého ma chytil, bolo zrazu prerušené. Nevyzeralo to však tak, že by som sám niečo spravil, že by som sa snažil kontrolovať svoj tok chakry alebo niečo podobné. Mohlo ho napadnúť, že som sa mu do očí pozrel schválne. Z toho pohľadu a z jeho uzavretia mňa do genjutsu som vedel odhadnúť, že je v tom lepší a že nemá dobré úmysli, keď sa o to vôbec pokúsil. Bol to taký test toho, či mu môžem veriť a úprimne zatiaľ moc neprechádzal.
Pochopiteľne som sa mu už do očí nepozeral. Vďaka sharinganu som bol viac než schopný vedieť a "vidieť" to čo robí, resp to čo plánuje robiť, aj zo zvyšku svojho tela. Stále tu bola možnosť, že by sa ma snažil uvrhnúť do genjutsu aj iným spôsobom, ale tento krát som si hlavne na podobné srandy dával pozor a ak sa nebude jednať o genjutsu pomocou sharinganu, mal by som ho svojim sharinganom byť schopný dostatočne skoro rozoznať a odvrátiť.
Mladý si tiež mohol spomenúť, že vrana ktorú stretol po ceste sem, mala sharingan. Bol to tiež spôsob, akým som sa z jeho genjutsu dostal. Nechal som ju poletovať v tom kŕdli, ktorý bol všade okolo nás a v momente keď zistila, že je moja chakra narušená, uvrhla ma do "svojho" genjutsu na to, aby ma z toho nerovho dostala. Bol to celkom.. divný spôsob, ale dosť charakteristický pre mňa. Taký Reizo by o tom vedel svoje, keďže ho to takmer raz stálo život.
"Skúsený Uchihovia.. nikdy nemajú odkrytý chrbát.. a každá jedna slabina ktorú ukážu.. je len ďalšou pascou." Obe ruky som položil na rukoväť katany a jej čepeľ som otočil tak, aby smerovala niekde za mňa. Ak sa s tým Nero stretol, mohol spoznať pomerne tradičný štýl Iaidō, ktorý využívali hlavne miestny samuraovia.
Ako sa však obaja stratili, trocha mi povolili nervy.
"To je taký kus KOK*TA!" Rukou som si prikryl tvár, no netrvalo to dlho znova som pozbieral dostatok psychickej sily na to, aby som zachoval, resp obnovil svoju dôstojnosť a psychickú stabilitu. Zhlboka som si povzdychol. Ako som skladal ruku, začal som sa obzerať po okolí.. na moje vrany, na miesto odkiaľ zmizli, na telá horiace od amaterasu.. a po tom mi to došlo. Mladý na mňa použil genjutsu. Dosť silné na to, aby som ho nezaregistroval na prvý pohľad, aj cez aktivovaný sharingan.
"Zaujímavé, mám to brať ako útok?" Spýtal som sa mladého, zatiaľ čo som začal tasiť katanu.
"V tom prípade mladý... ťa dnes naučím jednu veľmi dôležitú lekciu.." Tasil som znova raz katanu, ktorej čepeľ sa rozhorela katonom. Mladý Uchiha si mohol uvedomiť jednu pre neho pravdepodobne dosť desivú vec, genjutsu do ktorého ma chytil, bolo zrazu prerušené. Nevyzeralo to však tak, že by som sám niečo spravil, že by som sa snažil kontrolovať svoj tok chakry alebo niečo podobné. Mohlo ho napadnúť, že som sa mu do očí pozrel schválne. Z toho pohľadu a z jeho uzavretia mňa do genjutsu som vedel odhadnúť, že je v tom lepší a že nemá dobré úmysli, keď sa o to vôbec pokúsil. Bol to taký test toho, či mu môžem veriť a úprimne zatiaľ moc neprechádzal.
Pochopiteľne som sa mu už do očí nepozeral. Vďaka sharinganu som bol viac než schopný vedieť a "vidieť" to čo robí, resp to čo plánuje robiť, aj zo zvyšku svojho tela. Stále tu bola možnosť, že by sa ma snažil uvrhnúť do genjutsu aj iným spôsobom, ale tento krát som si hlavne na podobné srandy dával pozor a ak sa nebude jednať o genjutsu pomocou sharinganu, mal by som ho svojim sharinganom byť schopný dostatočne skoro rozoznať a odvrátiť.
Mladý si tiež mohol spomenúť, že vrana ktorú stretol po ceste sem, mala sharingan. Bol to tiež spôsob, akým som sa z jeho genjutsu dostal. Nechal som ju poletovať v tom kŕdli, ktorý bol všade okolo nás a v momente keď zistila, že je moja chakra narušená, uvrhla ma do "svojho" genjutsu na to, aby ma z toho nerovho dostala. Bol to celkom.. divný spôsob, ale dosť charakteristický pre mňa. Taký Reizo by o tom vedel svoje, keďže ho to takmer raz stálo život.
"Skúsený Uchihovia.. nikdy nemajú odkrytý chrbát.. a každá jedna slabina ktorú ukážu.. je len ďalšou pascou." Obe ruky som položil na rukoväť katany a jej čepeľ som otočil tak, aby smerovala niekde za mňa. Ak sa s tým Nero stretol, mohol spoznať pomerne tradičný štýl Iaidō, ktorý využívali hlavne miestny samuraovia.
Megumi- Doshi (A-rank)
- Poèet pøíspìvkù : 307
Join date : 26. 05. 16
Re: Kouri Mizuumi
pro Uchiha Nero Wed Jul 17, 2019 10:48 am
Obaja sme mali iný uhol pohľadu na to, kto nám príde nebezpečný. V jeho prípade to bol démon sídliaci v tele Kotomi, pre mňa, vďaka jej bujnému poprsiu, to bola osoba hodná záchrany. Do Goemonovej hlavy som však nevidel, dokonca som ani nepochopil zrušenie jeho techniky. Vedel som však i ja, že som urobil chybu. Chytiť ho do Genjutsu a aspoň na chvíľu ho odstaviť od reality, to nevydalo dobrý signál priateľstva i keď sme boli z jedného klanu. Naozaj som nemal v úmysle nejako vážne bojovať proti nemu, no faktom bolo, že som sa nudil a v ňom som videl aspoň trochu výzvu. Predovšetkým som skôr chcel zapôsobiť práve na Kotomi keďže jej poprsie mi učarovalo mozog a znova sa mi presunula krv do spodnej časti tela. To sa ale ozval Hashiru, vzal Kotomi, niečo povedal a v momente s ňou zdrhol, nechávajúc ma tu proti súperovi silnejšiemu ako som ja samotný.
„Čo do p*če?!“ V rovnakom čase ako Goemon som zrúkol i ja. Zatiaľ čo v Goemonovi vreli nervy, mne sa miesili aj s totálnym prekvapením. Oni ma tu fakt nechali? Len tak si zdrhli a mňa tu nechali napospas? Moje prekvapenie bolo tak veľké až moja samotná obrana povolila a ja som sa otočil k ich utekajúcim zadkom, ktoré si to trielili cestou preč, nechávajúc za sebou prašnú čiaru. V túto chvíľu som naozaj nevedel ako správne zareagovať a tento čin znova nahrnul krv späť do mojej hlavy.
„To sa fakt stalo?“ Spýtal som sa s prekvapeným výrazom Goemona, trhnúc hlavou späť k nemu, aby som si uvedomil, že až príliš ľahko prelomil moje Genjutsu. Mal pravdu, na malý okamih ma to zdesilo, na tvári som to ale nedal poznať. V ten moment som zrušil Genjutsu obaľujúce moje telo a tak Goemon videl moje pravé ja aj bez toho, aby musel použiť Sharingan. Mal ale pravdu, voči nemu som vyzeral ako dieťa, aj keď som už mal 15 a občiansky preukaz! Zato môžu gény, to nie je moja vina!
„Eeeeeeh... to bol len taký žartík, nemusíš sa hneď urážať.“ Snažil som sa zahovoriť môj „útok“ na neho, pričom šlo len o krátke pomätenie aby som aspoň na chvíľu získal výhodu. Teraz mi však došlo, ako sa mu to podarilo a moje zmysli sa na malý okamih presunuli k vrane so Sharinganom. Bolo mi až jasné, že ak by som ho chcel znova uvrhnúť do ilúzie, musel by som sa prv postarať práve o tú vranu. K tomu mi ale priestor veľmi nedával. Po jeho reči ako mi chce dať lekciu a následného samurajského postoju mi bolo až príliš jasné, že sa boju asi nedá vyhnúť. V ten moment sa mi ale na tvári roztiahol úsmev keď som zistil, že sa mi nechce pozrieť do očí.
„A ty si myslíš, že ten skúsený Uchiha na ktorého narážaš si asi ty, čo?“ Jemne provokačne som sa pousmial a sám som siahol rukou ku svojmu meču. Uvoľnil som pošvu aby som mohol meč okamžite vytiahnuť a do rúk som vzal pár shurikenov. To bola teda zmena, úprimne, dôvod na boj som určite nemal, nie po jej odchode. No nebrániť sa, to by som bol dobrý idiot. Preto som ani nevyrazil dopredu a čakal na jeho prvý krok.
Uchiha Nero- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 59
Join date : 12. 07. 19
Age : 28
Re: Kouri Mizuumi
pro Megumi Wed Jul 17, 2019 12:30 pm
Stiahol sa. Teda aspoň mi to tak prišlo. Nevyzeralo to, že sa ma znova snaží chytiť do genjutsu a jeho postoj mi skôr prišiel obranný. Až na jeho posledné slová, z ktorých zas sršala provokácia. Privrel som oči a s povzdychom som svoje telo uvoľnil. Nesnažil som sa pripraviť na nejakú nečakanú techniku a upáliť ho za živa. Stále bol z môjho klanu. Katanu som zasunul späť do púzdra a ako sa zaklapla, v podstate jej čepeľ prestala "horiesť. Vuchu už ostalo iba teplo. Nera som pre zmenu úplne odifnoroval. Vykročil som ani nie tak jeho smeorm, ako skôr smerom k dvom telám, ktoré horeli čiernym plameňom. Na rozdiel od ostatných, som mal celkom "úctu" k mŕtvym. Nero si mohol všimnúť, že môj sharingan na istý čas zmenil.. tvar, niečo, o čom v živote nepoćul a ani nevidel. Nemal tri tomoe skôr.. bol proste iný. Oheň razom zmizol a jedna z vrán sa priblížila k obom telám, až ich obe "zožrala". Doslova ich pohltila ústami a po nich nič nezostalo. Sám som zobral zo zeme Katarovu Katanu, ktorú som si prevesil cez rameno.
"Toto si zoberiem feši.." Bolo škoda, nechať ju tu, keďže to bola kvalita. Navyše ako niekto, kto urýchlil jeho utrpenie, som sa cítil v práve, zobrať poslednú vec, ktorá po ňom ostala.
"Som.." Odvetil som nakoniec Nerovi a len som sa vydal smerom, ktorý bol trocha iný, než ten Hashirov. "Nevyzerá to tak, že máš príliš skúseností mladý.. a keď už som ti slúbil tú radu.. nesnaž sa vyvolať boj s rovnomerným súperom a už vôbec nie silnejším.. tie zranenia za to nestoja." Hovoril som skôr o tom, že neexistovalo až tak veľa medikov. Navyše, aj slabší jedinci dokázali prekvapiť a znepríjemniť zvyšok života svojho súpera, ak už majú zomrieť. Možno aj pre to som sa rozhodol s Nerom nebojovať. Jednoducho som k tomu nemal pádny dôvod, za ktorý by sa mi oplatilo riskovať. Mal som v plán odísť. Dokonca som mu ukázal chrbát a mávol.
"Matsumoto je mesto ktoré sa nachádza tým smerom." Poukázal som niekam do diaľky a do lesa. "Ale varujem ťa.. ten shinobi ktorý ťa tam pozval je Senju.. a každý tam má problém zašpiniť si ruky a robiť nepríjemné rozhodnutia. Porozmýšľaj nad tým, či chceš prijať jeho pozvánku... možno skončíš ako ja a to moc ľuďom neprajem." Uškrnul som sa ešte pred odchodom.
//maybe presun
"Toto si zoberiem feši.." Bolo škoda, nechať ju tu, keďže to bola kvalita. Navyše ako niekto, kto urýchlil jeho utrpenie, som sa cítil v práve, zobrať poslednú vec, ktorá po ňom ostala.
"Som.." Odvetil som nakoniec Nerovi a len som sa vydal smerom, ktorý bol trocha iný, než ten Hashirov. "Nevyzerá to tak, že máš príliš skúseností mladý.. a keď už som ti slúbil tú radu.. nesnaž sa vyvolať boj s rovnomerným súperom a už vôbec nie silnejším.. tie zranenia za to nestoja." Hovoril som skôr o tom, že neexistovalo až tak veľa medikov. Navyše, aj slabší jedinci dokázali prekvapiť a znepríjemniť zvyšok života svojho súpera, ak už majú zomrieť. Možno aj pre to som sa rozhodol s Nerom nebojovať. Jednoducho som k tomu nemal pádny dôvod, za ktorý by sa mi oplatilo riskovať. Mal som v plán odísť. Dokonca som mu ukázal chrbát a mávol.
"Matsumoto je mesto ktoré sa nachádza tým smerom." Poukázal som niekam do diaľky a do lesa. "Ale varujem ťa.. ten shinobi ktorý ťa tam pozval je Senju.. a každý tam má problém zašpiniť si ruky a robiť nepríjemné rozhodnutia. Porozmýšľaj nad tým, či chceš prijať jeho pozvánku... možno skončíš ako ja a to moc ľuďom neprajem." Uškrnul som sa ešte pred odchodom.
//maybe presun
Megumi- Doshi (A-rank)
- Poèet pøíspìvkù : 307
Join date : 26. 05. 16
Re: Kouri Mizuumi
pro Uchiha Nero Wed Jul 17, 2019 3:47 pm
Našťastie pre mňa, aj keď s veľkou ľútosťou, sa Goemon stiahol. Očakával som naozaj nejaký boj, možno som sa i na to tešil. Väčšina mojich súbojov skončila veľmi rýchlo, keďže Genjutsu súboje končia do pár minút, práve pri ňom som si bol istý, že by som si súboj aj užil, i napriek prehre. Keď svoju katanu vrátil do puzdra, uzamkol som svoju pošvu a uvoľnil sa rovnako ako on. Následne som sledoval jeho počínanie, samozrejme v túto chvíľu bez slov. Jeho podivného tvaru Sharinganu som si samozrejme všimol a na malý okamih som zvážnel, keď som sledoval ako hasí telá obalené čiernym plameňom a následne ako sa nimi kŕmi vrana. Dokázal som si dať dokopy 2 a 2.
„Eh, fuj..“ Zatriasol som hlavou, nikdy by som nechcel aby moje telo skončilo v žalúdku nejakého operenca. Bol som nakoniec rád že nie som jeden z nich, predsa len, keby mi vzal môj meč, vstal by som z mŕtvych a zabil by som ho. Na ten som bol až príliš háklivý, nikto sa ho nesmel ani len dotknúť! Svoj Sharingan som následne deaktivoval a teraz ho sledoval len svojimi čiernymi očami.
„Lenže bojovať proti slabším je neskutočná nuda.“ Odpovedal som okamžite na jeho radu. Avšak, mal pravdu. Moje skúsenosti so svetom ešte neboli tak veľké, no idiot som naozaj nebol. Zaskočilo ma až mi ukázal smer a vysvetlil, kto bol ten oný muž.
„Senju...“ Potichu som šepol a takmer ho už chcel zastaviť, aby som sa h na niečo spýtal, to už ale kráčal späť a ja som sa zamyslel nad jeho poslednými slovami. V túto chvíľu som rozmýšľal že sa vydám za ním. Vyzeral a znel skutočne ako niekto, s kým by som i rád trávil nejaký ten čas pri hľadaní mojej sestry.
„Tak.. kým sa zase nestretneme.“ Povzdychol som si ako zmizol za obzorom a ja som sa otočil smerom ktorým ukázal. Následne som prešiel k môjmu spálenému plášťu. Ani som si neuvedomoval že tu stojím polonahý a bolo by mi to úplne jedno aj keby som to vedel. Senju. Boli to práve oni, proti ktorým bola moja sestra najatá. Chvíľu som premýšľal či sa oplatí ísť no.. Očividne bol mojim prvým vodítkom k jej nájdeniu. Natiahol som sa a vydal sa k mestu.
„Eh, fuj..“ Zatriasol som hlavou, nikdy by som nechcel aby moje telo skončilo v žalúdku nejakého operenca. Bol som nakoniec rád že nie som jeden z nich, predsa len, keby mi vzal môj meč, vstal by som z mŕtvych a zabil by som ho. Na ten som bol až príliš háklivý, nikto sa ho nesmel ani len dotknúť! Svoj Sharingan som následne deaktivoval a teraz ho sledoval len svojimi čiernymi očami.
„Lenže bojovať proti slabším je neskutočná nuda.“ Odpovedal som okamžite na jeho radu. Avšak, mal pravdu. Moje skúsenosti so svetom ešte neboli tak veľké, no idiot som naozaj nebol. Zaskočilo ma až mi ukázal smer a vysvetlil, kto bol ten oný muž.
„Senju...“ Potichu som šepol a takmer ho už chcel zastaviť, aby som sa h na niečo spýtal, to už ale kráčal späť a ja som sa zamyslel nad jeho poslednými slovami. V túto chvíľu som rozmýšľal že sa vydám za ním. Vyzeral a znel skutočne ako niekto, s kým by som i rád trávil nejaký ten čas pri hľadaní mojej sestry.
„Tak.. kým sa zase nestretneme.“ Povzdychol som si ako zmizol za obzorom a ja som sa otočil smerom ktorým ukázal. Následne som prešiel k môjmu spálenému plášťu. Ani som si neuvedomoval že tu stojím polonahý a bolo by mi to úplne jedno aj keby som to vedel. Senju. Boli to práve oni, proti ktorým bola moja sestra najatá. Chvíľu som premýšľal či sa oplatí ísť no.. Očividne bol mojim prvým vodítkom k jej nájdeniu. Natiahol som sa a vydal sa k mestu.
- presun -
Uchiha Nero- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 59
Join date : 12. 07. 19
Age : 28
Re: Kouri Mizuumi
pro Kotomi Yamada Tue Apr 06, 2021 11:33 am
Po chvilce jsme zpomalili, ale k jezeru jsme dorazili poměrně rychle. Obhlížela jsem si to tu. Pokaždé mi to vzalo dech. Je to tu nádherné. Pousmála jsem se. Popošla jsem ke břehu a klekla si.
,,Hrůza." zděsila jsem se, zahlédla svůj odraz ve vodě. Vlasy jako vrabčí hnízdo, obličej špinavý a poškrábaný. To nebyl vzhled princezny. Sundala jsem si plášť, z ramen stáhla kimono, takže jsem tam seděla z části obnaženou horní polovinou těla. Dlaní jsem si nabrala vodu. Byla ledová, ale neztřáslo mě. Mám ráda horké koupele, ale ani ta studená mi až tolik nevadí. Zvykla jsem si za tu dobu. Opláchla jsem si obličej a toto zopakovala ještě několikrát. Mokrýma rukama jsem si prohrábla vlasy, abych si je rozčesala.
,,Možná by je to chtělo zkrátit, co myslíš?" otočila jsem se na Nera a po pár vteřinách zase zpátky. Omyla jsem si ruce a nakonec jsem do vody ponořila i nohy, které jsem vyzula z bot. Dobře, musela jsem uznat, že tohle bylo osvěžující. Zůstala jsem tak i sedět. S nohama ve vodě na břehu překrásného, ledového jezera.
,,Hrůza." zděsila jsem se, zahlédla svůj odraz ve vodě. Vlasy jako vrabčí hnízdo, obličej špinavý a poškrábaný. To nebyl vzhled princezny. Sundala jsem si plášť, z ramen stáhla kimono, takže jsem tam seděla z části obnaženou horní polovinou těla. Dlaní jsem si nabrala vodu. Byla ledová, ale neztřáslo mě. Mám ráda horké koupele, ale ani ta studená mi až tolik nevadí. Zvykla jsem si za tu dobu. Opláchla jsem si obličej a toto zopakovala ještě několikrát. Mokrýma rukama jsem si prohrábla vlasy, abych si je rozčesala.
,,Možná by je to chtělo zkrátit, co myslíš?" otočila jsem se na Nera a po pár vteřinách zase zpátky. Omyla jsem si ruce a nakonec jsem do vody ponořila i nohy, které jsem vyzula z bot. Dobře, musela jsem uznat, že tohle bylo osvěžující. Zůstala jsem tak i sedět. S nohama ve vodě na břehu překrásného, ledového jezera.
Kotomi Yamada- S-rank (Sanbi no Jinchuuriki)
- Poèet pøíspìvkù : 296
Join date : 19. 06. 16
Re: Kouri Mizuumi
pro Uchiha Nero Tue Apr 06, 2021 12:15 pm
Miesto ktoré vybrala vo mne vyvolalo oveľa viac spomienok a citov ako si sama mohla uvedomiť. Bolo to už dávno, ale presne toto bolo miesto, kde som prvý krát stretol Goemona a pochopil, že je to Uchiha, ktorý by mal byť vzorom pre klan. Neďaleko tohoto miesta som na neho prvý krát a dúfam, že i posledný krát vytiahol zbraň. Zároveň to však bolo miesto, kde som stretol Kotomi a odštartovalo sa naše malé dobrodružstvo. Miesto, kde som jej možno zachránil život, alebo aspoň nemalý rešpekt a práve miesto, kde som prvý krát tasil zbraň pre niekoho iného ako len seba. Moje kroky smerujúce za ňou boli pomalé, ale svižné. Ako vždy, nedal som na sebe poznať takmer nič, no i tak som rýchlo prechádzal pohľadom po okolí. Mala pravdu, skutočne to tu bolo nádherné. Prekrásne miesto plné spomienok. Ako pre mňa, tak i pre ňu. Nedokázal som však stále dostať jednu vec z hlavy a to, že stále som jej ochranka a musím na ňu dávať pozor. Preto sa na chvíľku zaleskli moje oči karmínovou farbou ako som sledoval okolie dúfajúc, že sa už naozaj na našej malej odbočke nič nestane.
"Nie je to tak zlé." Rýchlo som zareagoval avšak okamžite sa otočil chrbtom k nej v momente, keď si začala dávať dole kimono. Nevedno ani v mojej hlave či šlo o rešpekt, keďže sa jednalo o princeznú tejto zeme a ja som bol prakticky ešte nikto, čo sa týka tak veľkého postavenia, alebo o hanblivosť spojenú s okamžikom, ktorý sme pred nedávnom mali a kedy som len ukončil jej reč bozkom. A keďže sme o tom odvtedy poriadne nehovorili, vzbĺkla vo mne rozpačitosť spojená spoločne s povinnosťou mojej úlohy. Keď sa na mňa otočila s otázkou, mohla si všimnúť môj neistý chrbát smerujúci ku nej a hlavu otočenú smerom na miesto, odkiaľ sme prišli.
"Netvrdila si ako sa ti páči, že máš tak dlhé vlasy?" Spýtal som sa. Prakticky mi to bolo ale jedno, či bude mať dlhé vlasy alebo kratšie, keďže v oboch variantách by pre mňa vyzerala rovnako krásne. Svoje následné predstavy som okamžite pokrútením hlavy zamietol pod prach dverí a pozrel sa na svoj plášť. Na tom sa stále nachádzala krv, zaschnutá už niekoľko dní. Prešiel som po škvrne prstom a hneď mi to došlo.
"Kso.. To už asi nezmijem.." Ten plášť som mal už roky pri sebe. Zbaviť sa ho by bolo pre mňa príliš ťažké, aj keď som bol praktický typ ktorý sa neupínal na takéto malichernosti. Prehovoril som potichu, kto vie či ma počula. Sám som potreboval ale aspoń trochu sa opláchnuť. Avšak teraz využívala jazero práve Kotomi a ja som ostal len neisto stáť hľadiac niekam do diaľky. Či už povolenie, alebo konečný pud statočnosti, nevedno načo som čakal. Jedno však bolo isté, neďaleko sedela princezná a ja som tu stál ako pňak sledujúc stromčeky.
"Čo to so mnou je, kso.."
Uchiha Nero- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 59
Join date : 12. 07. 19
Age : 28
Re: Kouri Mizuumi
pro Kotomi Yamada Tue Apr 06, 2021 11:06 pm
,,No, potom, čím jsme si prošli, tak...máš asi pravdu." pokývala jsem hlavou. Zakroužila jsem nohou ve vodě a zčeřila tím hladinu. Tohle místo pro mě bylo novým začátkem. Přišla jsem tady o člena rodiny. Při té vzpomínce mě bodlo u srdce. Jenže jsem zároveň i získala nového člena rodiny, jehož pronikavý pohled mi občas otevíral díru do mysli, do srdce...a bylo snadné se utopit v nekonečné černi a nebo se nechat jako vínem opít rudou barvou jeho očí. Sledovala jsem jeho výraz, když si uvědomil, že fleky vyhaslých životů na jeho plášti už zůstanou navždy. Neusmála jsem se. Nebyl důvod. Nebylo to zrovna nic radostného. Vidět ostatní umírat. Osobně jim život rát a zmařit ho tak i jejich blízkým. Natáhla jsem kimono zpět a a zapla si ho.
,,Máš pravdu, líbí se mi jejich délka. Jen jsem přemýšlela nad změnou." naklonila jsem hlavu na stranu. Nero se stále neměl k tomu, aby se přiblížil k vodě. Dobře jsem věděla proč. Dělal to tak vždy. Majestátní respekt. Takový ke mně choval. Přitom jsme spolu strávili tolik času, že by člověk čekal, že si budeme bližší...jinak bližší. Kousla jsem se do rtu a zarděla se při vzpomínce, kdy mě políbil. Vzala jsem boty do ruky a postavila jsem se. Bosky jsem prošla kolem Nera a u něj jsem se zastavila. Byl vyšší než já, musela jsem zaklonit hlavu, abych mu viděla do obličeje.
,,Víš, že jsem ti nenařídila, že se nesmíš umývat ve stejnou chvíli jako já?" popošla jsem o kousíček blíž, až jsem se ho tělem skoro dotýkala. ,,Víš, to, že?" přejela jsem mu palcem po tváři, zatímco jsem se snažila udržovat oční kontakt. Setřela jsem mu namočenou rukou z tváře zaschlou krev a odstoupila od něj. No, musela jsem ho malinko poškádlit.
,,Klidně se opláchni." posadila jsem se na blízký pařez a natáhla nohy před sebe, aby uschly a já se mohla obout. ,,Počkám." dopřála jsem mu prostor pro svou hygienu, dá-li se tak nazývat šplouchání ve vodě, jaké jsem prováděla třeba.
Les kolem ševelil a šepotal. Větve tancovaly v rytmu, jenž udával vítr. Byl tak nevyzpytatelný, že ať jsem se snažila, jak jsem chtěla, nezvládla jsem ten zvuk vyťukat o dřevo spolu s větrem. Kromě toho tu bylo ticho. Takové, až bylo skoro hmatatelné. Vzbuzovalo pocit nejistoty. Zamračila jsem se.
,,Znáš příběh o Sněžném démonu?" zeptala jsem se do ticha. Chtěla jsem ho přehlušit. Vodní hladina byla tak čistá, že ve mně narůstala chuť se po ní rozběhnout jako rusalka a tančit. Zavřít oči a nechat se unášet pocitem bezstarostnosti. Až jsem se sama sobě zachichotala, jak nesmyslně to znělo. Realita je přesně opačná na to, abych tohle mohla uskutečnit. Jsem přílišný snílek.
,,Já věřím tomu, že ten příběh je pravdivý." dodala jsem ještě. Zajímalo mě, co si myslí Nero.
,,Máš pravdu, líbí se mi jejich délka. Jen jsem přemýšlela nad změnou." naklonila jsem hlavu na stranu. Nero se stále neměl k tomu, aby se přiblížil k vodě. Dobře jsem věděla proč. Dělal to tak vždy. Majestátní respekt. Takový ke mně choval. Přitom jsme spolu strávili tolik času, že by člověk čekal, že si budeme bližší...jinak bližší. Kousla jsem se do rtu a zarděla se při vzpomínce, kdy mě políbil. Vzala jsem boty do ruky a postavila jsem se. Bosky jsem prošla kolem Nera a u něj jsem se zastavila. Byl vyšší než já, musela jsem zaklonit hlavu, abych mu viděla do obličeje.
,,Víš, že jsem ti nenařídila, že se nesmíš umývat ve stejnou chvíli jako já?" popošla jsem o kousíček blíž, až jsem se ho tělem skoro dotýkala. ,,Víš, to, že?" přejela jsem mu palcem po tváři, zatímco jsem se snažila udržovat oční kontakt. Setřela jsem mu namočenou rukou z tváře zaschlou krev a odstoupila od něj. No, musela jsem ho malinko poškádlit.
,,Klidně se opláchni." posadila jsem se na blízký pařez a natáhla nohy před sebe, aby uschly a já se mohla obout. ,,Počkám." dopřála jsem mu prostor pro svou hygienu, dá-li se tak nazývat šplouchání ve vodě, jaké jsem prováděla třeba.
Les kolem ševelil a šepotal. Větve tancovaly v rytmu, jenž udával vítr. Byl tak nevyzpytatelný, že ať jsem se snažila, jak jsem chtěla, nezvládla jsem ten zvuk vyťukat o dřevo spolu s větrem. Kromě toho tu bylo ticho. Takové, až bylo skoro hmatatelné. Vzbuzovalo pocit nejistoty. Zamračila jsem se.
,,Znáš příběh o Sněžném démonu?" zeptala jsem se do ticha. Chtěla jsem ho přehlušit. Vodní hladina byla tak čistá, že ve mně narůstala chuť se po ní rozběhnout jako rusalka a tančit. Zavřít oči a nechat se unášet pocitem bezstarostnosti. Až jsem se sama sobě zachichotala, jak nesmyslně to znělo. Realita je přesně opačná na to, abych tohle mohla uskutečnit. Jsem přílišný snílek.
,,Já věřím tomu, že ten příběh je pravdivý." dodala jsem ještě. Zajímalo mě, co si myslí Nero.
Kotomi Yamada- S-rank (Sanbi no Jinchuuriki)
- Poèet pøíspìvkù : 296
Join date : 19. 06. 16
Re: Kouri Mizuumi
pro Uchiha Nero Wed Apr 07, 2021 5:28 am
"Mám asi pravdu?" Premýšľal som, či jej nato niečo odpoviem no zadržal som jazyk za zubami. Tentokrát to ale nebolo z nijakého rešpektu ani ničoho iného, i ona sama vedela ako som ľahko dokázal odporovať jej vo vyhláseniach ktoré mala, ak mi prišli zlé alebo nepravdivé. Tentokrát som bol už jemne unavený, rovnako ako ona a naťahovať sa pre pár slovíčok bolo absolútne blbé. Namiesto toho som si len otrávene povzdychol, teda vlastne ako vždy. V túto chvíľu som sa lúčil so svojim plášťom, ktorý som tak dlhé roky opatroval. Bolo mi jasné, že príliš veľa rešpektu si Kotomi nezíska, ak vedľa nej bude stáť idiot celý od krvi.
"Myslím, že zmien už bolo dosť, nemyslíš?" Spýtal som sa skôr do vetra, no istotne musela vedieť načo narážam. Z krehkej a bojazlivej princeznej ktorá sa nedokázala postaviť takmer nikomu či ničomu sa s postupom času stala niekým, kto práve začínal robiť opak týchto vlastností. Už to nebola rozmaznaná slečinka z paláca. Keď sa však postavila predo mňa a takmer sa ma dotýkala tela, i ona si mohla všimnúť, že som i napriek neistote ani o krok neustúpil a ostal stáť na mieste ako stĺp, akoby sa nič nedialo, teda len do momentu ako mi prešla rukou po tvári. Na sebe som nedal znova nič poznať, no i ona si mohla všimnúť husinu na mojej koži. Nebola to však husina zhnusenia ale práve úplný opak.
"Ani nedovolila.." Prehovoril som po chvíľke ticha ale prikývol som a následne sa sám vybral k jazeru, snažiac sa potajme dotknúť miesta, kde mi prešla rukou, s mierne pootvorenými ústami. Síce mi to nešlo, ale aspoň som sa o to snažil. Následne som sa postavil k jazeru a znova sa rozhliadol po okolí. V ten moment som ale urobil niečo zvláštne.
"Ďakujem, báá-chan.." Podpichol som ju pre zmenu ja, dobre vediac, ako nemala rada keď som ju takto oslovoval len preto, že sme mali medzi sebou pár ročný rozdiel, ktorý takmer nebol. Následne som však zhodil zo seba plášť spolu s tričkom, akoby som nemal absolútne studu, vyzliekol nohavice a ostávajúc len v trenkách som vkročil do jazera, aspoň pri kraji, kým mi voda nebola po pás. Následne som sa nahol a celý ponoril do vody, aby som vzápätí rýchlo vystrčil hlavu.
"Tá je ľadová..." Zanadával som si a pokúsil sa zo seba zmyť všetku krv, špinu a pot. Prechádzal som po tele plné mnohých jaziev, malých či veľkých, no aspoň som sa za ne nemusel až tak hanbiť vďaka vyšportovanej postave. Následne som stíchol a započúval sa do otázky Kotomi.
"To je ťažké, normálne by som mal odpovedať nie, no po všetkom čo som si zažil a hlavne posledný rok, by som uveril už aj príbehom o drakoch, jednorožcoch, lietajúcich prasatách alebo dokonca že Itsuki nie je reta*d a vlastne má v tej hlave mozog.. No samotný príbeh nepoznám, prepáč.." Bola to snáď najdlhšia veta, alebo skôr vety, aké som mal za posledný deň. Prekvapil som snáď i sám seba. Nebola to však pravda, poznal som, aspoň z časti, ale ak ho chcela vyrozprávať, rád si to vypočujem z jej zvonivého až anjelského hlasu, zatiaľ čo si konečne navyknem na studené jazero. Než ho celé podpálim od naštvanosti zo zimy.
"Myslím, že zmien už bolo dosť, nemyslíš?" Spýtal som sa skôr do vetra, no istotne musela vedieť načo narážam. Z krehkej a bojazlivej princeznej ktorá sa nedokázala postaviť takmer nikomu či ničomu sa s postupom času stala niekým, kto práve začínal robiť opak týchto vlastností. Už to nebola rozmaznaná slečinka z paláca. Keď sa však postavila predo mňa a takmer sa ma dotýkala tela, i ona si mohla všimnúť, že som i napriek neistote ani o krok neustúpil a ostal stáť na mieste ako stĺp, akoby sa nič nedialo, teda len do momentu ako mi prešla rukou po tvári. Na sebe som nedal znova nič poznať, no i ona si mohla všimnúť husinu na mojej koži. Nebola to však husina zhnusenia ale práve úplný opak.
"Ani nedovolila.." Prehovoril som po chvíľke ticha ale prikývol som a následne sa sám vybral k jazeru, snažiac sa potajme dotknúť miesta, kde mi prešla rukou, s mierne pootvorenými ústami. Síce mi to nešlo, ale aspoň som sa o to snažil. Následne som sa postavil k jazeru a znova sa rozhliadol po okolí. V ten moment som ale urobil niečo zvláštne.
"Ďakujem, báá-chan.." Podpichol som ju pre zmenu ja, dobre vediac, ako nemala rada keď som ju takto oslovoval len preto, že sme mali medzi sebou pár ročný rozdiel, ktorý takmer nebol. Následne som však zhodil zo seba plášť spolu s tričkom, akoby som nemal absolútne studu, vyzliekol nohavice a ostávajúc len v trenkách som vkročil do jazera, aspoň pri kraji, kým mi voda nebola po pás. Následne som sa nahol a celý ponoril do vody, aby som vzápätí rýchlo vystrčil hlavu.
"Tá je ľadová..." Zanadával som si a pokúsil sa zo seba zmyť všetku krv, špinu a pot. Prechádzal som po tele plné mnohých jaziev, malých či veľkých, no aspoň som sa za ne nemusel až tak hanbiť vďaka vyšportovanej postave. Následne som stíchol a započúval sa do otázky Kotomi.
"To je ťažké, normálne by som mal odpovedať nie, no po všetkom čo som si zažil a hlavne posledný rok, by som uveril už aj príbehom o drakoch, jednorožcoch, lietajúcich prasatách alebo dokonca že Itsuki nie je reta*d a vlastne má v tej hlave mozog.. No samotný príbeh nepoznám, prepáč.." Bola to snáď najdlhšia veta, alebo skôr vety, aké som mal za posledný deň. Prekvapil som snáď i sám seba. Nebola to však pravda, poznal som, aspoň z časti, ale ak ho chcela vyrozprávať, rád si to vypočujem z jej zvonivého až anjelského hlasu, zatiaľ čo si konečne navyknem na studené jazero. Než ho celé podpálim od naštvanosti zo zimy.
Uchiha Nero- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 59
Join date : 12. 07. 19
Age : 28
Re: Kouri Mizuumi
pro Kotomi Yamada Wed Apr 07, 2021 9:16 am
Na jeho otázku ohledně změn jsem přikývla až když jsem seděla na tom pařezu. Měl pravdu. Byla jsem opravdu jiná, než jsem bývala. Nebo jsem aspoň doufala, že jsem a nenamlouvám si to. Poznala jsem, že pokud chci něco změnit, musím pro to nejdřív něco udělat já. Nestačí jen požádat o pomoc a čekat, až to někdo udělá za mě. Uvědomila jsem si, že pokud se budu všeho bát, všemu a všem ustupovat, nezískám si žádný respekt. Nemyslím teď jako princezna, ale jako člověk.
,,Hmm...dostal jsi mě."pousmála jsem se. ,,Možná bych to mohla pozměnit pro příště." sledovala jsem ho, jak se svléká a postupně se osměluje ve vodě. Musela jsem uznat, že má odvahu. Jezero bylo opravdu studené. Na jiných březích byla slabá vrstva ledu, z téhle strany nám svítilo sluníčko, ale přesto voda nebyla vůbec teplá. Při tom uvědomění mě střásly zimomravky. Princezna ledu nebo ne, horká voda je prostě horká voda! Prohlížela jsem si jeho tělo. Bylo pokryté jizvami různých tvarů a velikostí. Některé dokonce ruzné odstíny barev po typu zranění a čerstvosti. Přesto vypracovaná postava tohoto mladého muže byla na výstavu. O to větší pocit osobního vítězství jsem měla, když mu na těle po mém doteku naběhla husí kůže. No kterou ženu by to nepotěšilo?!
Z obláčku na zem mě vrátil jeho hlas. Překvapilo mě množství slov, které ze sebe teď dostal. Jenže...Nevěřila jsem mu. Za ten rok, co se mnou strávil, o něm slyšel. Otázku jsem hodila do placu jen tak. Přirovnávali mě k němu, po letech rebélie tím víc.
,,Sněžný démon v podobně překrásné ženy za sněhových večerních bouří sváděl muže z cest a potupně každého usmrtil. Nikdo, kdo s ním přišel do styku nepřežil." ohnula jsem se, abych se mohla obout.
,,Vzhledem k tomu, že vodního démona v podobě želvy a se třemi ocasy mám v sobě, věřím i v tu sněžnou ženu. V každé pověsti je kus pravdy." abych byla upřímná, trochu jsem narážela na sebe. Svým způsobem jsem byla hrozbou, jen ti neznalí si to vyložili po svém.
,,Nebuď tam dlouho, onemocníš!" zavolala jsem na něj a postavila se.
,,Hmm...dostal jsi mě."pousmála jsem se. ,,Možná bych to mohla pozměnit pro příště." sledovala jsem ho, jak se svléká a postupně se osměluje ve vodě. Musela jsem uznat, že má odvahu. Jezero bylo opravdu studené. Na jiných březích byla slabá vrstva ledu, z téhle strany nám svítilo sluníčko, ale přesto voda nebyla vůbec teplá. Při tom uvědomění mě střásly zimomravky. Princezna ledu nebo ne, horká voda je prostě horká voda! Prohlížela jsem si jeho tělo. Bylo pokryté jizvami různých tvarů a velikostí. Některé dokonce ruzné odstíny barev po typu zranění a čerstvosti. Přesto vypracovaná postava tohoto mladého muže byla na výstavu. O to větší pocit osobního vítězství jsem měla, když mu na těle po mém doteku naběhla husí kůže. No kterou ženu by to nepotěšilo?!
Z obláčku na zem mě vrátil jeho hlas. Překvapilo mě množství slov, které ze sebe teď dostal. Jenže...Nevěřila jsem mu. Za ten rok, co se mnou strávil, o něm slyšel. Otázku jsem hodila do placu jen tak. Přirovnávali mě k němu, po letech rebélie tím víc.
,,Sněžný démon v podobně překrásné ženy za sněhových večerních bouří sváděl muže z cest a potupně každého usmrtil. Nikdo, kdo s ním přišel do styku nepřežil." ohnula jsem se, abych se mohla obout.
,,Vzhledem k tomu, že vodního démona v podobě želvy a se třemi ocasy mám v sobě, věřím i v tu sněžnou ženu. V každé pověsti je kus pravdy." abych byla upřímná, trochu jsem narážela na sebe. Svým způsobem jsem byla hrozbou, jen ti neznalí si to vyložili po svém.
,,Nebuď tam dlouho, onemocníš!" zavolala jsem na něj a postavila se.
Kotomi Yamada- S-rank (Sanbi no Jinchuuriki)
- Poèet pøíspìvkù : 296
Join date : 19. 06. 16
Strana 2 z 3 • 1, 2, 3
Naruto Stories: The Revolution :: RPG GAME :: Naruto Stories: The Origin :: Herní místnosti :: Shimo no kuni :: Centrum Shimo no Kuni :: Matsumoto-jo
Strana 2 z 3
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru