Opustený cintorín

pro **Aiko** Tue Jun 07, 2016 3:50 pm

Tento opustený cintorín sa nachádza niekde na pokraji Takigakure no Sato. Je opradený mnohými poverami, preto sem nikto nechodí. Až na jedného jediného človeka, ktorému toto miesto slúži pre...špecifické účely.

pro **Aiko** Tue Jun 07, 2016 4:00 pm

Na tomto opustenom cintoríne vládlo ticho. Tak, ako by aj malo. Predsa len je to miesto posledného odpočinku pre zosnulých. Niekto však tento fakt ignoroval...niekto, kto vlastne nemal strach zo smrti, pretože si bol istý, že nezomrie, kým si to Jashin-sama nebude priať. Tým človekom nebol nikto iný, než Mana.

Skláňala som nad mŕtvolou, patriacou nejakému random človekovi, kto vie odkiaľ. Bolo mi to jedno. Jashin-sama si žiadal obeť. Zahryzla som sa do prsta a okolo seba vytvorila kruh, do ktorého som následne nakreslila trojuholník. Jeho znak, sprevádzaný tichou modlitbou, ktorú som si po celý čas mrmlala popod nos. Mŕtvolu som položila presne uprostred, kľakla si a začala s novou modlitbou, tentoraz dôležitou pre rituál. Miestami som sa prstami dotkla hlbokej škaredej rany na krku a následne ju oblizla.
"Tá chuť...perfektné..." Šepla som, na čo som ďalej pokračovala v tichých modlitbách. Možno som bola krutá, ale Jashina-sama som si nedovolila neuposlúchnuť.
Tvoj naničhodný život, cudzinec, bol predsa len k niečomu vhodný. Preletelo mi mysľou.

pro **Shigure** Tue Jun 07, 2016 4:20 pm

Nasmerovali ma sem. Bol to môj druhý deň v službách Takigakure no sato, ako jeden z mníchov, ktorý pomáhal obyvateľstvu tak, ako len vedel. Zmizla osoba, muž. Mojou úlohou bolo nájsť stopy a zistiť, čo sa vlastne stalo. Spolupracoval som s Anbu jednotkami a bohužiaľ som sa stretol aj so značným odporom na strane mojich kolegov. Poniektorý mi dokonca povedali, aby som tento prípad nebral. Že len zbytočne zahodím svoj život, že sa nič nevyrieši a že sa hrabem do vecí, do ktorých mi nič nie je. Ale ja som bol mních. Mojim životným poslaním bolo pomáhať druhým ľuďom. Či už sa to mojim nadriadeným páčilo, alebo nie. Stopy, povery, démon? Mal sa tu nachádzať démon. Démon s dlhými fialovými vlasmi, z ktorého ľudia dostávali nočné mory. Dokonca ni rodina pohrešovaného mu nedávala žiadnu šancu. Vlastne po mne chceli len to, aby som aspoň doniesol jeho telo skôr, než ho démon stihne zohaviť. Ževraj to tak robí s každým.
Nenáhlil som sa však, dával som si pozor. Sledoval som okolie počas toho, ako som sa stále viac a viac približoval ku kaplnke. Dokonca odtiaľ aj vychádzalo svetlo. Nasledoval som krvavú stopu, ktorá viedla až k pootvoreným dverám. Odtlačil som ich rúčkou katany. To čo ma čakalo vnútri, by mi aj zodvihlo žalúdok. Nevedel som, či mám byť zhrozený, alebo znechutený. Úprimne ma zachvátila hlavne hrôza a.. kupodivu hnev. Aj keď som toho muža nepoznal.. nie, takto si nezaslúžil skončiť nikto. Všimol som si aj dievča, teda skôr ženu. Bola určite staršia než ja. Na prvý pohľad mohla vyzerať ako obeť. To som si aj myslel. Nič takéto predsa len nemohol spraviť človek.
"Slečna, poďte rýchlo von, kým tu ten démon nie je. Nebojte sa, ochránim vás." Načiahol som k nej ruku. Bola mi otočená chrbtom. Vedel som len, že je od krvi. Nie aj to, že ju pila .. alebo čo.

pro **Aiko** Tue Jun 07, 2016 4:45 pm

Niekto ma vyrušil. Zamračila som sa. Ako sa niekto vôbec opovažuje vstúpiť na toto miesto, keď tu som ja?! Ako ma môže niekto vyrušiť uprostred rituálu?! Svojej mŕtvolke som od hnevu, ktorý sa do mňa vlial, stisla ruku tak pevne, že bolo počuť...praskanie kostí. Vtipné bolo navyše to, že ten chlapčisko ani nevedel kto som. Démon? On ma chce obrániť pred...démonom? Tak že ma to v dedine nazývali? Náhle som sa rozosmiala a pootočila k nemu tvár, ktorá bola pokrytá škvrnami po krvi.
"Ty ma chceš ochrániť...predo mnou?" Opýtala som sa ho pomedzi smiech. Bol vtipný, to sa muselo uznať. Akonáhle ma to prešlo, prešla som si jazykom po hornej pere a zlizla z nej zvyšky mŕtvolkinej krvi. Pomaly som sa postavila a obrátila sa k nemu celá. Môj výraz zvážnel, pohľad v očiach stvrdol.
"Ako si sa vôbec opovážil vyrušiť ma uprostred rituálu, he?! To sa Jashinovi-sama veruže nepáči...zlatíčko..." V rukách sa mi objavil zvitok, ktorý keď som roztiahla a zložila špecifickú pečať, objavili sa dva kosy, jedna ružová, druhá modrá. Obe som schmatla do ruky.
"...a ja nemôžem jeho hnev ignorovať." Sotva som to dopovedala, vystrelila som proti nemu v mojej najvyššej možnej rýchlosti. Rozsekať ho na márne kúsky. To bolo momentálne mojou prioritou.

pro **Shigure** Tue Jun 07, 2016 5:02 pm

Stiahol som ruku a stratil som reč. Ustúpil som o krok dozadu, pretože som jednoducho nemohol vystáť tento pohľad. Mračil som sa. Kto by v takejto situácií ostal v poriadku? Ja teda určite nie. "Ty.. ty si.." Nedopovedal som, lebo sa sama rozhovorila. Prikrčil som sa. Bola pripravená k útoku? nepochyboval som o tom. V momente keď vytiahla zvitok, moje telo obklopila chakra a ja som behom chvíľky stál o niekoľko metrov dozadu. Znova vonku. Bola noc, no stále som videl pomerne dobre. Aspoň jej siluetu, ktorá vyťahuje katany. Dvere jej nerobili žiaden problém a.. jej rýchlosť. Toto nebude jednoduchý protivník. Nie že by som ju bral ako svojho protivníka. Stále som sa nemohol tak úplne spamätať toho, čo som videl. No musel som jej dať šancu. Každý si ju zaslúžil. Možno za to sama nemohla no nie? Ani som nevedel kam ma zaviedli myšlienkové pochody, keď jej kosy narazili na púzdro mojej katany. Netasil som ju. Vlastne som ju momentálne využíval ako bojovú palicu. Bola pevne vo svojom púzdre a ja som začal ustupovať počas toho, ako do mňa narážal útok za útokom. Utláča ma? Prebehlo mi hlavou. Do rúk som napustil chakru a pri ďalšom jej údere, som ju nechal odtlačiť ma o niekoľko metrov ďalej. "Zadrž!" zakričal som a nastavil som k nej ruku, otočenú dlaňou.

pro **Aiko** Tue Jun 07, 2016 5:30 pm

Odolával mojim útokom celkom slušne. Koľko však mal rokov? 15? Viac som mu netypovala. Keď sa nechal odtlačiť niekoľko metrov odo mňa, najprv sa zdalo, že sa aspoň na chvíľu zastavím a vypočujem si, čo mi chce povedať. Nebolo to tak, pretože krátko po tom som aktivovala techniku Hien. Obe kosy začali doslova sršať chakrou, ktorú som do nich vložila, čím sa rapídne zvýšila ich prieraznosť. Teda, pokiaľ by sa zase bránil...svojou katanou. Alebo len trebárs jej puzdrom...presekla by som ich napoly.
"Nemáš právo...brániť mi v tom, potrestať ťa za hriech, ktorý si práve spáchal voči Jashinovi-sama." Môj pohľad bol tak nenávistný voči nemu. Bolo na čase, aby ma už aj on začal vnímať ako démona, niekoho, kto nemá ľudské city. Aspoň teda drvivú väčšinu. Opäť som sa rozbehla proti nemu, zasypávajúc ho novou vlnou rôznych útokov s jedným cieľom - odseknúť mu hlavu.

pro **Shigure** Tue Jun 07, 2016 5:53 pm

Nemohol som ju zastaviť. Bola úplne mimo nejakého rozhovorenia. Proste vo mne videla svoj cieľ, pravdepodobne ďalšiu obeť. To som nemohol dopustiť. "Vidím.." šepol som a na mojej tvári sa objavil smútok. Prijal som skutočnosť, že ju budem musieť potrestať ja. Stále som ustupoval a sústredil sa na bránenie. Prvý sek urval časť môjho púzdra a odkryl zatiaľ nepoškodenú katanu. Našťastie nemala raiton, ktorý má podstatne väčšiu silu prierazu, než bezelementárna chakra. Jej ďalšie rany však moje púzdro nepoškodili. Bolo to aj kvôli tomu, že som tiež ovládal chakra flow a to na dosť dobre úrovni. Nepotreboval som techniku a ani špeciálne zbrane na jeho prevedenie. Obrana proti nemu.. jediné na čo som si musel reálne dávať pozor, bolo to, že jej kosy mali väčší dosah. Nie že by však odrážanie jej útokov bol med, to určite nie. "budem to musieť byť ja, kto nad tebou vykoná súd." Pošepol som pri jednom z našich stretov a znova som sa snažil spraviť priestor. Bolo to však len kvôli nutnosti vysunúť katanu. Mal som v pláne brať to seriózne? Nie, tak som to bral už na začiatku súboja. len mi nedala čas niečo také spraviť. "Aj cez zverstvá ktoré vykonávaš, sa ti posnažím darovať úctivý pohreb." Robil som jej tým službu. Každý si zaslúžil byť dobre pochovaný. Podvedome som si všimol toho, že sa jej predsa len podarilo rozpárať mi oblečenie na niekoľkých častiach. Hlavne teda rukávoch, keďže som ich mal dlhšie. Zatiaľ však žiadna krv. Katanu som chytil do oboch rúk a namieril som ju priamo na Manu. Mal som vyrovnaný postoj. Mohol som spraviť výpad rovnako, ako som mohol ustúpiť, no ja som si vybral útok. Bola to séria, prevažne bodnutí a následnom plynulom prenosu do seknutia, ktoré však nemali byť smrteľné. Mieril som na šľachy na rukách a nohách. Chcel som jej znemožniť pohyb. Musel som sa ale stále sústrediť na obranu.

pro **Aiko** Tue Jun 07, 2016 7:09 pm

Zaškerila som sa.
"Ja ti takú službičku neurobím." Nemohol ma zabiť. Nedokázal to nikto. Moje techniky neboli známe, ba priam by som povedala, že boli záhadou pre všetkých, pretože som bola požehnaná samotným Jashinom. To on mi daroval takú moc, aby som mohla konať v jeho mene to, čo si vyžaduje.
"Ja...nemôžem zomrieť...nie, kým si to Jashin-sama nebude priať." Prešiel do ofenzívy. Samozrejme, neprešla som do priamej defenzívy. Jeho útoky na moje šľachy nefungovali. Nezasiahol ma ani jeden jediný raz. Mohlo ho však prekvapiť, keď vo chvíli keď sa čepele našich zbraní stretli, vložila som do svojej zbrane viac chakry, čím sa jej chakrová čepeľ omnoho zväčšila a pokiaľ by sa odo mňa neoddialil, najskôr by som ho zasiahla. A aj keby som ho nezabila, jeho krv by som získala tak či tak. A to by bol jeho koniec, pretože by som okamžite aktivovala svoju ultimátnu techniku.

pro **Shigure** Tue Jun 07, 2016 7:37 pm

Jashin-sama? To mi niečo hovorí. Celá táto situácia bola ako vystrihnutá z knižky. Ak boli moje obavy správne, nebude mi stačiť meč na porazenie podobného súpera a ja som si to uvedomoval. Kde som to však počul? Niekedy dávno. Ešte počas mojich učednických rokov. Raz existovala osoba, ktorá tiež uctievala nejakého Jashina. Nesmrteľná osoba ktorá využívala rituály. V tom mi to došlo. No kto vie, či nebolo neskoro. Bol to práve moment, kedy po odrazení jej útoku, posilnila svoj Hien a jej čepeľ sa predĺžila o niečo viac. Našťastie bola moja katana takmer taká dlhá, ako ja, takže som mal viac času na reakciu. Pocítil som bolesť v oblasti hrudníka, no viac to štípalo než, bolelo. Musela ma porezať a tá krv. Nie, nemohol som jej dovoliť dostať sa k mojej krvi. Spravil som pomerne riskantný krok, no pravdepodobne mi pomôže prežiť najbližšie minúty. Po odrazenú jej kosy mohla pocítiť nával horúceho vzduchu. Chakru som viedol cez meč a spravil som nečakanú otočku, ktorá v mojom okolí vytvorila masívny ohnivý kruh. Toto bolo moje prevedenie techník, na ktorých závisel chakrový tok. Vedel som veľmi dobre ovládať Katon, aj keď ostatné elementy som u seba neobjavil. Ohňo som chcel vlastne spáliť krv, ktorá pravdepodobne bola aj na zemi. O jej zbraň som sa moc nebál, zasiahla ma predsa len chakrou. Bola tu veľká možnosť, že ju nenazbierala. No neostalo to len pri obrane. Zahájil som ďalšiu sériu rýchlych útokov. Pri každom však z môjho meča znova a znova šľahal oheň. Začínalo tu byť naozaj teplo. Tento krát bol môj zámer očividný. Useknúť jej končatiny, prípadne hlavu.

pro **Aiko** Wed Jun 08, 2016 1:32 pm

Krv. Mala som na pláne si z nej trošičku vziať. Stačilo len veľmi máličko. Ale, zatiaľ mi to nebolo súdené. Pustila som jednu zo svojich kos a natiahla ruku, ale odrazu som pocítila nával horúceho vzduchu a inštinktívne si rukou zakryla tvár, na čo som len odskočila späť dozadu. Pred mojimi očami sa objavilo niečo ako ohnivé tornádo, ak sa to tak dalo nazvať.
Nastal čas...zmeniť taktiku. To znamenalo len jediné. Vďaka experimentom páchaným na mne som získala okrem iného, aj nezvyčajnú ohybnosť, ktorá sa dala v Taijutsu perfektne využiť. Jednu kosu som schovala späť do zvitku. Nechala som si len tú, ktorú som ešte pred odskočením stihla rýchlo schytiť do ruky. Akonáhle sa opäť rozbehol ku mne, odrážala som jeho útoky s úplnou ľahkosťou. Ono, síce šľahal tie svoje plamene a ja som cítila, ako mi steká pot po tvári. Snažila som sa však tie plamene držať od seba čo najďalej. Ale aj tak Mierne popáleniny mi absolútne nevadili. Každopádne, všetko to bolo súčasťou môjho plánu. Navodila som mu ilúziu, že takto v odrážaní budem pokračovať aj naďalej, keď v tom, som sa pred jedným jeho sekom vyhla prudko do strany bez odrazenia a vo vysokej rýchlosti sa naňho zavesila za účelom zraziť ho na zem. O čo sa jednalo, je zobrazené na gife, len to je prevedené o čosi rýchlejšie. Ak by sa mi to podarilo, ostala by som na ňom sedieť pridržiavajúc mu čepeľ kosy pri krku.

Pohyby, k akému som svoje telo mohla využiť, boli svojim spôsobom špeciálne. Akrobatické kúsky, dalo by sa povedať. Moje telo bolo na takéto niečo uspôsobené, mohla by som sa prirovnať k hadej žene? Možno. Bola som nesmierne ohybná a to som teraz mienila využiť.

pro Sponsored content

Opustený cintorín

Opustený cintorín

Re: Opustený cintorín

Re: Opustený cintorín

Re: Opustený cintorín

Re: Opustený cintorín

Re: Opustený cintorín

Re: Opustený cintorín

Re: Opustený cintorín

Re: Opustený cintorín

Re: Opustený cintorín

Re: Opustený cintorín