Skaliska u Vodopádu
3 posters
Naruto Stories: The Revolution :: Off-topic :: Archiv :: Naruto Stories: The Revolution :: Herní místnosti :: Taki no Kuni :: Takigakure
Strana 1 z 1
Skaliska u Vodopádu
pro Uchiha Ruki Sat May 07, 2016 8:54 am
Jde o okolí vesnice, kde teče nádherný vodopád u lesů. Oblast slouží hlavně pro odpočinek.
Uchiha Ruki- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 100
Join date : 02. 05. 16
Re: Skaliska u Vodopádu
pro Hikari Mon Sep 19, 2016 7:59 pm
Už je to dlouho, co jsem tu naposledy byl, ale myslím, že v krušných časech, jako jsou ty, ve kterých žijeme, je tohle místo balzámem na duševní rány. Já osobně jsem sice nikdy nebojoval, ale těšil jsem se na to, ani nevím proč. Možná to je tím, že rád riskuji, neustále.
Posadím se na kámen, naproti němuž je úžasný pohled na tyrkysový vodopád. Posadím se, sundám si ze svých končetin závaží a zavřu oči, poslouchajíc každý šum, který zazní. Někdo tvrdí, že rytmický zvuk šumějícího vodopádu vás dokáže uvést do transu, kdy se setkáte s předky. Já je nikdy neviděl, no tohle byla zároveň řeka, která mě dostala do Taki, bohové pro mě měli přichystaný osud...
(Postujte kdokoliv mám absťák po tomhle hraní. 
)
) 
Hikari- Genin
- Poèet pøíspìvkù : 22
Join date : 03. 06. 16
Re: Skaliska u Vodopádu
pro Aiko Mon Sep 19, 2016 8:38 pm
Chlapec si očividne nevšimol, že tu nie je sám. Stála som na kameni asi pätnásť metrov od neho a odtiaľ sledovala okolie. Nie že by ma to nejako zaujímalo, nemala som čo iné na práci, Takikage moje služby, tak povediac nájomnej vrahyne, nepotreboval. Ale čas som si nejako krátiť musela. Hoc len nudným sledovaním nejakého vodopádu, ktorý bol pre mňa obyčajným úkazom. Kto vie, či vôbec existuje niečo prírodné, čo by ma nadchlo. Osobne som zaľúbenie nachádzala v rôznych vraždiacich a obetných taktikách, či napríklad v zbraniach. Kútikom oka som ale nemohla chlapca nesledovať.
"Tvoje metódy tréningu sú o ničom." Prehodila som len tak z ničoho nič. Prebodávala som ho tak chladným pohľadom, že to bolo až...neľudské. Môj výraz bol neutrálny, nič nehovoriaci. Prezrela som si ho od hlavy po päty. Pravdupovediac, nevyzeral moc schopne - tenký ako špilka, nikde žiadne svaly. A hlavne - mierumilovný výraz v tvári - čo som považovala za najväčšiu ľudskú slabosť. Ale mne to bolo prakticky jedno. Ostatní ma nezaujímali. Najskôr by som mu nepomohla, ani keby ho niekto teraz prepadol. Na to pôsobí až príliš neschopne. V boji na život a na smrť, alebo trebárs vo vojne, by neprežil ani päť minút.
"Tvoje metódy tréningu sú o ničom." Prehodila som len tak z ničoho nič. Prebodávala som ho tak chladným pohľadom, že to bolo až...neľudské. Môj výraz bol neutrálny, nič nehovoriaci. Prezrela som si ho od hlavy po päty. Pravdupovediac, nevyzeral moc schopne - tenký ako špilka, nikde žiadne svaly. A hlavne - mierumilovný výraz v tvári - čo som považovala za najväčšiu ľudskú slabosť. Ale mne to bolo prakticky jedno. Ostatní ma nezaujímali. Najskôr by som mu nepomohla, ani keby ho niekto teraz prepadol. Na to pôsobí až príliš neschopne. V boji na život a na smrť, alebo trebárs vo vojne, by neprežil ani päť minút.
Aiko- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 71
Join date : 02. 06. 16
Re: Skaliska u Vodopádu
pro Hikari Thu Sep 22, 2016 7:34 pm
Z mého roztomilého rozjímání mě vyrušil jakýsi mužný hlas, který mě probral z jakéhosi pseudo-transu. Lekl jsem se, ještě aby ne, no vyskočil jsem na nohy neuvěřitelnou rychlostí a hledal zdroj zvuku, až jsem ho uviděl... teda vlastně ji. Netvářila se zrovna láskyplně, ale nakonec každé srdce potřebuje rozehřát. Daroval jsem jí milý úsměv a rukou kývl na pozdrav. "Dobrý den slečno. Uhm, jaké metody?" Nevěděl jsem vůbec, ale vůbec o čem mluví, vždyť jsem netrénoval, nebo snad ano? Poškrabal jsem se nechápavě na hlavě a stále sledoval tu paní.
Hikari- Genin
- Poèet pøíspìvkù : 22
Join date : 03. 06. 16
Re: Skaliska u Vodopádu
pro Aiko Wed Sep 28, 2016 4:30 pm
Pohľad mi skĺzol na závažia, ktoré mal pred chvíľkou upevnené na nohách. Snáď to stačilo k tomu, aby zistil, o čo ide. Bez slova som sa k nemu otočila a vykročila jeho smerom.
"Tak...priateľský...láskavý..." Čítala som v ňom ako v otvorenej knihe. Jeho postoje, výrazy, city skrývajúce sa v očiach. Všetko nasvedčovalo tomu, že ani zďaleka nejde o schopného shinobiho. Zastavila som sa tesne pred ním. Výškovo sme si boli rovní. Nepatrila som k práve najvyšším ženským, to za prvé, za druhé, vyzerala som oveľa mladšie, než som skutočne bola.
"Zabil si niekedy? Ak nie, bol by si vôbec schopný niekoho zabiť?" Položila som mu otázky, ale sotva mi stihol odpovedať, pokračovala som.
"Si slabý, človečik." Zaškerila som sa. Že bolo počuť obrovské "bum" a dedina pred nami doslova zmizla, som zaregistrovala až po krátkej chvíli.
"Jeee, aha, niekto sa asi hral s chémiou a má kamikaze sklony." Poznamenala som. Nevedela som síce, čo si mám o tomto myslieť, ale veď čo, stali sa už aj horšie veci. Potľapkala som chlapca po ramene.
"A pravdepodobne budeš príliš slabý na to, aby si uniesol i takúto...om...tragédiu?" Nadvihla som obočie. Počin, ako zničenie dediny napríklad, pre mňa nič neznamenalo. Stalo sa, nič s tým neurobím. Ako keby mi to snáď bolo úplne u prdele. Čo vlastne aj bolo. K dedine som nemala nejaký väčší vzťah, držal ma tam Takikage. A ak ten dovolil, aby sa niečo také stalo, tak nech.
"Tak...priateľský...láskavý..." Čítala som v ňom ako v otvorenej knihe. Jeho postoje, výrazy, city skrývajúce sa v očiach. Všetko nasvedčovalo tomu, že ani zďaleka nejde o schopného shinobiho. Zastavila som sa tesne pred ním. Výškovo sme si boli rovní. Nepatrila som k práve najvyšším ženským, to za prvé, za druhé, vyzerala som oveľa mladšie, než som skutočne bola.
"Zabil si niekedy? Ak nie, bol by si vôbec schopný niekoho zabiť?" Položila som mu otázky, ale sotva mi stihol odpovedať, pokračovala som.
"Si slabý, človečik." Zaškerila som sa. Že bolo počuť obrovské "bum" a dedina pred nami doslova zmizla, som zaregistrovala až po krátkej chvíli.
"Jeee, aha, niekto sa asi hral s chémiou a má kamikaze sklony." Poznamenala som. Nevedela som síce, čo si mám o tomto myslieť, ale veď čo, stali sa už aj horšie veci. Potľapkala som chlapca po ramene.
"A pravdepodobne budeš príliš slabý na to, aby si uniesol i takúto...om...tragédiu?" Nadvihla som obočie. Počin, ako zničenie dediny napríklad, pre mňa nič neznamenalo. Stalo sa, nič s tým neurobím. Ako keby mi to snáď bolo úplne u prdele. Čo vlastne aj bolo. K dedine som nemala nejaký väčší vzťah, držal ma tam Takikage. A ak ten dovolil, aby sa niečo také stalo, tak nech.
Aiko- A-rank
- Poèet pøíspìvkù : 71
Join date : 02. 06. 16
Naruto Stories: The Revolution :: Off-topic :: Archiv :: Naruto Stories: The Revolution :: Herní místnosti :: Taki no Kuni :: Takigakure
Strana 1 z 1
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru|
|
|