Sakura Satake

SAKURA SATAKE
"Let God embrace your soul...Deus Vult!"


VEK
19 rokov

HODNOSŤ
B-rank

PRÍSLUŠNOSŤ
Tsukiyama

KLAN SATAKE
Klan Satake je klan známy tým, že založil tradíciu ženských samurajiek, tzv. Onna-Bugeisha, ktorých schopností sa od bežných samurajov mierne odlišujú. Sú známe aj pod prezývkami sirény, čarodejnice, či dokonca aj démoni, pre svoje vysoko manipulatívne techniky zameriavajúce sa na opantávanie zmyslov a triezveho zmýšľania. Jeho história je známa, vznikol krátko potom, čo sa objavili prví samuraji manipulujúci s chakrou samotnou, a keďže ako ženy sa prvotne nemohli samurajkami stať, vyvinuli vlastný štýl a adaptovali sa, čím si získali uznanie aj u svojho mužského náprotivku. V súčasnosti sú v blízkom spojení so samurajmi samotnými. Narozdiel od nich však nezotrvávajú na jednom mieste, ich členky sú spravidla roztrúsené po celom svete, avšak v prípade potreby sa spájajú so svojimi mužskými spoločníkmi a spoločne bojujú bok po boku. Klanovým symbolom je tradične vejár.
CHARAKTERISTIKA
Sakura je od pohľadu veľmi zvláštna osobnosť. Nie v zlom. Pôsobí tak sladko, milo a starostlivo, priam až nevinne. Okolo nej sa neustále vznáša akási príjemná vôňa. Tá spoločne s jej milým úsmevom, nevinnými očami a príjemnou priateľskou aurou vzbudzuje u každého jedinca absolútnu dôveru. Sakura je charizmatická osobnosť, ktorá vie, ako sa za každej situácie chovať, zároveň však v uvoľnenej atmosfére sa rozplýva nad každou maličkosťou, teší sa aj z toho najmenšieho úspechu, či už u seba alebo u svojich blízkych. Aj napriek tomuto faktu však Sakura nie je úplne tým, čo by v nej ľudia mohli vidieť.
Sakure totižto čosi v jej citovom ponímaní chýba. Kvapka ľudskosti v určitých momentoch. Klan Satake je totižto známy svojou neľútostnou stránkou, ktorá sa prejavila aj u Sakury vplyvom tréningu a prípravou na svoju budúcu rolu. Sakura si totižto užíva súboje viac, než by bolo zdravé, a aj napriek tomu, že ide do tuhého, krv jej len robí radosť. Nezabíja len tak pre nič za nič, ak už musí, potom ide o znesvätenú bytosť. Takisto je u nej vidieť akúsi česť a zmysel pre tradíciu, aj napriek tomu, že sama pôsobí...veľmi netradične.

VZHĽAD
U Sakury si nikto nie je istý jej vekom. Niekto jej tipuje 25 rokov, niekto si nie je istý, či už má občiansky preukaz. Jej anjelská nevinná tvár v kombinácii s nadmerne veľkým hrudníkom vzbudzuje otázky, a mnohokrát aj neistoty. Sakura je nízka osôbka, meria sotva 165 centimetrov a váhou nepresahuje ani 40 kilogramov. Jej vlasy sú jej poznávacím, charakteristickým znakom – sú nesmierne husté, zapletené do troch vrkočov, aby v boji zavádzali len minimálne. Druhým najvýraznejším znakom je rozhodne jej bujný hrudník, ktorým sa netají výberom oblečenia – zväčša ide o krátke šaty s výstrihom, a na tom kimono, zväčša bielej farby, nie je to však pravidlo. Je nesmierne štíhla a aj napriek tomu sa pod jej šatami skrýva vytrénované telo, nie svalnaté, len jemne, podľa čoho spoznať, že sa tréningu venuje pravidelne. Telo má posiate niekoľkými jazvami, niektoré jemné, sotva viditeľné, iné zase hlboké a dlhé, poukazujúc na to, že Sakura si prešla aj ťažšími, závažnejšími bojmi a momentami, kedy jej šlo ozaj o holý život. Charakteristickým znakom je aj nie jedna, nie dve, ale dokonca osem katán.

SCHOPNOSTI
Klan Satake, ako aj Sakura samotná, oplýva veľmi netradičným bojovým štýlom, ktorý kombinuje zdanlivo nekombinovateľné – Genjutsu a Kenjutsu. Ženy rodu Satake boli odjakživa zdatné v manipulácii a tú prepojili s umením Kenjutsu. Sakura samotná je teda ženskou samurajkou, Onna-Bugeisha. V jej okolí sa neustále vznáša akási príjemná vôňa, ktorá slúži ako médium pre ilúziotvorné techniky, preto pobyt v jej blízkosti je nebezpečný. Jej schopnosti týkajúce sa Kenjutsu sú očividne na vysokej úrovni, čo je vidieť práve pri manipulácii s jednou katanou alebo všetkými ôsmimi – v každom prípade pôsobí ladne, ľahko, ako keby ju to nezaťažovalo. Okrem iného používa aj rôzne jedy, či už na senbony, kunaie, ktorékoľvek nástroje, ktoré aktuálne používa. Čím viac svojho protivníka ochromí, tým lepšie. Je na svoje pomery rýchla, extrémne obratná a flexibilná, prispôsobivá a schopná myslieť s chladnou hlavou, čo sú kvality typickej samurajky pochádzajúcej z tohto klanu.

Ak sa pozrieme bližšie na jej Genjutsu, jedná sa o trocha tvrdší oriešok, ktorý je možno efektívny len v určitej blízkosti, avšak stále veľmi náročný na rozlúsknutie. Vyžaduje koncentráciu, všímavosť, inteligenciu na to, aby sa vôbec dal rozlúsknuť a rozpoznať, kedy ide o ilúziu a kedy nie. O to ťažšie, keď sa dané techniky ani nesnažia o manipuláciu s prostredím, ale o doslovné vtieranie rôznych pocitov, či už akúsi príťažlivosť k užívateľovi či iné ľudské pocity, zhoršovanie jeho vnímania, reflexov, a pod. Zdá sa, že nablízko je Sakura ozaj nebezpečným protivníkom. Za to však pokulháva v iných odvetviach, ktoré si musí nejakým spôsobom kompenzovať.



MINULOSŤ
Sakura sa narodila do klanu Satake, ženského klanu samurajiek, kde si podľa svojich žiarivo ružových vlasov vyslúžila meno Sakura. Jej matka, Hanako, bola váženou členkou klanu, známa svojimi schopnosťami a možno aj niektorými zásluhami. Hoc celý svoj život prežila viac menej vo svete, kde si našla aj svojho partnera, s ktorým svoje dieťa splodila, Sakuru sa rozhodla vychovávať na stálom mieste, a to priamo v klanovom sídle, sídliacom na území Tsuchi no Kuni, neďaleko Tetsu no Kuni, v ktorom sídlia samuraji. Ich vzájomná blízkosť, čo sa vzťahov týka, bola nepopierateľná.

Sakura teda vyrastala v prostredí silných a nezávislých žien, v ktorom sa nezdržiavali muži, jedine samuraji, keďže sa v ich sídle občas konali dôležité stretnutia, alebo sem chodili pre iné účely. Nebolo tajomstvom, že ženy z tohto klanu sa stávali matkami detí samurajov samotných. Obe strany totižto ctili tradíciu a rodinu, a tak isto si uvedomovali dôležitosť potomkov. Aj napriek tomu otcom Sakury bol niekto, kto rozhodne do žiadnej z týchto kategórií nezapadal, čo nebol hriech. Jej matka, Hanako, s ním udržiavala kontakt, avšak po nejakom čase sa ich vzťah tak či tak rozpadol. Ťažko povedať, či šlo o lásku alebo len o nejaké chvíľkové vzplanutie. Tak či onak, Sakura, keďže svojho otca dlhé roky ani nevidela, to netrápilo. Vyrastala v ženskom prostredí bez akýchkoľvek problémov.

Nikto nepotreboval nútiť Sakuru k tomu učiť sa zachádzať so zbraňami. Našla si k ním cestu sama, bola to láska na prvý pohľad, akonáhle videla katanu v rukách svojej matky, ktorá ju sprevádzala tréningom. Jej ladnosť, jej krása, doslova mágia, a zároveň tá sila, nielen fyzická ale aj psychická, v nej vzbudila sen – chcela byť ako ona. Tak nádherná, tak skvelá, tak milá a dobrá, pevná, nedobytná, silná. A tak započala svoj tréning, ktorý ju zoceľoval psychicky aj fyzicky. Zároveň sa vzdelávala, učila sa čítať, písať, základné úkony, ktoré viedli k náročnejšiemu štúdiu – a tým bolo štúdium chakry samotnej, ilúzií, podstát. Sakura bola prirodzený talent, zrejme po svojej matke. Učila sa rýchlo. Čím staršia bola, tým silnejšia sa zdala byť, až si mohla sem tam dovoliť poprosiť samurajov, ktorí sa tu občas zdržiavali, o tréning. Tešila sa zo svojich úspechov, tešila sa, že ju matka chválila, tešila sa, že dokázala pri troche šťastia dostať do úzkych aj skúsenejších starších. A možno až moc.

V Sakurinej povahe sa objavila akási vada, ktorú nebolo spočiatku veľmi vidieť, ale ako rástla a pomaly prechádzala do puberty, niečo s ňou nebolo v poriadku. Ani nie normálne, Sakura bola vždy taká milá a priateľská ku každému, kým v dôležitých situáciách si vedela zachovať aj vážnu tvár, avšak v súbojoch začala prejavovať veľmi zvláštne, neľudské črty. Skrátka, užívala si, že niekoho trebárs sekla, že niekomu ublížila. Nie závažne, avšak zranenia sa stávali aj pri tréningových súbojoch. Brala to ako úspech, za ktorý sa nemusí ospravedlňovať a ktorý nie je ani dôvodom k tomu, aby sa zastavila. Bola to jej matka, ktorá jej povedala, že na tomto musí zapracovať, nakoľko to nebolo normálne. A v budúcnosti, ak zosilnie, by to dokonca mohlo byť nebezpečné. V klane totižto boli všetky ženy sestry a neexistovalo, aby sestra proti sestre pozdvihla katanu s úmyslom zabiť. Zomieralo ich na bojisku v čase potreby viac než dosť, preto akékoľvek iné straty, spôsobené úmyselne, boli neprípustné.  

Takýchto incidentov bolo hneď niekoľko, a nebolo to ani tak, že by Sakura nebola vítaná v klane, avšak medzi sestrami nepanoval zrovna najlepší názor o jej osobnosti. Nikto si však nedovolil nadávať jej či ju ohovárať, predsa len, klan mal určité pravidlá, kódex, ktorý sa dodržiaval. Lenže Sakura sama cítila, že toto nie je miesto, kde by sa chcela dlhšie zdržiavať. Zúčastnila sa niektorých pochodov, bojov, kde prejavila svoje schopnosti a rešpekt pred jej schopnosťami, pretože sa nimi čoraz viac podobala na svoju matku. Avšak len čo dovŕšila osemnásť rokov, opustila klanové sídlo a rozhodla sa cestovať, nájsť svoje miesto vo svete. Klan to pochopil, jej matka tak isto, koniec koncov, nebolo to nič nezvyčajné. Nebola prvou ani poslednou, kto sa takto rozhodol. Jej matka bola v jej veku rovnaká.


Sakura posledné dva roky strávila cestovaním. S prežitím nemala najmenší problém, vzhľadom k svojim technikám dokázala zmanipulovať aj tých vplyvnejších. Zarábala si lovom predovšetkým, kde dokonale využila svoje schopnosti. Nepatrila k najsilnejším, ani si nemohla dovoliť zaútočiť na niekoho, proti komu očividne nemala šancu. Pri mnohých bojoch, z ktorých sa vykľuli veľmi závažné situácie, utŕžila mnoho jaziev, ľahších aj hlbších. No tú najväčšiu, keď prijala misiu na odstránenie kohosi, kto pod slovom pána „čistil“ zem od znesvätených. Hoc ich cieľ bol rovnaký, jeho vnímanie „nečistých“ bolo poniekiaľ pokrivené. Usúdila, že ten daný človek nie je hoden života a pod takouto kliatbou bude lepšie ho oslobodiť. Našla ho, boj trval dlho. Dlhšie, než očakávala, nakoľko súper bol odolný a takisto zdatný v umení meča. Porazila ho len s pomocou vlastného Genjutsu, ale sama s hlbokou a krvácajúcou ranou prechádzajúcou cez celý chrbát. Sakura sama nevie, čo ju zastavilo predtým, aby mu usekla hlavu. Niečo jej našepkávalo, že ten chalan pred ňou nie je tak neobyčajný ani zatratený. Alebo možno mal len priveľmi pekné oči.

Po týchto slovách omdlela. Ale on si zrejme, ako správny pánov služobník, cenil, čo preňho Sakura urobila. Ktokoľvek iný by mu bez mihnutia oka hlavu odťal. Možno aj kvôli tomu, zrejme aj s istou dávkou sebazaprenia a nevôle, jej pomohol. Akonáhle sa Sakura zotavila, spoločne s Akirom, ako sa sám predstavil, cestovali. Dalo by sa pochybovať o tom, či dobrovoľne, a bohvie, či ju mal vôbec rád, možno nebol vždy nadšený jej večným optimizmom, prehnanou starostlivosťou či skrátka tým, že sa rozplývala nad každou hlúposťou. Možno sám neveril tomu, že niekto ako ona bol vôbec schopný držať katanu. Dokonca osem. Cesta ich zaviedla do Tsukyiamy, ktorá vyzerala veľmi sľubne a vhodne pre započatie novej éry života.