Seishin

pro **Seishin** Fri Jul 20, 2018 11:14 pm

Jashin! Jashin! Jashin! Všetci ste len obetou pre neho, pre veľkého Jashina!

Meno a priezvisko: Seishin (Pravé meno neznáme)
Prezývka: Neznáma
Vek: Nikto, ani on sám nevie.
Pohlavie: Muž
Klan: Neznámy
KG: -
Rodina: Neznáma
Elementy: Neznáme

Vzhľad:
Seishinov vzhľad je veľmi ľahko opísateľný. Už len kvôli tomu že vlastne ani nikto nevie ako naozaj vyzerá. Je nutné poznamenať že tento človek si podľa všetkého prešiel mnohými útrapami a rôznymi svinstvami ktoré mali za následok jeho rôzne psychické poruchy, ktoré sa odzrkadľujú aj na jeho vzhľade. Jedná sa o vysokého a statného muža s čiernymi vlasmi ktoré mu väčšinu času čúhajú spod kapucne prehodenú na hlave. Na nej svietia dvojfarebné oči, jedno čierne a druhé jantárové. Ale najväčší ťahák na ňom nie je ani tak jeho priamy výzor, črty tváre či telo ale to že vždy bol, je a navždy bude celý obmotaný obväzmi. Naozaj je na ňom snáď len pár centimetrov kože, ktorá je viditeľná, ostatok je skrytý pod touto vrstvou. Ďalšou zaujímavosťou je jeho červenkasté oblečenie ktoré je často od krvi, či už jeho alebo jeho posledného súpera, často pretrhané po prevedení jeho obety. Väčšinu času nosí na chrbte obrovskú kosu.

Personalita:
Ťažko opísateľná. Nikto, poriadne ani on sám už nevie čím všetkým si musel v živote prejsť, než sa z neho stalo toto. V krátkosti by sa dal opísať ako šialenec. Jeho povaha je často premenlivá, v jednej sekunde je pokojný a v druhej dostane záchvat a sám seba alebo ostatných okolo seba začne nenávidieť. Spolu s tým je schopný okamžite zaútočiť nehľadiac na dôsledky pričom mu je jedno koľko bolesti spôsobí svojmu okoliu alebo sebe samotnému. Psychická porucha u neho prepukla až do masochizmu na tej najväčšej úrovni kedy mu bolesť prináša skôr uspokojenie ako niečo zlé. V takých chvíľach sa totiž, tak ako vždy, uťahuje k svojmu jedinému cieľu a to je uspokojiť všetky priority pre svojho boha, pre Jashina. Nikto by do neho nepovedal že je až tak veriaci človek a i keď nemá zásady, prikázaniami Jashina sa riadi akoby to mala byť posledná vec v živote ktorú urobí. Ak sa totiž zrazu rozhodne že je čas niekoho obetovať, je ochotný prechádzať peklom len aby splnil prianie jeho milovaného Jashina. Tento narušený jedinec je extrémne nebezpečný nie len pre seba ale aj svoje okolie, dokonca aj pre jeho vlastných spojencov.

Príslušnosť:
Komunisti

Rank:
A rank

Zameranie:
Masochistické Taijutsu.

Schopnosti:
Aj keď by sa dalo čakať že Seishin holduje obrovským repertoárom techník, keďže sa dokázal dostať tak vysoko a dosť dlho aj prežiť, opak je hrôzostrašnou pravdou. Jeho najväčšou a takmer jedinou schopnosťou je jeho nesmrteľnosť. A aj keď sa to zdá neuveriteľné, faktom ostáva, že tento muž naozaj získal na základe svojej viery v Jashina možnosť nekonečného života. Samozrejme takto si to vykladá Seishin. Pravda je oveľa hrôzostrašnejšia a omnoho brutálnejšia a nechutnejšia. Ešte keď bol mladší, mnoho rokov dozadu, bolo na Seishinovi experimentované. Niektorí Shinobi sa totiž snažili nájsť cestu k nesmrteľnosti no než ju našli, museli skúšať všetky možnosti a tak si vyberali deti, malé deti, siroty ktoré by nikomu nechýbali a na nich skúšali rôzne techniky ako toho dosiahnuť. Jedným z nich bol aj Seishin. Testy boli neuveriteľné kruté, mnohé deti umierali už v prvé hodiny, no Seishin vydržal a cez to všetko čo si prežil nakoniec získal čo všetci chceli a stal sa prvým mužom ktorý týmto spôsobom získal nesmrteľnosť. Avšak niečo tak hrozné a nechutné by psychicky zabilo hocikoho a tak sa niet čomu čudovať že sa to podpísalo i na Seishinovej psychike. O čo horšie, spomienky na to všetko čo si prežil boli tak hrozné že na nich radšej zabudol, potlačil ich a vymazal, úplne zabudol kým bol.

Avšak medzi jeho najsilnejšiu schopnosť, okrem skvelej schopnosti bojovať, rýchlosti ktorou disponuje, veľkou zásobou čakry a jeho boja s obrovskou kosou patrí práve jeho najobávanejšia technika. Totiž v momente čo ochutná Seinshin súperovu krv, prepojí sa s daným človekom a ak stojí v kruhu z krvi po vzore Jashina, všetko čo spôsobí sám sebe prejde aj na súpera. Dalo by sa to nazvať aj ako WooDoo, pričom on samotným sa stáva bábkou ktorej sa ubližuje.

NIN - 5
TAI - 4.5
GEN - 2
INT - 3
SILA - 4
RYCHLOST - 4.5
ČAKRA - 4.5
RUČNÍ PEČETĚ - 2.5

Životopis:

Neviem kto som, neviem kde som. Neviem ako som sa sem dostal a nemám absolútne tušenia ako sa odtiaľ dostať. Viem len že je tu tma, že som tu sám a že to bolí. Všetko ma bolí. Krvácam. Pozerám sa na svoje ruky, sú dotrhané, zničené. Všade samá krv. Tečie pomaly ale isto, odvšadiaľ. Z môjho tela, zničeného tela. Rozhliadam sa. Je tma ale hmatom sa dokážem dostať preč. Pomaly vstávam ale moje nohy ma neposlúchajú. Bolia ma. Sú doráňané, rovnako ako ruky. Na podlahe cítim niečo železné, bolí to keď sa toho dotýkam, do otvorených rán mi vchádzajú nečistoty. Infekcia. Začína sa dostávať do môjho tela a ničiť ho zvnútra. Pokúšam sa znova vstať. Chytám sa rozbitého stola pri mne. Pomaly sa zdvíham a zase padám na zem. Do kaluže krvi. Nebola moja, toľko krvi zo mňa nemohlo výjsť. Podlaha bola celá od krvi aspoň niekoľko centimetrov vysoká. Máčam si nohy v cudzej krvi a znova sa pokúšam vstať. Konečne to vyšlo. Podpieram sa o stôl. Na stole cítim že sa nachádza bytosť. Pomaly k nej posúvam trasúcu sa ruku. Chytám sa ruky a pomaly ňou škubem. Nič sa nedeje. Bytosť na stole sa nehýbe. Je mŕtva. Všetci sú mŕtvy. Som i ja mŕtvy? Nie, to by to nebolelo. Presúvam sa ďalej, opatrne našľapujem po miestnosti a snažím sa nájsť záchytný bod. Chvíľu tápam v tme, podkýňam sa o rôzne predmety a iné bytosti. Nehýbu sa. Hýbem sa len ja. Kde som? Pýtam sa sám seba zase a znova. Nič si nepamätám, neviem ako sa volám. Viem že som na zlom mieste. Idem ďalej. Bolesť neustáva ale prestáva tak prekážať. Začínam si zvykať. Mal by som umrieť. Som doráňaný, prečo neumieram? Vládzem chodiť, bolí to a ide to ťažko ale vládzem. Prechádzam po tmavej miestnosti a idem za svetlom. Svetlo ide z dverí na druhej strane. Dvere sú jemne pootvorené. Odtiaľ sa vlieva na kraj miestnosti slnečné svetlo. Musím tam ísť, nemám na výber. Pomaly otváram dvere. Do vnútra sa vlieva svetlo z vonkajšieho slnka. Oči si prikryjem dlaňou. Páli to, slnko ma páli. Už dlho som očami nevidel slnko. Nepamätám si to. I myšlienka bolí. Chcem sa otočiť a pozrieť sa čo sa deje v miestnosti. Niečo mi hovorí aby som to nerobil. Niečo ma odhovára. Posledné kúsky môjho zdravého rozumu? Je roztrieštený. Prečo by som ho mal poslúchať, neviem kto som a všetko bolí. Musím sa otočiť a tak aj urobím. Pohľad padne do miestnosti v ktorej som doteraz ležal. Peklo. Som v pekle? Pýtam sa sám seba a moje oči skáču z jednej časti na druhú. Som v pekle. Bol som si istý. Všade mŕtvy ľudia, malé deti ale aj dospelý v plášťoch. Ležali. Mŕtvy. Dobodaný, presekaný, zohyzdený, roztrhaný, dolámaný. A krv. Bola všade. Nie moja, ich. Tvorila obrovské more. Červené more. Krvavé more. Môj zdravý rozum skolaboval. Bolesť prestala byť otravná, začala byť príjemná. Usmieval som sa. Až teraz som si uvedomil. V hrudi som mal zabodnuté nože. Neďaleko ležala kosa. Bola od krvi tiež. Ale nebola od mojej. Chytil som ju. Sadla mi do ruky. Neuveriteľné. Cítil som prvý pocit. Akoby mi patrila, kosa. Otočil som ňou a začal sa s ňou hrať. Áno, patrila mi, bola moja, len moja. Cítil som to, už som ju používal. Už som ňou zabíjal. Som vrah? Znova som sa rozhliadol. Všade boli skúmavky a rôzne prístroje na mučenie. Bol som tu uväznený? Alebo som bol väzniteľ? Neviem. Neviem kto som ani čo som tu robil. Vedel som jedno. Neumieram. Nechcem zomrieť. Valí sa zo mňa krv, mám všade rany no neumieram. Neviem zomrieť. Zabudol som nato? Zabudol som ako umierať? Toto nie je peklo? Znovu sa rozhliadnem. Na stole pri mne je znak. Naozaj zvláštny znak. Trojuholník v kruhu. Neviem čo znamená. Pozriem sa nad neho. Je tam kniha. Jashin. To sa tam píše. Pomaly otváram knihu. Stále stojím v mori krvi. Nevadí mi to. Hnisajú mi rany a ja ďalej stúpam po ostrých a hrdzavých predmetoch. Nebolí to. Je to príjemné. Odreagovanie. Pomaly listujem v knihe. Stránky sú špinavé a zakrvácané. No dá sa z nich čítať. Trochu. Boh. On je Boh. Jashin. Dal mi nesmrteľnosť? Zatvoril som knihu a rozhliadol sa. Bol som tu väznený? Modlil som sa o pomoc a on mi ju dal? Stalo sa toto? Áno. Nič iné ma nenapadá. Nemôžem sa to spýtať nikoho, všetci sú mŕtvy. Prechádzam ďalej. Nože vo mne nebolia ale otravujú pri pohybe. Vyberám ich. Je to príjemné. Som šialený? Určite nie, tak to má predsa byť. Som nesmrteľný. Ale som otvorený. Som nahý. Musím sa obliecť, ale krvácam. Beriem si z poličky rôzne obväzy a obmotávam si telo. Celé telo. Všade mám rany. Dokončil som prácu. Cez obväz začína presakovať krv ale ja sa držím. Neumieram. Obliekam si červenú mikinu. Už je moja. Nikomu nebude chýbať. Beriem si kosu a knihu. Som Seishin. To meno bolo v knihe. Som on. Tak sa volám. Som posol boží. Jashin si ma vybral. Dal mi svoju moc. Nemôžem umrieť. Odchádzam. Nechávam ich tu. Postará sa o nich čas. Ja ho mám veľa, možno žiaden nemám. Môj čas neubieha pretože ja neubieham. Už nie som človek. Som Seishin, som posol Jashinov. Som muž, som viac ako muž. Musím vykonávať jeho dielo, inak umriem. Nechcem umrieť. Chcem len bolesť. Príjemnú. Sladkú. Povzbudzujúcu. Takú aká má byť. A všetku ju prinesiem svetu. Som Seishin. Som nesmrteľný.

Techniky:

~S~
Jujutsu: Shiji Hyōketsu

~E~
Všetky základné

pro **Reizo Kaneki** Fri Jul 20, 2018 11:40 pm

POVOLENO

Seishin

Seishin

Re: Seishin