Rozbitý most

pro Rei Kurama Sun Jun 19, 2016 6:37 pm

Dávno rozbitý most nad údolím, ktorý kedysi dávno spájal cestu z Getsugakure do rôznych iných dedín. Nachádza sa asi 55 metrov nad údolím a 10km od Getsukagure no Sato na juhozápad. Nie je to moc navštevované miesto. Málo kedy tu vidíte ľudí. Most drží už len do jeho 1/5 dĺžky a tá časť je aj po rokoch stabilná, ostatné časti mosta sa už zrútili.

pro Rei Kurama Sun Jun 19, 2016 6:52 pm

Dovolil som si odbehnúť z dediny, vyprázdniť si hlavu, zložiť masku a nadýchať sa osamote čerstvého vzduchu. Naviac sa mi páčilo toto okolie. Obloha takto neskoro večer *uff len či ma pustia do dediny* Prešlo mi hlavou. Pri bráne mali pravidlá a takto večer až v noci moc nepúšťali ľudí cez bránu, síce som bol ANBU, ale aj tak ma už na to stokrát upozorňovali...
Napriek tomu som bol mimo dedinu, neskoro večer a sám. Bolo to tu fajn. Pár krokov som spravil po zostávajúcej časti mosta, až na jej samí okraj. Pozrel som sa dole do údolia, fascinujúci pohľad. Bol som v klasickom ANBU výstroji, ktorý zakrýval plášť. Masku som si dal dole a zhlboka sa nadýchol čerstvého vzduchu.

pro **Aiko** Sun Jun 19, 2016 7:20 pm

Možno by som nemala len tak odbiehať od dediny. Bez povolenia, z vlastnej vôle. Ale popravde, bavilo ma tyranizovať druhých. Oooo, áno, bola to jedna z mála mojich zábaviek. Čo iné mi vlastne ostávalo? Pri jednej zo svojich potuliek som sa objavila v okolí Getsugakure no Sato. Či aj tu bola na mňa vypísaná odmena? Možno. Ale mala som to v paži, pretože bolo o mne známych len pramálo informácií. Objavila som sa pri nejakom rozpadnutom moste. Bola by som sa posunula ďalej nebyť toho, že po dôkladnom preskúmaní okolia som narazila na nejakú živú osobu. Bol to chlap, ktorý stál na pokraji zrúteného mosta. Oblečená v jednoduchom tmavom plášti s maskou na tvári som sa priblížila.
"Ako málo by stačilo k tomu, aby si sa zrútil aj so zvyškami tohto mostu...Nie je to trochu nebezpečné?" V mojom hlase sa ale neobjavil ani náznak starostí, ale posmech a škodoradosť...to by tam započul aj hluchý.

pro Rei Kurama Sun Jun 19, 2016 7:40 pm

Bolo mi tu dobre, pokiaľ sa neobjavila ona. Nejaká žena v plášti s maskou. "Nie je to jedno? Každý raz umrie." Boli moje prvé slová, otočil som sa na tú neznámu s maskou. "Vypadám snáď, že som si žiadal tvoju prítomnosť? Pokračuj v ceste..." Zneli moje ďalšie slová. Mana si mohla uvedomiť, že nie som až taký starý. Vypadal som dosť mlado. Čakal som, kým odíde, naozaj, nechcel som prítomnosť neznámej ženy. A ešte počúvať jej kecy? Čo keď je to nejaká véééľmi ukecaná ženská, ktorá rozoberá len blbosti? Wait... táto asi taká nebola, bola zvláštnejšia. Predsa len, ktorý psychopat o pol noci len tak chodí v maske na prechádzky? Wait.. to som ja.. Ale ktorý psychopat o pol noci chodí v maske a hľadá ďalších psychopatov ? To bude najskôr ona.. *Snáď mi dá pokoj.* Len som sa pozastavil nad touto myšlienkou a naďalej sledoval, to jediné čo jej bolo vidno okrem rúk, jej oči.

pro **Aiko** Sun Jun 19, 2016 7:51 pm

Pousmiala som sa.
"Nemôžem pokračovať. Stojíš mi v ceste..." Šepla som. Či to počul..No, asi nie, stála som pri začiatku mostu, on na jeho konci. Nebol príjemný. Ale to som nebola ani ja. Vzbudil vo mne záujem. Záujem nechať ho umierať pomaličky...a bolestne. V mysli som preniesla modlitbu k Jashinovi, ako som schytila kosu, ktorá mi doteraz visela na chrbte, nahrnula do nej dostatočné množstvo chakry a doslova presekla most napoly. Vzhľadom k tomu, že chakra, ktorá doslova z kosy sršala, zvyšovala jej ostrosť a predĺžovala jej čepeľ niekoľko násobne, bolo to možné.
"Dnes odtiaľ živý nevyviazneš, drahý." Uchechtla som sa pri tom, ako sa zvyšok mosta rozpadal pred mojimi očami. S ním. Mala som ten pocit, že sa z toho dostane. Podľa masky zjavne šlo o ANBUa. Snáď sa nenechá takto zraziť, no, bola by to riadna škoda.

pro Rei Kurama Sun Jun 19, 2016 8:05 pm

Nedala pokoj, napokon zaútočila s kosou a rozbila môj obľúbený most. Teda tie trámy preseknúť by malo byť imposibrú, ale spravila to jedným hmatom. Počul som jej slová, popritom ako som sa rútil z mosta.* Doton: Doryūheki* Nepadal som sa tak dlho, použil som svoj doton, na to aby sa z útesu nie moc hrubá kamenná doska vysunula do dostatočnej vzdialenosti na to, aby som na ňu dopadol.
Oprášil som si plášť a nahlas si povzdýchol, vzhliadol som hore, bol som dobrých asi 10 metrov nižšie, než bola úroveň bývalého mostu. *Hnusná mrcha.* Pomyslel som si o tej ženskej, ktorá si myslela, že ma dnes zabije. Neplánoval som jej to uľahčiť. Zo sekundy na sekundu som sa vyrútil smerom naspäť za ňou.

pro **Aiko** Sun Jun 19, 2016 8:18 pm

Ako som sa dívala dole, všimla som si, že to prežil. S pomocou nejakej dotonovej steny. Takže doton. S tým som nikdy nemala problém. Jeden z najmenej účinných elementov proti niekomu, ako som ja.
Naštvala som ho snáď? Že by to bolo jeho obľúbené miesto? Zaškerila som sa. Presne to som chcela, napáliť ho nejakým spôsobom, nech toho do boja vloží viac. Nech viac...riskuje. Čím rýchlejšie sa dostanem k jeho krvi, tým lepšie.
"Ommm, škooooda, že si neskončil pod troskami. Uľahčil by si mi prácu, ale nevadí, takto to bude väčšia zábava." Preniesla som smerom k nemu. Trocha klamstvo. Nepriala som si, aby skončil hentam dole, milovala som zábavu...v trocha morbídnom slova zmysle. Rozbehol sa proti mne, na čo som odpovedala len obyčajným seknutím, keď sa nachádzal dostatočne blízko. Zatiaľ som si ho mienila len otestovať. Ale čo bolo dôležité, nezdalo sa, že by bol rýchlejší než ja, čo mi hralo do karát asi najviac, pretože rýchlosť bola dôležitou časťou môjho bojového štýlu. Mierne chaotického.

pro Rei Kurama Sun Jun 19, 2016 8:36 pm

Tak akože, nebol som až taký idiot, aby som na ňu útočil z blízka. Moje taijutsu bolo chabé proti niekomu jej kalibru, však pozriem a vidím kosu, tak nejdem blízko nie ? Preto som sa kus pred ňou zastavil a hodil po nej kunai s výbušným lístkom. Taký slabý klasický trik. "Trosky sú pre mňa príliš mainstream..." Odpovedal som a bez jediného pohnutia z miesta som sledoval letiaci kunai aj s výbušným lístočkom. *Takto to nepôjde...* Pomyslel som si. Nevedel som jej kvality, ako reaguje na genjutsu či sa vie vôbec z nich dostať. A vlastne mne a podarí ju dostať do genjutsu. Nebola to obyčajná žena, už vôbec nie po tom, čo spravila.. Zničila môj obľubený už zničený mostík.. *RIP mostík 2k16 In our memories* Na druhú stranu ma to nevytáčalo. Emócie som mal pekne na uzde, lebo som vedel, že zahaľujú myseľ a pod nimi človek reaguje príliš rýchlo.

pro **Aiko** Sun Jun 19, 2016 8:54 pm

Tak predsa len sa ku mne nepriblížil. Čo bola škoda. Bál sa? Mal pocit, že sa mi v tomto obore nevyrovná? A v ktorom mohol? Ak Taijutsu nebola jeho silná stránka, bolo to Ninjutsu? Je to možné. Možno Genjutsu. Ťažko povedať. Avšak pevne som verila, že sa nebude držať pozadu a ukáže mi všetko, čo vie.
"Smrť celkovo je mainstream..." Uchechtla som sa. Vedela som, prečo to vravím. Na mňa smrť nemala žiadne účinky. Som predsa nesmrteľná. Stačilo pár sekúnd, ak vôbec, k tomu, aby som sa objavila vedľa neho. Jeho kunai som ako keby úplne ignorovala, nech sa už zapichoval kdekoľvek, mojím cieľom bolo dostať sa blízko k nemu a to mi zas taký problém nerobil. Nebola som síce úplne najrýchlejšia, ale myslím, že som vyvinula tú najvyššiu možnú rýchlosť, aká je možná u človeka bez nejakých rýchlostných techník či Kekkei Genkai. Bez váhania som po ňom sekla a ak by sa rozhodol uhnúť, pokračovala by som ďalej. Ono, nikdy som svoje obete nenechala vydýchnuť.
"Ale iba niektorí sa môžu chváliť smrťou s takým účelom...Uhm. Pardon. Nemôžu. Už dávno hnijú v zemi." Rozosmiala som sa. Ako vždy, neznelo to veľmi...normálne. Mala som za sebou tak krvavú minulosť, ale svedomie ma netrápilo. Jednak som žiadne nemala, a jednak som plnila vôľu Jashinovu. Tá je dôležitejšia, než nejaké bezcenné životy ľudí.

pro Rei Kurama Sun Jun 19, 2016 9:15 pm

Jej rýchlosť sa dala opísať jedným slovom, impozantná, na človeka, čo neovládal žiadne podporné techniky pre rýchlosť. No a ja som odskakoval čo najďalej od jej kosy. *ŽE JA IDIOT SOM SI NECHAL KATANU V DEDINE!* Tieto kosy boli dosť masaker s dlhým dosahom a celkom silné....
Spravil som len jednou rukou pečať, v druhej som sa snažil brániť kunaiom, ak by na mňa mieril nejaký iný ostrý predmet. Popravde mi nenechala nadýchnuť sa, mrcha.. Len som odskakoval ako blázon a čas, kedy ona zrýchli a zasiahne ma sa blížil. "Zas nejaká pošahaná sekta..." Mrkol som na ňu, snažil som sa zatiaľ len čo najlepšie prežiť a zatiaľ sa mi darilo, ale sily mi dochádzali. Nebol som extrémne fyzický zdatný. Bol som taký priemerný shinobi a ona? Ona bola o takých dobrých 30 až 40% rýchlejšia a silnejšia na boj z blízka..

pro **Aiko** Mon Jun 20, 2016 6:16 pm

Nerobil absolútne nič. Teda okrem toho, že sa akože vyhýbal mojim útokom. Ak sa ale stalo, že sa naše zbrane stretli, po jeho kunaii ostal len malý kúsok, ktorý som neodsekla. Moje kosy neboli tak ostré, ale s technikou Hien dokázali preťať i kov. Zadívala som sa mu do očí. Čo som tam videla? Nič. Ani len náznak strachu. Prečo sa ale vôbec nesnažil ani len o protiútok?
O čo sa snaží? Snáď sa nechce chytiť len tak ľahko...? Nebola to pre mňa potešujúca myšlienka. Toto nebola vôbec zábava. Nerobil nič, len sa vyhýbal mojim útokom miereným vždy na iné miesto.
"Poznáš hru na...mačku a myš?" Sotva som to povedala, dostala som sa na stranu jeho pravačky a pokúsila sa ho aspoň škrabnuť s malou dýkou, ktorá mi slúžila väčšinou k rituálom. Rukoväť bola vykladaná rôznymi drahými drahokamami, po bokoch čepele boli vyryté písmená, ktorým niekto ako on nemohol rozumieť. Rozumela som im jedine ja. Neohriala som sa na tomto mieste dlho. Sotva si stihol uvedomiť, kde som, zmizla som a objavila sa na jeho druhej strane.
"Bu." Šepla som s tichým, psychopatickým smiechom, zvedavá ako zareaguje, ale neplánovala som tu zostať ďalej. Chcela som v tejto hre pokračovať.

pro Rei Kurama Mon Jun 20, 2016 7:39 pm

Dačo si mrmlala popod nos, kto ma stále počúvať tie ženské, sú len otravné... Napríklad táto sa ma z neznámeho dôvodu snažila zabiť, to som ani nič neurobil.. Asi mala taký ten ženský problém, ktorý je tak v jednom období cez mesiac...
Poznáte, ten pocit, keď vám proste v ruke ostane polovička z kunaia a ste radi, že vám kosa neodsekla ruku ? Yosh, kebyže nie som napumpovaný adrenalínom a nejde mi o život, asi by som sa dos*al.
*Pravá strana, sekundárny útok* Prebehlo mi mysľou, keď so videl tú dýku. Tým ostatkom z kunaia som vykryl tu jej dýku, vtedy sa objavila na opačnej strane. Tak ako som predpokladal od toho sekundárneho útoku, hlavný útok prišiel až teraz a ja som sa odrazil zas len nohami, čo najďalej od nej. Popravde, tá mrcha mi prerezala tou kosou nohavice... Popravde som ušiel len tak tak, na druhú stranu som spravil nehoráznu chybu... Bol som vo vzduchu po odrazení, nie pevne na zemi. Podľa môjho rýchleho uváženia, s jej rýchlosťou a mojou neschopnosťou, by malo byť po mne za pár sekúnd...

pro **Aiko** Tue Jun 21, 2016 10:43 am

V očiach sa mi nebezpečne zablyslo. Chlapec urobil obrovskú chybu, keď si vybral takýto spôsob vyhnutia. Samozrejme, som to mienila využiť, pretože by som sa tak mohla dostať k jeho krvi, ktorú som potrebovala. Nemienila som ale po ňom vystreliť hneď. Schytila som pevnejšie rukoväť dýky do ruky a hodila ju priamo po ňom. Mierila som presne, tak, aby nezasiahla žiadnu dôležitú časť tela. Ťažko pvoedať, čo som si od toho sľubovala. Medzitým som sa rozbehla priamo proti nemu, vyskočila do vzduchu a namierila kosu priamo proti nemu vo chvíli, keď dopadol na zem, nech už to bolo kdekoľvek. Zdalo sa, že mám v pláne ho okamžite zabiť, pretože som mierila priamo na srdce.

pro Rei Kurama Tue Jun 21, 2016 5:00 pm

Ono to nebolo také jednoduché, dýke som sa nemal ako vyhnúť a v ruke som nemal kunai, len som sa obránil inštinktívne rukou. Čepeľ sa zabodla do chrániču na zápästí a prešla cez ten chránič až sa mi jemne zapicha do ruky, taký dobrý centimeter alebo dva... a potom ta dýka spadla na zem, pri mojom dopade. Hneď za tým už letela Mana priamo na mňa, bez toho, aby som mal čo i len sekundu na to, aby som si vydýchol. Pozdvihol som len ruku pred seba s pečaťou... *Magen: Sousei* ...Žena dopadla bezvládne vedľa mňa, bez toho aby sa ma čo i len dotkla s kosou, spadla... Ako som ju dostal do genjutsu a prečo až teraz? Cez boj sa mi to nepodarilo, nemám natrénované genjutsu prstom ešte tak dokonale, ale na druhý pokus to vyšlo.
Okolie okolo nás sa zmenilo, na nejakú púšť. A ona? Bola priviazaná k obrovskému drevenému kolu. Stál som oproti nej s dýkou... Jej vlastnou dýkou a na mne nebol ani škrabanec. Asi jej došlo, že genjutsu a toto moje, bolo o dosť silnejšie než tie ostatné. Teda vtedy som pochyboval, že by sa z neho dokázala nejak ľahko dostať, vypadala na typ, ktorý používa Taijutsu a z pravidla títo nevedia nič o genjutsu...
V tomto genjutsu sa nemohla hýbať. "Pekná dýka.." Poznamenal som a prešiel som čepeľou po maske. Následne som jej masku strhol. "Dúfam, že sa z tohto poučíš..." Šepol som jej a potom som začal, bez jedinej emócie alebo hociakého zaváhania. Pomaly som zarazil dýku do ramena a začal s ňou pohybovať. Pre obyčajného človeka neznesiteľná bolesť. Čakal som či bude prosiť, ako to je väčšinou alebo sa bude vyhrážať a vzdorovať, čo sa občas tiež stáva a vlastne aká bude jej reakcia.

pro **Aiko** Tue Jun 21, 2016 5:29 pm

Genjutsu? Preletelo mi mysľou, keď som sa z ničoho nič objavila na nejakej trápnej púšti, priviazaná o nejaký obrovský kôl. Pery sa mi roztiahli do širokého úsmevu.
"Tak predsa...len nie si taký neschopný." Bola to snáď pochvala? Možno trochu. Ale ani on nevedel, kto vlastne som. Čím som si prešla. A že bolesť bola to...čo som si užívala najviac. Či už som ju spôsobovala iným alebo sebe. Uprene som ho pozorovala svojimi krvilačnými očami. Keď mi strhol masku, naklonila som hlavu na stranu a oblizla si hornú peru. Oooo, áno, vážne to plánoval urobiť. Videla som mu to na očiach.
"Dúfam, že sa poučíš z toho...že mne nemôžeš ublížiť..." Zazubila som sa, ukazujúc mu pár tesákov, ktoré som mala na istý účel. Hmm...milovala som ľudskú krv. Akonáhle mi zapichol katanu do ramena, nahodila som najprv smutný, ba priam bolestivý výraz. Samozrejme, bolo to hrané.
"Nádhera..." Povzdychla som si, pričom som len sklopila pohľad a pousmiala sa. Milovala som to. Takéto typy Genjutsu, koľko ľudí sa ma snažilo takto utýrať a v skutočnosti...v skutočnosti len tešili moju masochistickú stránku, ktorá bola jednou zmojich najväčších výhod.

pro Rei Kurama Tue Jun 21, 2016 6:39 pm

Pri obyčajnom človeku toto zaberalo, ale to, čo sa dialo teraz nebolo obyčajné... *To ja natrafím na masochistku? To je v **** toto .. * Prešlo mi hlavou, pri jej prvej reakcií. "Naozaj zaujímavý exemplár... Každý mi tu kričí od bolesti, žiadoni a prosí a ty? Ty si to užívaš.." Hovoril som to naprosto s pokojom, akoby ma to ani netrápilo. Ukázala sa moja stránka flegmatika, nebál som sa jej či už bola silnejšia a nebezpečnejšia.
"Ale čo tu mám s tebou robiť? Vykládať ti tu o tom, ako je zbytočne zabíjanie a o miery .. to by si tu asi zaspala..." Pousmial som sa, vytiahol som dýku z jej ramena a pomaly jej robil reznú ranu ponad prsia a nôž som zas vytiahol. Krv jej začala vytekať z rán, nasiakla sa do jej oblečenia a stekala dole po jej tele... Zaujímavý pohľad... Naozaj neprejavila ani malú známku slabosti, mala na tvári úsmev, akoby sa nič nestalo.

pro **Aiko** Tue Jun 21, 2016 7:09 pm

Pre tých, ktorí sú nesmrteľní, je bolesť hotová rozkoš... Nepovedala som to nahlas. Vedela som, kde sú moje hranice a vyzradenie mojich schopností nie je dobrý nápad. Ešte nenastal ten čas, než svet zistí, kto vlastne som.
"Ako som povedala. Nemôžeš ma zabiť..." Škaredo som sa naňho zaškerila. Mohol sa tváriť neutrálne, nemusel sa báť, od ANBUa by som ani neočakávala, že prejaví nejaký ten cit. Stačilo mi vtláčať mu do hlavy ilúzie, že čoskoro bude po ňom.
"Ommm...to by som z tejto trápnej ilúzie odišla už oveľa skôr..." Naznačila som mu tým, že som schopná takéto niečo prerušiť. Už len kvôli tomu, že som bola schopná normálne myslieť. Teda, normálne ako normálne, z pohľadu iných to asi normálne moc nebola.
"Ach...rajcuješ ma, drahý neznámy." Fakt, že sa mi to jeho spôsobovanie rán páčilo, som nepopierala. Proste som sa len pousmiala a ticho si povzdychla. Následne som sa sústredila, prerušila na chvíľku tok chakry a tým sa dostala z jeho ilúzie. Ono, nemala som s tým absolútne žiaden problém. V tomto som bola vážne dobrá. Sotva som precitla, vyskočila na nohy a povalila ho na zem, pričom som mu pritlačila čepeľ kosy ku krku.
"So mnou sa nezahrávaj, zlatíčko...ale musím povedať, že sa mi to páčilo..." Voľnou rukou som si zložila masku z tváre. Už ma videl. Nemala som čo stratiť. Navyše, nebola som jediná na svete, kto tu pobehoval s maskou cez papuľu, nemala som sa čoho báť. Následne som mu nahmatala ranu na mieste, kde sa mu dýka zapichla. Pocítila som teplú krv na svojich prstoch, ktoré som oblizla.
"Och...bola by škoda...takej...chutnej krvi..." Pousmiala som sa.

pro Rei Kurama Tue Jun 21, 2016 7:36 pm

Už som ju len počúval, ono väčšinou v ilúziach premýšľajú ľudia, avšak nie sú schopný prerušiť svoj tok chakry a zrušiť genjutsu. Väčšinou moje genjutsu zmätú úplne všetky zmysly, tak že dotyčný sám nevie zrušiť genjutsu. Jedna jediná skupina ľudí, senzibil, človek ktorý vie ovládať svoju chakru perfektne a zároveň človek, ktorý sa vie orientovať v oblasti genjutsu, dokáže prerušiť toto genjutsu sám. A ja samozrejme najšťastnejší človek na svete, narazím práve na takého človeka...
Tak sa dostala z genjutsu a skočila po mne ako dravá šelma! Doslova, zvalila ma na zem a priložila mi tu svoju kosu ku krku. Vložila si svoje prsty do mojej rany a oblizla moju krv... ona bola fakt SADISTA, MASOCHISTA a HNUSNÝ UPÍR.. v jednom ! .. Na jednu stranu to bolo náááozaj strašidelné, na druhú stranu mi tá osoba prišla zaujímavá... Avšak, to nemení nič na tom, že ak by som mohol, tak by som ju okamžite zabil. Lenže som na to nemal, stále boli moje genjutsu slabé, príliš slabé na to, aby som niekoho takého ranku dokázal eliminovať.
V tejto situácií som nevedel či čakať na spasenie alebo smrť a čo by som viac uvítal... Prišlo mi zaujímavé, že sa neozýval vo mne druhý hlas, to monštrum čo je vo mne, šlo mi predsa o život a nepočul som ani hlások, bolo to najmenej čudné...

pro **Aiko** Wed Jun 22, 2016 8:49 pm

Mohla som ho na mieste zabiť. Obetovať ho Jashinovi-sama. Mohla som ho mučiť. Ale dnes nie...Nahla som sa k nemu a oblízla mu krk, presne na mieste, kde pulzovala tepna.
"Máš šťastie, chlapče..." Narovnala som, natiahla k nemu voľnú ruku, na ktorej prstoch sa stále nachádzala krv a pohladila ho po líci, kde mu ostala krvavá stopa.
"Povedzme, že toto je tvoja druhá šanca...až budeme opäť stáť proti sebe, chcem, aby si mi ukázal svoj plný potenciál, zlatíčko." Šepla som mu do uška. Nie, nemienila som ho pretiahnuť ani nič také, i keď povedzme si, sem tam to neuškodí. Pomaly som z neho zliezla a postavila sa, avšak čepeľ kosy som od jeho krku neoddiaľovala. Istota je guľomet. Uprela som naňho opovržlivý pohľad.
"Nebyť mojej dobrej nálady už dávno si mŕtvy. Váž si to." Zamračila som sa naňho, myslela som to smrteľne vážne. Dnes som po dlhej dobe ušetrila niečí život, aj to len preto, lebo tento človek mi prišiel zaujímavý. Jeho Genjutsu bolo v niečom inom. A ja...som chcela zažiť jeho plný potenciál. Chcela som, aby to rozvinul a až sa opäť stretneme...aby to bol boj, pri ktorom si zažijem aspoň trošička srandy.
"Toto nie je posledný krát, čo ma vidíš, chlapče. Vrátim sa po teba, ale vtedy ťa už šetriť nebudem." Zaškerila som sa naňho. Vedela som, že to nebude brať vážne, resp.ma vysmeje, ale mne to bolo jedno. Ja si ho neskôr opäť nájdem. Stiahla som kosu z jeho krku, zavesila si ju na chrbát, nasadila masku na tvár, otočila sa a jednoducho odišla. Bolo na čase vrátiť sa späť do Taki.

-PRESUN-

pro Rei Kurama Thu Jun 23, 2016 1:18 pm

Tá ženská bola naozaj čudná, oblízla mi krk, presne to miesto, kde mam tepnu, uhm.. asi to bola nejaká jej úchylka. Či som mal šťastie? Povedzme si to, že áno, šťastie v nešťastí.. Čepeľ kosy mi neustále držala pri krku, no a spravila mi krvavú stopu na líci. Dala mi druhú šancu, za čo som jej mohol byť vďačný a zároveň ju neznášať.
Dobre, že sa tak dobre vyspala, táto neznáma fialovo-vlasá ženská s kosou, inač by som mal asi po hrdle..
"Uvidíme, možno si prídem po teba skôr." Uškrnul som sa a postavil som sa zo zeme. Ako prvé som si ošetril svoje zranenie, od tej jej dýky. Nebolo to hlboké zranenie, takže v pohodičke, za pár dní o tom ani nebudem vedieť, následne som si len nasadil masku. Sledoval som jej siluetu, ako mizne v tme, keď som si bol istý, že je dosť ďaleko, šiel som do Getsu. Kto by čakal, že ma dnes prepadne psychopat ženská a skoro ma zabije? Koniec koncou, som zistil, že ešte stále nie som úplne silný, aby som sa rovnal niekomu takému, ale ani ma to netankovalo...

Presun

pro Hiroshi Ookami Mon Jul 04, 2016 10:36 pm

Trvalo to dobu, ale nakoniec dorazili na určené miesto. Obaja zastali až na starom moste z ktorého ostal len malý kúsok. Vyzeral stabilne, ale keď tak tam stáli bolo cítiť mohutnú silu vetra. Hiroshi stál pevne na mieste a pozeral priamo na Necro. Kožené rukavice mal stále na rukách a preto si ich len z recesie povytiahol a s hlbokým nádychom začal.
,, Odkedy si klan Ookami pamätá sme boli skupina pevne držiaca pri sebe, presne po vzore vlčej smečky našich zlatých zverencov. Všetci to prisudzujú silným rodinným väzbám a ochranárskemu pudu. Skutočnosť je, ale úplne iná. Ak je totiž Ookami dlhú dobu sám zdivie a zošalie."
Prehovoril úplne vážne a založil si ruky na hrudi.
,, Čím je vzťah vlka s Ookamim bližší, tým ma premena drastickejší dopad. To je skutočný dôvod prečo sa nerozdeľujeme a nežijeme oddelene. Lenže aby Ookami dosiahol plného splynutia s vlčou mysľou, musí minimálne raz za život prejsť skúškou ohňom. Ako malý som si tým musel prejsť taktiež."
Povzdychol si pri rýchlej spomienke na svoje detstvo, ale v hlave to okamžite zavrhol a pokračoval ďalej.
,, Budem ťa v tomto lese držať do neurčita. Bez jedla, vody, spánku a v neustálom strachu. Tvoje telo a myseľ donútim siahnuť ďaleko za hranicu vlastných síl. Nebude jediného momentu kedy by si bola sama. Budem tieňom, ktorý pri kráčaní vrháš, budem v každom spadnutom liste, ktorý sa pohne. Ja budem nočnou morou, ktorá ťa prebudí v momente ako, čo i len na moment zaspíš.
Účelom tohto je v tebe prebudiť tvoju vlčiu stránku, ktorú musíš ovládnuť. Buď sa ti to podarí alebo vlk v tebe prevezme kontrolu a do konca svojho života si budeš naháňať imaginárny chvosť a chytať mačky na strechách... nejaké otázky?"
Spýtal sa jej ešte pre istotu predtým než mali začať.
,, V tom lese niet jediného zvieraťa, ak ťa to zaujíma."
Dodal ešte.

pro **Satake Sakura** Tue Jul 05, 2016 10:39 am

Dorazili sme na nejaké opustené miesto. Očakávala som klasický tréning, miesto toho som vlastne zistila, že budem musieť prežiť v lese. Och. Po ničom inom som netúžila. Pri jeho predlhom preslove som prekrúcala očami a vlastne celkovo som to ani nepočúvala. Ako sa vraví, jedným uchom dnu, druhým von.
"Ja, ja...takže v skratke, potrebujem v tom lese prežiť. Dobre, chápem, dovi dopo." Kývla som mu rukou na pozdrav. Už zas som bola drzá, hentá podivná nálada ma prešla až veľmi rýchlo. Spievajúc si nejaké somariny popod nos som vstúpila do lesa. Nebála som sa, ba čo viac, to temno tuná mi prinášalo istú pohodu a pokoj na duši. Až na to, že ma má ten úchyl prenasledovať. Vraj. Paráda!

pro Hiroshi Ookami Tue Jul 05, 2016 10:55 am

Hiroshi zbadal, že jej správanie sa opäť vrátilo k pôvodnému prístupu a prestávalo sa mu to páčiť, aj keď vlastne potreboval v nej prebudiť niečo podobné. V nasledujúcich dňoch bude potrebovať viac než aroganciu na to aby prežila. Keď prechádzala okolo neho napriahol ruku pred ňu a zastavil ju. Obaja stáli na konci mosta, ktorý sa vynímal nad obrovským údolím.
,, Som rád za tvoju oduševnenosť, ale hádam si nemyslíš, že to bude stanovanie v prírode, nie?"
Prehovoril a až potom obrátil tvár a pohľad k tej jej. Odstrčil ju trocha silnejšie aby zastala až na konci žničeného mosta. V rovnakom momente sa v diaľke ozvalo mohutné vlčie zavíjanie, ktoré sa rozľahlo každým kúskom lesa až prišlo so silnou tlakovou vlnou až k nim. Zavíjanie z ktorého mrazilo v kostiach. Pristúpil k nej aby jej povedal posledné slová.
,, Tvoja skúška prežitia začína, práve teraz."
Pousmial sa a celou silou ju strčil z mosta do 55 metrov hlbokého údolia. Bol od nej silnejší aj rýchlejší, teraz už len bol zvedavý ako si poradí s pádom. On sám na to zmizol.

pro **Satake Sakura** Tue Jul 05, 2016 3:46 pm

Zastavil ma. Zdvihla som prst.
"O áááno, presne to si myslím. Pár dni vydržím, budem žrať trebárs kamene alebo sa zo mňa stane vegetarián." Vyhlásila som ľahostajne a pokrčila ramenami, vyzeralo to, že mi to je úplne u prdele. Aj to vlčie zavíjanie, ktoré sem došlo v podobe tlakovej vlny. Odstrčil ma na kraj mosta, ale nemyslela som si, že by ma snáď chcel hodiť do tej priepasti.
"Dobre, dobre, tie rečičky si nechaj..." Mávla som rukou a mienila prejsť okolo neho, keď v tom do mňa proste strčil. Prekvapene som vyvalila oči, keď som stratila pevnú pôdu pod nohami a proste len letela vzduchom smerom nadol. Čo teraz? Bola som prestrašená, od smrti ma delilo kto vie koľko metrov, srdce mi bilo ako šialené. Privrela som oči, zmierená so svojou smrťou. Keď v tom...sa mi premietla spomienka...na starú Necro. Tú, ktorá vždy šla proti všetkým ppravidlám a i napriek tomu, ako sa na ňu ostatní dívali, nevzdávala sa a bojovala pre to, aby nie len sebe, ale i ostatným dokázala, že je na rovnakej alebo lepšej úrovni, než sú oni. Nikdy sa nevzdávala. To bola jej charakteristická vlastnosť. Pomaly som začala zisťovať, že bez svojho starého ja nezvládnem absolútne nič a stanem sa odpadom, ktorý treba ochrániť. Alebo...plackou na zemi, pokiaľ niečo neurobím.

Rozbitý most Tumblr_mzv2nbiHXx1t3jjq1o1_500

Ona tu stále je...moje staré ja...cítim ju... Od zeme ma delilo len pár desiatok metrov, keď v tom...som prudko otvorila oči a pery sa mi roztiahli do širokého, odhodlaného úsmevu.
Necro sa nikdy nevzdávala...nevzdá to ani teraz... Prebehlo mi mysľou. Zrazu som vedela, čo robiť. Mala som jedno šťastie a to bolo to, že údolie bolo v tvare U, takže sa mi podarilo zachytiť jedného z vytŕčajúcich balvanov a následne preskočiť na ďalší. Potom som sa už len prudko odrazila a pristála na všetkých štyroch na zemi. Všetko vďaka mojim vycibreným zmyslom a všímavosti, ktorou som kedysi oplývala.
"...takže som predsa len nezabudla..." Narovnala som sa a pozrela sa na svoje ruky. Všetko, čo som urobila, bolo práve vďaka schopnostiam, ktoré som nadobudla kedysi dávno, tvrdým tréningom, aby som sa vyšvihla až na úroveň Jounina, aj keď sa mi to nepodarilo.
"Som zvedavá, aké prekvapenia ma ešte čakajú..." Každopádne, cítila som akýsi zvláštny pokoj na duši. Ako keby som znova získala istoty, ktoré som kedysi mala, a nemusela sa tak báť, cítila som, ako sa mi vracia ten môj mierny optimizmus a súťaživosť, pretože som si nebola schopná pripustiť, aby som zlyhala.
"Zdá sa, že moje staré ja sa zase derie na povrch. Mala by som mu poďakovať, ale zase...za to, čo mi urobil mu nakopem prdel." Zaškerila som sa a len tak si vykročila. Ani neviem kam. Proste som niekam šla.

pro Hiroshi Ookami Tue Jul 05, 2016 4:06 pm

,, Tak predsa len v nej niečo bude, keďže sa nenechala zabiť a zachránila."
Pousmial sa zdiaľky, keď sledoval jej kontrolovaný pád a následne pristátie na zemi. V tomto momente bolo ešte veľmi skoro ju konfrontovať. Nebola to skúška, ktorá by trvalo niekoľko minút alebo hodín. Aj keď záležalo na nej. Pozorne ju následoval z diaľky a držal si taký odstup aby o ňom nemohla vedieť.
Niekoľko ráz počas dňa spôsobil v jej širokom okolí hluk, ktorý mal napodobniť pohyb väčšieho počtu zvierat alebo ľudí v okolí. Vždy sa, ale stiahol do bezpečnej vzdialenosti a čakal. Čakal kým nezapadlo slnko a les nepohltila tma.
,, Uvidíme či máš odvahu zavrieť oči a zaspať."
Pomyslel si a pozorne ju sledoval.

pro Sponsored content

Rozbitý most

Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most

Re: Rozbitý most