Dom Yuu-a

Malý primitívny domček nachádzajúci sa na okraji mesta. Nič extrémne nóbl, proste len to čo si Yuu môže sám dovoliť. Vo vnútri nájdeme obývaciu miestnosť , kde Yuu trávi celé dni a na poschodí nájdeme len primitívnu malú miestnosť tzv. Yuu-ova izba a sociálne zariadenie. Nič extra no na živobytie stačí. Do centra to nie je ďaleko a aspoň tu nie je priveľa otravných susedov , čo by otravovalo.

Mohol byť už obed kedy som sa konečne ráčil postaviť z postele a konečne sa prezliecť do niečoho rozumného. Mohol som ostať v pyžame. Predsa som len nemal nič na práci no celkom nutne som už potrebovali ísť kúpiť nejaké jedlo. Moja večná paranoja len vyjsť von z domu ma v tom nejako nepodporovala. Mám čas. Skonštatoval som a vliezol do kúpeľne , kde som strávil niekoľko minút. Konečne aspoň trochu "prebratý" , vzal som knihu , ktorá mi ležala pri posteli v nádeji , že sa konečne dozviem kto je vrahom. Viac ako na detektívku mi to prišlo ako komédia. Úbohé charaktery a do toho ešte  horší dej. Jediné čo ma nútilo dočítať túto knihu bola zvedavosť. Kto bude teda nakoniec vrah a podobné veci. Už mi postupne dochádzalo prečo táto kniha nestála veľmi veľa. Počet vedomostí , ktoré mi dala táto kniha sa rovnal počtu peňazí čo som do nej investoval. Zišiel som teda spolu s knihou dole. Otvoril dvere aby sa mi tu trochu vyvetralo. Počasie nádherné , slnko svieti. Aký úžasný to deň ostať doma. Sadol som si na pohovku a kašlal na všetko. Začal som teda čítať. Posledných pár kapitol som už len tak prešiel. Nebavilo ma to. Listujem a listujem až sa dostanem k informácii , kto je vrahom. Ja som to vedel! Vykríkol som a smial sa. Tak prediktívna kniha , horšie ako telenovela. Knihu som hodil na stôl , poobzeral som po miestnosti a usúdil , že by nebolo zlé keby som sa stavil niekde na nákup. Tento nápad bol sprevádzaný silným škŕkaním žalúdka. Chytil som sa za brucho, pohladkal sa ako by som čakal dieťa a vybral sa k chladničke. Objavil som posledné zbytky jedla , ktoré som nejakým zázračným spôsobom sformoval do toho čo bežný ľudia nazývajú raňajky, hoci bolo už po obede. Na prvý pohľad to nevyzeralo príjemne ale jedlé to bolo. Dojedol som , umyl po sebe všetky riady. Musím ísť na ten nákup. Bachol som sa mierne do hlavy v nádeji , že sa konečne odhodlám. Vyšiel som von , zavrel za sebou a vybral sa smerom preč. Niekam. Cestou si rozmyslím kam. Bolo toľko možných miest kam ísť na nákupy no keďže som celkom vyberavý nechal som to na spontánnosť. Kam ma nohy zavedú tam pôjdem. A tak som sa vybral z centra pokoja a mieru do rušných ciest.