Kita -

Kita - gai

Kita - gai se nachází na samotném severu Yu no Kuni. Hraničí s Shimo no Kuni a je zde často zimní počasí. Celý region Kita je pod nadvládou tvrdého lorda Yukiho. V současné době se snaží o samostatnost, využívá absence centrální moci a upevňuje svou.
Je to jediné místo v zemi, kde je nejnižší teplota.

Už to bol nejaký čas, čo sme boli na ceste spolu s Miyou.. mojou chceno-nechcenou kolegyňou z Kyosanto. Misia bola misia, no to neznamenalo že sa mi jej cieľová destinácia musela páčiť. Bola tu.. hrozná zima. A ja som sa zabalila do môjho plášťa tak, ako sa len dalo. Zapla som si ho až po nos, kapuca stále natiahnutá a zložená niekde do očí. Aj cez plášť bolo vidieť, ako objímam samú seba, a ako sa pod plášťom trasiem.

"Na čo som sa to dala." Povzdychla som si. Pohľad sa mi zatúlal k Miye, bola som zvedavá ako tú zimu znášala ona. Ostatne.. jej spôsob oblečenia nemal tak ďaleko od toho môjho. Ja som aspoň mala plášť ale ona? čo tá sukňa? Však ju muselo podfukovať.

Trhla som pohľadom k mojej spoločníčke. Najprv som si myslela, že po mne Miya bude niečo chcieť. Ale nakoniec to tak nebolo. Len.. sa ozvala. Ako už asi po stý krát.
Ah...

"Senpai, počkajte na chvíľku." Prehovorila som smerom k nej. Boli sme predsa len trocha blízko k hlavnému mestu a ja som nechcela, aby vyvolala svojich Doki a vypálila to tam do tla.
"Poďme prebrať.. taktiku. Alebo postup, akým zatiaľ budeme postupovať." Zagánila som nad výberom svojich slov.
Začínam v tom byť čím ďalej, tým horšia.

(Nezapomeňte, že sem byla poslána Arakawa Kaori jako velitel mise, počkejte na ni )

Chvíľku som si to malé klbko, ktorému som hovorila senpai, premeriavala. keď som si to tak zobrala, Miya-senpai bola veľmi maličká, musela tú zimu znášať horšie ako ja.
"Gomennasai.." Odvetila som a predsa len sa mi troška toho previnenia objavilo aj na tvári.
"Veliteľka tejto misie, počkáme na ňu s nejakým plánovaním čo znamená že.. by sme nemali.." Na chvíľku som sa zamyslela nad svojimi slovami.
"Navrhla by som, aby sme sa zatiaľ aklimatizovali, zabezpečili nejaké bezpečné miesto, a prípadne zistili nejaké informácie. Odhliadla by som od boja za každú cenu." V podstate som sa jej snažila povedať, aby hneď pri vstupe nevyvolala Doki a nenarvala ich do celej armády ktorá tam môže, no aj nemusí byť. To by bolo nešťastné.

Povzdychla som si.
"Nemyslela som to tak Miya-senpai.." No tieto slová boli venované skôr mne. Na to že môžme ísť ..
Počkať čo?

Na chvíľku som sa na Miyu pozrela. Asi sa mi to len zdalo, alebo to sama vypustila príliš rýchlo. Celkom som si odfúkla, robiť jej piggy-ride by ma zabilo.
"Som za váš návrh. Mesto - pohostenie a po tom oddych a odpočinok.. tiež sú dôležitou súčasťou misie." Pokrčila som ramenom. Neusmievala som sa, keďže som.. mrzla.. a na úsmev nebolo moc príležitostí.
"Radšej poďme..." Vydala som sa smeorm k nášmu cieľu.

Kým sme prišli do mesta, trvalo nám to ešte pár hodín. A áno, bola ešte väčšia zima. Ak to vôbec bolo možné. Dokonca nebola ani noc. Kým sme sa dotrepali do jedného z hostincov, v podstate mi primŕzali už aj končeky vlasov, tieklo z nosa, prieverali sa oči a nejaká ta omrzlina by sa možno tiež našla.
"Neznášam zimu.." Zamrmlala som cez rozdrkotané zuby.
"Senpai, je tento podnik pre vás dostatočný?" Spýtala som sa Miyi a tak nejak som rukou poukázala na niečo čo.. bolo priemerné. Nič hrozné, no ani nič nóbl. Ostatne kto vie, koľko tu budeme na našu kapitánku čakať. A ja som bola dosť zameraná na peniaze. Rozhodne tu neminiem celú svoju výplatu. To reálne síce.. asi ani nebolo možné, ale stále.

Podala som Miyi ruku a pomohla jej sa zo snehu prebrodiť dovnútra.
Teplo...

Ani som si neuvedomila že ju stále držím, ťahajúc ju ku miestnemu kozubu pred ktorý som si sadla na riť. Byť troška väčší blázon, hodila by som sa do toho ohňa. Ah ako som závidela ľuďom, čo ovládali katon. Tí si mohli oheň spraviť kedykoľvek.. kdekoľvek.. 
keď mi trocha odmrzol mozog, začula som klopanie. myslela som si že niekto klope pri mne, snažiac sa zaujať pozornosť.. no uvedomila som si, že to sú len moje rozdrkotané zuby.
"Takmer som umrela.." Skonštatovala som pomerne sucho. Nepekná myšlienka.
Mala som si vypýtať viac.

Aj keď som Miye nečítala myšlienky, v podstate som nebola úplne blbá a napadlo ma niečo veľmi podobného. Nie hneď, najprv mi naozaj trocha musel odmrznúť mozog.. 
"Hmm Miya-senpai, myslím že by sme si mali kúpiť nejaké miestne.. oblečenie." Pozrela som sa smerom k dverám.
Len nie teraz...
A pohľad som otočila späť k ohňu a krbu, zohrievajúc si ruky.
"Zajtra.." Dodala som. 
"Máte tu nejaké peniaze?" Ja som mala. Cca 5k ryo ktoré som dostala predom za túto misiu. No boli to mein peniaze a príliš sa mi s nimi deliť nechcelo. Ostatne ako vždy.