Rei Kurama
2 posters
Naruto Stories: The Revolution :: Off-topic :: Archiv :: Naruto Stories: The Revolution :: Nové postavy a klany :: Povolené :: Getsuji Renpo
Strana 1 z 1
Rei Kurama
Meno: Rei Kurama
Dedina: Getsugakure no Sato
Narodenie: 27.10.
Vek: 17
Pohlavie: Muž
Hodnosť: ANBU (B-rank)
Rodina: Žiaden známy
Klan: Kurama (Bývalý, momentálne rozpadnutý)
Tým: Žiaden
Elementy: Yin, Doton
Schopnosti:
Ninjutsu:3.5 Na ninjutsu sa nezameriavam primárne, avšak vždy sa hodí nejaké ovládať na vlastnú obranu, už len kvôli tomu, lebo sa mnoho shinobi zameriava na toto odvetvie. Mojím elementom je zatiaľ Doton a dúfam, že nie je jediným. Dokážem vytvoriť B až A rank techniky na S-rank nemám ešte dosť tréningu.
Taijutsu:2.5 Taijutsu je moje asi najslabšie odvetvie, neovplývam neskutočnou silou ani rýchlosťou, taijutsu používam zriedkavo, ale je na priemernej úrovni. Je síce pravda, že taký genin, ktorý sa zameriava na taijutsu, silu a rýchlosť sa mi dosť ľahko vyrovná, ale ako je napísané, Taijutsu nie je moje primárne zameranie.
Genjutsu:5 Ako niekto z bývalého klanu Kurama je toto moje hlavné odvetvie. Genjutsu v mojom rebríčku je číslo jedna. Odmalička trénujem ilúzie, ktoré ovládam už perfekte a chcem sa ešte viac zdokonaľovať. Vďaka tomu, ako študujem genjutsu, trénujem a používam sa z nich viem pomerne ľahko dostať, takže málo kto na mňa môže skúšať genjutsu, málo kto by ma ním dostal. Pomaly začínam ovládať elitné genjutsu, pokiaľ sa niekto ocitne proti mne v boji, je 100% že proti nemu genjutsu použijem.
Inteligencia:3 Väčšinu vyhraných súbojov a skúšiek bolo aj vďaka inteligencií, nie som vysoko nadpriemerne inteligentný ako členovia klanu Nara. Nie som nejaký veľmi výborný taktik, nedokážem vymýšľať stratégie pre viac skupín ľudí, ešte s tým nemám skúsenosti. Avšak taktiež nie som tupý, poznám mnoho klanov, pri útoku na niekoho nikdy nejdem priamo a hneď, pokiaľ to situácia nevyžaduje. Predsa len informácie sú najlepšia zbraň. Preto tvrdím, že naplanovať si nejaké protiútoky nie je zlé, ak to situácia dovoľuje.
Síla:2.5 Nebol som obdarený obrovskou silou ako niektorý ľudia. Radím sa skôr k tomu priemeru, v sile ma môžu v pohode poraziť aj Genini talentovaní na taijutsu alebo aj chunnini. Človek koniec koncou nepotrebuje príliš veľkú silu pokiaľ svojho nepriateľa dobre poznáte. Možno však v budúcnosti by som na tejto zložke mohol popracovať.
Rýchlosť:3 Tak ako sila ani rýchlosť nie je moja najsilnejšia stránka, radím sa medzi priemer alebo menší nadpriemer. Neovládam žiadne súper techniky podporujúce rýchlosť. Nikdy som sa tak nejak na túto zložku nezameriaval. Samozrejme nie som nejaké pomalé drevo, nemám najväčšiu váhu, takže nie som najpomalší, ale túto zložku málo trénujem.
Chakra:3 Chakra? Ako každý človek mám nejakú tú chakru, nie je jej príliš veľa, ako majú poniektorý ľudia, jinchuuriky a podobne. Ale taktiež nie som na nejakom minime, je to taký slušný priemer. Naviac s mojou pomerne slušnou manipuláciou s chakrou mi to dostatočne postačí. Rozhodne by sa mi hodilo, ak by som jej mal viac, predsa len, komu by to nebodlo, ale som spokojný aj tak s týmto momentálnym množstvom chakry, ktorý mám.
Ručné pečate:2.5 Ručné pečate pre mňa nie sú nejaká extra výhra, dokážem ich skladať, nie moc rýchlo, ale ani pomaly. Zas skôr tak priemerne. Našťastie ich ani tak nepotrebujem, pretože málo ktoré genjutsu vyžadujú veľký počet ručných pečatí.
Kekkei Genkai klanu Kurama je málo sa vyskytujúce. Každých pár generácií sa narodilo do klanu dieťa s tak obrovským talentom na genjutsu, že jeho genjutsu boli neprelomiteľné, genjutsu bolo tak silné že presvedčilo mozog o tom, že čo sa deje je skutočnosť. Preto čokoľvek, čo sa stane obeti v genjutsu sa jej stane aj v skutočnosti. Taká sila má však aj zlé stránky, málo ktorý uživateľ môže ovládať celkový rozsah svojích schopností a často jeho podvedomie riadi jeho silu. To vedie k vytvoreniu druhej osobnosti, ktorá má plnú kontrolu nad touto silou. Táto osobnosť ovládne celú myseľ a vytvorí monštrum, démona alebo niečo také. Tento démon je nebezpečný naozaj pre každého. Toto kekkei genkai sa však vyskytuje naozaj ojedinelé.
Osobnosť:
Osobnosť? Nie som typ človeka, ktorý je priateľský, málo kto dostane moju dôveru. Ak ju niekomu dám, tak potom si môže byť istý, že ho nezradím, taký proste som. Ten človek si ju musí zaslúžiť. Prežil som si veľa na svoj mladý vek, preto nie som k ľuďom najmilší, málo kto ma chápe, málo kto sa ma snaží pochopiť. Dokopy mi na svete nič neostalo. Žiadny dôvod prečo byť k ostatným milý. Bez toho aby som niečo získal nerobím nič zadarmo. No táto moja zatrpknutosť spočíva aj v niečom inom, ak by som nemusel, asi by som taký ani nebol. Áno som ANBU, robím čo sa mi povie, ale to sú rozkazy, za ktoré dostanem slušnú odmenu. Je to tak ako to znie, pre peniaze a prípadne nejaké posilnenie mojich schopností som schopný spraviť dosť. Život si viem užívať dostatočne, no nepreháňam to... Taktiež síce zniem tak, že som totálne bezciťák, ale životy neberiem na takú ľahkú váhu. Dokážem zabiť človeka bez mrknutia oka, ale musím byť presvedčený, že to čo spravím má hlbší význam a nie je to zbytočná smrť. Nesmiem zabudnúť, že som totálny flegmatik, je mi jedno kto čo o mne povie, človek sa za tie roky naučí ignorovať ostatných. Hlavnou zaujímavosťou mojej osobnosti je hlavne to, že je vo mne druhá osoba. Monštrum vytvorené mojím podvedomým, ohavná bytosť, ktorá sa mi objavuje v hlave našťastie len zriedka, pri používaní elitných genjutsu, na ktoré sa najviac sústredím a využívam pri nich svoje Kekkei Genkai. Viem čo je to za postavu, viem čo sa stane, keď ma ovládne. Uvedomujem si však, že ten démon je výmysel mojej hlavy, že ho dokážem zničiť no na to som nikdy neprišiel ako, nemal som dostatok síl. Toto monštrum je však jeden z dôvodov, prečo nemám rád ľudí a nemôžem si ich púšťať do osobnej zóny.
Minulosť:
Keď som bol malý počúval som príbehy o tom, že ľudia zabíjali obyčajnými ilúziami. Boli to členovia klanu Kurama, dávno zabudnutí a po smrti. Taktiež som však počúval príbehy o démonoch, ktorý sa v týchto členov nachádzali... Ako čas plynul náš klan začal chradnúť. Autorita klanu Kurama začala v Konohe upadať čím ďalej viac a viac. Smrť Kuramy Marakumota bola pre klan osudný a klan sa rozpadol ako domček z karát. Samozrejme pád klanu neznamenal to, že sme všetci vymreli, stále tu bolo niekoľko málo ľudí z rozpadnutého klanu Kurama, popravde sa rozišli po svete alebo ostali v Konohe.
Ja som sa narodil v Konohe. Mal som staršieho brata a otca. Matka zomrela pri mojom narodení. Neviem za akých okolností, ale nikto ma za to neobviňoval. Už ako malý som počúval od otca tie príbehy z klanu Kurama, legendy, ktoré sa šírili z generácie na generáciu aj po rozpade klanu, čo bolo asi 50 rokov dozadu. Na otca mám mnoho spomienok, bol to silný, zásadový a čestný muž. Bývaval mojím vzorom. Lenže skôr ako ma stihol všetky tieto vlastnosti naučiť, zomrel pri tom povstaní spojeným s Takigakure. Ja som mal to šťastie s bratom, že som nebol pri tých útokoch. Náš otec to šťastie nemal. Stali sa z nás dvoch malé siroty. Z Konohy sme boli presunutí do Uzu, kde sa zhromaždili všetky sily a postavili sa Takigakure. Na to si moc nepamätám bol som v nejakej ďalekej dedine od bojiska v bezpečnej zóne. Nejaká mala dedina na území Uzu. Vtedy som to prežíval dosť ťažko mal som len 7 rokov, mal som len brata, ktorý mal 10 rokov a nič viac. Všade bola bieda, všetky zásoby šli shinobi na bojiská, ľudia nemali čo jesť a sirôtky, tie už vôbec. Brat bol celkom slušným zlodejom. V tých časoch nemal na výber, aby sme prežili museli sme kradnúť. Veď tu ani nebol sirotinec a vlastne ani presne neviem ako som sa tam dostal, bol som malý na to aby som si to pamätal. Jediné čo viem bolo to, že brat tam bol vždy pre mňa a prežívali sme v uliciach tej dediny na území Uzu. Vojna sa skončila, založila sa Rengo Kyowa. Vtedy som mal 8 rokov a brat ma naučil pracovať s chakrou, teda chodiť po stromoch a po vode, keďže viac toho nevedel. O rok neskôr sme sa dokonca dostali do miestneho sirotinca, kde nás jedna žena našla na ulici. Prečo tak neskoro? Lebo vojna sa skončila až teraz .. a až vtedy sa našiel čas riešiť niečo takéto. Dovtedy to všetkým bolo jedno...
Začali sme chodiť do školy a miestnej malej akadémie, začali sme sa vzdelávať a s bratom sme túžili sa stať shinobi ako bol otec. Následujúce roky som sa toho naučil dosť o chakre, o ninjutsu, genjutsu a taijutsu. Onedlho som vyšiel z akadémie spoločne s bratom a boli sme genini, ktorý patrili pod Rengo Kyowa. Ako genini sme sa dostali do Uzu a dostali sme aj senseia. Táto éra bola asi najlepšie z môjho života, konečne som začal mať celkom dobre usporiadaný život, mal som tým, malú oporu v rodine a začal som trénovať na svojich genjutsu. Tak nejak som to mal vsugerované od narodenia, že sa budem zameriavať na genjutsu. Plnil som misie s bratom a s celým tímom, bol som v tíme s mojím bratom. Pomáhali sme si pri tréningu a boli sme si oporou. Už keď som bol genin začalo sa u mňa prejavovať moje Kekkei Genkai, to čo sa stalo osobe v genjutsu, to sa stalo v malej miere aj človeku. Neskôr som počul v mojej hlave hlasy, niekoho ďalšieho. Nikomu som to nepovedal, asi by som znel ako blázon, ale ten druhý hlas ma čoraz viac ovládal, keď som použil genjutsu spojené s Kekkei genkai... Preto som sa rozhodol používať len klasické genjutsu, nesnažil som sa ľuďom v nich na toľko ubližovať.. Čoskoro som sa stal chunnin... tak ako brat...
Z neba padali ťažké kvapky a v mojej náruči bol môj brat, celý zohavený od rezných rán a ja som vládal len kričať od smútku, okolo mňa boli spálené telá nejakých banditov. Nevedel som čo sa stalo, prebudil som sa s bezvládnym telom môjho brata v náručí. Potom však prišla prvá spomienka na to ako sme sa dostali na misiu, že sme šli na pomerne jednoduchú misiu, malo to prebehnúť hladko. Následne sa mi objavila spomienka, ako nás napadli nejaký traja špecialisti na taijutsu a ja s bratom sme nikdy na taijutsu neboli.. Ďalší obraz bol už taký, že môjmu bratovi zlomili ruku a ja.. ja som jedného z nepriateľov dostal do genjutsu, ale musel som ho čo najskôr zneškodniť a tak som použil svoje Kekkei Genkai, potom som videl démona a následne si nič nepamätám, len pohľad na mŕtveho brata a tri spalené tela okolo mňa... Začal som utekať... Chcel som začať kdesi nanovo, a tak sa aj stalo... Bol som vyhlásený za mŕtveho, tak ako môj brat. Pre Rengo Kyowa som už bol mŕtvy.
O dva roky neskôr v Getsugakure no Sato sa mi začali zobrazovať cez noc obrazy. Obrazy z toho dňa. Pomaly som zisťoval čo sa stalo, ako zomrel brat, ako ho to monštrum vo mne zabilo. Za tie dva roky od toho dňa som sa toho dosť dozvedel o svojich schopnostiach, vedel som, že to monštrum mi nikdy nepomôže, len ma ovládne v situáciach, keď som najslabší, keď niekoho sklamem, keď niekto mne blízky umiera, vtedy ma ovládne. Bol som však dosť silný na to, aby ma neovládlo na stálo, ale nikdy som nemal dosť sily na to sa tomu monštrum postaviť.
A ako som do Getsu dostal? Požiadal som o prijatie do dediny, kde som im aj prezradil, že som shinobi. Nebolo to však také ľahké, preverovali ma, asi celý rok ma sledovali, no nakoniec som si získal ich dôveru. Na ďalší rok som vstúpil medzi rady ANBU, pretože to je presne to, čo potrebujem. ANBU je pre mňa dobré, pokiaľ to monštrum vo mne nedostanem pod kontrolu. Za tie roky, čím som si prešiel už vlastne ani neviem či chcem niekomu dôverovať, lebo ak začnem, tak sa môže opakovať scenár z minulosti. Začal som sa starať len sám o seba, o svoju silu a o to ako zničiť to monštrum vo mne, lebo to je môj hlavný cieľ. Ak sa mi to podarí, potom sa možno zmením, budem k ľuďom priateľský a možno si nájdem aj nejakú ženu, ale o tom pochybujem už teraz. Viem jedno, ak to monštrum bude mať nado mnou obrovskú prevahu, radšej skoncujem svoj život, aby som neohrozil zbytočne tie ostatné.
Vzhľad:
Nie som ničím výrazný, mám obyčajných 184 cm a 75 kg. Postavu mám šlachovitú, trošku svalov, nič obrovského a veľkého. Vlasy mám čierne a pomerne dlhé. Popravde vypadám dosť mlado, mladšie na svoj vek, ale z toho si nič nerobím. Mám svetlo modré oči, nie moc výrazný nos a celkom obyčajnú bradu. Nič výnimočné. Väčšinou na mne uvidíte mikinu s dlhými nohaviciami, tričko a podobne... vlastne nosím naozaj všetko pohodlné. Čo sa týka ANBU výbavy? Mám obyčajnú ANBU masku taktiež základnú výbavu ANBU a aj nejaký ten plášť, dosť často chodím aj v tom vybavení, tam ma však nikto nemá šancu spoznať. Hlavne vďaka maske.
Zaujímavosti:
Meno Rei znamená zákon alebo aj veľkorysosť. Neviem prečo som dostal práve toto meno, ale nesťažujem sa. Ďalšou zaujímavosťou môže byť spomínaná druhá osobnosť vo mne, ale to už po prečítaní viete. To je vlastne všetko, nič zaujímavejšieho na mne nie je. Snažím sa byť celkom obyčajný, tak je to predsa najlepšie.
Techniky:
D-rank
Magen: Narakumi no Jutsu
Shunshin no Jutsu
Kanashibari no Jutsu
Doton: Shinjū Zanshu no Jutsu
C-rank
Magen: Kokoni Arazu no Jutsu
Doton: Retsudo Tenshō
Doton: Doryū Taiga(Nie som si istý rankom)
B-rank
Kage bushin no Jutsu
Doton: Doryūheki
Doton: Doryūdan
A-rank
Magen: Sousei (Vlastná)
Magen: Yurushi (Vlastná)
Naposledy upravil Rei Kurama dne Sun Jun 12, 2016 10:09 pm, celkově upraveno 2 krát
Rei Kurama- ANBU (B-rank)
- Poèet pøíspìvkù : 28
Join date : 03. 06. 16
Naruto Stories: The Revolution :: Off-topic :: Archiv :: Naruto Stories: The Revolution :: Nové postavy a klany :: Povolené :: Getsuji Renpo
Strana 1 z 1
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru