Chatrč Ryu

pro **Megumi** Wed Jun 01, 2016 8:55 pm

Vo svete pomerne dosť moderných technológií sú podobné domy skôr vzácnosťou. Jedná sa o klasickú drevenú chatrč ktorej interiér nie je o nič viac technologicky vyspelejší, než boli chatrče ešte za čias prvej veľkej shinobi vojny. Chatrč má dve poschodia a pivnicu, v ktorej je dostatočný chlad na napríklad uskladnenie potravín. Nenájdete tu totiž žiadnu elektrinu. Na pozemku sa tiež nachádza niekoľko veľkých drevených kmeňov, oviazaných lanom, aby viac zniesli. Je to vlastne dosť dobrá tréningová lokácia. Okolo chatrče preteká potok s pitnou vodou. Kde sa však nachádza? je to približne dvojhodinová prechádzka do Uzuishigakure no sato. Možno hodinu, ak ste shinobi a nezastavujete sa na prestávky. Chalupa je skrytá pred normálnou civilizáciou. Jej poloha je stanovená niekde vo okolitých lesoch, ktoré nie sú poškvrnené dnešnou technológiou či ľuďmi ako takými.

Chatrč Ryu Forest_shack_01_by_gregorkari-d57ks7u

pro **Megumi** Wed Jun 01, 2016 9:14 pm

Zobudila som sa na to, že mi niečo klopalo na okno. Postavila som sa z postele, ktorá sa nachádzala na druhom poschodí a po otvorení mi dnu vletel poštový sokol. Ako inak, telefón ani nič na ten štýl som nevlastnila. Dokonca by tu človek ani len nechytil signál. Kto vie, prečo sa môj otec rozhodol usídliť na tomto mieste. Odrezala som od špagátika kúsok sušeného mäsa, ktoré som sokolovi ponúkla na odmenu. Prijal ju, čo mi vykúzlilo úsmev na tvári. Mala som zvieratá rada. "Tak čo mi nesieš kamarát." Pošepla som a otvorila som batôžtek, ktorý mal na chrbte.Boli v ňom dva listy a jeden zvitok. Takú poštu som nemávala často. Pravdepodobne znova nejaké predvolanie na misiu, alebo niečo podobné. Otvorila som prvý a jeho obsah ma pobúril. V momente som papier skrčila a odhodila ho do pláteného koša, kde sa nachádzali veci na spálenie. "Tsch, ako keby som potrebovala nejakú klimatizáciu. Odkedy ľudí otravujú poštou?" Prehovorila som znova k sebe. Keď človek žije sám, nemá príliš príležitosti si s niekým pokecať. Mne to ale nevadilo. Mala som podobné súkromie rada. Druhý list obsahoval Výsledky z mojej skúšky geninov. Uspela som. Zvitok bol príloha, ktorú som k tomuto listu dostala. Rovnako v liste boli aj isté, povedzme, neodkladné záležitosti. Ako napríklad prísť sa oficiálne zapísať do hlavného mesta a tak ďalej a tak ďalej. S povzdychom som vybrala zvitok a roztiahla som ho po stole. Aplikovala som naň chakru, čo z neho vyvolalo hneď niekoľko vecí. Za prvé, čelenka Uzushiogakure no sato. Nová a tmavomodrá. Klasická farba. Za druhé prázdna brašňa. Nasledovala už len základná výbava shinobi, ktorú musel každý z geninov mať. Naplnila som si kapsu, ktorú som zatiaľ nechala na stole. Trvalo mi asi desať minút, kým som skončila s mojim základným ranným rituálom. Meditáciou. Vlastne to ani nebola tak meditácia, ako skôr spomínanie. Bol to zvyk, ktorý som dodržiavala každý deň, od otcovej smrti. Sadla som si na kolená pred jeho tanto a rozmýšľala som. Rozmýšľala som nad mnohými vecami. Nad kódexom, ktorým ma vždy učil. Obdivovala som, hlavne jeho a jeho odvahu. Následne som päsť vložila do otvorenej dlane a poklonila som sa samurajským spôsobom. Postavila som sa a deň sa mohol začať. Moje každodenné rutiny boli jednoduché, no efektívne. Najprv som vždy ráno cvičila. Rozhýbala som celé svoje telo. Následne som ho osviežila, rovnako ako svoju myseľ, v ľadovo-studenej rieke. Nasledovali raňajky, oblečenie ktoré snáď nebude nikoho poburovať a mohlo sa ísť. Mala som predsa len prácu. Od dneška mi môj pokojný život skončil. Stala som sa shinobim. Čas navštíviť Uzushiogakure no sato.

(presun)

pro **Megumi** Sat Jun 04, 2016 8:24 pm

Počas letu som sa nad jeho slovami zamyslela. "Nepraktické, možno. Nepoznám ale nič iné. Nemám rada mestá, ani osídlenia. Bývam radšej na okraji spoločnosti." Pousmiala som sa, zatiaľ čo sme leteli smerom k môjmu príbytku. Cesta naozaj netrvala dlho. Keby že idem peši, musím odbočiť z cesty a pretĺkať sa lesom a kto vie čím. Teraz? Teraz mi stačilo len sedieť a títo ílový vtáci spravili všetko za nás. Navyše sa nemuseli pretĺkať lesom. "Má to svoje čaro. Je tu prekrásna príroda." Dodala som a po chvíľke som ukázala na čistinku, pri koryte rieky. "Tam, tá chatrč!" Vyzeralo to až takmer.. úboho? skromne? Každý si to mohol vysvetliť po svojom. V takýchto zväčša bývalý pocestný. Bývali to prázdne domy pre okoloidúcich, aby mali kde zložiť kosti, ak pršalo a tak. Ale nie, pre mňa to bol domov. Zoskočila som z vtáka a po chvíľke som už otvárala dvere. Nemala som ich ani zamknuté, kto by mi tu čo ukradol? Nič vzácneho som nevlastnila. Až na pár zbraní a tie boli dobre schované. "Ponúknem vás? Čaj?" Kávu som nemala a vlastne okrem vody a čaju ani nič iné. Vbehla som zatiaľ dovnútra a rýchlo som si balila poniektoré veci. Napríklad chrániče na holene a zápästia. Doplnila som si brašne o kunaie, vzala som si vrecúško, z ktorého som si zobrala zelenú guličku a skonzumovala som ju. Chutila hrozne ale, stálo to za to. Takmer v momente sa mi uľavilo. Zobrala som si ešte jednu a zvyšok som si pripla o opasok. K tomu ešte aj batoh a do neho nejaké základné veci, jedlo, vodu, spacák a podobne.

pro Midotsuchi Sat Jun 04, 2016 8:37 pm

"Áno, je to očarujúce, ale najmä zo vzduchu. Predierať sa každý deň lesom, to by sa mi nechcelo." Vtáky ešte ani nezosadli na zem a Ryu už zoskočila a vbehla dnu. Nasledoval som ju. "Nie, ďakujem. Čaj si nedám. Asi nemáme toľko času." Musel som ponuku odmietnuť, hoci čaje som miloval. Zostal som stáť medzi dverami a čakal, až sa Ryu zbalí. "Bývaš tu sama?" Asuka priviedla Ryu nečakane. Nevedel som, že sa tiež zúčastní misie. Nestihol som si teda prečítať ani jej zložku. Všetko, čo som o nej vedel bolo, že je z klanu Uchiha.

pro **Megumi** Sat Jun 04, 2016 8:47 pm

"Človek si zvykne." Odvetila som, zatiaľ čo som si kontrolovala správne upevnenie tanta na mojom chrbte. Tento krát som ho presunula z opasku. Mala som ho na púzdre cez rameno (niečo ako shisui). Zaviazala som si na čelo čelenku a ešte som si obula iné sandále, pretože sa mi tieto vysoké zle nosili pod chráničmi. "Pripravená." Dodala som s tým, že som si cez chrbát ešte prehodila batoh. Prikývla som. "Už dva roky. Pôvodne nie som z dediny. S otcom sme sa sem presťahovali, hneď ako som prestala byť závislá na mlieku. Aspoň tak mi o tom rozprával. Môj otec už zomrel a tak, sa tu o to starám sama." Znova som sa usmiala a čakala som, či znova vyrazíme. Tak, môj príbeh nebol ničím zvláśtnym. Predsa len sme boli shinobi. Smrti sme zažili viac, než by nám bolo milé.

pro Midotsuchi Sat Jun 04, 2016 8:58 pm

"A okrem otca nemáš nikoho?" Vyšiel som z chatrče a vrátil sa na chrbát jedného z vtákov, ktorí tam na nás čakali. Keď Ryu tiež nasadla, vzniesli sme sa smerom k dedine, k hlavnej budove.

(Presun.)

pro **Megumi** Sat Jun 04, 2016 9:07 pm

"Nikoho o kom by som vedela." Nasadla som na jedného z jeho vtákov. Pochopiteľne som pred tým ešte zavrela dvere a na svoj domov sa pozrela takto, zdiaľky. Bola som zvedavá, kedy sa znova vrátim. Úprimne som sa trocha tešila na to, čo ma čaká. Bude to zmena. Pozitívna, verila som. Budeš na mňa hrdý.. Pomyslela som si, zatiaľ čo som sa letmo dotkla rúčky svojho tanta. Bol to práve tento nástroj, ktorým spáchal seppuku.

(presun)

pro Sponsored content

Chatrč Ryu

Chatrč Ryu

Re: Chatrč Ryu

Re: Chatrč Ryu

Re: Chatrč Ryu

Re: Chatrč Ryu

Re: Chatrč Ryu

Re: Chatrč Ryu

Re: Chatrč Ryu