Hiroshi Ookami

pro Hiroshi Ookami Mon Jun 20, 2016 8:30 pm

Hiroshi Ookami

Pohlavie:

Muž

Vek:

22 rokov

Príslušnosť:

Getsugakure no Sato

Hodnosť:

Jounin

Rodina:

Katsuro Ookami (otec), Hokori Ookami (matka)

Klan:

Ookami

Elementy:

Raiton, Doton

Osobnosť:

Na Hiroshiho osobnosť malo vplyv veľmi veľa okolností a udalostí, ktoré ho priebežne menili a uceľovali až do dnešnej podoby. Je verný a oddaný klanu, vždycky hľadá spoluprácu v druhých osobách, ak má tu možnosť. Ale vďaka výchove nemá problém sa chodiť vedenia a viesť ostatných v boji. V boji je odvážny, nebojácny a samotný si ho veľmi užíva. Na verejnosti si drží tvár váženého a arogantného, vysokopostaveného člena klanu s pochopiteľným slušným vychovaním. Ale vo vnútri je v skutočnosti normálne cítiaca osoba, ktorá sa dokáže vcítiť do pocitov iných a pochopiť ich trápenie aj radosť. Takže sa v ňom vytvorili v podstate dve rôzne osobnosti, ktoré sa striedajú podľa situácie a mnoho ráz nastáva rozkol medzi nimi, ak sa jedná o dôležité rozhodnutia. Vždy však zachová rozvahu, ale nikdy presne nevie, podľa ktorej sa zachová.

Vzhľad:

Postavou je veľmi vysoký, keďže jeho výška siaha takmer k dvom metrom. Pravidelný a neustály tréning mu vytvoril vyšportovanú a dobre udržiavanú postavu. Hlavu mu zdobia dlhé sivé vlasy, ktoré máva zopnuté aby mu neprekážali. Nosí vždy čierne oblečenie, ktoré mu zakrýva celé telo. Celé to tvorí kontrast k jeho bielym očiam, ktoré rád skrýva pod ofinu, ak je to potrebné.

Zaujímavosti:

Na pravej strane krku má podlhovastú jazvu, ku ktorej prišiel kvôli komplikáciám počas výkonu misie. Jazvu síce zakrýva oblečením, ale ponecháva si ju ako pripomenutie svojho zlyhania.

V dlani pravej ruky ma privolávaciu pečať a zároveň znak klanu Ookami, ktorý má každý člen klanu na rozdielnom mieste, v tvare vlka.

Schopnosti:

Najlepším zameraním Hiroshiho je na taijutsu. Dlhoročným, neustálym tréningom sa zameriaval na zlepšenie výdrže, rýchlosti a sily. V spojitosti so svojim vlkom sa zameriavali hlavne na koordináciu a spoločný boj. Rovnako je nadaný aj v ninjutsu, ale aj keď má techniky na vlastnú obranu väčšina je ich zameraná na kooperáciu so svojim vlkom. Využíva to ako vynikajúci doplnok bojových schopností. Rovnako sa vie obracať aj v boji so zbraňou. Genjutsu je jeho slabosť veľa múdrosti v tom nepobral, len základy obrany proti nemu.

Členovia klanu Ookami ovládajú špeciálnu formu Kuchiyose no jutsu.

Kuchiyose no ookami
(Ide o špeciálny druh vyvolávania. Pri narodení člena klanu Ookami sa paralelne narodí vlk, ktorý je pokrvne spojený s daným dieťaťom nerozlučne. Teda člen klanu môže vyvolávať len svojho vlka a žiadneho iného. V prípade, že umrie človek, prirodzene s ním umiera aj vlk. V opačnom prípade to neplatí, preto sa často stáva, že vlci sa obetujú pre život svojho pána.)

Príbeh:

,, Najväčšou cnosťou shinobi je vernosť a oddanosť. Niet však oddanejšieho než Ookamiho.“

1. Kapitola

,, Narodenie dieťaťa je vždy veľkou udalosťou, moje narodenie bolo však o to výnimočnejšie nakoľko moji rodičia patrili do hlavnej vetvy klanu Ookami. Ako to býva tradíciou v našom klane pri narodení dieťaťa sa automaticky narodí v Hōmu, krajine vlkov, vĺča. Dieťa sa rodí spoločne s pečaťou na tele a aktivuje sa prvé vyvolanie tohto vĺčaťa. Teda dieťa s vlkom sú prepojený krv od narodenia.

Rovnako prebiehalo aj moje narodenie. Už v kolíske sa moje Kekkei Genkai aktivovalo a privolalo malé vĺča, Aiko. Stvorenie, ktoré bolo predurčené zostať so mnou do konca života. Teda od narodenia som nikdy nebol sám. Mal som milujúcich rodičov, ale Aiko bola so mnou vždy a všade. Držala ma pri mojich prvých krokoch, počúvala moje prvé slová a bola svedkom každej slzy, ktoré moje oči vyronili. Niet spomienky na detstvo v ktorej by ona chýbala. Učili sme sa všetko spoločne a nerozdielne. Keď urobil ktorýkoľvek z nás nejaký problém a, že ich bolo hojne, vždy sme si to odniesli spoločne akoby sme boli jeden. Dýchali sme a žili jeden pre druhého.

Moje detstvo bolo teda presne také isté, ako detstvo ktoréhokoľvek iného člena Ookami. Všetci sme od narodenia žili spoločne so svojimi vlkmi. Táto podmienka sa určila už dávno. Aby sa puto, ktoré sme s vlkmi mali upevnilo ešte viac. Mal som to o niečo ľahšie, keďže som patril k hlavnej vetvy klanu a boli mi prepáčené problémy, ktoré by iným len tak ľahko neprešli a užíval som si komfortu a luxusu, ktoré k môjmu postaveniu prináležali. Aj napriek tomu mám na svoju mladosť veľmi krásne spomienky. Bol som neustále vonku s ostatnými deťmi a ich vĺčatami. Bezstarostne sme si užívali život a vypĺňali si ho hrami a leňošením. Ale na celom ihrisku som si v celej tej skupine a chaose všimol jedno dievčatko. V tej dobe moja detská myseľ nechápala klanovej hierarchii a tak som k nej pribehol s najčistejším úmyslom, zabaviť sa. Po dlhom prehováraní som jej podal pravú ruku, na dlani ktorej som od narodenia nosil pečať a znak klanu. Nadšene ponuku aj s ponúkanou rukou prijala, to čo som si nevšimol bol fakt, že mala svoju pečať na rovnakom mieste ako ja a preto pri podaní ruky sadli k sebe dokonale.

To bol posledný deň, keď mi dovolili hrať sa s ostatnými deťmi. Od Necro, tak sa dievčatko volalo, ma odtrhli a už nikdy mi nedovolili hrať sa spolu s nimi vonku. Už som bol dosť starý na to, aby začala moja výchova shinobi a cesta, ktorú mi vopred predurčili...“

2. Kapitola

,, Moje učenie začínalo od úplných základov. Na začiatku a na konci každej lekcie som musel opakovať tie isté slova. Cnosť, vernosť a oddanosť. Tri piliere na ktorých klan Ookami stál. V tej dobe som tomu absolútne nerozumel, ale musel som ich opakovať stále dookola kým sa do mojej pamäte automaticky nevryli. Bola to príprava pred akadémiou. Skôr než som do nej vstúpil musel som byť o niekoľko krokov pred svojimi rovesníkmi. Zamedzili mi kontakt s ostatnými a zamerali sa na učenie. Preto, keď som nastúpil na ninja akadémiou, som vždy všetko ovládal skôr než ostatní. Skôr než sme lekciu preberali na akadémii, tak som ju musel doma zvládnuť dokonale. A preto môj prospech na akadémii bol ukážkový. V tej dobe mi bola jedinou oporou Aiko, ktorá sa odo mňa nikdy nevzdialila a bola pri mne nech sa dialo čokoľvek. Rodičia nemohli nič robiť proti tejto výchove, keďže sa to v hlavnej vetve rodiny dedilo po generácie. Keď som každé ráno odchádzal a každý večer prichádzal z akadémii, vídaval som dievčatko sedávať na rovnakom strome, pod ktorým som ju predtým prvý raz zbadal. Na jej meno som si už nespomínal, ale vedel som, že je to ona. No nikdy mi nedovolili zastaviť a spýtať sa jej znova na meno. Po roku som ako premiant triedy ukončil akadémiu a stal sa geninom. Či už to bola zásluha mojich schopností alebo toho, že som bol vždy niekoľko lekcií popredu je otázne. Bol som geninom a predo mnou bola budúcnosť shinobiho. Čakal som voľnosť, ako veľmi som sa mýlil...“

3. Kapitola

,, Moja nalinajkovaná budúcnosť pokračovala ďalej. Za žiadnych okolností som nemohol byť priradený do teamu geninov, keďže som bol pre klan ako jedináčik priveľmi cenný. Na drahú stranu si klan nemohol dovoliť nie len stratu, ale ani zahanbenie. Ak by dedič klanu Ookami bol porazený alebo porazený niekým bezvýznamným, na klan by to prinieslo nešťastie a hanbu. Preto som trénoval sám spoločne s Aiko vždy pod dozorom nejakého Jounina. Každé ráno skoré vstávanie a nekonečné behy okolo celého sídla. Tento tréning už neobišiel ani Aiko, keďže ako môj partner musela byť bojaschopná aj ona. Naše spoločné utrpenie začalo. V momente keď naše svaly začali protestovať a pomaly vypovedávať službu, to bol moment kedy začínal skutočný tréning. Neustále tréningy neboli len posilnením tela, ale hlavne charakteru. Celý čas nám boli recitované slová, výroky a zásady klanu s ktorými a podľa ktorých sme mali žiť.

Každý z nás padá k zemi, nech holt padneme na kolená tisíc ráz. Tisíc ráz povstaneme silnejším než predtým. To boli slová, ktoré zazneli pri každom jednom našom páde. Koľko ráz moja myseľ už nevládala pracovať a telo pokračovalo samo bez rozmýšľania, len podľa svalovej pamäte. Večerné padnutie a usínanie bolo bolestivejšie než samotný tréning, pretože preťažené svaly akoby oddychovať zabudli. Každé ráno sme sa budili len s jedným zámerom. Prekonať predošlý deň a byť lepším než kedykoľvek predtým. Skutočné priateľstvo s Aiko však pretrvalo stále. Keď jeden padol ten druhý ho poniesol ďalej, keď jeden nevládal ten druhý ho povzbudil aby šiel ďalej, keď to jeden vzdal ten druhý ho donútil pokračovať.

Plnil som ľahšie misie osamote a každú z nich som musel splniť, inak som sa domov nevracal. To bola výchova, ktorá ma nútila splniť všetko do poslednej bodky. Preto moje povýšenie na chuunina po rokoch nebolo prekvapením. Začala ďalšia etapa môjho života.“

4. Kapitola

,, Od môjho povýšenia na chuunina sa toho veľa nezmenilo. Musel som pokračovať v tréningu. Ale teraz som mal trocha voľnosti večer. Každý jeden podvečer som strávil sedením na streche a pozorovaním výhľadu a západu slnka. Bol to jediný čas, ktorý som kedy pre seba mal. Bol som zavalený povinnosťami a aspoň v tú chvíľu som sa cítil slobodný. Keď však slnko zapadlo ostali mi na pozorovanie len hviezdy a mesiac, na ktorý Aiko tak s radosťou zavíjala. Čo som si potom všimol nebol som jediný, kto obľuboval sledovanie okolia. Na neďalekom cvičisku na tom istom strome hneď vedľa vysokého múra sedela slečna aj s vlčicou po svojom boku. Spoznával v nej to malé dievčatko. Ale od nej ju delil múr, ktorý prekročiť nesmel a zákaz, ktorý dostal. Takto ju smel len po nociach neustále pozorovať, bez možnosti ju osloviť.

Spôsob a druh môjho tréningu sa taktiež zmenil. Kým dovtedy sme sa s Aiko zlepšovali viac menej individuálne, tentoraz sme museli pracovať na vzájomnej kooperácii. Museli sme dokázať bojovať spoločne bez vyslovenia jediného slova a dopĺňať sa. Slabosti jedného musel druhý doplniť a zvýrazniť jeho prednosti. Puto, ktoré sme mali od narodenia sa muselo ukázať práve tu. Museli sme sa stať jedným aby sme dovŕšili tréning.

Od svojho povýšenia som sa už mohol zúčastňovať klanových porád. Väčšinou som len stál v pozadí a počúval. Nikdy odo mňa nikto ani nič nechcel. Kým som nezačul jedno meno, Necro, ktoré ma zaujalo. Jej meno sa spájalo s nevhodným správaním, útokom na dôležitého člena klanu a pokus o útek. Padlo rozhodnutie, že musí byť potrestaná aj so svojim vlkom, voči čomu som po prvý raz vystúpil. Po dlhých debatách som si uplatnil svoje postavenie a prebral vykonanie trestu voči Necro. Hoc mi to trhalo kúsok mojej duše, ale vedel som, že ak by vykonal trest niekto iný, urobil by to oveľa viac krutým spôsobom. Na druhý deň na to mi vložili do rúk bič a ukázali na postavu predo mnou. Bola to Necro s odhaleným chrbtom pripravená odpykať si trest, teda nepovedala ani slovo. Len skôr než som začal sa na mňa zapozerala tými nekonečnými očami. Vernosť. Prehovoril som, napriahol bič a úder, ktorý sa zarezal do jej chrbta sa ozval po celom areály. Oddanosť, plesk, česť, ples, cnosť, plesk, poslušnosť, plesk. Každý úder sprevádzali jej tiché stony a z mojej duše pomaly trhali každý kúsok. Mučil som stvorenie s ktorým som sa kedysi dávno hrával a ktorú som bezcieľne hodiny pozoroval. Bič v mojich rukách mi spôsoboval väčšiu bolesť, než krvavé rany na jej chrbte. Za klan Ookami, plesk. Padla posledná rana a sledoval som ako Necro padla na zem a do malej kaluže krvi. Posledné, čo musela vidieť som bol ja s krvavým bičom v rukách než jej telo upadlo do bezvedomia.“

5. Kapitola

,, Udalosti z toho dňa moju myseľ mátali ešte celé mesiace. Každý večer som videl v mysli zakrvavený bič a jej chrbát poznačený ranami. Ani útecha, že som ju uchránil od oveľa väčšej bolesti ma neutešovala. Keď som sa o ňu nepriamo spytoval nadriadených nikdy na ňu nemali pekného slovo. Očividne to nebolo len tým, že patrila k vedľajšej vetve, ale k skutočnému dôvodu som sa nikdy nedopracoval. Výčitky boli tak výrazné, že viedli k sérii banálnych chýb, ktoré vyvodili v jeden omyl počas dôležitej misie. Ochrana dôležitej osoby sa vymkla spod kontroly, nakoniec bola dopravená do bezpečia, ale frustrovaní prenasledovatelia sa nemohli vrátiť domov s prázdnymi rukami. Preto som bol jediný cieľ v okolí. Strhol sa boj o môj holý život. Vďakabohu som bol šikovnejší a vytrénovanejší než moji protivníci, ale stále ich bolo viac než bolo vhodné. Po dlhotrvajúcom a únavnom boji moja bystrosť povolila a dovolila osudnej chybe. Smrtiaci kunai letel mojim smerom bez povšimnutia. A vtedy Aiko zasiahla aby ma uchránila. Pretože v klane Ookami, ak umrie ninja jeho vlk umiera spolu s ním prirodzene. Ale ak umrie vlk, ninja môže žiť ďalej. Preto sa vlci častejšie za svojich páničkov obetujú. Tento jej zámer ma zachrániť som, ale včas zachytil a Aiko odstrčil z dráhy kunaiu. Ten prešiel po povrchu pravej strany krku a zanechal škaredé zranenie, ktoré začalo krvácať. Netrvalo dlho a upadol som do bezvedomia. Prebral som sa už len na lôžku po týždni a vedľa mňa ležala Aiko. Doteraz mi neprezradila akým zázrakom sa jej podarilo ma odtiaľ dostal, ale nikdy som jej neprestal byť vďačným. Po tomto incidente, ktorý bol v klane utajený mi ostala na krku podlhovastá jazva. Odmietol som jej zahladenie, keďže mala byť pripomienkou môjho najväčšieho zlyhania a výnimočného skutku, ktorý Aiko dokázala v snahe ochrániť ma. Blízkosť smrti naše priateľstvo len utužila a naša cesta pokračovala. Ďalší cieľ stál pred nami...“

6. Kapitola

,, Až blízkosť smrti ma naučila aké dôležité sú zásady klanu. Vernosť, oddanosť a poslušnosť Aiko viedli k tomu, že som ešte stále živý. Pochopil som, čo kréda môjho klanu znamenajú a postavenie, ktoré zastávam. Prijal som teda život, ktorý pre mňa pripravili. Bol som ochotný navonok zastávať všetky názory a zásady, ktoré klan stelesňoval. Aj keď moje vnútro bolo a mohlo byť iné. Mal som k dispozícii celú knižnicu techník klanu Ookami, skúsených Jouninov, vlastné odhodlanie a pevný základ, na ktorom by som mohol stavať. Učil som sa techniky, ku ktorým mala prístup len hlavná vetva rodiny a vytváral si vlastné. Nekonečné posilňovacie tréningy sa stali prirodzenosťou, takže som posúval hranice svojho tela, ako to len šlo. Zlepšoval všetko, čo sa len dalo. Príprava trvala roky až kým sme sa stali jedným. Až potom sme sa vydali na Jouninské skúšky. Prechádzali sme všetkými testami a súbojmi hladko a jednoducho. Až kým sme uprostred nenarazili na ženu s vlkom pred nami. Podlomili sa mi kolená a zmeravel som, keď mojim súperom mala byť Necro. Celé roky som utláčal spomienku na ňu najhlbšie ako sa len dalo. Na verejnosti som nikdy neprejavil slabosť a tak tomu bolo aj teraz. Navonok som bol pevný aj keď moje svedomie ani nie.

Keďže obaja sme mali starosť o svojich vlkov dohodli sme sa na tom, že sa boja nezúčastnia. Boj sa preto odohrával iba medzi nami. Na prekvapenie nebola nemotorná ani nešikovná a jej pohyby boli presné a cielené. V každom údere, ktorý rozdala som cítil nehoráznu silu, hnev ba až nenávisť. Bolo vidno, že výsledok súboja jej je ukradnutý, chcela mi spôsobiť bolesť. Chcela zničiť nie len mňa, ale všetko, čo predstavuje a čím som. Zhatiť dokonalú tvár klanu Ookami. Tentoraz som však nemohol hľadieť na jej dobro a údery som opätoval. Bol som vždy o kúsok rýchlejšie a silnejší. Postupne som si prepracoval cestu až k nej a spacifikoval ju. Nechcela sa vzdať a tak som ju držal až do momentu keď som cítil, že stratila vedomie. Už som odchádzal s víťazným pocitom, keď skôr než rozhodca odpískal zápas sa nejakým zázrakom prebudila z bezvedomia. Toľko energie, sily a vzpurnosti v nej bolo, že jej nedovolilo prestať. Môžeme padnúť na kolená hoc tisíc ráz a tisíc ráz povstaneme silnejší. To boli slová, ktoré ma vtedy napadli pri pohľade na ňu. Chtiac nechtiac som musel pokračovať a za pár momentov bola na zemi znova. Ale súboj sa musel jednoznačne skončiť. Vykĺbil som jej ruku, ako som ju pritlačil tvárou o zem a tichým hlasom som ju žiadal aby sa vzdal. Bolo jedno ako veľmi som tlačil, udieral, ale z jej úst vyšli len nadávky a výkriky.

Prepáč. Len to jediné som jej povedal než som jej zlomil ruku a spôsobil takú bolesť, ktorá jej telo uviedla znova do bezvedomia. Ale takého z ktorého by sa len silou vôle nedostala. Keď ju odnášali v sprievode jej vlka všimol som si pečať na jej pravej ruke. Potom som nahliadol na svoju pravú ruku, kde na tom istom mieste som mal tiež pečať.

Ten deň som získal titul Jounina, ale Necro to šťastie nemala keďže prehrala v súboji. Po mojom slávnom povýšení mi prišla ponuka aby som prevzal titul hlavy klanu. Spomenul som si na slová, ktoré som kedysi počul a zopakoval ich.

,, Najväčšou cnosťou shinobi je vernosť a oddanosť. Niet však oddanejšieho než Ookamiho.“

A s týmito slovami som ponuku odmietol s tým, že môj čas ešte nenastal.

Body:

Ninjutsu - 4,5

Taijutsu - 5

Genjutsu - 2,5

Inteligence - 3

Síla - 4,5

Rychlost - 4,5

Chakra - 4

Ruční pečete - 2

Techniky:

S rank:

Ookami: Henkan

A rank:

Ookami: Kyoki

Hachimon

Raiton: Kogeki

B rank:

Ookami: Nazo

Doton: Ama

Doton: Doryuheki

Raiton: Kemono

C rank:

Kuchiyose no ookami

Raiton: Bunshin

Soshujin

Ookami: Kankaku no Konran

Ookami: Torihiki Sho

D rank:

Kanashibari no jutsu

Shunshin no jutsu

Doton: Shinju Zanshu no jutsu

Ookami: Terepashi

Ookami: Shiryoku no kaizen

Aiko

Hiroshi Ookami 800px-Canis_lupus_arctos_PO

Je Hiroshiho spriaznená vlčica, ktorá mu bola vyvolená pri narodení. Je snehovo-bielej farby s výraznými hnedými očami. Vzhľadom na to, že vlci klanu Ookami sú omnoho väčšie než tie normálne a dorastajú do rôznych výšok sa aj Aiko vymyká bežnému normálu. V kohútiku dosahuje výšku približne jeden a pol metra. Jej schopnosti sú obmedzené schopnosťami Hiroshiho, keďže spoločne trénujú aj určujú svoj štýl boja. Ale zameriava sa viac na taijutsu kombinované s ninjutsu. Je veľmi inteligentná, čo dokazuje aj to, že dokáže rozprávať ľudskou rečou. Ale aj napriek rokom tréningu je to strašne lenivé stvorenie, ktoré sa v nestráženej chvíli dokáže vyvaliť na zem hore bruchom a prespať zvyšok času. Keď ju, ale niečo nadchne, tak zrazu ožije a prepukne v nej hyperaktivita.