Ulice mesta

pro **Kenji Kana** Sat Aug 11, 2018 4:35 pm

First topic message reminder :

Ulice.

pro **Goemon** Thu May 06, 2021 5:04 pm

"Nie!" Oboril som sa na Mikoto trocha viac energeticky, než pred chvíľkou.
"Žiadny soplík, pravdepodobne ma len niekto spomína.." Pošúchal som si bradu, snažiac sa spomenúť koho všetkého som posledne nasral. Pravdepodobne Raijina, dosť možno Hashira. Nah tí sa nájdu vždy. Zatváril som sa trocha nevrlo, no tým priateľským spôsobom.
"V tom prípade zavádzame dvaja hm?" Zamrmlal som si popod nos na poznámku s pravdou. Pomaličky som si to skĺzol pred Mikoto.
"Si si istá že môžeš piť? Nenadopoval ťa nejakými.. no vieš, liekmi?" Spýtal som sa jej, frnkajúc jej pred očami tri prsty.
"Koľko prstov vidíš hm?" Keď mala ďalśiu blbú poznámku, rovno som jej strelil frčku do čela.
"Nepochybne! Som predsa legendárny Goemon! Lamač srdcí, kostí a nosov!"

pro **Mikoto Hyūga** Thu May 06, 2021 6:53 pm

"Hmmm, myslíš? Si si istý, že sa len nesnažíš utešiť?" odvetila som pokojne aj napriek faktu, že on sám odpovedal energicky, ako keby si bol svojim tvrdením istý. Na mojich perách pohrával však škodoradostný úškrn a v mojich očiach mohol zazrieť taký ten...diabolský záblesk.
"Je to možné," pritakala som napokon a pokrčila ramenami. Mierne som sa naklonila a oprela sa lakťami o stôl. Pri jeho otázke a následnom počíňaní som nadvihla obočie. Rozprával sa so mnou ako s malým dieťaťom, pričom sa tak sám choval. Dokonca mi dal frčku na čelo!
"Pokračuj v tom a ubezpečujem ťa, že o tie tri prsty prídeš veľmi rýchlo. To by potom tie tvoje nápadníčky boli veľmi sklamané z tvojho výkonu s takýmto hendikepom," zazubila som sa.
"Prrrrr, stoj, stoj! Nejak sa preceňuješ, nie?" natiahla som k nemu ruku, chytila som ho za lem jeho kimona a pritiahla si ho bližšie k sebe.
"A hlavne...zdržiavaš," šepla som trocha tiššie, na čo som sa odtiahla späť. Čakala som na prvé kolo, predsa len, verila som svojmu telu a picím schopnostiam. Chcela som ho poraziť, vydržať dlhšie.

pro **Goemon** Thu May 06, 2021 9:50 pm

Zamračil som sa. Táto žena ma úplne podceňovala. Nie len v alkohole - čo by pravdepodobne aj dávalo zmysel, ale tak celkovo. Založil som si ruky na hruď, pohodlnejšie som sa oprel o operadlo za mnou a vystrel nohy niekam bokom, trebalo ich troška ponaťahovať. No takmer som sa vytrepal, keď ma Mikoto prekvapila chytením lemu kimona. Pôvodne som chcel "yada-yada" jej poznámku o tom že o prsty prídem veľmi rýchlo, no tým chytením ma vyviedla z rovnováhy a ja som sa takmer vytrepal. Nebyť toho že si ma pritiahla k sebe.
Chvíľku som si myslel, že od nej nebodaj dostanem pusu. No jasné že chcela len slopať.
"Pff.." Povedal som trocha sklamane a keď som zas udržal rovnováhu, položil som na stôl zopár Ryo.
"Barmanský! Dnes sa tu bude slopať!" Vyhlásil som a počkal, kým nás neobslúžil. Doniesol prvé dve flašky, dva poháriky a ja som strelil pohľad po mojej súperke. Popravde som chcel viac pohárikov povylievať než vypiť no jej byakugan bol príliś silným protivníkom. Asi sa z toho nevyvlečiem.

pro **Mikoto Hyūga** Thu May 06, 2021 10:13 pm

Zaregistrovala som jeho sklamanú reakciu tesne po tom, čo som sa od neho oddialila.
"Je mi jasné, že si zvyknutý na iné reakcie, lenže Byakuganové dámy sú odolné voči takýmto ilúziám," mrkla som naňho, pričom som sa tvárila sebavedomo a hrdo. Nič, čo by sa nejako veľmi líšilo od môjho bežného správania sa. Napokon som teda nemusela čakať veľmi dlho, Goemon si zavolal na barmana a pred nami pristáli dve fľašky. On si teda veril.
"Epický súboj môže začať," preniesla som potom, čo som sa ujala nalievania, a teda som naliala do oboch pohárikov. Vzala som svoj prvý, cinkla si s ním, pričom som ho prebodávala pohľadom.
"Na ex," zaškerila som sa a naliala to do seba, samozrejme, až potom, čo som sa uistila, že si dá aj on. Žiadne ulievanie sa. Prvý pohárik mnou striasol, nejaký čas uplynul od toho, od kedy som mala naposledy vôbec niečo tvrdé.
"Dúfam, že neodpadneš po chvíľke, to by si ma veľmi sklamal," na perách mi zas a znova hral provokačný úsmev. Oprela som sa o stôl, detailne skúmajúc Goemonov xicht. Neverila som, že ma predčí v alkohole.

pro **Goemon** Fri May 07, 2021 6:23 pm

Zamračil som sa. Nemyslel som si že som nejakú reakciu ktorá by k jej slovám smerovala zo seba vydal. No asi bola pozornejšia než som sa ja snažil byť nejak pod kontrolou. Chcel som začať nalievať, no predbehla ma práve Mikoto. Zobral som do rúk prvý pohárik, odštrngol som s tým a na chvíľku mi zamrzol mozog.
"Prečo by sme si pripíjal na našich a naše ex?" Spýtal som sa trocha nechápavo, no v tom mi mozog odmrzol a ja som radšej pokrútil hlavou. Dnes mi po mysli chodili samé divné myšlienky. Zas som prikývol a pomaly do seba pohárik vylial. Bolo to ryžové víno, ako inak.. sladké, nie príliš alkoholické. No aj tak to bola dosť na opicu kombinácia.
"S tým tak nejak počítam. Ak ma tu porazí, máś ma na starosti." zamrmlal som, keď som si poloźil pohárik na stôl a len som rukou barmanovi naznačil, aby mi priniesol aj niečo ďalšie. A on tak spravil. nebol to ale alkohol, ale dlhá, približne ako moje predlaktie, fajka. No toho ázijského pôvodu. Taktiež trocha tabáku, ktorý som začal strkať dovnútra.
"Ďalší?" Spýtal som sa. Medzi časom som stihol odmietnuť zapalovať.. keďže moje schopnosti boli dobré aspoň k niečomu.

pro **Mikoto Hyūga** Fri May 07, 2021 6:54 pm

Môj pohľad pri jeho otázke musel teda stáť za to, pretože som tak nejako nevedela, či sa mám tváriť zmätene, udivene, alebo či sa mám proste začať smiať. Napokon predsa len vyhral tichý smiech.
"Myslím, že na to by si si mohol ozaj pripíjať len ty, počula som, že zoznam tvojich ex je veľmi dlhý, vraj si dlhodobo udržuješ rekord," upravila som napokon jeho poznámku, aj keď bolo zrejmé, že mu po nejakej chvíli došlo, že to bolo niečo zaužívané. Mal nejaké dlhé vedenie. Čím to asi tak mohlo byť? Nebodaj za tých pár dní, čo sme sa nevideli, prepil ten svoj mozoček?
"No, to nepripadá v úvahu, to by som skončila ako víťaz," natiahla som sa po fľašku a naliala obom do pohárika, pekne do plna.
"Chmmm, keď si poháriky prepočítam na množstvo tvojich ex, máme teda ešte dlho na čo zapíjať," zaškerila som sa škodoradostne, pozdvihla k nemu pohárik.
"Tak, na druhú," dodala som a naliala to do seba. Cítila som, ako mi telom prúdi takéto príjemné teplo. Pousmiala som sa a so spokojným výrazom v tvári som sa rukami oprela o stôl.
"To som potrebovala," pohľad mi spadol späť na Goemona. Len pre istotu, či náhodou už neodpadol.

pro **Goemon** Fri May 07, 2021 9:56 pm

Podvihol som jedno obočie. Zrazu som vyzeral tak o dvadsať rokov starší.. no za to pravdepodobne mohol dym, ktorý navodil ilúziu šedín a vrások a hneď bol aj späť.
"Na túto konverzáciu nie som dosť opitý." Uchechtol som sa nakoniec a zas si raz zobral pohárik, ktorý naliala.
"Čo tvoji ex hm? Nejaký tam bol nie? Alebo nejaký stávajúci.. Reizo-san po tebe celkom pokukoval." Žmurkol som na ňu provokačne. Nespomenul som však istý handicap.. doslova not-so-handy. Podvihol som pohárik, štrngol, odpil ho a po tom som si zas potiahol. Ako keby som sa snažil urýchlyť moje odkvecnutie.
"Nebodaj chceš skončiť ako porazený?" Zas som ju trocha podráždil s otázkou a nechal som, nech nalieva ďalej. Ostatne išlo jej to pomerne od ruky.

pro **Mikoto Hyūga** Fri May 07, 2021 11:27 pm

Pobavene som sledovala Goemona, ako si tam z tej fajky odfukuje. Nápadne mi tým pripomínal jedného prastarého fúzatého čarodeja z jednej fantasy knihy.
"Skôr sa hanbíš priznať si, že je to pravda, huh?" venovala som mu skúmavý pohľad a znova sa potichu rozosmiala. Boh vie prečo.
"Moji ex?" Nadvihla som zľahka obočie. "Neviem, či to vy Uchihovci máte túžbu zasunúť v krvi, ale v našich životoch pre takéto niečo nie je priestor ani čas," prižmúrila som oči. "Môžem ti ale povedať, že zdieľame jednu spoločnú bývalú...," veľmi dobre vedel na koho som narážala, a ja som si veľmi dobre pamätala ten pocit zhnusenia, keď som jej tak láskyplne zarazila Juken jazykom až do mozgu. Moja prvá a posledná "pusa". Moja povesť v tunajšom meste zariadila, že sa ku mne celkovo moc ľudia nepribližovali a mne to vyhovovalo.
"Reizo-san?" vyvalila som naňho oči a potom som sa rozosmiala. Už naozaj. "Nieeeee, nie, nie. Mal si vidieť, ako sa na mňa pozeral, keď sme šli na ten summit - ako na tú najneschopnejšiu kunoichi, akú kedy vôbec stretol. Nemusím byť empat, aby som niečo také v očiach niekoho prečítala," medzitým, ako som rozprávala, som naliala ďalšie poháriky, jeden vzala a naliala ho do seba. Čím viac som pila, tým ľahšie to do mňa šlo.
"Vzťahy a tieto hlúposti okolo toho sú pre slabých, a preto...sú elity ako my samé!" tleskla som nadšene, značne spokojná s výsledkom, k akému som sa dopracovala. Započula som však Goemonovu otázku, či chcem skončiť ako porazená.
"Nikdy...neprehrávam," šepla som mierne výhražným tónom, potom som sa len žiarivo usmiala. Cítila som, že začínam byť viac...otvorená, vysmiata. Iná. A to bolo dobré. Raz za čas bolo fajn zhodiť masku.

pro **Goemon** Sat May 08, 2021 10:14 am

Pokrčil som ramenom. "Kto vie. Ako by som spoznal, ak by som si to nechcel priznať hm?" Spýtal som sa jej ako čarodej z nejakej fantasy knihy. Pomerne neurčito.
Nad jej pripomienkou o jej ex som bol.. prekvapený. Viac než prekvapený. Až mi vyhasla dýmka. No luskol som prstami, čím som si z palca spravil zápalku a zas pomocou zápalky začal bafkať.

Pozorne som ju sledoval. Jej reakciu na Reiza a jej výhovorky? Nie.. neboli to výhovorky naozaj svojim slovám verila. Na mojich očiach bol zas prekvapený výraz. Nevedel som ale, či to chcem až tak rozoberať.
"Tak silné oči, a hľa.. tak slepá." Poznamenal som skôr pre seba. Ani som si neuvedomil že som to povedal nahlas.
Podvihol som obočie.
"Elity.." Kútikom úst mi miklo. Keď poznaemnala že nikty neprehráva, na tvári sa mi objavil pomerne apatický výraz, neveriacky tiež. Ostatne nie je to tak dávno čo som ju po dosť očividnej prehre našiel a zobral k doktorovi. Už v sebe mala ďalší a ja som si uvedomil, že som pozadu. Poškrabal som sa na nose, zobral som ho do rúk a nalial ho do seba. Na tvári sa mi začali pohrávať začiatky takého toho červeného rumenca.

"Mmm, medzi bojiskom a posteľou nie je tak veľký rozdiel. Mala by si to niekedy skúsiť.. poplašiť si nejakých tých ex." Ohlásil som svoju myślienku a sám som prilial do mištičky ďalší alkohol. Ako mne, tak aj Mikoto.

pro **Mikoto Hyūga** Sun May 09, 2021 8:13 pm

"He?" Prižmúrila som naňho oči. Z môjho výrazu sa dalo vyčítať, že tú jeho prapodivnú otázku môj mozog skrátka nepochopil a nepobral. Zdalo sa, že alkohol si začal pomaly vyberať svoju daň, v tvári sa mi rozliala červeň.
"Náhodou," zaškerila som sa. "Vidím viac, než si myslíš, že vidím," uchechtla som sa. Téma Reizo bola zvláštna, keďže to, čo mi vravel, bol pre mňa absolútnym nonsensom. Neexistovalo, aby sa niekto, kto nepatril do môjho úzkeho kruhu kamarátov, díval na mňa inak, než ako na vojaka.
"Myslím, že sa tomu veľmi rada vyhnem. Popravde, vraždenie mi prináša rovnaké uspokojenie ako tieto...posteľné hrátky, mnohokrát je to dokonca jednoduchšie," zastrčila som si prameň bielych vlasov za ucho. Stála som si za svojim, a mala som dôvody k tomu, prečo vlastne. A nebolo to len kvôli tomu, že plnenie rozkazov a následovanie vôle Takumiho bolo pre mňa veľmi dôležité. Keď nalial ďalší pohárik, automaticky som po ňom siahla a kopla ho do seba. Cítila som, že sa mi trocha zamotala hlava, ale stále som bola v poriadku. Naklonila som hlavu a s úsmevom som sa skúmavo zahľadela na Goemona. Pôsobilo to tak, že sa mi niečo nezdá. Natiahla som k nemu ruku, prstom som sa dotkla jeho brady a jemne potlačila vyššie, aby som videla priamo na jeho tvár.
"Deje sa niečo? Zdá sa mi, že nie si úplne v pohode a...možno po toľkých pohárikoch budeš trocha otvorenejší," pustila som jeho bradu.
"Stále mám pocit, že toho predo mnou tajíš, a to som si myslela, že náš vzťah je plne úprimný," podpichla som ho jemne, narážajúc napríklad na jeho oči a možno ďalšie veci.

pro **Goemon** Mon May 10, 2021 4:39 pm

Bol som pomerne spokojná duša. Aspoň v túto chvíľu. S alkoholom, kamarátkou, tabakom. Bez jednej jedinej starosti na ktorú by som reálne musel myslieť. Možno práve otto bola tá sloboda, po ktorej som sa poslednú dobu začal pozerať.
"Len som si s teba robil srandu.." Povedal som nakoniec s úsmevným povzdychom. No keď povedala že sa tomu vyhne, musel som sa uchechtnúť.
"Ara ara.. niečo mi hovorí že kecáš. Možno aj pre to že si nemyslím, źe to vieš porovnať." tak priateľsky som ju obvinil. Na chvíľku som sazamračil.
"Ak teda neholduješ erotickým kresbám básniam. No ver mi keď ti poviem, že to príliś daný moment nevystihuje." Dodal som ako snáď ten najväčší znalec na svete. Až som si sám o sebe pomyslel, že som možno predsa len stratený prípad.

Z mojich myšlienok ma vytrhlo to, ako ma chytila za tvár a ja som sa nechal otočiť. Pozrel sa do tých jej neprirodzených sivých očí.
"Čo by som ti tajil hm? Zatiaľ si sa na nich nepýtala Mikoto." Nastalo chvíľkové odmlčanie.
"Tak sa pýtaj, čo ťa zaujíma." Dodal som s ďalším úsmevom, popri čom som začal nalievať ďalší pohárik. Tak nejak pomimo, do mety, bol som medzi tou divnou rovinou triezvosti a opitosti z ktorej by som sa rád naklonil na jendu, alebo druhú stranu. No a opiť sa ešte viac bolo jednoduchšie, než vytriezieť.

pro **Mikoto Hyūga** Mon May 10, 2021 9:07 pm

Prižmúrila som oči.
"Myslím, že to viem jednoducho proti tebe otočiť. Dávaj si pozor, inak ťa zruinujem," vyplazila som naňho jazyk. Pocítil na vlastnej koži, ako veľmi dokážem rýpať, a ako aj z tej najmenšej hlúposti veľkú vec.
"Nekecáááám!" zaškerila som sa naňho. "Som si istá, že moje poznatky, skúsenosti a pozorovanie...," sekla som sa, ako keby mi zamrzol mozog a následne prepočítaval. "To vyznelo dosť divne, že?" pozrela som sa opäť naňho a uchechtla sa, pričom som svoju tvár skryla v dlaniach. "Pánečku, mne to nemyslí," poznamenala som napokon, pričom som ruky zložila z tváre a klasicky sa nimi oprela o stôl.
"Čo som to chcela...hej, už viem! Len to, že keďže som si doteraz vystačila len s tréningom a riskovaním vlastného života bez toho, aby som k niekomu vzplanula vášňou, s ktorou som sa stretla maximálne v knihách, tak si stále myslím, že mi to dokonale stačím. Robí to z ľudí slabochov," vyzerala som udivene, že som niečo také dopovedala bez toho, aby som sa zamotala. Alkohol mi ale začal stúpať do hlavy a tak bolo celkom možné, že ak budeme takto pokračovať, tak mi odíde mozog kompletne.
"Zaujímajú ma tie divné značky v tvojich očiach, takže počúvam," vzala som pohárik do rúk a kopla ho do seba. Znova.

pro **Goemon** Wed May 12, 2021 6:37 pm

Na tvári sa mi zas roztiahol pobavený úsmev. Pohodil som hlavou v neurčitom, no pobavenom geste.
"Zruinujeś hm?" Radšej som ale po tomto.. niečom, ostal ticho. Nechcel som riskovať že sa o to naozaj pokúsi. Mohlo by to dopadnúť.. všelijako.
Keď sa ma však snažila presvedčiť o tom že nekecá, neudržal som jemný, no úprimný smiech. Rukou som si na chvíľku zakril ústa, zamaskovala to ľahkým kašlom a poškrabal sa na neexistujúcich fúzoch. Bola naliata.. ja tiež, možno pre to som sa tak uvoľnenejšie smial.
"Nie je to o tom čo pozoruješ baka.. ale o tom čo cítiš. A to nevidíś ani tými.. " Mávol som rukou k jej tvári.
"Svojimi prednosťami." Dodal som, mysliac tým jej oči pochopiteľne.
"A áno vyznelo." Podotkol som, stále sa uchechtávajúc.
Pokrčil som ramenami. "To si nemyslím.. myslel som si to voľakedy." Podotkol som. "Ale nie teraz." Na chvíľku som sa odmlčal, snažiť sa nájsť nejaké prirovnanie.

"To máš ako s hnevom, podobné ako vášeň. Tiež veľmi silný pocit, silnejší než čokoľvek iné. Robí z teba hnev slabocha? V určitých prípadoch, ak sa ním necháš ovládnuť." Začal som hypotetizovať. Yep.. alkohol.
"No ak ho nasmeruješ .. použiješ ako palivo." Hlavou som zakrútil, myślienky utekajúc niekde k bojisku. No tam som to aj ukončil. Nech už si z toho zobrala čokoľvek chcela.
Začal som sa pohrávať s pohárikom pri jej otázke o mojich očiach.
"Pečať. Juinjutsu presnejšie." Odvetil som jej.
"To sú tie značky." Pousmial som sa, pritiahol som pohárik k sebe a kopol ho dovnútra.
"Mám k tomu svoje dôvody Mikoto, eh.. a nie je jednoduché ich opísať slovami. Nie som si ani istý či to viem." Dodal som.

pro **Mikoto Hyūga** Thu May 13, 2021 4:29 pm

So sebavedomým výrazom som prikývla.
"Samozrejme!" zamračila som sa naňho a na ten jeho smiech, ktorý sa snažil zakryť ozaj neefektívnym spôsobom.
"Príde ti to vtipné, hej? No, počkaj, až ma raz naštveš tak, že ťa za gule povesím zo stropu," nehľadiac na moju snahu tváriť sa smrteľne vážne, bolo vidieť, že bojujem s nutkaním rozosmiať sa. Nebyť alkoholu by som to možno vydržala, avšak nebola som triezva. Potichu som sa rozosmiala.
"Prednosťami?" vyvalila som naňho oči, potom som si pohľadom skĺzla na hrudník, a naspäť naňho. Vyzeralo to, že úpenlivo rozmýšľam.
"Ahaaaa, už som to pochopila! Prosím ťa," mávla som rukou. "Nemôžeš cítiť, ak nemáš čím," poťukala som si prstom po čele.
"Myslím, že obaja sa zhodneme v tom, že akýkoľvek ľudský cit vie byť dobrým palivom, pokiaľ je kontrolovaný. Lenže to, o čom si hovoril pôvodne, mi nepríde ako vhodné palivo, skôr cesta k istej osobnostnej samovražde," pousmiala som sa, natiahla po fľašu a naliala ako sebe, tak aj jemu, a hneď to aj kopla do seba. Nehľadiac už na to, či si dal aj on. K svojmu postoju som mala svoje dôvody a desilo ma, čo by z toho mohlo vzíjsť.
"Pôsobí to na mňa tak, že aj keď sme si boli podobní kedysi, ty si sa nechal trocha obmäkčiť, huh?" uchechtla som sa a prstom som ho ďobla do nosa. Nevedela som prečo, mala som nutkanie. Uprela som naňho zrak, zdalo sa mi, že sa mi tak nejak motá hlava. Alebo sa motá svet a ja som úplne v poriadku?
"Takže v podstate už Sharingan nemáš?" Nadvihla som obočie.
"Zaujímavé, počujem prvýkrát o tom, že by Uchiha klan niečo také praktizoval," bola to o niečo menej drastická metóda, než tá, ktorá sa objavila v mojom klane. Aspoň to teda nestálo ničí život.
"Počúvam, ak chceš, ak nie, tak...stále počúvam," zaškerila som sa naňho, pričom mi hlava klesla jemne nabok.

pro **Goemon** Thu May 13, 2021 7:04 pm

Zaškrípal som zubami. Trocha výhražne, no bola v tom aj istá dávka humoru.
"Hah môžeš to vždy skúsiť!" Vyzval som ju a na chvíľku som rozpažil obe ruky, ako keby som sa prípadnému pokusu mal v pláne úplne oddať. Uvítacie gesto.. asi.
"Mmm." Uškrnul som sa nakoniec a len som pokýval hlavou. Bol to ten typ neveriaceho pokývania. No možno som len nevedel ako ďalej reagovať na toto jej absolútne odlúčenie sa pod podobných pocitov? Na tento jej názor? Rozhodol som sa to nechať tak.
"Ty si ty." Dodal som na uzatvorenie konverzácie o danej téme a prešiel som skôr niekam inam. Chvíľku som si Mikoto prezeral, hlavne jej oči. Nežmurkal som pri tom.
"Mmm, nie je to úplne bežná vec. Tí čo si to zaslúžia, si zväčša túto možnosť nikdy nevyberú. Uchihovia zväčša umierajú na bojisku. Ja? Heh, mohla by si povedať, že ma teraz vaľná väčšina klanu považuje za zbabelca." Dodal som jednoducho a len som pokrčil ramenom.
"A ja hovorím .. že si môžu nasrať." Poukázal som prstom neurčité gesto, no pomerne rázne. Zobral som pohárik ktorý naliala a kopol ho do seba.
"Nemyslím si že pochopíš.. to čo sa ti teraz budem snažiť vysvetliť. Budeš k tomu mať bližšie než poniektorí ale.. nah, toto je niečo.. eh.. Dobre teda." Povzdychol som si. Trocha pohodlnejšie som sa posadil na pohovke a len si jednou rukou nenútene podoprel bradu.

"Keď sa na svet pozeráš cez sharingan.. všetko, vždy, vidíš v odtieni červenej. Ako keby celý svet horel, neustála krvavá hmla, ktorá ti lezie na hlavu, mozog.. zastiera úsudky." Poťukal som si prstom na čelo.
"Nie po vizuálnej stránke, skôr ako pocit. Neustále vyhľadávanie problémov, každé jedno trhnutie svalov brané ako potencionálny útok. Neustály hlad po krvi, po boji.. po sile. Každý jeden tvoj priateľ potencionálny nepriateľ, kalkulovanie ktoré nikdy neskončí. Ah.. spomenul som už ten hnev?" Pousmial som sa, môj úsmev tak spolovice šialený.

"A tak som sa rozhodol zbaviť sa tejto krvavej záclony a hmly. Pozrieť sa na svet z viac.. bežného uhľa pohľadu." Prešiel som si dlaňou po očiach, zašiel zas až k brade.
"To je asi všetko." Zľahka som sa pousmial. "Proste sa teraz utápam v svätej ignorancii." Zasmial som sa svojmu vlastnému prirovnaniu. Roztiahol som obe ruky na pohovku za mnou a len pokrútil hlavou.
"Heh.. v podstate sa zo mňa stal posratý lúzer. Najhoršia časť? Som s tým celkom zmierneý.. a spokojný." Dodal som ku koncu.

pro **Mikoto Hyūga** Fri May 14, 2021 5:30 pm

Súhlasne som prikývla. V tom, že ja som ja, mal naozaj pravdu. Napriek tomu, že sme mali rozdielne pohľady na vec, akceptovala som jeho názor. Následne spustil dlhší monológ, počas ktorého som sa snažila sústrediť na to, čo hovorí. Priznávam, že s alkoholom to bolo omnoho ťažšie. Navyše, trvala som na tom, aby mi o tom porozprával. Potom, čo svoj pohárik vypil, naliala som hneď ďalší. Zatiaľ som ho však do seba nekopla, nechala som ho pred sebou.
"Lúzer? Nie," pokrútila som odmietavo hlavou. "Zbabelec? Tiež nie," dodala som a povzdychla si. Rozmýšľala som, čo povedať. Nemohla som mu plne rozumieť, v tom mal pravdu, pretože Byakugan bol oslobodený od kliatby, ktorá padala na Sharingan samotný. Aspoň tak som to za tie roky odpozorovala a vnímala ja.
"Život je tak či tak neustálym kolobehom honby za mocou a vplyvom, ktoré riadia svet a poskytujú výhody, huh?" Povzdychla som si. Narážala som na jeho klan, ako aj na ten môj, ktorých politika bola v podstate rovnaká - získať vplyv skrz svoju moc a jedinečnosť. A tú jedinečnosť si za každú cenu udržať. "Byť členom mocného klanu sa považuje za cnosť, a pritom...," oprela som sa rukami o stôl. "...je to len znova túžba po moci. Vaše oči sú prostriedkom vhodným k jej dosiahnutiu, ako aj k ničeniu a zabíjaniu. Veľká moc prináša veľkú zodpovednosť. Všeobecne to pôsobí viac ako prekliatie...mať takéto oči," zadívala som sa do jeho nových očí. Nebola som dobrá v čítaní emócií, ale predsa len, mala som pocit, že z Goemona vyžaruje iná aura. Ale boh vie, možno to bolo len tým alkoholom.
"Rozumiem ti, a rozumiem dôvodu, prečo si sa tak rozhodol. Úprimne som rada, že si to urobil, možno len kvôli vlastnej sebeckosti, ale som," uznanlivo som kývla.
"Je omnoho jednoduchšie užívať si život mimo "prominentného klanu" a bez schopnosti, ktorá ti možno poskytuje veľkú moc, ale zároveň máta tvoju jemnú dušičku a deformuje ju," pousmiala som sa, snažila som sa trocha uvoľniť atmosféru veľmi "vtipnou" poznámkou k jeho duši. Vedela som, že je skrz naskrz skazený a vôbec nie tak jemný.
"Obdivujem ťa za to, Goemon. Neviem si predstaviť, že by som niečo také niekedy urobila. Možno nemusím svoj klan a toto," ukázala som prstom na svoje oči. "Je niečo, čo ma s nimi spája, avšak asi by som sa neodvážila k tomu vzdať sa ich," konečne som schmatla pohárik a vypila ho. Točila sa mi hlava, bolo mi horúco, ale stále som nebola hotová. Nemienila som prehrať, na to som bola príliš hrdá.
"Kto by kedy bol povedal, že Goemon cíti ako človek?" Znova som doňho rýpla s úsmevom.

pro Sponsored content

Ulice mesta

Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta

Re: Ulice mesta