Rozbitý most

pro Rei Kurama Sun Jun 19, 2016 6:37 pm

First topic message reminder :

Dávno rozbitý most nad údolím, ktorý kedysi dávno spájal cestu z Getsugakure do rôznych iných dedín. Nachádza sa asi 55 metrov nad údolím a 10km od Getsukagure no Sato na juhozápad. Nie je to moc navštevované miesto. Málo kedy tu vidíte ľudí. Most drží už len do jeho 1/5 dĺžky a tá časť je aj po rokoch stabilná, ostatné časti mosta sa už zrútili.

pro **Satake Sakura** Tue Jul 05, 2016 4:58 pm

Pred dotieravým slnkom som sa skrývala pod hustými korunami stromov. Temnota, ktorá ma tuná, v lesíku sprevádzala, mi ani tak nevadila. Nebála som sa. Nemala som čoho. Tvrdil, že zvieratá tu nie sú. Neverila som ani tomu, že by sa tu objavila nejaká väčšia skupinka ľudí a ak už áno, jednoducho by som sa skryla. Predpokladala som, že to spôsobuje on, hoc som ho nevidela. Ale ak predpokladal, že ma tým vystraší, žalostne sa mýlil. Pomaly som kráčala snáď celý deň. Neponáhľala som sa, šetrila som si energiu. Je pravdou, že ma trocha trápil smäd, hlad mi ani tak nevadil, ale musela som vydržať. Tuná v lese vďaka stromom nebolo tak horúco. Avšak i slnko začalo zapadať, a deň sa blížil ku svojmu koncu. Vzhľadom k tomu, že by bolo nebezpečné kráčať lesom v noci, mohla som kedykoľvek zakopnúť (nemala som vhodnú obuv), spadnúť, alebo si niekde rozbiť hubu. K tomu tu začala byť zima. Nazbierala som si drevo a s pomocou katonu si založila oheň. Následne som sa zložila pod strom, ale snažila som sa nezaspať. Sám povedal, že ma nenechá vyspať sa, takže to nemalo zmysel. Len som sa dívala do ohňa a premýšľala.

pro Hiroshi Ookami Tue Jul 05, 2016 5:12 pm

Počkal si poctivo kým nezaložila oheň a neľahla si pod strom. V tom momente sa vedľa neho objavila Aiko s ďalšími vlkmi. Priložil na chrbát Aiko ruku a chvíľu sa sústredil. Po krátkom momente sa Aiko zhlboka nadýchla a vyfúkla veternú vlnu, ktorá prerazila pomedzi stromy a uhasila oheň.
,, Môžte ísť."
Zašeptal v tichosti a niekoľko vlkov sa dostalo do neďalekého okolia Necro, schovaný stále v kríkoch a húštinách. Z tmy svietili len ich červené oči a všade naokolo sa ozývalo zúrivé vrčanie. Vlci takto začali kráčať do kruhu akoby si vyhliadli svoju korisť.
,, Teraz si počkáme či zaspí, zaútočí alebo bude do rána hore a ignorovať ich."
Napadlo mu a poctivo čakal, on mal času habadej.

pro **Satake Sakura** Tue Jul 05, 2016 5:20 pm

Nahodila som otrávený výraz, keď oheň predo mnou zhasol.
"Samozrejme, nič iné sa od neho očakávať ani nedalo." Zamrmlala som si popod nos. Nemohol mi ho tu nechať, on mi ho proste musel uhasiť, nech tu zmrznem, prechladnem, nech ešte budem mať ženské problémy a neviem čo ešte. Prevrátila som očami.
"He?" Začudovala som sa, keď som okolo seba začula vrčanie.
"Ach, ešte aj kamarátov si zavolal, nech urobia prácu zaňho. Milé." Postavila som sa, bola mi akosi zima na prdel a ponaťahovala sa, pričom som si zívla.
"No čo, vlčkovia? Prišli ste si ma uloviť, čo?" Opýtala som sa ich s úškrnom, ale nerobila som nič. Mohli si tu krúžiť, vrčať, akosi mi to bolo jedno, kým nezaútočia. Ja prvý krok neurobím.

pro Hiroshi Ookami Tue Jul 05, 2016 5:46 pm

Od pohľadu sa zhasnutie ohňa Necro znepáčilo, čo si vyslúžilo úsmev na Hiroshiho tvári. Avšak pri vlkoch zareagovala len pasívno agresívne. Nehodlala sa očividne prikročiť k útoku.
,, Pre ňu je to stále hra a lacné triky. Nemal si sa s ňou maznať a dať jej zakúsiť skutočnú skúšku prežitia."
Zavrčala Aiko, keď sledovala to divadielko, ktoré sa okolo Necro točilo.
,, Účelom skúšky nie je dávať pozor aby prežila!"
Otočila smerom k Hiroshimu hlavu a zadívala sa mu do očí.
,, Skúšku vediem ja. To je posledné, čo ti k tomu poviem."
Odvetil a čakal. Mali na to celú noc.

pro **Satake Sakura** Tue Jul 05, 2016 6:33 pm

Tak, keď sme na to mali celú noc a vĺčkovia nemienili útočiť, len akože okolo mňa krúžili, tak som pokrčila ľahostajne ramenami a sadla si späť pod strom. Bola mi zima, práve z toho dôvodu som si pritiahla nohy k hrudi a schúlila sa, nech mi je aspoň trochu teplejšie. Nespala som však. Ostávala som však hore, aj tak by mi ten maďar spať nedal. Poviem vám, vydržať tak snáď celú noc bolo pre mňa hotové utrpenie, bojovala som s únavou, smädom, hladom. Ak by so mnou chcel rozprávať, asi by som toho nebola schopná, pretože moje hrdlo bolo kompletne vyschnuté a pálilo ma. Keď sa konečne svetelné lúče predrali pomedzi husté koruny stromov a aspoň tak som mohla vidieť na cestu pred seba, rozhodla som sa, že pôjdem ďalej. Pevne som verila v to, že aj keď mi to Hiroshi nechcel umožniť, že predsa nájdem nejakú rieku alebo potôčik. Figu drevenú. Darmo som kráčala hlbšie do lesa v nádeji, že niečo nájdem. Ostala som len sklamaná, pretože ku koncu dňa som bola kompletne na dne. Vyčerpaná, dehydratovaná, hladná. Padla som únavou niekde pod nejakým stromom a ostala ležať. Ten večer som ešte jakž takž vydržala pri zdravom rozume, ale len čo nastala noc. Začala som blúzniť, kvôli tomu všetkému, čím si moje telo prechádzalo. Lesom sa ozval prenikavý výkrik, keď som sa začala brániť pred niečím, čo tam vlastne ani nebolo - videla som to len ja. Halucinácie. Hrozné halucinácie. Ale neskôr som ani nemala silu brániť sa. Proste som sa len prázdnym pohľadom dívala pred seba, sem tam som sebou trhla, ale to bolo asi všetko. Moje pery boli popraskané, hrdlo ma neskutočne pálilo, môj žalúdok trpel, nohy a ruky som si ani necítila, nemala som v nich žiadnu silu, a čo mi ešte chýbalo ku šťastiu...mala som pravdepodobne horúčku, pretože som bola v jednom ohni, a práve to ešte viac dopomáhalo k halucináciám, ktoré ma doviedli do až neľudského stavu...

pro Hiroshi Ookami Tue Jul 05, 2016 6:44 pm

Trvalo to celú noc, ktorú vydržala v celom to ošiali. A nasledoval ďalší deň, ktorý ju Hiroshi pozoroval. Starostlivo si dával pozor aby sa celú cestu nedostala k žiadnemu zdroju jedla ani vody. Díval sa ako postupne jej istota slabla a spoločne s telom jej začínala odchádzať aj myseľ. Padla noc a nikde nebolo nikoho ani ničoho. Len slabé svetlo sa dralo pomedzi konáre stromov. Keď už vedel, že je na absolútnom dne, tak vykročil spomedzi stromov a nakráčal si to až k Necro. Nohou ju pretočil na chrbát a pozorne si ju prezrel. Kľakol si na jedno koleno vedľa nej a priložil jej ruku na hrdlo a stisol ho.
,, Čierna ovca klanu Ookami. A ty si myslíš, že si zaslúžiš byť pánom nejakého vlka? Veď aj tvoj bezcenný život je v mojich rukách. Ešte chvíľu a už po tebe neostane pamiatky a spoločne s tebou zomrie aj tvoj vlk. Škvrna na čistom klane Ookami zmizne. Konečne!"
Prehovoril chrapčavým, nerozoznateľným hlasom Hiroshi a jej krk stlačil ešte silnejšie v snahe ju zadusiť.

pro **Satake Sakura** Tue Jul 05, 2016 7:18 pm

Keď si ma niekedy na ďalší deň len tak Hiroshi obrátil, pripomínala som viac mŕtvolu než človeka. Až na to, že som sa celá triasla. Avšak do očí mi kvôli ofine vidieť nebolo. Zalapala som po dychu, keď mi stisol hrdlo.
"Toto ešte...nie je...koniec..." Zavrčala som naňho, rovnakým spôsobom, ako on na mňa.
"...zabijem ťa!" Jednou rukou som ho chytila za zápästie, kde som mu zaryla nechty do kože, až do krvi, pričom som mu druhú namierila proti lakťu, za účelom mu tú ruku zlomiť. Rovnako ako on kedysi mne. Kolenom som sa ho snažila udrieť do oblasti rebier, tých, ktoré netvorili hrudný koš, ale zase ich vykĺbenie alebo zlomenie bolelo ako sviňa. Prakticky som teraz ani poriadne nerozmýšľala, dokonca som sa nepozastavovala ani nad tým, ako je možné, že sa vo mne objavilo toľko sily a energie. Ani si neviete predstaviť, ako som v tej chvíli penila. Doslova. Akonáhle by sa pozrel do mojich očí...nevidel tam nič, len čistú divokosť. Zabiť ho, to bola moja priorita.

pro Hiroshi Ookami Tue Jul 05, 2016 7:33 pm

,, Tak predsa len nejakú vzpurnosť a rebelanstvo v sebe má. Akoby ešte nechcela umrieť."
Pomyslel si v momente, keď ho schmatla za ruku a zaryla do nej nechty. Zacítil bolesť, ale nebolo to nič neprekonateľné. Vo svojom živote už zažil toho viac. Ale jej druhú ruku vyblokovať stihol veľmi jednoducho, aj napriek tme. Jej údery nohou, už však také príjemné neboli preto sa zvrtol a ocitol za jej hlavou. Pevne ju schmatol za vlasy a hrubou silou ju vytiahol do vzduchu. Hneď na to ju plnou silou kopol do chrbta.
,, Ako chceš prežiť, ty citlivko, ha?"
Zavrčal opäť a pozorne sledoval, ako sa bude ďalej správať.

pro **Satake Sakura** Tue Jul 05, 2016 8:36 pm

Akonáhle sa predsa len odpratal a nechal mi voľné ruky, zložila som jednoduché pečate. Samozrejme, nepočítala som s tým, že ma hneď potiahne za vlasy, čím prerušil poslednú pečať. Napriek bolesti som však poslednú pečať zložila.

"Fūton: Hanachiri Mai!" Stihla som ešte zvolať názov techniky, než som dostala kopanec do nohy, za to sa však naňho, tesne potom , než ma kopol, vyrútilo menšie tornádo zo vzduchu zmiešaným s okvetnými lístkami. To s ním malo doslova preraziť pár tesne za sebou stojacich stromov. Ja sama som tvrdo pristála na zemi, avšak hneď na to som stála na nohách, ťažko dýchajúc. Na to, že som sa istú chvíľu cítila opäť pri sile, to zo mňa ako si rýchlo opadávalo, navyše ma príšerne bolela hlava, ako mnou lomcovala horúčka, ktorá nepochybne dosahovala 40 stupňov.

pro Hiroshi Ookami Tue Jul 05, 2016 8:57 pm

Znamenia, ktoré rukami vytvárala si v tej tme nedokázal všimnúť, zato zreteľne počul jej slová. Ako sa zdvihol vietor začal skladať tie svoje a po údere vzduchom ich aj dokončil.
,,Doton: Āmā."
Povrch jeho tela začala pokrývať súvislá, pevná vstva dotonu zatiaľ, čo ho sila techniky Necro vymrštila do vzduchu. Sila bola natoľko dostatočná, že preletel prvým stromom, ktorý sa prelomil a zastal až v piatom. Po chvíľke sa z toho pozviechal a postavil na pevné nohy. Časti jeho brnenia z neho opadávali a on rozdýchaval tlak, ktorý spôsobila jej technika na jeho telo aj skrz brnenie. Po chvíľke sa k nej vrátil a stál oproti nej. Natiahol sa k pozostatkom stromu, ktoré ležali neďaleko. S menším použitím svalov zodvihol zlomenú polovicu kmeňa, ktorý po nej s radosťou hodil.
,, Ukáž sa vĺčku. Už ťa šetriť nebudem."
Usmial sa chrapľavým hlasom a čakal či sa tomu vyhne a čo urobí ďalej.

pro **Satake Sakura** Tue Jul 05, 2016 9:49 pm

Moja technika zjavne mala také účinky, aké som si želala. Samozrejme, nevedela som o tom, že stihol použiť to svoje dotonové brnenie a tým si to výrazne zlepšil, pretože tak neskončil s odreninami či dokonca možnými zlomeninami, pri tom tlaku a silných nárazoch. Vyzerala som dosť udivene, keď sa predo mnou objavil, ako keby sa mu nič nestalo. Sťažka som si povzdychla, jakž takž sa vyhla kmeňu a opäť padla na kolená. Nebolo to fér! On v plnej sile, zdravý, nebol hladný ani smädný!
"...nie, toto nesmie byť koniec..." Pravdou ale bolo, že v tomto stave som nebola schopná ničoho viac. Čo by som ale bola za človeka, keby som to len tak vzdala? Pomaly som sa opäť zdvihla, sotva sa tak ale stalo, padla som späť na zem.
Ale ja...musím...musím...nemôžem zase...prehrať. Ako vtedy. Pri tejto spomienke sa v mojej duši začal usádzať hnev a hlboká nenávisť, ktorú som cítila i vtedy, keď ma porazil.
"Ja..." Zdvihla som k nemu pohľad, plný nenávisti voči nemu.
"...ti nedovolím ma..." Z ničoho nič som naňho cerila tesáky, ktoré mi odrazu narástli.
"...ZNOVA PORAZIŤ!" Vykríkla som, pričom druhá polovica slova poraziť, znelo už skôr ako hlasné zavíjanie. Narástli mi pazúry, moje vlasy zdvojnásobili svoju dĺžku a "zostrapateli". Cítila som, ako mi telom pulzuje obrovská sila, ale viac som už nemyslela ako človek. Myslela som ako predátor...ako vlk. Opäť som naňho vycerila tesáky a hlasne zavrčala, krátko po tom som sa v obrovskej rýchlosti naňho vrhla, pripravená ho jednoducho roztrhať.

pro Hiroshi Ookami Tue Jul 05, 2016 10:05 pm

,, Konečne, už bolo na čase."
Pousmial sa, keď videl na vlastné oči jej prvú spontánnu premenu. Premenu, ktorou prechádzajú členovia klanu v najkritickejších momentoch života. Keď vlk potlačí ľudskú myseľ a prevezme kontrolu aby sa uchýlil k základným pudom. Hiroshi len poskladal zopár ručných znamení.
,,Raiton: Kōgeki."
Ako jeho nohy, tak aj ruky sa obalili iskriacou elektrinou v rovnakom momente ako sa proti nemu rozbehla. Po premene sa mu už rýchlosťou vyrovnala, o tom nebolo ani reč, nehovoriac o sile, ktorá musela pribudnúť. V jeho prospech však hralo to, že vlk v nej sa riadil základnými pudmi a tak jeho útoky boli ľahko predvídateľné.
,, Toho vlka z teba vymlátim, nech to stojí čokoľvek."
Zavrčal, pretože nemal veľa času. V stave premeny nesmela ostať príliš dlho, aby to na nej nenechalo následky. Už po prvých úderov, ktoré sa mu podarilo vyblokovať začal aktívne útočiť na Necro. S využitím svojej rýchlosti a sily s vylepšením Raitonu, bol každý úder viac než drtivý. Čím viac udieral, tým viac elektriny do jej tela vpúšťal, až to na niektorých miestach začalo vytvárať nepríjemné, vážne popáleniny. Udieral ju však dovtedy kým nepadla na kolená. Potom techniku zrušil a kľakol si vedľa nej.
,, Nesmieš sa tomu poddať Necro, ak sa máš vzoprieť tak jedine teraz. Nie proti mne, nie proti klanu, ale voči tomu vlkovi, ktorý v tebe drieme. To ty musíš viesť vlastnú myseľ, nie niečo iné."
Prehovoril k nej. Potreboval aby ostala premenená a uvedomila si svoju existenciu. Musela sa prebrať a zároveň byť čiastočne premenená.

pro **Satake Sakura** Wed Jul 06, 2016 8:54 am

Bolo pravdou, že moje kroky boli rýchle a neuvážené. Totižto, nemal kto nad nimi uvažovať, to, ako som teraz bojovala, sa ani zďaleka nepodobalo tomu, ako zvyknem bojovať bežne. Bola som divá, resp. vlk. Zasypala som ho ľahko predvídateľnými útokmi, ale ako rýchlo to začalo, tak rýchlo to aj skončilo. Napokon som to bola ja, kto utŕžil niekoľko škaredých rán, a aby toho nebolo málo, kvôli raitonu i popáleniny. Mlátil ma dovtedy, kým som znova nepadla k zemi. Sťažka som dýchala. Na jeho slová som nereagovala, teda zrejme nie tak, ako by on chcel. Moje ľudské ja bolo priveľmi slabé. Vycerila som naňho tesáky a z posledných síl sa naňho vrhla s cieľom prehryznúť mu tepnu na krku.

pro Hiroshi Ookami Wed Jul 06, 2016 9:07 am

Hiroshi pozorne sledoval ako zareaguje. Čakal či sa v nej Necro opäť prebudí a potlačí v sebe zvieracie pudy. Avšak jedinou reakciou na jeho slová bolo len vrčanie a vycerenie tesákov.
,, Snáď už nie je neskoro..."
Pomyslel si a zbadal jej úmysel, keď sa na neho otvorene vrhla. Keď už na nič iné, tak na útoky na krk bol Hiroshi prehnane citlivý a tak ju schytil pevne za vlasy a bez akéhokoľvek súcitu jej vrazil tvár do zeme. Posadil sa jej na chrbát a schmatol jej ruky, tak aby jej pazúry nedosiahli na jeho ruky. Vykrútil jej ich za chrbát a keďže v tom mal veľmi skúsenú prax, obe ruky jej vykĺbil.
,, Ak ťa neprebudím slovami, potom jedine bolesťou. Na túto situáciu si pamätáš, že? Nie je to predsa tak dávno."
Zavrčal a na tie ruky striedavo tlačil.

pro **Satake Sakura** Wed Jul 06, 2016 10:17 am

Dalo sa očakávať, že skončím zle. Ako náhle mi vykĺbil ruky, ozvalo sa najprv slabé kňučanie a potom tichý plač. Moje telo sa opäť roztriaslo, po tvári mi stieklo pár kvapiek potu. Hlad a smäd sa vrátili a spolu s nimi i ja. Moc som si neuvedomovala, čo sa stalo.
"To ti nie je, k*rva, dosť?!" Skríkla som po ňom, teda chcela som. Ale vyprahnuté hrdlo spôsobilo, že to bol len tichý šepot. Dýchala som len ťažko, bola mi raz zima, potom priveľmi horúco, kvôli vysokej horúčke som mala pocit, že každú chvíľu umriem. A tá bolesť, ktorú mi spôsobil on, mi môj stav nijako nezlepšovala. Zase som skončila. Rovnako ako pár mesiacov dozadu.
"Ja už ďalej nevládzem..." Dodala som a len privrela oči v nádeji, že keď ich otvorím, tak zistím, že všetko bol len sen a môj doterajší život sa nijako nezmenil. Ako som si to len priala. Bohužiaľ to ale nebolo možné.

pro Hiroshi Ookami Wed Jul 06, 2016 10:34 am

,, Tak to hádam by aj stačilo."
Prehovoril a všetko okolo nich sa zmenilo. Odrazu zažiarilo slnko, ktoré bolo vysoko na oblohe, okolím sa rozmáchal vietor a obaja stáli na moste, kde svoju skúšku začali predtým, než ju z toho mosta sotil. Vedľa Hiroshi nestála Aiko, ale menší čierny vlk s jedným okom modrým a fialovým.
,, Ďakujem ti Fuchi, dôfam, že to ostane medzi nami."
Potľapkal vlka po hlave, ten prikývol a zmizol v obláčiku dymu. Hiroshi sa obrátil smerom k Necro.
,, Máš nejaké otázky?"
Spýtal sa s úsmevom, keď jej muselo dôjsť, že to celé bolo len jedno veľké, prepracované genjutsu.

pro **Satake Sakura** Wed Jul 06, 2016 3:24 pm

Zrazu všetko zmizlo a my sme zase stáli na moste. Žiaden smäd, hlad, horúčka ani vykĺbené ruky. Nič. Najprv mi nedochádzalo, čo sa vlastne stalo. Vyzerala som až šokovane. Ale po chvíli mi to došlo.
"Vieš o tom, že si kus idiota?!" Oborila som sa naňho z ničoho nič a surovo ho kopla do nohy.
"Tak mlátiť, áno? Ťahať za vlasy...vykĺbiť mi ruky...nechať ma o hlade, smäde, s ťažkou horúčkou, čo?" Založila som si ruky na hrudi a nervózne poklepávala nohou. Vyzerala som momentálne ako nejaká fúria.
"...chrapúň...holobriadok...krýpel..." Mrmlala som si nadávky popod nos. Či ich počul, to už nebola moja vec, bola som vyslovene nasratá kvôli tomu, ako sa zachoval. Aj keď nejakú tú menšiu výhodu to malo.

pro Hiroshi Ookami Wed Jul 06, 2016 3:33 pm

Hiroshi sa len pousmial, keď ju videl nahnevanú a nasrdenú. Keď ho kopla, len jemne uhol, nie dosť na to aby sa vyhol, ale dosť na to, aby jej úder nebol až tak bolestivý. Tú však na sebe nenechal vidieť. Za to všetko, bol jeden kop len slabá náhražka a tak z toho nerobil žiadnu vedu.
,, Nerobilo mi radosť týrať ťa a mučiť. Ale bolo to nutné k tomu aby si v sebe prebudila svoju vlčiu podstatu. Nejako som ťa k svojej prvej premene donútiť musel."
Pokrčil ramenami a pozorne ju sledoval.
,, Mohol by som ti vysvetľovať ako prebieha normálna skúška prežitia, aká bola tá moja a čo všetko k tomu patrí. Ale teba to aj tak nezaujíma, tak čo."
Dodal nakoniec.

pro **Satake Sakura** Wed Jul 06, 2016 6:43 pm

To, ako sa choval ľahostajne, ako keby mu to snáď bolo jedno, ma vytáčalo snáď ešte viac. Dokonca tak, že mi celá tvár sčervenela! Vyzerala som, že buď každú chvíľu vybuchnem alebo dostanem srdcový infarkt.
"Vyhováraj sa na vlčiu podstatu a neviem čo, mne je to jedno, ale takto sa k ženskej nechová, hej?!" Mala som chuť mu otrieskať hlavu s panvičkou alebo ho chytiť za vlasy, presne tak ako on mňa, a odrbať ho o stenu. To by bolo niečo!
"Nie, nezaujímajú ma žiadne skúšky a dokonca ani ty, aby si vedel!" Dupla som si nožičkou, otočila sa mu cbrbtom a založila ruky na hrudi. Zhodiť ho z tohto mosta by bolo málo!
"Ale zase...nebolo to tak úplne k ničomu...aj keď si si zase musel pohoniť ego nad tým, keď si ma opäť porazil." Tentoraz som mu nevenovala jeden jediný pohľad. Robila som to schválne, nestál mi za to.

pro Hiroshi Ookami Wed Jul 06, 2016 7:20 pm

Hiroshi len sklonil hlavu a pritlačil si dlaň na tvár. Prstami sa dlhými ťahmi prechádzal po tvári a snažil sa zareagovať neuvážene. V rýchlosti premýšľal, čo by bolo najlepšie v tejto situácii spraviť. Dýchal zhlboka a svoje myšlienky si usporiadal starostlivo a preberal rôzne možnosti, až kým si nevybral v tejto situácii podľa neho správnu možnosť.
Stačilo zatvoriť na chvíľu oči a jeho telo začalo prebiehať premenou. Jeho končatiny sa začali naťahovať, čo v spojení s jeho výškou istotne budilo dojem hodný rešpektu. Svaly na jeho tele sa začali zväčšovať, na rukách mu narástli pazúry a v ústach sa objavili tesáky. Uši spoločne s tvárou si prešli menšou zmenou, keď nadobudli slabo viditeľné rysy vlka, avšak len veľmi malé. Všetko to trvalo len niekoľko sekúnd a prebehlo bezbolestne. Až potom prešiel okolo Necro, ktorá mu stála chrbtom a postavil sa pred ňu. V tejto podobe, bola ešte oveľa nižšia. Zodvihol ruku a koncami prstov jej zodvihol bradu, tak aby sa mu dívala do očí.
,, Previedol som ťa slabým odvarom toho, čo si muselo prejsť niekoľko tvojich predkov vrátane mňa. Nerobili sme to preto aby sme objavili v sebe sebavedomie o ktoré si prišla. Robili sme to preto, aby sme ovládli premenu na vlka. Vrcholnú techniku klanu Ookami. Pretože každý Ookami v okamihu blízkemu smrti sa dokáže premeniť na vlka a stratiť tak kontrolu nad sebou. Ale len niektorí majú tú možnosť túto kontrolu ovládnuť a zachovať si svoju myseľ a posunúť hranice svojho tela ďaleko za jeho limity. A to som sa ťa snažil naučiť. Snažil som ťa naučiť techniku, ktorá prislúcha len hlavne vetve rodiny, ale ak chceš trucovať... pokojne si tu ostaň. Opäť a znova som kvôli tebe porušil pravidlá a zákony ku ktorým som sa zaviazal krvou a životom a tebe je to absolútne fuk."
Nadhodil svoj dlhý preslov Hiroshi. Bola mu už dávno jasné, že po troch prvých slovách ho prestane počúvať a nahodí svoju neznášanlivú narážku na klan. Ale potreboval jej to všetko povedať, pretože síce mal vieru a trpezlivosť, no plytvať ňou na niekoho kto o ňu nemá záujem by bolo zbytočné. Preto dúfal, že si z toho niečo odnesie.
Ruku stiahol naspäť k telu a obišiel ju. Začal kráčať preč smerom z mosta k vesnici z ktorej prišiel. Po niekoľkých krokoch sa premena začala rušiť a o pár momentov neskôr už bolo Hiroshiho telo v predchádzajúcom stave a on mohol pokojne pokračovať preč.

pro **Satake Sakura** Wed Jul 06, 2016 7:59 pm

Naďalej som trucovala, až kým sa predo mnou neobjavil...eh...nazvime to...Hirolak? Trochu povyrástol, zdivočel, a ja som pri ňom vyzerala ako trpaslík. Paráda. Najprv som ho nepočúvala a prekrúcala očami, to je pravda. Ale jeho posledné vety sa mi predsa...len nejako zavŕtali do mysle. Akonáhle ma pustil a pomaly odchádzal preč, sklopila som pohľad a zamyslela sa. Moje správanie bolo...veľmi prehnané. Možno by som nemala byť k nemu taká hnusná.
Snaží sa mi pomôcť? Zadívala som sa na svoju päsť, ktorú som následne roztvorila.
"Počkaj!" Zvolala som náhle a rozbehla sa za ním.
"Uhh...asi by bolo slušné...uhm...Ďakujem." Líčka sa mi sfarbili do miernej červenej, pričom som sa dívala niekde do boka. Po prvý krát za XY-dlhé obdobie som sa niekomu poďakovala, aj keď to vyzeralo čudne, keďže som ani ten očný kontakt nechcela udržiavať.
"Nebudú sa ale tí páprdovia hnevať? Predsa len...ako si vravel. Je to technika hlavnej vetvy. Ja do nej nepatrím, navyše vieš, akú majú o mne mienku. Ak by mohli, už by sa ma dávno zbavili." Pokrčila som ramenami. Možno u nejakého iného člena by to ešte nejako predýchali, ale Hiroshi iste sám vedel, že ja som bola...špeciálny prípad - hotový "skvost" klanu Ookami.

pro Hiroshi Ookami Wed Jul 06, 2016 8:39 pm

Hiroshi chcel odísť, ale nakoniec začul ako za ním zakričala aby zastavil a počkal. Veľmi sa mu do toho nechcelo, pretože vedel, čo za slová z jej úst prídu. Samé výčitky a vyhrážky, no aj napriektomu zastavil a otočil sa smerom k nej aby si vypočul, čo má na srdci a hlavne na jazyku. V tom momente začul z jej úst ďakujem.
,, Ďakujem?"
Zopakoval potichu a nadvihol prekvapenie v menšom úžase, pretože to bolo asi to posledné, čo od nej čakal. Aj keď sa dívala do boku miesto do jeho očí, ale to mu až tak v tejto situácii nevadilo. Podstatné je, že aspoň maličká zmena v nej nastala a tak po chvíľke jeho prekvapenosť aj ustaranosť z tváre zmizli a nahradil ich pokoj.
,, V okruhu niekoľkých kilometrov niet ani živej duše a ja som jediný, ktorý sa o tvoj tréning a výcvik zaujíma. Ostatných možno zaujímajú výsledky po nejakom čase, ale nezaujíma ich prebieh a ani moje metódy. Spôsob vedenia nad tebou mi bol zverený na moje vlastné uváženie."
Odpovedal jej jednoducho a s hlbokým nádychom si povzdychol a poobzeral sa po okolí.
,, Výhodou poslušnosti, ktorú musím na verejnosti aj v klane predstierať je to, že neexistuje dohľad nado mnou. Nikto nekontroluje osobu, ktorá si svoje povinnosti splní. Hľadajú sa len chyby, ktoré vytŕčajú ako pri tebe. Preto obaja musíme hrať svoju rolu presvedčivo, ak chceš aby moje tréningy s tebou aj naďalej pokračovali. Táto technika ostane našim tajomstvom. A oni sa ťa zbaviť nemôžu, pretože som tu ja."
Navrhol jej možné riešenie ich situácie, ktoré by prospelo ako jemu tak aj jej. Tak, ako by to zachránilo Necro pred nebezpečenstvom a jemu pomohlo splniť jeho úlohu. Zároveň ju ubezpečil aj v tom, čo bolo jemu už dávno jasné. Že ju aj naďalej ochráni, ako sa len bude dať, tak ako to robil celý čas doteraz všetkými možnými prostriedkami.

pro **Satake Sakura** Fri Jul 08, 2016 9:09 pm

Dívala som sa naňho mierne nedôverčivo a čudne prižmurovala oči.
"Fajn." Prehlásila som nakoniec.
"Ale aj tak si idiot a holobriadok. A navždy budeš." Dodala som, pričom som si založila ruky na hrudi. Bola som zvláštnej povahy. Niet sa čomu čudovať. Stále som klan Ookami nenávidela a najradšej by som bola, ak by som odtiaľ mohla zmiznúť. Som neželaný člen a predsa sa nepohnem ani meter od nášho sídla bez toho, aby na mňa niekto nečíhal. Nemám ani trocha súkromia!
"Na dnes mám ale dosť. Mali by sme sa asi zase každý pobrať inou cestou a až budeš mať na to náladu, môžme v tréningu pokračovať." Pokrčila som ramenami. Aspoň sa nebudem nudiť. Povedzme, že neustále vysedávanie doma mi už liezlo na mozog.
"Asi by som sa mala vrátiť po Kaalu."Povedala som viac menej pre seba. Pre Hiroshiho to nebola moc podstatná informácia.

pro Hiroshi Ookami Sun Jul 10, 2016 1:11 pm

,, Ale idiot s modrou krvou, takže sa nejako nad to povznesiem."
Odpovedal jej obratom Hiroshi a počúval ju ďalej. Bola pravda, že hodina pokročila a pre ňu to bol namáhavý tréning, aj keď pre neho ani tak nie. Ale na prvý tréning a deň jej výcviku bol ochotný rešpektovať jej prianie a tak poľavil.
,, Dobre, ako povieš. Pre dnešok je to všetko. A na privolávanie vlkov stačí pečať, nepotrebuješ za ňou chodiť predsa."
Dodal nakoniec a obrátil sa k odchodu.

-Presun-

pro **Satake Sakura** Sun Jul 10, 2016 2:09 pm

Kývla som.
"Ono...ja to viem, ale tak. Má novú kamarátku, tak ju hneď od nej neoddelím, nie?" Voči svojej vlčici som bola ohľaduplná. A tá dievčina ma zaujímala tiež. Keď zmizol, začala som kráčať smerom ku parku. Bola som zvedavá, čo tam tie dve stvárajú.

-PRESUN-

pro Sponsored content

Rozbitý most

Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most