Jorogumo - pavúčia dáma

pro **Jorogumo** Fri Jul 06, 2018 2:07 pm

Jorogumo je považovaná za jedného z najznámejších a najnebezpečnejších Yōkaiov súčasnej doby. Hoci sa nejedná o rodeného démona v pravom slova zmysle, túto klasifikáciu si vyslúžila predovšetkým svojimi unikátnymi nehumánnymi schopnosťami a akciami. Legendy vravia, že je to monštrózny pavúk, ktorý na seba berie podobu prekrásnej ženy a zvádza najmä mladých mužov (nie však výhradne) za účelom ich konzumácie. Takmer nikto o nej ale nevie to, že zmieňovaným obetiam nekradne len životy, ale v prvom rade ich identity. V užšom kruhu shinobi sveta je známa aj ako jeden z najlepších informátorov a špehov, pričom si ju práve na tieto účely v minulosti tajne najal už nejeden klan a predstaviteľ významných mocností. Napriek tomu každopádne po stránke globálnych záležitostí a konfliktov zvyčajne zachováva neutralitu.

Ľudské meno: Yoneko /米子, dieťa ryže/

Prezývka: Jorogumo /絡新婦, pavúčia žena/

Narodenie: neznáme (oficiálne 10. mája)

Vek: 22 (navonok), 100+ (v skutočnosti)

Klan: Kidōmarov (najstarší žijúci predok)

Klasifikácia: Yōkai (oficiálne), Kunoichi (S-rank)

Pôvod: Ta no Kuni /田の国, Zem ryžových polí/

Podstaty: Yōton, Katon, Raiton, Doton, Fūton

VNÚTORNÁ CHARAKTERISTIKA

Jorogumo má nepochybne veľmi zvrátenú osobnosť, ktorá je z veľkej časti definovaná jej predošlými skúsenosťami. V minulosti sa jednalo o energickú, usmievavú, no predsa len dosť plachú dievčinu, ktorá si bohužiaľ vzhľadom na jej jedinečnú genetickú mutáciu nedokázala nájsť miesto v ľudskej spoločnosti. S dospievaním preto čoraz viac a viac preklínala svoj život, čo v nej prebudilo potenciálne tú najnebezpečnejšiu kombináciu komplexných emócií - nenávisť a závisť. Keď však s dovŕšením veku 22 rokov vyvinula prototyp techniky Seikatsu Shōhi /生活消費, požieranie životov/, umožňujúcej doslova kradnúť cudzie identity so všetkým, čo k tomu patrí, zmieňované hriešne pocity prerástli v lásku a obsesiu. Zlomené žieňa sa tak minimálne po stránke charakteru transformovalo v plnohodnotného démona posadnutého životmi ostatných.

Súčasná osobnosť Jorogumo sa od tej minulej výrazne odlišuje, za čo okrem iného môžu práve i rozsiahle spomienky a skúsenosti jedincov, ktorých identity už stihla odcudziť. Nie je preto zrejme nutné vysvetľovať, že svoje chovanie prispôsobuje najčerstvejším obetiam. Napriek tomu ale disponuje aj niekoľkými vlastnými charakteristickými črtami, ktoré sú zachované s každým jej ukradnutým životom. Jedná sa v prvom rade o jej vysoko nadpriemernú inteligenciu, sadistické tendencie, chladnú kalkulatívnosť, schopnosť usmievať sa prakticky v akejkoľvek situácii a spomínanú obsesívnosť spolu s pokriveným pohľadom na lásku. Niet pochýb o tom, že sa v nej stále schovávajú i nejaké pozitívne ľudské vlastnosti, o čom svedí napríklad to, že si zámerne ako obete nevyberá deti. To však zatieňuje skutočnosť, že je Jorogumo posadnutá zbieraním informácií o ľuďoch, ktorých považuje za zaujímavých, a to až do takej miery, že jej nečiní absolútne žiadne problémy ťažké narušovanie ich súkromia presahujúce do stalkingu.

Práve podobným spôsobom sleduje hneď niekoľko osôb, pričom po určitom čase sa minimálne do jednej z nich podľa jej vlastných slov bezhlavo zamiluje. Ako náhle k tomu dôjde, daný jedinec sa automaticky stáva jej nasledujúcou obeťou, ktorú často bez zábran či už s využitím svojho vlastného, alebo pokojne i cudzieho tela zvádza až do doby, než jej podľahne a nedobrovoľne sa vzhľadom na poľavenú pozornosť nechá zaživa zožrať. To, že je Jorogumo umožnené doslova sa svojou milovanou osobou vďaka technike Seikatsu Shōhi stať, pre ňu predstavuje ultimátny pôžitok a dodnes ju úspešne ženie dopredu. S pribúdajúcim vekom je však čoraz prelietavejšia. Kým v minulosti s ukradnutou identitou dokázala žiť niekedy aj niekoľko desaťročí, v súčasnosti ju jedna obeť uspokojí iba na pár rokov (niekedy dokonca len mesiacov), než sa zamiluje zasa do niekoho iného. Za zmienku ale stojí, že Seikatsu Shōhi Jorogumo nevyužíva len na zmieňovaných vyvolených, ale často práve na ľudí, ktorých plánuje akurát využiť pre dosiahnutie nejakého krátkodobejšieho cieľa (v takom prípade namiesto zvádzania pristupuje hneď k násiliu).

VZHĽAD A ZAUJÍMAVOSTI

Jorogumo disponuje výzorom pôvabnej mladej ženy so smaragdovými očami, tmavou pleťou a dlhočíznymi čiernymi vlasmi. Už na prvý pohľad sa však od ostatných ľudí odlišuje, za čo vďačí predovšetkým genetickej mutácii vyvolanej prílišným absorbovaním prírodnej energie z detstva, ktorá jej poskytuje štyri nadbytočné horné končatiny a tretie oko obyčajne prekryté ofinou. Pýši sa výškou 185 centimetrov a váhou 74 kilogramov, z čoho je však väčšina tvorená pevným vypracovaným svalstvom najmä v oblasti rúk, nôh a brucha. Väčšinou na sebe zvykne mať oblečenú na mieru ušitú lilavú vestu bez rukávov, tmavý elastický spodok a v spoločnosti cudzincov často i dlhý plášť vyobrazený vyššie s unikátnou pavúčou maskou plniacou aj rolu štýlovej pokrývky hlavy.

Jorogumo je inšpirovaná existujúcou mytologickou bytosťou rovnakého mena. Osoby, ktoré si však pustí k sebe dostatočne blízko na to, aby po stránke charakteru zahliadli i jej ľudské ja, môžu zistiť, že má prekvapivo normálne záľuby. Zaujímajú ju totiž nielen ostatní jedinci, ale z veľkej časti práve ich aktivity. Je preto otvorená viacmenej akémukoľvek návrhu za predpokladu, že v ňom vidí potenciál zabaviť sa, pričom má obzvlášť rada jazdenie na koni, pletenie (najmä z pavučiny), kondičné cvičenie a čítanie. Hoci v rámci techniky Seikatsu Shōhi požiera ľudské mäso, preferuje tradičné pokrmy a sladkosti. Rada konzumuje taktiež rôzne alkoholické nápoje, zameriavajúc sa však predovšetkým na ich chuť, keďže pre ňu nie je jednoduché opiť sa. Ak je naopak niečo, čo nemôže vystáť, tak ide hlavne o jedincov, ktorí v jej ponímaní stoja v ceste za jej takzvanou láskou. Hoci sa navyše považuje za trpezlivú, z celého srdca nenávidí nudu a úplnú nečinnosť, preto dokonca i pri pokojných konverzáciách musí minimálne svoje končatiny nejakým spôsobom zamestnávať.

SCHOPNOSTI A TECHNIKY

Vzhľadom na dĺžku jej života a vskutku obávané meno niet najmenších pochýb o tom, že Jorogumo patrí medzi najmocnejších jedincov súčasnej doby. Vďačí za to z veľkej časti práve vysokej inteligencii, ktorá jej umožňuje extrémne rýchlo vymýšľať bojové taktiky a analyzovať slabiny nepriateľov. Prispievajú taktiež i rozsiahle informácie o väčšine najnebezpečnejších bojových štýlov, ktoré za roky svojho pôsobenia úspešne nazbierala, rovnako ako aj prudká rozhodnosť a takmer až démonické inštinkty. O nič slabšia však nie je ani po fyzickej stránke. Jej jedinečná stavba tela jej poskytuje ohromné výhody v boji, ktorých si je plne vedomá a s precíznosťou blížiacou sa k dokonalosti ich využíva, vyvinúc dokonca vlastné vysokotriedne taijutsu zvané Rokuken /六拳, šesťnásobná päsť/. V každej zo svojich končatín je schopná vyvinúť silu porovnateľnú s Kakuzuom a rýchlosť prevyšujúcu i mnohých Uchihov, čo je ďalší dôvod, prečo je verejnosťou považovaná za monštrum. Tým však pozitíva jej mutácie nekončia.

Jorogumo dokáže zo svojich kožných pórov a ostatných telesných otvorov hladko produkovať substanciu pripomínajúcu pavučinu. Každičkým vláknom navyše nepretržito prúdi chakra, vďaka čomu je ho prakticky nemožné preseknúť alebo spretrhať čisto len s využitím hrubej sily. Aby toho nebolo málo, prispôsobením svojej energie vie i čiastočne manipulovať vlastnosťami danej látky pri kontakte so vzduchom, drasticky ju stvrdnúc do podoby takzvanej zlatej ocele. S vynaložením maximálneho úsilia vie Jorogumo vytvoriť materiál natoľko odolný a prierazný, že sa po fyzickej stránke vyrovná dokonca i shikotsumyaku. Jej telo je taktiež extrémne odolné nielen voči externým, ale i vnútorným zraneniam vrátane väčšiny škodlivých látok (podľa japonskej mytológie je Jorōgumo imunná voči jedom), čo vyplýva opäť najmä z jej mutácie a vyrastania v divočine. Poslednou fyzickou vymoženosťou je jej zmieňované tretie oko, ktoré jej poskytuje nejaké výhody porovnateľné s dōjutsu. Jedná sa predovšetkým o zvýšenú odolnosť voči genjutsu, vnímavosť, takmer dokonalé videnie do stometrovej vzdialenosti i pri zhoršených podmienkach (tma, hmla, svetlo) a vonkajšia analýza rôznych objektov so zmyslom pre detail.

Jorogumo je možné klasifikovať aj ako senzibila, hoci sa na to nešpecializuje. Na krátku vzdialenosť vie aplikovať Kanchi no Jutsu, pričom s využitím pavučiny dokáže dokonca i v podstate väčšom rozsahu registrovať čo i len najopatrnejšie možné pohyby a záchvevy. V rámci svojej túžby získavať informácie o ľuďoch, o ktorých javí záujem, každopádne vyvinula vlastnú techniku na špehovanie zvanú Kumo Teisatsu /蜘蛛偵知, pavúčie sledovanie/, ktorá jej umožňuje prepojiť svoje videnie a nahrávať si všetky udalosti zachytené pavúkmi s jej chakrou na spôsob už existujúcej špionáže hmyzu. Tá najdôležitejšia schopnosť, ktorá ale definuje charakter Jorogumo, je zmieňované Seikatsu Shōhi /生活消費, požieranie životov/, ktorej prototyp v tajnosti do dnešného dňa vyvíja a rozširuje už od doby, čo dovŕšila 22 rokov. Technika využíva veľmi podobný princíp ako Shikabane Bunshin no Jutsu, no v porovnaní s tou má niekoľko jedinečných výhod i nevýhod navyše. Celkové bojové znalosti postavy sú aj s ich postupným vývojom (detstvo - dovŕšenie dospelosti - súčasnosť) znázornené v nasledujúcej tabuľke.

Ninjutsu	Taijutsu	Genjutsu	Inteligencia	Hrubá sila	Rýchlosť	Chakra	Ručné pečate	Spolu
4	3	1	3,5	3	3,5	3	2	23
5	4	2	4,5	3,5	4	3,5	2,5	29
5	5	3	5	4	5	4	3	34

TECHNIKY (so schválenými rankmi):

MINULOSŤ POSTAVY

V súčasnosti sa o Jorogumo šíri mnoho informácií - niektoré pravdivé, iné plné klamstviev a nepresných odhadov. Prakticky nikto však dodnes netuší, odkiaľ sa vlastne vzala a čomu vďačí za svoju unikátnu genetickú mutáciu. Príbeh zrodenia nešťastného dievčaťa a jej transformácie na monštrum začína v odľahlej severovýchodnej časti Ta no Kuni /田の国, Zem ryžových polí/ na mieste zvanom Kumo no Mori /クモの森, Les pavúkov/. Jednalo sa o divočinu neďaleko od zaľudnenej dedinky, v ktorej sa kedysi dávno usadil najmocnejší predstaviteľ arachnidov, Yamagumo /山蜘蛛, horský pavúk/. Dlhé roky terorizoval tamojších obyvateľov unášaním a následným požieraním najmä bezbranných dievčat, medzi ktoré s najvyššou pravdepodobnosťou patrila i tehotná matka Jorogumo. Monštrózny pavúk bol známy tým, že si svoje obete motal do pavučín nasiaknutých jeho prírodnou energiou a nechával na neskôr. Legenda vraví, že práve iba na tej zmieňovaná unesená žena silou vôle úspešne prežívala dostatočne dlho na to, aby posledné výdychy svojho života venovala narodeniu dieťatka. Nakoľko je tento príbeh pravdivý nezistí už nik, ale to nič nemení na tom, že sa cesta Jorogumo skutočne začína práve v danom lese, a že akurát vplyvom Yamagumovej prírodnej energie dostala svoju jedinečnú genetickú mutáciu.

Nie je úplne jasné, čo Yamagumovi zabránilo v tom, aby novorodenú dievčinu jednoducho zožral. Tou najpravdepodobnejšou teóriou je však to, že v nej videl potenciál, ako v budúcnosti nalákať svoje obete do lesa vo väčšom bez toho, aby musel riskovať veľké konflikty. Jednalo sa predsa už o pomerne starého pavúka, ktorému by sa pomoc mladej krvi nepochybne dosť zišla. Rozhodol sa ju každopádne vychovať ako vlastného potomka, no jeho plány sťa pavučinu po štyroch rokoch spretrhal potenciálne najmocnejší a najväčší hrdina danej doby - jeden z prvých samurajov, ktorý využíval chakru na úrovni shinobi, Minamoto Raikō /源頼光/.

Napriek Yamagumovmu veku s votrelcom aj so svojimi početnými deťmi zvádzal dlhý ľúty boj, v ktorom utržili rany všetci zúčastnení. V konečnom dôsledku ale predsa len skonal a Raikō z neho vyšiel po vlastných nohách ako víťaz. Nech už bol ale akokoľvek svojrázny, v ten deň v sebe jednoducho nenašiel dostatok odhodlania na to, aby nekompromisne usmrtil bezbranné štvorročné dieťa navzdory jeho neľudskej stavbe tela. Nechať ju napospas dlhé roky terorizovaným dedinčanom takisto nebol o nič miernejší rozsudok, preto napokon ako správny hrdina urobil to, čo sám považoval za najsprávnejšie - osobne sa jej ujal. Malá zmätená Jorogumo si tak nevedomky našla nový domov v Tetsu no Kuni /鉄の国, Zem železa/ a poprvýkrát v živote dostala aj so svojim prvým menom, Yoneko /米子, dieťa ryže/, ľudské zaobchádzanie. Niet najmenších pochýb o tom, že nasledujúce roky života patria medzi jej najkrajšie a najláskyplnejšie. Pod podmienkou, že bude dávať pozor na to, aby sama nechodila von a neukazovala svoje nadbytočné časti tela cudzincom, mala k dispozícii teplú stravu, možnosť venovať sa viacmenej akýmkoľvek pozitívnym aktivitám, ba čo viac i súkromný tréning v používaní chakry pre prípad, že by sa jej ochrancovi jedného dňa voľačo prihodilo.

Jorogumo, vtedy ešte známa ako Yoneko, mala takmer všetko, po čom mnohé deti v podstatne horšej situácii túžia. Napriek tomu sa však najmä v puberte nevyhla konfrontácii pomerne neprívetivých pocitov, pretože si bola postupne čoraz viac a viac vedomá, o koľko sa v porovnaní s ostatnými líši. Aby toho navyše nebolo málo, nielen že nemohla mať žiadnych priateľov a sama sa potulovať po vonku bez toho, aby používala techniku premeny, jediná osoba, s ktorou mala naozaj dobrý vzťah, Raikō, doma z pochopiteľných dôvodov netrávila veľa času. Vyrastajúcej dievčine prechádzajúcej hormonálnymi a fyziologickými zmenami táto samota samozrejme vôbec neprospievala, no nedalo sa nič robiť. Vďačnosť, ktorú pociťovala voči svojmu záchrancovi, bola dostatočne silná na to, aby to predsa len prekonala, no ako je už známe, tento príbeh bohužiaľ nemá šťastný koniec. V jednu obzvlášť chladnú noc iba pár dní po jej štrnástich narodeninách, kedy sa Minamoto už niekoľko týždňov nevracal z posledného dobrodrúžstva, do domova Yoneko vtrhlo niekoľko dospelých samurajov na čele s vysoko postaveným členom stráže feudálneho pána. Prestrašená tínedžerka nestačila ani len použiť Henge, no nepomohol by jej ani opak.

Márne sa Jorogumo odvolávala na svojho ochrancu a z plných pľúc vykrikovala jeho meno. Bolo zrejmé, že si votrelci prišli práve po ňu. "Minamoto Raikō je mŕtvy. Odteraz patríš Fujiwara klanu. Berte ju." Tieto slová sa do hlavy Yoneko zapísali ako to najstrašnejšie, čo kedy počula. Kto vie, aký osud by na ňu čakal, keby túto správu akceptovala a dobrovoľne sa nechala odviesť, no prudký nával emócií v kombinácii s vypestovaným strachom z cudzích ľudí v jej hlave doslova vrieskal, že chvíľa predviesť svoje schopnosti a bojovať za slobodu nadišla práve teraz. A veru že tak i učinila. Napriek tomu, že konfrontovala skúsených samurajov, nikto nebol pripravený na unikátne, doposiaľ nevídané techniky, ktorými už ako malá Jorogumo disponovala. Nestačili jej samozrejme na to, aby všetkých porazila, no pomohli jej s vypätím všemožných síl uniknúť. Ľahko oblečená prestrašená dievčina pod vplyvom adrenalínu v slzách utekala kade ľahšie, ignorujúc dokonca aj blížiacu sa snehovú víchricu, do ktorej sa ani len prenasledovateľom nechcelo. Byť takmer kýmkoľvek iným v jej veku, neexistovala najmenšia šanca, že by v takýchto podmienkach prežila dlhšie ako pár hodin, ale jej vrodená odolnosť ju podržala.

Dosavadný život Jorogumo nebolo možné považovať za ideálny, no po tejto udalosti nabral tak stŕmy spád do temnoty, že by kdekto v jej situácii urobil všetko preto, aby sa k nemu mohol vrátiť. V Tetsu no Kuni Yoneko zjavne už nebola vítaná, pričom aj keď sa kvôli hladu a zime odhodlala ukázať nič netušiacim v južnej časti žijúcim dedinčanom bez energie na udržiavanie Henge no Jutsu, všetci ju akurát označili za démona a v lepšom prípade sa pred ňou zamkli, v horšom ju dokonca napadli. Niet divu, že jej nezostávalo veľa nádeje. Netrvalo dlho a Jorogumo akceptovala svoj osud, zo dňa na deň vyčkávajúc na smrť v ihličnatom lese neďaleko hraníc. Pud sebazáchový ju ale kruto držal za ruku, takže hoci bola pripravená umrieť, napokon vždy v ten správny čas našla aspoň nejakú surovú potravu. Takto akoby zázrakom prežívala celé dva roky, no dennodenne svoju situáciu preklínala a utápala sa v sebaľútosti. "Prečo ja? Prečo som sa musela narodiť ako monštrum? Prečo nemôžem byť človekom?" Tieto a podobné myšlienky ju sužovali vždy pred spaním. Bolo len otázkou času, kedy v nej nastane zlom a stane sa tým, za čo ju všetci považovali. A veru že k tomu aj na sklonku jej sedemnástich narodenín bohužiaľ došlo.

S využitím hlboko v sebe ukrytých pozostatkov Yamagumovej prírodnej energie v kombinácii s expertízou v ovládaní chakry začala Jorogumo robiť presne to, čo jej pôvodný vychovávateľ - násilne unášať bezbranných ľudí. Jej cieľom bolo pochopiť, čo z nich v porovnaní s ňou robí ľudí a čo potrebuje vykonať na to, aby sa sama mohla stať človekom. Ironicky sa od toho však s každým ďalším exemplárom čoraz viac a viac oddaľovala, hoci si to nikdy neuvedomila. Začala byť totiž krutejšia, bezohľadnejšia, zachádzala stále ďalej a ďalej, ba čo viac, dokonca i zaživa okúsila ľudské mäso v nádeji, že jej to pomôže nájsť odpoveď.

Pri dovŕšení 22 rokov bývalá Joneko konečne vymyslela a zrealizovala prototyp jej najnebezpečnejšej techniky, Seikatsu Shōhi /生活消費, požieranie životov/. Našla spôsob, ako aj so spomienkami a vedomosťami ukradnúť identity svojich obetí, následkom čoho mohla zaujať ich pozície v živote, zatiaľ čo svoje vlastné telo vďaka ich životnej energii udržiavala mladé. Takto sa zrodila v súčasnosti známa Jorogumo - predátor požierajúci budúcnosť ostatných ľudí. Netrvalo ale dlho a už jej nestačilo byť len kdejakým človekom. Začala si svoje obete dôkladne vyberať, pochodiac vďaka tomu rôzne kúty sveta a vyvinúc jednu z najlepších informačných sietí. Nikto netuší, kým každým za tie roky už Jorogumo bola. Všetko ale nasvedčuje tomu, že sa jej najnovšou destináciou pre určenie ďalšieho vhodného jedinca v poradí stane práve Shimo no Kuni /霜の国, Zem mrazu/...

pro **Reizo Kaneki** Fri Jul 06, 2018 4:51 pm

POVOLENO

pro **Jorogumo** Wed Mar 31, 2021 8:34 pm

Občasne budem pokračovať. What a Face

pro Sponsored content

Jorogumo - pavúčia dáma

Jorogumo - pavúčia dáma

Re: Jorogumo - pavúčia dáma

Re: Jorogumo - pavúčia dáma

Re: Jorogumo - pavúčia dáma