Kouri Mizuumi

Místo pro odpočinek, trénink či přátelská setkání v srdci krásy přírody Shimo no Kuni.

Bola pravda, že som princeznú podceňovala. No úprimne som si myslela, že mám na to dobrý dôvod. Jej pohyby neboli nič moc.. vedela som, že je priam excelentná v Ninjutsu a že dokázala zmraziť ľudí behom okamžiku, až na hranicu života a smrti, že to bola jej najmocnejšia zbraň.. no a ako som sa pri jej tasení katany ubezpečila, pravdepodobne bola vo všetkom ostatnom maximálne priemerná. To mi celkom vyhovovalo. Niekoľko metrou pred ňou som sa od hladiny odrazila takou silou, že to priam spôsobilo hlasný otras a masívnu "vlnu", ktorá vyrazila druhou stranou. Do obrany Kotomi som vrazila celou silou, alebo to tak aspoň pôsobilo. Úprimne, moja kamenná palica nemala voči jej katane posilnenej chakrou žiadnu šancu, rozdiel bol skôr v našich fyzických schopnostiach. V momente keď jej čepeľ prešla po časti mojej palici, v podstate že jej tá odstredivá sila vyrazí katanu z ruky. Ja som mala v pláne tak či tak zaútočiť v momente druhým koncom palice tým, že som ju v podstate v zápästí len pretočila. Mierila som jej na ramená, nie na hlavu. Mohla som ju zraniť, nie zabiť... takže ak by som jej aj urvala ruku, stále by to bolo v pohode, nie ? Nutno podotknúť že som vôbec svojou silou nešetrila. Každý jeden z mojich "úderov" bol doprevádzaný silným poryvom vetra, ktorý vytváral istý tlak na naše okolie. Aj pre to sa voda na ktorej sme stáli, dosť rozvírila a skôr pripomínala Jazero za nejakej búrky.

V moment keď sa začala točiť, som vôbec nijakým spôsobom nemenila smer. Len som sa rútila priamo na ňu. Ak keby som pokus o jej techniku absolútne ignorovala, rovnako ako aj jej prevedenie. Bol to celokm trúfalý krok. Ak by vyslala niečo naozaj silné, mohla by tým obyčajného človeka pokojne aj zabiť. Kotomi aj vďaka tomuto mohla posúdiť, že som niekto, kto má veľmi veľkú mienku o mojich vlastných schopnostiach, aspoň čo sa obrany týka. 

Neuskočila som .. a spravila som dobre. Ako niekto, kto sa dosť sústreďoval na vlastnú húževnatosť, mojou jedinou obranou bol fakt, že som upustila moju kamennú palicu a jednu ruku natrčila pred seba. Tá ruka mi sčernala a na prvý pohľad to vyzeralo tak, že mi popraskala pokožka na jej povrchu, sálajúca z môjho vnútra neuveriteľné teplo. Niekoľko zo vzdušných "sekov" sa o ňu v podstate len neškodne roztrieštilo. Nepohlo to však so mnou, Kotomi čelila rovnakému problému, ako pred tým. Bez zbytočných slov som letela priamo na ňu, snažiac sa jej napáliť pomerne priamočiarim útokom s mojou "päsťou" posilnenou chakra-flowom, využívajúcim moje kekkei genkai, do brucha. Možno som to trocha preháňala, lebo toto by bol dozaista smrteľný úder.

Ako sa odrazila od zeme, práve som dopadla na miesto, kde pred tým stála. Trhla som pohľadom hore a už som videla, ako sa jej telo obaluje ľadom pomocou pre mňa neznámej techniky. No nebolo to niečo, čo som nečakala. 
Uskočila som dozadu a pred celkovým zamrznutím jazera som sa obránila pomerne zložitou technikou, ktorá odľahčila moje telo natoľko, že som bola schopná lietať. Ako som sa odľahčila, odrazila som sa ešte stále od vodnej hladiny. Bol to veĺmi rýchli pohyb. V podstate som nevážila pomaly ani kilogram a tak som sa dostala vyššie, než sa momentálne nachádzala Kotomi. Presunula som sa nad "ňu" a jej ľadovú obrannú techniku, na čo som využila druhú techniku na moje vlastné "sťaženie" a zrazu som nabrala tak veĺkú váhu, že som začala padať strmhlav dole. Ruka bola stále popraskaná a pripomínala, ako keby som mala z pokožky nejakú rozpálenú magmu. Jednalo sa o devastujúci útok. Moja chakra-flow technika skombinovaná s tym, že som teraz vážila niekoľko desaťnásobkov, až stonásobkov viac, než normálne. Tak nejak som si myslela, že vytvorím kráter pomaly až do stredu zamrznutého jazera, s Kotomi v ceste.

Moja ruka narazila do ľadového útvaru, ktorý sa veľmi rýchlo začal triešiť a rozpadať. nebyť posilnenej kryhly a Sanbiho chakry, pravdepodobne by bolo toto bol pre kotomi veľmi rýchli súboj.Ja som len vysela vo vzduchu a pozorovala som spúšť, ktorú môj úder spôsobil. ľad sa stále boril hlbšie a hlbšie a celá jeho štruktúra sa v podstate rozpadla na kúsky. No ja som s mojim "úderom" nepokračovala. Videla som, že to nebolo dostatočne efektívne.
"Sakra.." Povzdychla som si vo vzduchu. Nepotrebovala som byť senzibil k tomu, aby som cítila tú nepríjemnú chakru. Pozrela som sa k stromom ktoré sa nachádzali na jednom z okrajov jazera a Kotomi mohlo prekvapiť, źe som sa rozhodla "utiecť", alebo skôr uletieť. Nebola som ale moc rýchla. Pravda bola taká, že som sa len chcela dostať z tohto jazera preč. Nevyšla mi moja iniciatíva a dlhší boj uprostred tak masívnej plochy, ktorá jej pomáhala a mňa dosť obmedzovala, bolo hlúpe aj na niekoho, ako ja. V podstate som zo seba spravila návnadu, bude ma sledovať? Alebo sa rozhodne ostať tu.

Obzrela som sa. Naozaj jej preplo. Jej telo obklopovala rudá chakra netvora, ktorého mala v sebe. No zásoba jej chakry ktorá z nej sálala, ma až tak neohromila. Sama som v tomto smere bola celkom monštrum. Bola rýchlejšia. Už pred tým sme v rýchlosti boli podobne, teraz ma jednoducho dobehla, no zatiaľ fungovalo všetko podľa plánu. Bolo viac menej jedno, z ktorej strany na mňa zaútočí, ak ma nechcela odhodiť späť k Jazeru, pri ktorom som nemienila bojovať. Z Inteli som vedela, že démon, ktorého v sebe mala, je pôvodom z chrámu vody, to znamenalo, že to je jeho miestečko na hranie. Čakala som, že ma trafí. nesnažila som sa tomu vyhnúť. Pred tým som len spojila obe ruky k sebe a z môjho tela začala sálať magmatická chakra. Úder mi pristál priamo do krytu, ktorý som stihla len tak tak vytvoriť z mojich rúk. Úder ma odrazil smerom dole, čo mi vyhovovalo, keďže tam sa už nachádzala pevná zem. Nezanechala som po svojom páde ale žiaden kráter. Predsa len som stále bola odľahčená a tak som ho vedela ešte pred nárazom zbrzdiť a na zem som v podstate "doskočila" nohami.
Jej telo to nemá šancu zvládnuť.. povedala som si v hlave. Nebola to sila, ktorá by bola prirodzená. Aspoň som o tom bola presvedčená. Kotomi sama o sebe bola rýchla, ale bola slabá. Niekoľko poriadnych úderov a jej telo pravdepodobne pod týmto vypätím začne povoľovať. To mi nevyhovovalo, keďže som ju mala ostať živú. Dúfala som len, že ju tá chakra aj "chráni", minimálne na to, aby sa sama nezabila. 

Pozrela som sa smerom, ktorým by sa mala nachádzať Kotomi a.. len som čakala. Kľakla som si, znížila som svoje ťažisko a obe ruky som položila k zemi. Z tej sa začalo pariť, no za to mohol roztápajúci sa sneh. Sama sa dokonca začala trocha triasť, no zatiaľ nebolo vidieť prečo.

Ostala som stáť. Moja obrana bola momentálne mojim najväčším útokom a navyše to bolo niečo, čo mi celkom vyhovovalo pri "rýchlejšom" súperovi. Ruky som znova len dala k svojej tvári očakávajúc útok. Hlavne keď to vyzeralo tak, že bude ešte o niečo rýchlejší. No znova sa jednalo o priamy útok. tento krát som ale chcela, aby to Sanbiho aj bolelo. Moje telo stále obaľoval chakrové brnenie vytvorené z môjho kekkei genkai. Navyše som zniekoľkonásobila moju váhu a ako do mňa Kotomi v tom jej besnení narazila, bolo to, ako naraziť do neoblomného a veľmi tvrdého telesa, ktoré navyše na dotyk priam neuveriteľne pálilo. V podstate so mnou vďaka tomu, že som znásobila svoju váhu, ani nepohla. Metaforicky by sa dalo povedať, že som zapustila korene. Len som začala znášať jej "útoky" priamo, sústreďujúc sa na to, aby som chakru koncentrovala vždy hlavne na miesta, ktoré mali byť zasiahnuté a tým na tom danom mieste zvýšila odolnosť môjho vlastného "plášťu".

Mala dosť.. Po tom ako do mňa narazila a v podstate tým zranila samú seba, som nerobila.. nič. Len som ju sledovala. Odstúpila, alebo skôr odskočila? Plášť pri tom neustále viac a viac narastal, respektívne ten druhý chvost. Zdalo sa mi, že mi niekto hovoril, že má ten démon chvosty tri. Čo by sa stalo, ak by sa vyformovali všetky tri? Nebola som si istá, či jej to chcem dovoliť. No nebola som si tiež istá, koľko jej telo ďalej zvládne.. čo ak zomrie? Budem mať príliš veľký prúser späť doma? A kde sa kurva flákala moja tímová partnerka? Ona tu bola od toho, aby niečo spravila s tou jej pošahanou chakrou. Nervózne som sa obzrela po okolí. No.. povedala som si, že ak už nič iné, aspoň opozíciu zbavím ich leadera.. a tak som vykročila smerom ku Kotomi.
Každý jeden krok spôsoboval, že praskala zem. Bolo to kvôli tomu, že sa pod nami momentálne presúvala a tvorila masa rozžeravenej horniny, čo som pripravovala od vtedy, ako som dopadla na zem. Len.. pre istotu. Čakala som totiž od Kotomi väčší odpor. Ďalším krokom som sa mi noha prepadla tak po koleno pod zem. 
"Ah.. shit." Povzdychla som si a radšej som váhu svojho tela znova upravila na normálnu úroveň. Kotomi si mohla všimnúť, že po vytiahnutí nohy zo zeme, zo zeme začal vyvierať potôčik lávy.. no a otrasov bolo stále viac.
"Asi to ukončíme.. nech už hovorím s kýmkoľvek." Prehovorila som k démonovi, s jednou rukou zaťatou v päsť. Bola som od nich možno tak päť metrov. No.. a po tom som sa rozbehla. Mala som v pláne Kotomi jednou rukou chytil či už za "chakrový plášť" alebo za nejakú časť tela, čím by som ju u seba pridržala.. no a následne jej nabombovala Hōshō (Zdrvujúca dlaň) priamo do hlavy... odíde hlava, odíde celé telo nie? Nech si po tom tem démon zúri pokojne po celej tejto prekliatej časti krajiny.