Mikoto Hyūga

Goto down

Mikoto Hyūga

Příspěvek pro Mikoto Hyūga za Sat Jul 21, 2018 9:15 pm


Známa aj ako Byakugan no Akuma (白眼の悪魔 - White Eye Demon), vlastným menom Mikoto je členom, resp. bývalým, klanu Hyūga sídliaceho na území Hi no Kuni, narodená 3.januára. I napriek svojmu relatívne nízkemu veku, t.j. 16 rokov, takmer 17, sa jej schopnosti rovnajú ranku B, do ktorého aj oficiálne patrí. Pre značné výhody, ktoré klan Kana ponúka, je jeho zástancom, hoc sa sama nevie rozhodnúť, či ich politika je v súlade s jej názormi a do akej miery ich mieni akceptovať.

Bielooký démon...?
...toť otázka, ktorú si položí ktokoľvek, kto si vie túto prezývku k nej priradiť alebo o nej počul. Častokrát táto informácia mätie, pretože Mikoto sama o sebe vyzerá ako nevinné dievčatko neschopné ublížiť ani muche, a to je problém, s ktorým sa potýkajú jej protivníci ako aj potencionálni šikanátori či ktokoľvek, kto si na nej chce vybíjať svoje komplexy a problémy - Mikoto nie je anjelik, ale priam železná lady, ktorá so sebou nenechá zametať. Je príliš hrdá na to, aby nechala do seba kopať či šprtať do svojich názorov, rebríka hodnôt, životného štýlu. Nenechá sebou manipulovať. V jej očiach nevidieť štipku detskosti, ale až znepokojujúco triezvy pohľad. Vie si vybudovať rešpekt, aj keby to malo znamenať, že musí niekoho umlátiť do bezvedomia, aby si z nej konečne prestal uťahovať a považoval ju minimálne za rovnocennú. Vtipky, sarkastické poznámky či zosmiešňujúce tvrdenia voči jej osobe si preto nechajte pre seba. Démonom však nie je len preto - už počas svojich detských čias prejavovala štipku krutosti, t.j. pri pravidelných tréningoch so svojimi rovesníkmi častokrát zachádzala priďaleko. Kým ju neoddelili od svojho tréningového partnera, neprestávala ho mlátiť, hoc sa vzdával. Ako keby nevedela rozlíšiť, kedy dosť. A to isté platí aj pre jej budúcich protivníkov. Mikoto nie je bezcitná a naozaj krutá, avšak akékoľvek boje berie vážne a výhra je pre ňou prioritou. Tí, ktorých porazí, zväčša ide o rôzne škodiace osobnosti misií, s pomocou ktorých zarába pre svoje prežitie, zväčša buď zomrú alebo končia na pokraji smrti, od ktorých delí naozaj len veľmi málo.

Tento fakt iste neutvára pozitívny obraz o osobnosti našej malej Hyūgy. Napriek tomu však, čo je skutočne paradoxom, je veľmi milá, plachá a nápomocná. Táto jej pozitívnejšia stránka je súčasťou jej bežného vystupovania na verejnosti. V rozhovorch s cudzími osobami či skupinách ľudí toho moc nenahovorí, za to ak si na niekoho zvykne, vie byť zhovorčivá, schopná rozvíjať rôzne topiky, čo dokazuje, že naptrí k hlupákom. Ani nemôže, inak by sama v tomto svete neprežila, nevyvinula vlastné techniky, nedostala sa na svoju úroveň v takom veku. Svoje postavenie vo svete si musela vydobiť sama a je na to aj patrične hrdá. Ak sa niekomu podarí ponoriť sa do tajov Mikotoinej osobnosti, zistí, že všetky negatívne časti jej osobnosti sú len dôsledkom vysokej precitlivenosti a empatie, ide o akési bariéry, ktoré si človek okolo seba tvorí, aby sa ochránil pred rôznymi psychickými vplyvmi vonkajšieho sveta. Vo svojej podstate to naozaj nie je zlá osôbka, ani nikdy nebude, len chráni samu seba, svoje citlivé jadro. Mnohokrát ju vidieť zamyslenú či zachmúrenú, ak sa niekde prechádza úplne sama - nevýhodou inteligencie je práve fakt, že prídete i na to, čo nechcete, viete viac, než priemerný jedinec, a to vás znepokojuje ešte viac.

Mikoto však nie je taktický typ. V boji síce koná s rozvahou, avšak netreba hľadať žiadne plánovanie dopredu. Vždy improvizuje a adaptuje sa novej situácii. Nie je vodvocský typ, nerada rozkazuje či sa zdržiava na vyšších pozíciách práve z toho dôvodu. Je to skrátka vojak - dostane rozkaz, počúvne, splní ho, a potom odznova.

Medzi jej zaujímavosti patrí práve fakt, že je umelecká duša a milovníčka tradičných hudobných nástrojov, predovšetkým flauty, na ktorú je videť hrať veľmi často. Upokojuje ju to, pretože do toho vkláda svoje pocity, problémy, v podstate čokoľvek, s čím sa iní zdôverujú svojim kamarátom, je súčasťou jej vlastných skladieb i rôznych prerábok už známych piesní. Nikdy nejde len o bezhlavé a chladné hranie, ale práve o precítené predstavenie. Tak isto rada číta a zdržiava sa v prírode, kde pod rúškom mesiaca či na nejakej lúke či či stinke zvykne v pokoji trénovať.
Je to len pretvárka...alebo skutočnosť?
Mikoto vyzerá na prvý pohľad roztomilo a veľmi mlado. Je vysoká sotva nejakých 165 centimetrov, čo je v porovnaní s ostatnými mizerné, podpriemerné číslo. Radí sa teda medzi trpaslíkov, ktorí sú zväčša podceňovaní. V jej prípade to platí dvojnásobne kvôli roztomilosti, ktorá však od jej povahových čŕt má občas veľmi ďaleko. Biele zreničky sú niečím, čím nemožno prekryť jej totožnosť. Ktokoľvek, kto pozná minimálne Byakugan, vie, že práve ona je takisto jeho majiteľkou a teda členkou, ktorému táto schonosť prináleží. Napriek tomu sa ako Hyūga v žiadnom prípade nepredstavuje. Mikoto je vlastníčkou bledej pleti, ktorá sa neznesie so slnkom, preto sa mu vyhýba, resp. Nezotrváva na ňom dlhšie, než je nutné. Tréningy z tohto dôvodu prebiehajú buď v uzavretých priestoroch alebo vo večerných hodinách, kedy slnečné žiarenie nie je tak agresívne. Bledé, úzke pery, výrazné lícne kosti, jamky na líciach, kedykoľvek sa usmeje. Jedna z mála vecí, ktoré má na sebe Mikoto rada, je jej dlhá hnedá hriva siahajúca až po pás. Častokrát si ju pletie do rôznych vrkočov zopína s pomocou rôznych sponiek, alebo ich necháva spustené, pretože miluje vietor vo svojich vlasoch. Hoc to na prvý pohľad nevidieť, pod oblečením sa schováva niekoľko úzkych jaziev, ktoré získala najmä v období, keď utiekla zo svojho klanu, keď si privyrábala plnením misií. Medzi nimi sa však nachádza aj tých pár, ktoré utŕžila pri tréningoch ešte v klane Hyūga, keď si trebárs zodrela ruky, pokazila skúšky rôznych techník a podobne. Mikoto vidieť výlučne v slušnom tradičnom oblečení, t.j. rôzne kimoná alebo len také kombinácie jednotlivých častí oblečenia, ktoré príliš neodhaľujú, ako napríklad tričko s krátkym rukávom a sukňa, ktorá nie je kratšia ako opasok. Väčšinou si volí neutrálne farby, ako biela, čierna, alebo sem tam aj nejaká tá hnedá.
Keď jemná päsť stráca svoju jemnosť...

Mikoto, ako členka Hyūga klanu, je pochopiteľne zameraná na Taijutsu, avšak je tu jeden rozdiel, ktorý ju od jej rodiny delí. Nikdy nebola ako oni, pracovala na svojom vlastnm bojom štýle, aby vykryla nedostatky, ktoré podľa nej Hyūga klan mal a s radosťou ich ignoroval a stále ignoruje. Začnime teda pekne od začiatku. Mikotin Byakugan, rokmi trénovaný, aby sa s ním dokonale zžila a naučila sa maximálne využívať jeho potenciál, patrí k tým najschopnejším. Je schopná vidieť do diaľky desiatok kilometrov ďaleko. Vidí lži, neistotu, nervozitu. Nie myšlienky, ale skrátka čokoľvek, čo sa dá určiť vďaka reči tela. Byakugan predsa len vníma skutočnosti detailnejše. Na jeho aktiváciu nepotrebuje skládať pečať, čo samo o sebe je dôkazom, že je v práci s ním skutočne výborná. Ďalšou jej špecialitkou je práve typická Jemná päsť, ktorá v jej prevedení stráca svoju „jemnosť“, hoc pri akejkoľvek Taijutsu výmene pôsobí ladne, ako keby snáď tancovala, a predsa jej údery, vždy priame, skrývajú v sebe hrozbu. A to nie len v tom, že ktorýkoľvek dotyk blokuje bod Tenketsu, ktorý zasiahne, ale tie jej dokonca rozbíjajú zbrane, brnenia, hoc vynaloží minimálnu silu, hoc nebojuje, ale „tancuje“. Ju samú je však ťažké zasiahnuť nablízko, pretože Byakugan ju chráni. Aspoň to tak nazýva ona. V skutočnosti však, ak by ste aktivovali nejakú senzibilskú techniku či ktorékoľvek iné Dōjutsu so schopnosťou aspoň minimálne chakru vnímať, videli by ste akýsi tieň, ktorý sa okolo nej pohybuje. Ide v podstate o Hakkeshō Kaiten, ktorý si v jej prípade prešiel jemnou kozmetickou úpravou a práve vo chvíli, keď nepotrebuje 360 stupňovú ochranu, využíva len jeho časť (ako keď Neji s pomocou čiastočného Hakkeshō Kaiten zastavil Narutovu päsť počas skúšok). Mikoto je takisto schopná s pomocou svojej dlane spôsobiť vnútorné zranenia, zablokovať niekoľko bodov Tenketsu naraz, odrážať množstvo útokov naraz, preseknúť objekty napoly či dokonca zvýšiť svoje vlastné atribúty za pomocou špeciálnej metódy, ktorá bude popísaná vo vlastných technikách. Mikoto je skutočne Hyūga, ktorý je svojim spôsobom iný. Agresívnejší. Silnejší. A predsa nestráca na svojej ladnosti. Výhodou Mikoto je tak isto fakt, že nestráca hlava, nenecháva sa ovplyvňovať pocitmi, a ak si raz zaumieni, že daného človeka porazí, tak skrátka musí, pretože je neskutočne hrdá a nikdy sa nevzdáva. Funguje v podstate na báze – padne, postaví sa, aj keby to znamenalo, že padne znova. Neustále skúša, hľadá, preberá všetky možnosti a žiadnu nezavrhuje, čo je jej veľké plus, pretože v podstate je schopná ísť ďalej, nech už sú prekážky akékoľvek. Čo z nej konieckoncov tak isto urobilo aj Kunoichi, ktorou je dnes.

TAIJUTSU – 4,5 NINJUTSU – 3 GENJUTSU – 3 INTELIGENCIA – 3,5 RÝCHLOSŤ – 4 SILA – 2 CHAKRA – 4 RP – 1

Techniky spíšem v danej sekcii.


Kde nebolo, tam nebolo...miesto, kde city majú význam.

Tí, ktorí nežili v klane Hyūga, nemajú právo rozprávať o tom, ako sa tam žije, pretože nikto mimo neho skutočne nepochopí, že to nie je len prechádzka ružovou záhradou. Je to klan, ktorý si vyžaduje slušnú, konzervatívnu výchovu, prísne pravidlá, delenie na hlavnú i vedľajšiu vetvu, kde druhorodení i zo spomínanej hlavnej vetvy získajú pečať na čelo, ktorá v prípade ohrozenia ničí mozgové bunky a teda i samotný Byakugan. Neexistuje tu priestor pre zlyhanie či slabosť. Prečiny sa trestajú. Niekedy tak, že vás to ani netrápi, pri tých najťažších vám môže ísť aj o život. Taký je klan Hyūga, ospevovaný i obávaný, pre svojich trénovaných a disciplinovaných Shinobi. A síce je pre mnohé deti snom mať vševidiace oči, pre malú Mikoto to bolo len trestom, bremenom, na ktorý sa jej nik nepýtal, či je ochotná niesť. Skrátka sa s ním narodila a teda musela ho vziať na svoje plecia a popasovať sa s ním.

Mikoto mala dokonca toľké nešťastie, že sa narodila ako miešanec hlavnej vetvy a nečlena, za čo jej matku ako dcéru vodcu stihol veľký trest. Mikoto však o tom nevedela. Svojho otca nikdy nestretla a keď sa naň pýtala, bolo jej povedané, že zomrel počas nejakej misie alebo tak niečo. Nič viac. Jej matka vyzerala byť duchom mimo. Po celé jej detstvo i jej začínajúcej puberty. Jej úsmev bol prázdny, oči chladné. Napokon bola tak či tak označená ako neschopná viesť klan a povinnosť prepadla na Mikoto, ktorá bola v tom čase koniec koncov primladá, preto, kým vyrastie, vedenie prebral opäť jej bývalý vodca a dedko. Ten ju v podstate aj trénoval a a vychovával, pretože jej matka toho nebola schopná. Nerozprávali sa často, Mikoto nemala čas. V podstate ani detstvo, pretože to celé prebiehalo v duchu tréningu. Jej pozitívom však bol jej nesmierne bojový a súťaživý duch, vďaka ktorému sa nevzdávala, trénovala, bavilo ju to. Naťahovala sa s ostatnými členmi. Častokrát si vyslúžila pochvalu aj od dospelákov. Ale viete, stále jej niečo chýbalo. Možno mamina láska, otcova pozornosť, nemala ani jedno. Nie že by sa s mamou sem tam nestýkala a nerozprávala, ale vnímala ju viac ako kamarátku či sestru, ale v žiadnom prípade nie ako niekoho, kto ju priviedol na svet. A to všetko preto, lebobola zlomená a slabá duševne. Mikoto ju častokrát pristihla pritom, ako sa díva na akúsi spoločnú fotku, na ktorej bol vyobrazený i jej otec, zrejme ešte z čias ich mladosti, možno zo začiatku ich lásky. Mikoto to trápilo, ale nevedela pomôcť. Nevedela ju vyliečiť z jej depiek. A čím staršia bola, tým menej času na to mala.

„Odrezali jej krídla...,“ slová, ktoré si zvykla jej mamka často mrmlať popod nos. Mikoto tomu nerozumela a hoc sa jej pýtala na význam, dočkala sa len podivného mlčania, čo dokazovalo, že to predsa len nejaký hlbší význam má. Nemala však čas sa tým zaoberať, pretože tréning, príkazy, rozkazy, nariadenia, etiketa, disciplína a podobne nečakali. Musela byť všade načas. Pravidelne postupovať tvrdé súboje so svojimi rovesníkmi a občas aj so silnejšími protivníkmi. Prečo? Pretože bola budúcou vodkyňou klanu, musela ísť príkladom a patriť k absolútnej elite. Neexistoval priestor na detské hry. Jedinou hrou pre ňu bolo skrátka vypnúť a mlátiť. Do bezvedomia. Každého, kto sa jej postavil, až tak, že ju museli držať, aby niekoho neumlátila k smrti. Ale on bol spokojný. Jej dedko. Videl v nej ten neskrotný oheň, divokosť, túžbu prežiť za každú cenu a byť najlepšia, hoc Mikoto bola naozaj milým a priateľským dievčaťom. A predsa, pri tréningoch a bojoch to potláčala do úzadia, aby mohla vydať stopercentný výkon. Malé dieťa, ktoré sa nemohlo ako dieťa rozvíjať v žiadnom prípade. Snaha z nej detskosť vytrieskať sa podarilo, pretože na to nemala skrátka čas.


„...rana sa zacelila, jazva však ostala a krídla už nikdy nenarástli," ďalšia časť, ktorú si raz jej matka zapísala na papier a založila k fotke so svojim manželom a Mitokiným otcom. Mitoko to našla, keď mala už dvanásť rokov a jej sila výrazne vzrástla oproti minulým rokom, rovnako ako aj jej neobľúbenosť v klane samotnom. I napriek jej milému prístupu mimo tréningov, poza jej chrbát sa začala šíriť prezývka Akuma no Byakugan, pretože jej divokosť a neskrotnosť bola priam desivá. Jej dedko si bol toho vedomý, avšak keďže si podobným obdobím prešiel aj on sám, stále na ňu tlačil. V tom čase však napriek všetkým svojim povinnostiam od tréningov po vzdelávanie, sa snažila tráviť a lepšie spoznávať svoju matku, ktorá krátko potom spáchala samovraždu. Hoc Mikoto málokedy s ňou strávila viac než pár chvíľ, milovala ju, mala svoje čaro osobnosti, ktoré ju upokojovalo i tešilo, pretože každá jedna spoločná sekunda bola veľmi príjemným zážitkom. Mikoto to zasiahlo, nevedela pochopiť, o čo presne šlo, prečo k tomu došlo. Táto myšlienka jej nedávala spávať, ba dokonca semtam pokazila aj samotný tréning, pretože bola duchom skrátka inde. A jej dedko? Toho netankovala ani smrť vlastnej dcéry, ani to, či to Mikoto nejako zasiahlo. Zúčastnil sa pohrebu, kde si pripravil formálny slovný prejav, ktorý však vyznieval, ako keby jeho dcéara bola len niekým vzdialeným a nie členom rodiny. Čo sa medzi nimi v minulosti stalo? Čo sa stalo jej matke, že spáchala samovraždu a ju nechala napospas svojmu klanu úplne samú, prípadne kto bol jej otcom, o ktorom počula len veľmi málo?

Bála sa však toho, čo by mohla zistiť.  Šlo o niečo, o čom jej nikto nechcel nič bližšie povedať. Každý sa tomu všemožne vyhýbal a hľadal výhovorky. Pátranie, hoc sa spočiatku zdalo beznádejné, však až tak beznádejné nebolo, pretože jedného dňa jedna z jej dávnych zverenkýň jej odovzdala mamin denník a s listom, ktorý jej napísala ešte pred smrťou. Tam sa dozvedela, čo sa naozaj stalo. Jej mama splodila dieťa s človekom nepochádzajúceho z klanu, čím vzniklo nečisté dieťa, mix. A jej mama sa z toho postupne zbláznila, pretože nie len že ju stihol krutý trest, nemohla ani len opustiť múry klanu. Nesmela za ním chodiť, ani on za ňou. Po dlhých rokoch, ako ju to zžieralo, ničilo a neskutočne trápilo, sa scvokla, ale nebol tu nik, kto by jej pomohol. Jej otec sa nezľutoval a neustále jej prízvukoval jej povinnosti, či dokonca ju nazýval hanbou. I samotnú Mikoto, aspoň spočiatku. Hanbil sa za jeho dcéru, ale predsa si ju držal u seba a nechal ju chradnúť, pretože ona patrí tam a nie inde. A jeho musí počúvať. V podstate zabil vlastnú dcéru a Mikotinu matku, pretože jej pristrihol krídla, vzal jej všetku slobodu, odobral jej svetlo jej života, bránil jej vychovávať jej vlastné dieťa, pretože toho vraj nebola hodná, pripomínal jej chyby, ktorých sa dopustila. A bolo mu jedno, ako sa ona cíti, pretože bol zaslepený hrdosťou, povinnosťou, pravidlami.

...odpusť mi, dcérka. Odpusť mi moju slabosť,“ posledné slová listu, ktorý Mikoto prečítala ako prvý venovaný len a len jej. Nové informácie v nej vzbudili nové pocity ľútosti, smútku, hnevu voči dedkovi, ktorý sa o ňu síce staral, ale na to nemal právo. To mala len jej mamka, ktorej bránili akokoľvek ju ovplyvňovať. Taký bol klan Hyūga. Hrdý, a kvôli tomu občas krutý. Za všetko hovoria už len pečate, ktoré sa črtali na člách každého, kto nepatril do hlavnej rodiny, ako keby boli niečo menej, ako niečo, čo má snáď menšiu hodnotu. Šlo síce len o preventívny krok, avšak napriek tomu sa Mikotin starý otec k nim choval ako ku spodine, resp. Nedával im žiadne nádeje, neveril, že ktokoľvek z nich môže vôbec niekedy predčiť niekoho z hlavnej vetvy. A nebyť toho, že Mikoto je skutočne dobrá, až natoľko, že získala aj svoju prezývku, skončila by ako člen vedľajšej vetvy takisto. Mikoto tieto informácie otriasli. Mala vtedy len dvanásť. Nebolo jednoduché s tým žiť, s tou neprávosťou, s ktorou sa jej mamka stretla. Cítila voči nej lásku, a voči klanu, resp. Hlavnej vetve zase čoraz väčší odpor a nenávisť. Nechcela žiť s nimi. Potrebovala odísť. Zanevrieť na nich, a keďže nemala na čele pečať, mohla si to dovoliť, hoc by po nej pátrali. Častokrát sa stávalo, že Mikoto ani nespávala a rozmýšľala nad svojim klanom i osudom. Rozmýšľala nad tým, či jej otec ešte žije, i nad tým, ako utiecť, pretože pobyt tuná jej neprospieval. Bývala podráždenejšia, ktokoľvek s ajej prihovoril, vyletela naňho. Znášať prítomnosť jej dedka ju neskutočne ubíjalo.


Fotografia jej rodičov ešte z čias, keď boli spolu a šťastní, priložená k listu.

Keď dosiahla vek pätnástich rokov, odišla z klanu na dobro. Necítila sa tam vítaná, nezapadala tam aj napriek svojmu postaveniu, nevedela sa zbaviť tieňov minulosti týkajúce sa práve jej mamy, nemohla sa dívať svojmu dedkovi ani do tých jeho krutých bielych očí. Takto, keď sa nachádzala ďaleko od svojho „domova“ bola konečne voľná. Počas svojich ciet sa stretla s mnohými Shinobi či obyčajnými ľuďmi. Mikoto skrývala svoje oči pod temnou kapucňou, preto málokto vedel zhodnotiť, kam patrí. Nechcela, aby sa všade rozšírila informácia, že pochádza práve z klanu Hyūga, aj keď...tá sa skôr či neskôr rozšírila tak či tak, pretože nemohla svoje biele oči skrývať naveky. Aby prežila, zarábala si s pomocou menších misií na území Shimo no Kuni, kde sa nemusela báť, že sa objaví niekto z jej klanu. Tí ju síce iste hľadali, ale na cudzie územie, tak ďaleko od svojho územia, by iste nevkročili. Nerobili by to však preto, lebo im na nej záležalo, ale preto, aby sa Byakugan nedostal do zlých rúk, toť k tomu, ako veľmi im na človeku „záleží viac“, než na jeho schopnostiach. Spôsobom potulného Shinobiho, ktorý sa počas svojich ciest stretol s láskavými i nenávistnými ľuďmi, tými, ktorí  jej pomohli i tými, ktorí sa jej snažili ukradnúť Byakugan, žila približne dva roky, než sa dopočula o Veľkomeste Hikone Gai plné veľkých príležitostí, ideálne miesto pre započatie nového života, kam aktuálne mieri, pretože ju tá predstava naozaj láka.
avatar
Mikoto Hyūga
B-rank

Poèet pøíspìvkù : 58
Join date : 16. 06. 16

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Re: Mikoto Hyūga

Příspěvek pro Reizo Kaneki za Sun Jul 22, 2018 5:11 am

Techniky doplnit a POVOLENO

______________________________________________________________________________________

Techniky:


Vybavení:
Wakizashi (ostří 60 cm), na levém zápěstí přístroj na senbony (Shizune*), shurikeny, výbušné lístky, koženou taštičku s lékařskými pomůckami spolu se základním setem jedů a protijedů
avatar
Reizo Kaneki
A-rank

Poèet pøíspìvkù : 152
Join date : 14. 07. 16

Zobrazit informace o autorovi

Návrat nahoru Goto down

Návrat nahoru


 
Povolení tohoto fóra:
Nemůžete odpovídat na témata v tomto fóru