Renzo Shirai

Meno: Renzo Shirai
Narodenie: 5.6.
Pohlavie: Muž

Vek: 17
Dedina: Kumogakure no sato
Hodnosť: Oficiálne Chuunin

Rodina: Akemi Shirai ( nevlastná sestra)
Klan: Shirai

Tým: ---
KG: Meiton  (drží v tajnosti)
Elementy: Katon, Fuuton, Suiton, Doton, Raiton









Meiton je vrodená vlastnosť, o ktorej je toho známe len veľmi málo. Podľa všetkého sa jedná o kekkei genkai stvorenú z dvoch podstát, no je dosť možné že ide skôr o Kekkei Tōta  alebo dokonca o niečo veľmi blízke Kekkei Mōra. Ťažko povedať, keďže sa vo svojej podstate k elementárnym podstatám ako takým neprikladá. Meiton ako taký má mnoho využití a vlastností, pri čom je najznámejšia práve schopnosť spájajúca sa s chakrou. Vlastník Meitonu je predurčený k veľkým veciam hlavne v oblasti kontroly chakry samotnej. Samotný Meiton mu totiž k tomu až neprimerane pomáha. Chakru dokáže ovládať tak dokonalo, že dokonca aj nepriateľove techniky je užívateľ schopný rozobrať, pohltiť a znova poskladať. Skutočná hĺbka tejto schopností sa ale nezameriava len na jednoduché elementárne či bez elementárne techniky, ale aj na iné kekkei genkai. Ak by ste Hyuugom priradili titul "legenda" v ovládaní chakry, užívateľ meitonu je oproti nim niečo, ako takým malým bohom. Obe kasty sú legendami, no Meiton je jednoducho na úplne inej úrovni.
Čo však mnohý ľudia nevedia je fakt, že Meiton tiež obsahuje vlastné elementárne techniky. K tomu aby ich ale jedinec dokázal využiť, potrebuje roky tréningu a odhodlania. Výsledok však zväčša stojí za to. Za prvé odomkýna možnosť využiť všetky základné elementy, ktoré vo svete shinobi jestvujú. Pre to je samotný výsledok len veľmi nepredvídateľný a užívateľ si s pravou podstatou techník a výsledného elementu, môže robiť čo len chce. Hovorí sa však, že pravá podstata Meitonu má prapodivnú fialovú, až takmer priesvitnú formu. Zľahka pripomínajúc "duše" démonov Doki, či chakrových drakov vychádzajúcich z Gedo Mazo. Ťažko však povedať, keďže nie je príliš ľudí, ktorý by prežili stret s jedným alebo druhým prípadom.



Renzo je v podstate génius, ktorý už odmala exceloval vo všetkom, do ćoho sa kedy pustil. Problém u neho vždy nastal skôr v začiatočníckych fázach.. vôbec sa do niečoho pustiť. Musí sa uznať, že je to veľmi, veľmi veľký pacifista. Ten typ človeka, ktorý by radšej celé dni flirtoval s dievčatami, než musel riešiť nejaké závažné veci a rozhodnutia o živote a smrti. Človek by si povedal že chlapec v jeho veku, bude mať rád akciu. Pravda je ale taká, že jeho podobné veci celkom nudia. Prečo je tomu však tak? Už odmala boli prípadné súboje s protivníkmi dosť jednotvárne a nudné, aspoň pre neho. Pre to si k podobným veciam vypracoval istý druh nechuti. Samozrejme rozkazom nepovie nie, no vždy sa snaží riešiť pokojnú cestu.. úplne vo všetkom. Pochopiteľne ale pokojná cesta nejde nájsť vždy. Ak treba bojovať, alebo zabiť. Renzo je toho schopný. Kto ho ale naozaj pozná vie, že je aj v tomto prípade na svojich nepriateľov mäkký a často ich nechá žiť, aj keby to nemal spraviť. Mnoho krát sa to už aj stalo. Trebárs na misiách s klasickými lapkami a banditmi, ktorých mali odstrániť.. Renzo ich odstrašil, to určite.. ale nezabil jediného. Proste mu to je proti jeho vôli. Verí, že má každý dôvod na život a nevidí dôvod v tom, zabiť niekoho len pre to, že si vybral inú cestu životom než on. Problém nastáva v momente, keď sa stretne napríklad s nejakým vrahom. Nemyslí vojakom, ale naozajstným vrahom zabíjajúcim len pre potešenie. Takých ľudí nikdy nenechá ujsť. Vždy sa ich ale snaží skôr potrestať, než sa ich zbaviť. Napríklad veľmi nepríjemným pobytom vo väzení. Mimo to je Renzo tak trocha suknučkár. Nie že by liezol za každou ženou či dievčaťom ktoré nájde, no veľmi rád s nimi flirtuje. S niektorými otvorene, s inými opatrne. Je pomerne inteligentný a tak tuśí kedy si čo môže dovoliť. Nestojí o zbytočné problémy a ani o to, aby ho denne naháňali davy naśtvaných ex-priateľov alebo nebodaj ex-manželov.



Ako sa už spomenulo, Renzo je vynikajúci vo všetkom, do čoho sa pustí. Nie je to ani tak kvôli tomu, že by bol príliš veľký drvič. Takých pochopiteľne rešpektuje, no sám sa nikdy nepotreboval priam snažiť. Jeho schopnosti sú na jeho vek a hodnosť nadpriemerné už odjakživa. Už v akadémii sa dokázal otvorene postaviť svojim učiteľom, ak to bolo potrebné ("nikdy to nespravil"), keď bol genin, dokázal zvrátiť chod predom pokašlanej misii v jeho prospech, aj keď si kolegovia či sensei nevedeli rady, ako sa stal chuuninom, jeho schopnosti nadoberali dojem niekoho, kto už má za sebou roky a praktických skúseností. Je pre to pre neho naozaj ťažké v niečom sa podceňovať. 

Niektoré schopnosti sa ale určite musia vyzdvihnúť. Napríklad v Ninjutsu technikách ako takých. Renzo je viac menej expert na Ninjutsu techniky, vrátane v odvetí Fuinjutsu. Nie je to ani o priamych schopnostiach a technikách, ako skôr o schopnosť techniku dokonale analyzovať, preskúmať a poupraviť v jeho prospech. O Fuinjutsu sa ani nerozpráva. Ak by stem u dali dostatok času, dokázal by vytvoriť Fuinjutus špecifické práve pre danú situáciu a daný problém. Problém vždy nastane skôr s motiváciou a peniaze sa mu žiadajú len málokedy. Renzo je vo Fuinjutsu expertom. Často krát nepotrebuje ani len ručné pečate pre techniky, ktoré ich inak vyžadujú. S tým sa priamo viaže aj rýchlosť tvorenia techník, ktorá sa týmto zvyśuje hneď niekoľkonásobne. Práve Ninjutsu je bezpodmienečne jeho najsilnejśou stránkou.


BOS:
Študent akadémie:
Nin: 3.5, Gen: 1, Tai: 2.5, Sila: 2 , Rýchlosť: 2.5, Inteligencia: 3.5, Chakra: 3, RP: 1 
Genin:
Nin: 4, Gen: 2, Tai: 3, Sila: 3, Rýchlosť: 3.5, Inteligencia: 4, Chakra: 3.5, RP: 1.5 
Teraz:
Nin: 5, Gen: 3, Tai: 4.5, Sila: 4, Rýchlosť: 4.5, Inteligencia: 4, Chakra: 3.5, RP: 4


Renzo má mimo to veľmi dobrú pamäť. Niekedy to považuje za fakt prekliatie, no je to fakt. Dokáźe si zapamätať všetko, čo kedy videl. AJ keď mu niekedy trvá sa v tých spomienkach prehrabať.


Približne 171 centimetrov vysoký chlapec atletickej postavy. Nie je to úplne beloch, má skôr taký typický ázijský odtieň a jeho pokožka niekedy pripomína bledý piesok. Jeho oči naberajú sivú farbu s ľahkým zeleným odtieňom a jeho vlasy sú ryšavé, aj keď skôr do červena, než oranžová. Renzo svoj vzhľad nikdy príliš neriešil. Vlasy má často neupravené a Vystrihané len v ofine, aby mu príliš nezavadzala vo výhľade. Nosieva tielko s kratšími rukávmi a na ňom ľahkú vestu bez vačkov či nejakej výplne, len s vysokým golierom. Renzo na sebe máva často shinobi rukavice a sieťkované tielko s dlhými rukávmi. Nohavice sú znova pomerne typické pre shinobiho, trojštvrťové s shinobi sandálami. Púzdro na shurikeny má na svojej pravej nohe a brašňa mu visí na opasku, na ľavej strane jeho tela. Čelenku nosieva otočenú o 90 stupňov na bok.



Techniky ktoré Renzo ovláda sa nedajú tak úplne spísať. Bol by to totiž nepredstaviteľne veľký zoznam. Ak bol v minulosti Kakashi niekto, kto skopíroval cez tisíc techník, Renzo je niekto, kto si dokáže privlastniť a prispôsobiť každú techniku, či už normálnu alebo kg, ktorú na neho niekto niekedy vyšle, alebo s ktorou kedy príde do kontaktu. Jeho arzenál je aj za tých pár rokov jeho života práve kvôli tomuto obrovský. Či už sa jedná cez klasické projektilové techniky jednotlivých elementov, ako napríklad katon: goukakyuu, alebo sa o zložité kombinácie dvoch až troch elementov, ktoré by pre normálnych shinobi neboli možné prispôsobiť. Čo sa o Renzovi vie že aktívne používa, je práve kekkei genkai ranton, hlavne čo sa týka búrkových mračien. Z nejakého dôvodu ho obľubuje, ani nie kvôli sile, skôr kvôli tomu, že si myslí že to je naozaj cool.

Mimo to často využíva aj bez-elementárne techniky, ako Kage bunshin no jutsu či dokonca aj takú jeho vlastnú odrodu rasenganu, na ktorú však prišiel úplne sám práve vďaka jeho neprimerane dobrému ovládaniu chakry. K technikám by sa tiež dalo pripísať, že im Renzo nedáva meno. Nevidí v tom zmysel, keďže u neho človek len málokedy objaví jednu techniku, ktorú by použil dva krát v tom istom merítku s tými istými schopnosťami. Celý Renzo je hlavne o variabilite.


Kapitola 1. žobrák a kunoichi

Ťažko povedať odiaľ presne Renzo pochádza, keďže sa o jeho rodisku alebo pôvode nevie viac menej absolútne nič. Keď na neho prvý krát narazila Kumogakure ako taká, mal len neičo cez šesť rokov a sám sa potuloval z jedného mestečka do druhého, pri čom sa živil všetkým, čím len mohol. Hlavne kradnutím, žobraním či robením nejakého poslíčka. Patril k mnohým iným vojenským sirotkom, no prečo práve na neho sa usmialo šťastie a zobrala si ho Kumogakure no sato pod svoje ochranné krídla? Dôvod leží práve v tom prvom stretnutí s ním a jednou mladou kunoichi, ktorá bola práve v meste, kde sa nachádzal, na nejakej misii pre dedinu ako takú. Renzo práve sedel na chodníku a v rukách žmolil poloplesnivý no stále pomerne jedlý chleba. V ťažkých časoch si človek proste nevyberal a iné zvyšky si chlapec v jeho situácií ani nemohol dovoliť. Keď okolo neho mladá kunoichi prechádzala, zaujala jeho pohľad ako snáď každé iné dievča, ktoré mu pod nosom prešlo.
"Slečna, nechcete vidieť kúzlo?" Spýtal sa takmer v momente, so širokým úsmevom na ústach. Nebol to zúfalý úsmev, ale úprimný. Nikdy nebol ten typ osobnosti, ktorý by sa ľutoval alebo ktorý by svoju situáciu bral až tak zle, ako naozaj bola. Kunoichi možno zaujal práve ten úsmev, keď len slabo prikývla, no s prísnym pohľadom a stále značným odporom v očiach. 
"Ale nebude to zadarmo." Podotkol, na čo si Renzo prstom poťukal po pravom líci. "Ak sa vám kúzlo bude páčiť, dáte mi pusu, na líce." Táto veta dievčinu rozosmiala. Za prvé pochybovala že by ju hocijaké kúzlo ochromilo. Bola predsa len shinobi no nie? Za druhé..
"Pusu? Nechcel by si radšej peniaze? jedlo?" Chlapec len kývol na nesúhlas. "Vždy môžem niekoho okradnúť pre peniaze, alebo od niekoho vyžobrať aspoň trocha jedla. Ale šanca na pusu od krásnej slečny, prichádza len raz za čas." Prístup. Bol to určite jeho prístup a istá sympatia, ktorá z neho vyžarovala. Keby že sa na neho pozrie nejaký starý zvrhlík a sukničkár, pravdepodobne by hneď vedel, ktorá bije a čo tento chlapec bude v budúcnosti zač. Teda v ich vlastnom zameraní. Dievča to nakoniec obmäkčilo, aj keď stále pochybovala o tom, že by ju nejakým spôsobom ohúriť mohol. Chlapca to ale potešilo a ruky spojil dlaňami k sebe, pri čom zavrel obe oči. 
"Je to sľub! Nie že cúvnete slečna." Povedal, po čom dlane roztvoril, rovnako ako oči. Medzi dlaňami mu začala pulzovať chakra, ktorá sa začala formovať do vtáčika.. a ďalšieho.. ďalšieho.. ďalšieho. Bolo to niečo, čo väčšina shinobi nebola schopná spraviť. Vyžadovalo to až nadprirodzene dobrú kontrolu chakry, všetky vtáčiky ktoré začali poletovať okolo nich dvoch mali veľmi ostré detaily, krídla.. pere, zobáčiky. Chlapec bol znateľne vyčerpaný, no spokojný. Aby toho nebolo málo nakoniec len mávol rukou a každý vtáčik "zhorel" jemným plameňom. Následne sa spýtavo pozrel na slečnu, s výzvou v očiach. Tá bola ohromená pretože aj ako shinobi, nikdy nič podobného nevidela. Vtedy jej napadla len jedna myšlienka. Mala pred sebou génia. Keby že tento chlapec vyrastá v prostredí medzi ostatnými shinobi, bol by medzi nimi hviezda. Samotný Renzo ani len nečakal, že niečo po tomto kúsku naozaj dostane, no pusa od mladej slečny ho prekvapila a znova mu na tvári vyčarovala úsmev. Tento krát omnoho nevinnejší. Bol to jemný úsmev, úsmev niekoho s dobrým srdcom a milou povahou.

Kapitola 2. Sladký študentský život

Renzo si nebol tak úplne istý, kde sa čo zvrtlo a obrátilo jeho život o 180 stupňov. Zrazu stál priamo v Kumogakure no asto, na otváracej ceremónií  do shinobi akadémie. Mal strechu nad hlavou, pravidelnú stravu a sám začal menej pripomínať vychrnutého zombíka, než počas jeho života v uliciach spomínaného mestečka. Aj keď tam mnoho ľudí malo rodičov, jemu úplne stačilo, že môže byť medzi ostatnými deckami, s ktorými si už v prvý deň v akadémii spravil puto priateľstva. Bol naozaj obľúbený, hlavne pre svoju milú povahu a možno ja takým malým otáznikom, ktorý u všetkým vyvolával. Nikdy totiž o svojej minulosti nehovoril medzi ostatnými deťmi. Bál sa, že by ho odsúdili a on by ich stratil. Predsa len, kto by sa chcel kamarátiť s niekým, kto bol troskou? Už teraz nosieval vyťahané oblečenie z druhej až tretej ruky. Kaźdopádne jeho pobyt na akadémií išiel prekvapivo zle. Jeho známky boli hlboko podpriemerné a dokonca si pár krát zopakoval aj jeden či dva ročníky. Sám na akadémií strávil päť rokov, namiesto zvyšných troch. Každý z učiteľov ho videl za naozaj veľkého flákača bez štipku talentu. Nechápala to hlavne jeho teraz už veľmi dobrá kamarátka a dievča, ktoré mu dalo jeho úplne prvú pusu na líco. Raz, v jeden večer po tom, ako neúspešne opakoval testy k vstupu do tretieho ročníka už minimálne po druhý krát, za ním prišla. Vtedy mal niečo okolo desiatich rokoch a sám ju privítal so širokým úsmevom na tvári, ktorý nezmizol ani po vypočutí si jej obáv. To dievČa si až do dňa svojej smrti pamätalo, čo jej vtedy Renzo odpovedal. Otázka bola jednoduchá. Prečo? Prečo sa Renzovi darilo tak zle, keď ju pred tým uchvátil takým úžasným talentom v ovládaní chakry?

" Celý život som žil z ruky do úst, stále som sa za niečim naháňal. Stále v obavách čo na druhý deň dať do úst. Toto, toto sú moje najkrajšie chvíľe. Obklopený priateľmi každý deň bez nejakej väčšej zodpovednosti.. nechaj ma, nech si tieto chvíľe užijem ešte aspoň o chvíľku dlhšie." 

Ale neskončilo to len slovami. Renzo znova zopakoval jeho priam dokonalú manipuláciu s chakrou. Znova vytvoril, aj keď tento krát len päť vtáčikov a záhadne sa na svoju kamarátku usmial.
"Nie je to tak, že by som tie skúšky nedokázal spraviť. Ja som si zvolil, zlyhať." Následne sa každý vtáčik rozžiaril jedným elementom. Cez jeden začali poletovať bleskové výboje, ďalší vzplanul jasným ohňom, ďalší začal pripomínať skôr výtvor z vody, okolo jedného za zodvihol prúd vzduchu a posledný skamenel, no stále sa udržoval vo vzduchu. Bol to znova šok. Renzo ovládal všetkých päť elementov. To určite nikto z učiteľov nevedel. Držal to v tajnosti a ukázal to len jej. Sľúbila mu, že to udrží v tajnosti a nechá ho užívať si život, ktorý nikdy nemal byť jeho.

Kapitol 3. Odhalené klamstvá

Nemohlo mu to však vydržať vždy. Renzo si dával veľmi dobrý pozor, aby mal výsledky aspoň také, aby ho z akadémie nikdy nevyhodili. Naozaj nechcel zbytočne postupovať na genina, chcel si udržať svoje tajomstvo no niekedy ? Niekedy má život pre každého z nás nepríjemné prekvapenie. Niekedy nemáme na výber a podobne na výber nemal ani Renzo, v ten osudný večer. Bol stále druhák a práve začal nový školský rok. Renzo sa so svojimi kamarátmi vracal z večerného trénovania, ktoré bral naozaj viac menej ako hru. Boli to presne tí priatelia, ktorí vedeli že Renzo nie je len ich typický a obyčajný spolužiak. Samozrejme si za ten čas čo s nimi bol všimli, že je na ňom niečo iné. Renzo bol vlastne naozaj silný, len to skríval. Všetci ho ale brali ako priateľa a tak sa nepýtali, ani nikomu toto tajomstvo neprezradili. Práve v ten večer ale Renzo naozaj nemal na výber. Keď sa vracali, išli práve okolo ulíc, v ktorých prebýval klan Shirai. Rozhodli sa o skrátenie si cesty domov a tak prechádzali priamo hlavou ulicou, keď si zrazu Renzo všimol pohyb. Nedal to na javo, no zaregistroval prítomnosť hneď troch ľudí, ktorý sa snažili vkradnúť do okna jedného z vyśšie postavených budov. Čo tam ale robili? Renzovi úprimne nikdy nevadili zlodeji, však klan Shirai bol bohatý nie? Trocha zlata sem a tam, to nikomu neuškodí. Nechcel to riešiť a alarmovať svojich priateľov. To by ale tí traja maskovaný shinobi nemohli spraviť tú osudnú chybu. Nešli po peniazoch, išli po osobe. Bol to nejaký malý chlapec, ktorého Renzo v živote nevidel. Už na prvý pohľad mohol mať len niečo cez šesť rokov. Vek, ktorý bol ešte malý aj na akadémiu. Týto muži ho chceli uniesť a to Renzo ako taký nemohol dopustiť. Poukázal na nich svojim priateľom a povedal len pár slov. "Choďte pre pomoc." Nemusel to hovoriť dva krát. Shinobi si ich pochopiteľne všimli a jeden z nich sa rozhodol, že sa ich zbaví. Nepotrebovali, aby sa o tomto únose zistilo tak rýchlo. Dvaja zatiaľ začali utekať. Z ich postoja Renzovi napadlo, že musia byť minimaĺne na úrovni chuninov, keď mali takú vieru v toho jedného, ktorý sa do nich rozbehol. Spravil však jednu zásadnú chybu. Renza podcenil. Ani nestihol tasiť svoje tanto, keď mu Renzo vrazil priamo do hrude s úderom nabitým raitonovou chakrou, ktorá muža poslala paralizovaného, neschopného pohybu a v bezvedomí, k zemi. Určite by sa takto ľahko oklamať sundať nedal, keby že Renza nepodcení.

Netrvalo dlho, kým Renzo dobehol ja tých dvoch. Vlastne to vyzeralo, že na neho čakajú a po prvej otázke, ći sa o nich postaral mu aj došlo, že si ho z diaľky museli pomýliť. Predsa len už bola tma.
"Práve na tom pracujem." Pousmial sa Renzo a vtedy obaja spozorneli. Zasvietil na neho mesiac, navyše to vôbec nebol hlas ich parťáka. Renzo tam stál s tým jeho typickým pasívnym úsmevom na tvári a rukou, ktorou naznačoval že niečo chce. 
"Prosím, páni. Sľubujem že nikomu nič nepoviem, ale predajte mi toho chlapca. Nechcem zbytočné problémy." Renzo vedel že tento krát, si už budú dávať spekla pozor a ak budú bojovať, budú bojovať naplno s úmyslom ho pravdepodobne zabiť. Keď videl že vijendávanie nemá cenu, s povzdychom sa pripravil k boju. Začal ako prvý, spravil dve jednoduché pečate a vytvoril silný poryv vetra, ktorý nemal priamo ublížiť, no mal nepriateľov povzdvyhnúť do vzduchu a odhodiť od seba na všetky strany. Jeden z nich pri tom chlapca pustil, no toho zachytil Renzov klon, ktorého si pripravil do zásoby. Bol to jeho prvý cieľ, postarať sa o to, aby tohto chlapca nezachytil v boji. Bol v poriadku no vyzeralo to, že ho tí traja niečím uspali. Klon začal s chlapcom utekať a Renzo bol ten, kto sa im postavil do cesty. Spravil to z dvoch dôvodov. AJ im povedal, že on je ten pravý. Stačilo, aby vypli jeho a klon by sa rozpadol. Možno by to niekto považoval za hlúposť, nenechať klon vzadu a sám utekať, no Renzo to spravil naschvál. Potreboval, aby sa obaja zamerali na neho.

Kým na miesto prišli prvý shinobi, ktorí mali večernú hliadku, bolo po všetkom. Jeden z mužov ležal v bezvedomí s pevnou v ústach a vyvalenými očami, druhý bol zviazaný jeho vlastným oceľovým lankom o pouličnú lampu, pripravený len na prevzatie. Renzo sa tam nenachádzal. Uvedomoval si že je toto pravdepodobne jeho posledná noc, bezstarostného života. Posledný deň, kedy niekoho dokázal oklamať svojou malou ľsťou. Renzo bol silný, omnoho silnejší než kdejaký genin a stále bol v akadémií. Vedel, že ďalší deň ho nečaká nič iné, len rozhovor.. a povýšenie.

Kapitola 4. Vitaj v rodine

Stalo sa toho viac, než pôvodne tušil že sa stane. Renzo nie len že bol v momente povýšený na genina v jeho jedenástich rokoch, ešte k tomu ho aj klan Shirai prijal pod svoje krídla. Nebol to už len "Renzo", jeho celé meno znelo Renzo Shirai a on sa tak mohol hrdo prezývať. No.. pre lenivca a neambiciózneho človeka ako on... mohol ho postihnúť horší trest? Pravdepodobne určite nie. Jeho opatrovateľia v klane, respektívne rodina ktorá si ho adoptovala, boli prísny. Boli na neho prísnejší než ktorýkoľvek rodič na svoje dieťa. Bolo to práve kvôli jeho lenivosti a prístupu, s ktorým to nikdy nikde nedotiahne. Práve kvôli tomu sa v ňom začala vytvárať rebélia. Trvalo minimálne tri roky, kým jeho nový rodičia pochopili.. že to jednoducho nemá cenu. Renzo bol Renzo. Mohol mať väčší talent než ktokoľvek v jeho veku, prísnym prístupom, kričaním, fackami a odvracaním ho k ničomu nikto nemohol prinútiť. Bol už príliš starý na také ovplivňovanie. Pár krát sa aj stalo, že na pár dní ušiel z domu, no vždy sa po utíchnutí vrátil. Renzo ako genin nemal tým. Vždy býval len priradení niekam, kde to práve potrebovali. Ako genin sa tiež znova vrátil k svojmu atypickému prístupu, kedy sa jednoducho držal späť. Na misiách sa zväčša ani len nezúčastňoval nejakej akcie. Len keď hrozilo, že by niekto ublížil jeho tímovým kolegom. To predsa nemohol dopustiť.
V tomto čase s Renzom tiež začala plieskať puberta a u neho sa rozvinula snáď najväčšia charakteristická črta, ktorá je pre neho dnes taká typická. Stal sa z neho hrozný sukničkár. Už v trinástich balil snáď každé dievča, ktoré stálo za to. Najprv to začalo len typickým flirtovaním, no čím bol starší, tým to zachádzalo ehm.. ďalej. Až sa v pätnástich ocitol v situácií, kedy klopal na okenicu svojej staršej kamarátky úplne nahý, zakrytý len nejakým niečím čo strhol z najbližšieho vešiaka zo slovami "potrebujem helpnúť". Šťastné to detstvo, až kým ho konečne nedostali na chuninske skúšky a pre neho začalo nové kolo nočných môr a stresu z vyššej hodnosti. Chuunin už bola prvá veliteľská hodnosť.. a on si nedokázal predstaviť ako velí nejakým neschopným idiotom, keď bol väčšinu vecí schopný psraviť aj sám. Renzo žije do dnes s klanom Shirai a stále trucovito odmieta priznať, že by bol niečím výnimočným. Odmieta svoj talent, odmieta ho ukázať a naplno s niekým nebojoval snáď ani nepamätá. Zvykol si aj na hodnosť Chuunina pretože zistil, že ak trebárs aj nejaký tým vedie správne, vôbec nepotrebuje do nićoho zasahovať. No nebola to krása? Viac peňazí za menej práce.